Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 96/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudcu Petra Brňáka a sudkyne Marianny

Mochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť ,

, , , ,

a , , zastúpených advokátom

Mgr. Igorom Paliderom, Klinec II. 215, Zubrohlava, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo , ,

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. , , a

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 4 000 € (slovom

štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť ,

, a trovy právneho zastúpenia v sume 768,77

eur (slovom sedemstošesťdesiatosem eur a sedemdesiatsedem centov) na účet ich právneho

zástupcu advokáta Mgr. Igora Palidera, Klinec II. 215, Zubrohlava, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára

2016 doručená sťažnosť , ,

a (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavnému súdu vyplynulo, že sťažovatelia,

v právnom postavení žalovaných v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

, boli účastníkmi konania o určenie vlastníckeho práva a právnych skutočností.

Ako ďalej sťažovatelia uviedli, „... dňa 3.6.2002 podala pôvodná žalobkyňa

proti nám sťažovateľom 1-4/ na Okresný súd Žilina prostredníctvom jej

právneho zástupcu žalobný návrh o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a určenie majetku

patriaceho do dedičstva aj s návrhom na vydanie predbežného opatrenia.

Na základe návrhu pôvodnej žalobkyne napokon Okresný súd Žilina vydal aj

predbežné opatrenie a zakázal nám od roku 2005 nakladať s majetkom zapísaným na

a to podľa uznesenia -117.

Celé súdne konanie je od začiatku poznačené prieťahmi v konaní a

trvá viac ako trinásť rokov. Prieťahy konania nastávali medzi všetkými pojednávaniami

vytýčenými Okresným súdom Žilina a trvajú až doteraz. ...

Nepripravenosť pojednávaní následne viedla k opakovaným predvolávaniam na

súdne konania s veľkým počtom pojednávaním bez posunu k rozhodnutiu vo veci samej. Na

poslednom pojednávaní dňa 25.2.2015 napokon súd aj vyhlásil rozsudok vo veci, zamietol

žalobu a zaviazal žalobcov k náhrade trov konania, avšak doteraz súd rozsudok účastníkom

nedoručil vyhotovený rozsudok v písomnej forme. ...

Ani po opakovaných žiadostiach zo dňa 10.7.2015 a 5.10.2015 súd rozsudok

v predmetnej veci nevypracoval a ani zo strany predsedu súdu nám nebolo po našej

sťažnosti k jeho rukám z 22.12.2015 podané bližšie vysvetlenie odôvodňujúce prieťahy

v konaní.“.

S ohľadom na uvedené sa sťažovatelia domnievali, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu ich základného práva

zaručeného a práva zaručeného dohovoru, v dôsledku čoho

nemohli pre nedoriešené spoluvlastnícke vzťahy a nezhody nakladať s pozemkami, ktoré

boli predmetom súdneho konania, keďže „... na je od roku

2005 zapísaná obmedzujúca poznámka“.

Ako ďalej konštatovali, v dôsledku dlhoročného súdneho konania a právnej neistoty

utrpeli nielen ich rodinné vzťahy, ale aj ich zdravotný stav, a preto žiadali priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 7 000 eur pre každého z nich.

3. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol nálezom

o porušení ich základného práva zaručeného a práva zaručeného

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

okresnému súdu prikázal v konaní vedenom pod sp. zn. konať a sťažovateľom

priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 7 000 eur pre každého z nich, ako

aj úhradu trov konania.

4. Ústavný súd uznesením č. k. -11 z 10. februára 2016 prijal sťažnosť

na ďalšie konanie podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v senáte

ústavného súdu v zložení Marianna Mochnáčová (predsedníčka senátu), Peter Brňák (sudca)

a Milan Ľalík (sudca). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2016 účinného od

1. marca 2016 I. senát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení: Milan Ľalík (predseda

senátu), Marianna Mochnáčová (sudkyňa) a Peter Brňák (sudca).

Z uvedeného dôvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného

súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

5. Na základe výzvy ústavného súdu sa podaním sp. zn. z 31. marca

2016 doručeným ústavnému súdu 6. apríla 2016 k podanej ústavnej sťažnosti vyjadrila

podpredsedníčka okresného súdu, v ktorom k nosnej sťažnostnej námietke sťažovateľov

uviedla, že „... zo spisuje je zrejmé, že dňa 25.02.2015 bolo vo veci vyhlásené rozhodnutie,

ktoré bolo expedované zo súdu po viacerých ústnych pohovoroch predsedu súdu

so zákonným sudcom až 15.03.2016, teda je nepochybné, že zákonný sudca skutočne

nekonal bez prieťahov, keďže bez známych dôvodov rozsudok nevyhotovil v písomnej forme

v zákonom stanovenej lehote, dokonca ani bez požiadanie o predĺženie lehoty. Tento

problém je však u menovaného sudcu opakovaný, preto už bol viackrát disciplinárne

potrestaný, dokonca aj v súčasnosti prebieha voči nemu disciplinárne konanie.“.

Ústavnému súdu zároveň doručila chronológiu jednotlivých úkonov v konaní

vedenom na okresnom súde pod sp. zn. , na nahliadnutie predložila príslušný

podkladový súdny spis a ústavnému súdu oznámila súhlas s upustením od ústneho

pojednávania vo veci samej v zmysle .

6. Podaním z 22. apríla 2016 doručeným ústavnému súdu 27. apríla 2016 právny

zástupca sťažovateľov na základe výzvy ústavného súdu oznámil súhlas sťažovateľov

s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľov upustil od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od

tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Z uvedeného dôvodu senát

predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich

zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk, ako aj na vec sa

vzťahujúceho podkladové súdneho spisu okresného súdu sp. zn. .

II.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

9. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušovaniu základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (, ).

12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza

z ustanovenia (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie

odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Ak

závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné vedomosti, ustanoví

súd podľa po vypočutí účastníkov znalca.

13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa (respektíve

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (A), správanie účastníka súdneho

konania (B) a postup samotného súdu (C). V rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, , ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

13.A Predmetom posudzovaného konania bolo rozhodovanie o návrhu na určenie

vlastníctva k nehnuteľnostiam a určenie majetku patriaceho do dedičstva.

Podľa názoru ústavného súdu posudzovaná vec tvorí súčasť bežnej rozhodovacej

agendy prvostupňových súdov a hoci ju nemožno označiť ako právne zložitú, s ohľadom na

jej súvis s inými právoplatne skončenými konaniami vedenými okresným súdom (sp. zn.

a sp. zn. ), ako aj konaniami pred inými štátnymi orgánmi (konanie

podľa o úprave niektorých vlastníckych

vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov), potrebu pripojiť spisy

z dedičských konaní a ustáliť okruh účastníkov konania v súvislosti s procesným

nástupníctvom po zomrelej žalobkyni ústavný súd konanie vedené pod sp. zn.

vyhodnotil ako skutkovo zložitejšie.

13.B Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania účastníkov súdneho

konania, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by samotní

sťažovatelia akýmkoľvek spôsobom výraznejšie prispeli k zbytočným prieťahom v konaní.

13.C Napokon, pokiaľ ide o tretie kritérium podstatné pre skúmanie existencie

zbytočných prieťahov v konaní, ktorým je samotný procesný postup okresného súdu,

ústavný súd zdôrazňuje, že hoci namietané konanie posudzoval ako celok, pre zdôraznenie

hodnotenia posledného tretieho kritéria „pomyselne“ rozdelil posudzované konanie

okresného súdu na dve časovo na seba nadväzujúce etapy, a to etapu do verejného

vyhlásenia rozhodnutia (t. j. do 25. februára 2015) a etapu po verejnom vyhlásení

rozhodnutia (t. j. od 26. februára 2015).

14. Zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. , ako i predloženej

chronológie úkonov v napadnutom konaní (bod 5) ústavný súd zistil, že počas prvých troch

rokov súdneho konania bola činnosť okresného súdu zameraná na rozhodovanie o návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia, čo nemožno považovať za primeranú dobu na

právoplatné rozhodnutie o návrhu na dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania. Ústavný

súd zistil, že postup okresného súdu v tejto fáze konania bol poznačený nielen jeho

neefektívnou činnosťou (druhostupňový súd dvakrát zrušil uznesenie okresného súdu

o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia), ale miestami aj jeho

krátkodobou nečinnosťou, kedy vo veci nevykonával vo veci žiadne úkony.

Ani po právoplatnosti rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia však okresný

súd nepostupoval vo veci tak, aby mohol v primeranej lehote o veci meritórne rozhodnúť,

o čom svedčil ďalší priebeh konania.

Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 7. marca 2007 (t. j. viac ako štyri a pol roka

od začatia konania), druhé 23. júna 2008 a tretie 27. mája 2009. V rámci posudzovaného

obdobia okresný súd s viacerými obdobiami nečinnosti (od 16. marca 2007 do 9. novembra

2007, od 4. januára 2008 do 27. mája 2008 či od 15. júla 2008 do 24. apríla 2009)

vykonával čiastové úkony smerujúce k prerokovaniu veci.

Následne okresný súd vo veci nariadil niekoľko termínov pojednávania (na 23. jún

2010, 29. september 2010, 26. január 2011, 27. apríl 2011, 18. január 2012, 19. jún 2013,

25. september 2013, 25. jún 2014, 10. september 2014, 5. november 2014 a následne i na

25. február 2015, pozn.), ktoré buď pred dátumom ich konania zrušil, alebo ich na žiadosť

splnomocnenej zástupkyne žalobkyne následne odročoval.

Jednotlivé časové intervaly medzi nariadenými pojednávaniami boli rovnako, ako to

bolo v predchádzajúcich prípadoch, poznačené zo strany okresného súdu krátkodobými

obdobiami nečinnosti a neefektívneho postupu okresného súdu.

Na ostatnom pojednávaní nariadenom na 25. február 2015 okresný súd vo veci

rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcov v 1. až 3. rade zaviazal na úhradu trov konania

žalovaným.

Do času podania ústavnej sťažnosti, t. j. do 27. januára 2016, však okresný súd

i napriek verejnému vyhláseniu rozhodnutia nekonal bez zbytočných prieťahov a bez

známych dôvodov rozsudok v písomnej podobe nevyhotovil, a teda písomné vyhotovenie

rozsudku účastníkov konania nedoručil.

15. Na základe uvedeného priebehu konania ústavný súd dospel k záveru, že

doterajšia dĺžka konania, ako aj stav, v akom sa vec v čase podania sťažnosti ústavnému

súdu nachádzala, neboli zapríčinené právnou alebo faktickou zložitosťou veci, ale

skutočnosťami, ktoré spočívali v prevažnej väčšine prípadov v samotnom postupe

okresného súdu a v jeho nesústredenej a neefektívnej činnosti, čo vyústilo do zbytočných

prieťahov v konaní.

Napriek tomu, že okresný súd v posudzovanej prvej etape konania do 25. februára

2015 vykonával procesné úkony spojené s prípravou pojednávaní, vykonával pojednávania

a zabezpečoval dôkazy, na ktoré sa účastníci odvolávali, súdne konanie trvalo 13 rokov do

verejného vyhlásenia prvostupňového rozhodnutia vo veci samej a v čase podania ústavnej

sťažnosti nebolo právoplatne skončené.

16. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v označenej

prvej etape súdneho konania ako taký, ktorému jednoznačne chýbala efektívnosť a ktorý

v konečnom dôsledku nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov a prispel

k celkovej dĺžke napadnutého konania (13 rokov, z čoho je 7 rokov po vydaní nálezu

ústavného súdu č. k. -33 z 23. júla 2009) bez právoplatného skončenia veci.

17. Okresný súd navyše ani po verejnom vyhlásení rozhodnutia 25. februára 2015

(t. j. v rámci druhej ústavným súdom posudzovanej etapy konania okresného súdu)

nepostupoval vo veci tak, aby svojou činnosťou predchádzal zbytočným prieťahom

v konaní, ktoré bolo z dôvodov na jeho strane postihnuté niekoľkonásobnou nečinnosťou

a neefektivitou, čo konštatoval i samotný ústavný súd už v roku 2009 (bod 16 a 18).

Z hľadiska prieťahov v konaní teda ústavný súd pripočítal na ťarchu okresného súdu

i obdobie v trvaní temer 13 mesiacov od 25. februára 2015 do 15. marca 2016, t. j. obdobie

bezdôvodnej a ničím neospravedlnenej nečinnosti okresného súdu od verejného vyhlásenia

rozhodnutia do písomného vyhotovenia a následného expedovania rozsudku sp. zn.

z 25. februára 2015 účastníkom konania.

Uvedenú dĺžku trvania vypracovania písomného vyhotovenia rozsudku presahujúcu

zákonom ustanovenú lehotu nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi

relevantnými okolnosťami tohto prípadu zdôrazňujúc, že v posudzovanej veci išlo o viac

ako 13-ročný súdny spor poznamenaný viacerými prieťahmi v konaní a neefektívnou

činnosťou zo strany zákonného sudcu, ktorý, ako potvrdila i samotná podpredsedníčka

okresného súdu, bol opakovane „... disciplinárne potrestaný, dokonca aj v súčasnosti

prebieha voči nemu disciplinárne konanie“.

18. Ústavný súd pri posudzovaní namietaného konania prihliadol i na skutočnosť, že

svojím predchádzajúcim nálezom č. k. -33 z 23. júla 2009 konštatoval

porušenie základného práva sťažovateľky (v procesnom postavení žalobkyne v konaní

vedenom na okresnom súde pod sp. zn. , pozn.) na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných

prieťahov a sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov

konania.

19. V kontexte sťažnosťou napadnutého konania okresného súdu sp. zn.

preto ústavný súd konštatuje, že už predchádzajúcim nálezom ústavného súdu

č. k. -33 z 23. júla 2009 bol voči okresnému súdu vyslovený príkaz konať

vo veci bez zbytočných prieťahov, ktorý však zo strany okresného súdu nebol dodržaný.

20. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu upriamuje

pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj neefektívna

(nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil

na všeobecný súd, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. , ).

21. Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd dospel k záveru, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , ako aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

22. Vzhľadom na nález ústavného súdu č. k. -33 z 23. júla 2009,

ktorým ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa

a konať vo veci vedenej

pod sp. zn. bez zbytočných prieťahov, v tomto konaní to už duplicitne

nemusel urobiť, preto v tejto časti návrhu sťažovateľov nevyhovel.

Ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že okresný súd vo veci rozhodol

rozsudkom 25. februára 2015 a po viac ako ročnej nečinnosti 15. marca 2016 následne

predmetné rozhodnutie v merite veci expedoval samotným účastníkom konania (bod 5).

23. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

24. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

25. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľov na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a ich právo na

spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj ich žiadosťou

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

26. Sťažovatelia žiadali priznať finančné zadosťučinenie po 7 000 eur každému

z nich z dôvodu, že právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzali, spôsobila ujmu na ich

fyzickom, ako aj psychickom zdraví a nepriaznivo ovplyvnila ich majetkové pomery

a vzťahy v rodine.

27. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

28. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

29. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

30. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom pod

sp. zn. (temer 14 rokov, zohľadňujúc i obdobie 13 mesiacov nečinnosti

okresného súdu, v rámci ktorého zákonný sudca bez známych a ospravedlniteľných

dôvodov po verejnom vyhlásení rozhodnutia vo veci samej nevyhotovil bez požiadania

o predĺženie zákonnej lehoty písomné vyhotovenie rozsudku), ako aj naplnenie princípu

spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie po 4 000 € každému zo sťažovateľov za

primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu základného práva priznaného ,

t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či

už za skutočnú škodu, alebo za ušlý zisk.

31. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom, ktorí boli vo veci namietaného porušenia ich práv úspešní, vznikli

trovy konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom Mgr. Igorom Paliderom,

Klinec II. 215, Zubrohlava.

32. Sťažovatelia si v podanej ústavnej sťažnosti uplatnili úhradu trov právneho

zastúpenia spolu v sume 878,59 eur vrátane dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)

takto:

„Sťažovatelia 1-4/ si uplatňujeme aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za

podanie tejto ústavnej sťažnosti vo výške 878,59 eur, vyčíslené podľa § 11 ods. 3 vyhl.

- 1/6 výp. základu - za 2 úkony právnej pomoci po 357,50,-Eur,

vyhl. - zastupovanie 4 klientov, príprava a prevzatie zastúpenia a spísanie ústavnej

sťažnosti, 2 x po 357,50 Eur, 2 x rež. paušál po 8,58 eur, + DPH 20%.“

33. Advokát vykonal 8 úkonov právnych služieb (pre každého zo sťažovateľov

po 2 úkony), a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti.

Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2016 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) znížená o 50 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2 vyhlášky) pri zastupovaní dvoch

alebo viacerých sťažovateľov predstavuje sumu 71,50 eur. Takto stanovená odmena spolu

s režijným paušálom 8,58 eur predstavuje sumu 80,08 eur za jeden úkon uskutočnený

v roku 2016. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom

(za 2 úkony právnych služieb) predstavuje celkovú sumu 160,16 eur za jedného účastníka

konania, t. j. za štyroch účastníkov konania 640,64 eur, ktorú je potrebné následne zvýšiť

o 20 % DPH, keďže právny zástupca sťažovateľov je platcom DPH; celková odmena za

poskytnuté právne služby štyrom sťažovateľom teda predstavuje sumu 768,77 eur.

34. Ústavný súd s ohľadom na uvedené priznal sťažovateľom náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 768,77 eur vrátane DPH, a nie nimi uplatnenú sumu 878,59 eur

vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd pri výpočte výšky priznanej náhrady trov konania

vychádzal z dikcie ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky, v zmysle ktorej sa základná tarifná

odmena v prípade zastupovania štyroch sťažovateľov znižovala o 50 %. V prípade

sťažovateľmi podanej ústavnej sťažnosti nešlo o spojenie dvoch alebo viacerých vecí, a teda

aplikáciu ustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky pri určení výšky základnej sadzby tarifnej

odmeny tak, ako to žiadali sťažovatelia v petite podanej sťažnosti, ústavný súd neuplatnil.

35. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľov ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom

súde) tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

36. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať finančné

zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bode 2 výroku nálezu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4

výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2016