Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 51/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. novembra 2001

v senáte zloženom z predsedu D. Š. a zo sudcov L. M. a Š. O. prerokoval prijatý podnet Ing.

J. Z., bytom L., zastúpeného advokátom JUDr. T. Š., K, vo veci porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

r o z h o d o l :

Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

právo Ing. J. Z., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods. 2 a právo na prerokovanie jeho veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 13. júna 2001

doručený podnet Ing. J. Z., bytom L. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. T. Š., K., ktorým namietal porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného (ďalej len

„ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej aj „odporca“) v konaní o jeho

pracovnoprávnej veci vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd podnet navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí

senátu a po zistení, že podnet obsahuje náležitosti požadované ustanoveniami § 20 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa

ustanovenia § 25 ods. 2 citovaného zákona, podnet prijal uznesením č. k. -10

z 28. augusta 2001 na ďalšie konanie.

Na požiadanie ústavného súdu sa odporca listom sp. zn. Spr. 3480/2001 z 9. októbra

2001 podpísaným predsedníčkou vyjadril k podnetu navrhovateľa. Podľa názoru odporcu

„predmetné konanie vykazuje znaky prieťahov len v štádiu prípravy na pojednávanie,

z príčin najmä objektívnych (vysoký nápad vecí, vysoký počet nerozhodnutých reštančných

vecí zapríčinených personálnou obmenou sudcov v oddelení ich odchodom na iné súdy ...)“.

Odporca ďalej tvrdil, že „konajúci súd od určenia prvého termínu pojednávania plynule

konal, najmä chovaním a správaním navrhovateľa boli zmarené určené termíny

pojednávania“. Z uvedeného dôvodu navrhuje, aby ústavný súd „podnet navrhovateľa

zamietol ako nedôvodný“. Odporca súhlasil, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania.

Právny zástupca navrhovateľa v stanovisku z 22. októbra 2001 k vyjadreniu odporcu

uviedol, že ho „akceptujeme v časti, v ktorej uznal opodstatnenosť podnetu ohľadne prvých

mesiacov (resp. rokov!) trvania sporu“. Dôvody zbytočných prieťahov uvádzané odporcom

podľa jeho názoru nemôžu v danom prípade znamenať „vyvinenie z namietnutého

porušenia práva“. „Čiastočnú vinu navrhovateľa na trvaní veci“ zdôrazňovanú odporcom

navrhovateľ neakceptoval a tvrdil, že odporca „nepostupoval efektívne a nepripravil vec

tak, aby ju – ako mu to prikazuje – skončil na jednom pojednávaní“. Navrhovateľ

súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdnych spisov Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 7 C

226/97 a sp. zn. dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát podnet navrhovateľa prerokoval na svojom

zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne

predložených vyjadrení účastníkov a obsahu dotknutých súdnych spisov.

Predmetom podnetu boli tvrdenia navrhovateľa, že odporca nedokázal v jeho spore

efektívne konať, hoci išlo o spor právne a skutkovo nenáročný a vzhľadom na jeho povahu

(pracovnoprávny spor) o spor naliehavý. Tým, že odporca postupoval v rozpore s § 6, § 100

ods. 1, , (ďalej len „OSP“), porušil

podľa názoru navrhovateľa jeho ústavné právo zaručené v a

dohovoru. Navrhovateľ žiadal, aby „ústavný súd vyniesol nález, ktorým uvedené porušenie

skonštatuje“.

II.

Z podnetu navrhovateľa, z k nemu priložených písomností, z vyjadrení účastníkov

konania a z obsahu na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov ústavný súd zistil nasledovný

priebeh a stav konania v predmetnej pracovnoprávnej veci navrhovateľa.

A. Navrhovateľ 10. júna 1997 podal na Krajský súd v Bratislave žalobu „o určenie

neplatnosti úkonu odvolania z funkcie“. Žalovanou stranou bola Slovenská televízia

Bratislava (ďalej len „STV“). Z dôvodu nedostatku vecnej príslušnosti Krajský súd

v Bratislave doručil žalobu 1. júla 1997 odporcovi. Odporca konal vo veci pod sp. zn. 7 C

226/97. Dňa 12. októbra 1998 odporca vyzval navrhovateľa (výzva doručená 31. októbra

1998) na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, ktorý navrhovateľ zaplatil 4. novembra

1998. Ďalším úkonom odporcu v konaní bol pokyn pre súdnu kanceláriu 5. augusta 1999 na

pripojenie na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov a .

Dňa 25. augusta 1999 bola zaslaná žaloba STV na vyjadrenie.

Dňa 29. októbra 1999 odporca požiadal STV o predloženie písomností (pracovná

zmluva, rozhodnutie o odvolaní žalobcu z funkcie) a urgoval predloženie vyjadrenia

k žalobe.

Prvé pojednávanie vo veci sa malo uskutočniť 2. decembra 1999, pre ospravedlnenú

neúčasť STV bolo odročené na 14. marec 2000. Toto však pre neprítomnosť účastníkov

konania bolo odročené na 18. apríl 2000.

Odporca 23. marca 2000 pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty STV opakovane

žiadal o predloženie vyjadrenia k žalobe a požadovaných procesnoprávnych dokumentov.

Táto ich (bez vyjadrenia k žalobe) zaslala odporcovi 30. marca 2000.

Na pojednávaní konanom 18. apríla 2000 nebol prítomný navrhovateľ (ako dôvod

svojho príchodu až po skončení pojednávania uviedol meškanie verejného dopravného

prostriedku). STV bola požiadaná o predloženie svojho štatútu a dôkazu o doručení

odvolacej listiny navrhovateľovi. Pojednávanie bolo odročené na 18. máj 2000. STV

predložila 25. apríla 2000 odporcovi požadované písomnosti vrátane vyjadrenia k žalobe.

Odporca 10. mája 2000 zrušil stanovený termín pojednávania z dôvodu účasti

zákonnej sudkyne na medzinárodnom seminári organizovanom Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky a určil nový termín pojednávania na 20. jún 2000.

Na pojednávaní konanom 20. júna 2000 odporca vyzval STV na oznámenie adresy

jej bývalého ústredného riaditeľa za účelom jeho výsluchu.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom č. k. -6 z 19. júla

2000 oznámila odporcovi, že podala mimoriadne dovolanie proti jeho právoplatnému

uzneseniu č. k. -18 zo 7. januára 1999 o uložení predbežného opatrenia STV na

úhradu časti mzdy navrhovateľovi. Súčasne žiadala predložiť na vec sa vzťahujúci súdny

spis sp. zn. (spis zaslaný 31. júla 2000).

Dňa 24. júla 2000 odporca požiadal navrhovateľa o predloženie nahrávky z relácie

Žurnál Rádia Twist vysielanej 30. mája 1997.

Dňa 22. augusta 2000 odporca expedoval účastníkom konania predvolanie na

pojednávanie 3. októbra 2000. Navrhovateľ bol vyzvaný na predloženie vyššie uvedenej

nahrávky na toto pojednávanie.

Dňa 31. augusta 2000 boli odporcovi doručené vyjadrenie STV sp. zn. 1206/00

z 24. augusta 2000 k doterajším prednesom navrhovateľa, dokument o okamžitom zrušení

pracovného pomeru navrhovateľa a doklad preukazujúci doručenie listiny, ktorou bol

navrhovateľ odvolaný z funkcie.

STV listom z 20. septembra 2000 navrhla odporcovi zrušiť predbežné opatrenie č. k.

-18 zo 7. januára 1999.

Navrhovateľ 26. septembra 2000 vzniesol voči odporcovi námietku zaujatosti. Táto

sa týkala aj zákonnej sudkyne.

Dňa 29. septembra 2000 právny zástupca STV písomne ospravedlnil svoju neúčasť

na pojednávaní.

Na pojednávaní 3. októbra 2000 neboli prítomní účastníci. Pojednávanie bolo

odročené na neurčito z dôvodu postúpenia súdneho spisu Krajskému súdu v Bratislave na

rozhodnutie o navrhovateľom vznesenej námietke zaujatosti (spis bol doručený

odvolaciemu súdu 26. januára 2001).

Sťažnosťou z 20. novembra 2000 adresovanou predsedníčke Okresného súdu

Bratislava IV napadol navrhovateľ prieťahy v konaní v jeho právnej veci vedenej pod

sp. zn. .

V odpovedi odporcu z 23. januára 2001 sp. zn. Spr. 2148/2000 sa uvádza: „Po

prešetrení som zistila prieťahy v konaní z príčin subjektívnych i objektívnych, preto Vašu

sťažnosť kvalifikujem ako dôvodnú. Vo veci bola zjednaná náprava.“ Príčiny spôsobiace

prieťahy, ako aj spôsob nápravy v uvedenej odpovedi nie sú konkretizované.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -70 z 30. marca 2001 vyslovil,

že sudcovia Okresného súdu Bratislava IV nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania

veci sp. zn. . Uznesenie bolo doručené účastníkom 12. júna 2001.

Dňa 17. júla 2001 expedoval odporca predvolanie účastníkom na pojednávanie, ktoré

stanovil na 17. október 2001.

B. Dňa 22. októbra 1998 podal navrhovateľ odporcovi návrh na vydanie predbežného

opatrenia, ktorým by bola STV uložená povinnosť poskytovať mu mesačne časť jeho

pracovnej odmeny vo výške 15 000,-- Sk brutto až do právoplatného rozhodnutia jeho

pracovnoprávneho sporu vedeného pod sp. zn. . Vec bola vedená u odporcu pod

sp. zn. . Po zadovážení si podkladov potrebných na rozhodnutie odporca

uznesením č. k. -19 zo 7. januára 1999 uvedenému návrhu vyhovel. Na

odvolanie STV Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -38 z 31. mája 1999

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k.

M Cdo 35/2000-43 z 28. februára 2001 zamietol mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora Slovenskej republiky.

Súdny spis predložil odporca ústavnému súdu 15. októbra 2001. Po preštudovaní bol

predmetný spis doručený odporcovi 22. októbra 2001.

III.

Navrhovateľ sa predmetným podnetom na ústavný súd „domáha konštatovania

porušenia jeho základných práv na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle prvej vety SR a Dohovoru“, a to v konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. (pozri II. časť písm. A).

Odporca vo svojom už vyššie uvedenom vyjadrení konštatoval „znaky prieťahov len

v štádiu prípravy na pojednávanie, z príčin najmä objektívnych ...“. Tvrdil plynulosť

konania od určenia prvého termínu pojednávania a zavinenie navrhovateľa na vzniknutých

prieťahoch. Žiadal preto podnet zamietnuť ako nedôvodný.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie

ústavného práva zaručeného nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní až právoplatným

rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty

ohľadom svojich práv ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa

týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (II. ÚS

79/97, ). Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej

lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.

1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosti veci“, ústavný súd aj v predmetnom prípade bral

do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (, a iné)

relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci.

Predmetom konania na Okresnom súde Bratislava IV vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C

226/97 je rozhodovanie o neplatnosti odvolania z funkcie a neplatnosti rozviazania

pracovného pomeru.

Ústavný súd zo skutočností uvádzaných odporcom ani z obsahu spisu nezistil žiadnu

takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o zložitosti veci.

2. Pokiaľ ide o „správanie“ navrhovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil

žiadnu závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri

posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

Tvrdenie odporcu, že navrhovateľ ako účastník konania v napadnutom

pracovnoprávnom spore zapríčinil zbytočné prieťahy „najmä chovaním a správaním“,

ktorým „boli zmarené určené termíny pojednávania ...“, nepovažuje ústavný súd za

presvedčivé. Predovšetkým poukazuje na to, že uvedená námietka sa vzťahuje len na

obdobie po vytýčení prvého pojednávania (2. decembra 1999). Nevzťahuje sa teda na

obdobie prípravy na pojednávanie, t. j. na obdobie od 1. júla 1997 do 2. decembra 1999,

keď samotný odporca priznáva, že „predmetné konanie vykazuje znaky prieťahov“.

Zo súdneho spisu, ako aj z vyjadrenia odporcu ústavný súd zistil, že v predmetnej

veci bolo nariadených sedem pojednávaní (2. decembra 1999, 14. marca 2000, 18. apríla

2000, 18. mája 2000, 20. júna 2000, 3. októbra 2000 a 17. októbra 2001). Dve pojednávania

(18. mája 2000 a 17. októbra 2001) boli zrušené jednak z dôvodu účasti sudkyne na

medzinárodnom seminári a jednak z dôvodu predloženia spisu ústavnému súdu.

Pojednávanie 2. decembra 1999 bolo odročené pre ospravedlnenú neúčasť STV,

pojednávania 20. júna 2000 sa zúčastnili obaja účastníci. Navrhovateľ absentoval na troch

pojednávaniach, z toho pojednávanie 14. marca 2000 bolo odročené aj z dôvodu neúčasti

STV, ktorá sa ospravedlnila. Dve pojednávania (18. apríla 2000 a 3. októbra 2000) boli

odročené pre neprítomnosť navrhovateľa.

Podľa názoru ústavného súdu správaním navrhovateľa v uvedených dvoch prípadoch

odročených pojednávaní nemožno ospravedlniť celkovú dĺžku konania v predmetnej veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom odporcu v predmetnej veci, pričom

zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti

daného prípadu.

Podľa právneho názoru ústavného súdu vysloveného v skorších rozhodnutiach (napr.

, , ) prieťahy v konaní, ktoré možno pripísať správaniu

účastníka konania, však nevylučujú zodpovednosť orgánu, ktorý vo veci koná; a to najmä

v prípadoch, ak o právach účastníka konania rozhoduje dlhšie, než je primerané podľa

povahy veci, alebo ak ide o zbytočný prieťah zapríčinený i nesprávnym postupom súdu.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v predmetnej veci súdne konanie, ktoré sa

na súde odporcu začalo 1. júla 1997 a je stále na súde prvého stupňa bez jeho rozhodnutia

o veci samej, trvá k dnešnému dňu 4 roky a 4 mesiace. Podľa názoru ústavného súdu táto

zdĺhavosť konania vzhľadom na jeho predmet môže byť z hľadiska

akceptovaná len vo výnimočných prípadoch. Predmetné konanie odporcu takýmto prípadom

podľa názoru ústavného súdu nie je, o čom nakoniec svedčia aj vlastné stanoviská odporcu

z 23. januára 2001 a 9. októbra 2001, v ktorých sa konštatuje zistenie prieťahov v konaní

a sťažnosť navrhovateľa sa kvalifikuje ako dôvodná.

Obranu odporcu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne príčiny

spôsobiť prieťahy (vysoký nápad a počet nerozhodnutých vecí, personálne problémy

a pod.), ústavný súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS

48/96, , ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania

zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený

subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

Vznesenie uplatnenia námietky zaujatosti súdu navrhovateľom, teda prieťahy

v konaní, ktoré sú dôsledkom uplatnenia procesných práv účastníkom konania, nemajú

povahu zbytočných prieťahov ().

Z obsahu súdneho spisu odporcu sp. zn. jednoznačne vyplýva

neprimerane dlhá lehota na prípravu pojednávania, a to od 1. júla 1997 do 2. decembra

1999. Ide najmä o obdobie od 1. júla 1997 do 25. septembra 1998, keď odporca vyzval

navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku (1 rok a 3 mesiace), a o obdobie od

4. novembra 1998 (zaplatenie súdneho poplatku) do 2. augusta, resp. 20. augusta 1999, keď

odporca vykonal ďalšie úkony (9 mesiacov).

Aj ďalšia činnosť odporcu po 2. decembri 1999 nevykazovala podľa názoru

ústavného súdu znaky plynulého a efektívneho konania.

Za neprimeranú považuje ústavný súd dĺžku doby zadováženia podkladov na

rozhodnutie o námietke predpojatosti od 26. septembra 2000 do 25. januára 2001, keď bol

súdny spis expedovaný Krajskému súdu v Bratislave (4 mesiace), ako aj dobu od doručenia

rozhodnutia o nevyhovení námietke na vylúčenie sudcov 12. júna 2001 do stanovenia

termínu pojednávania na 17. október 2001 (4 mesiace).

Postup Okresného súdu Bratislava IV bol teda v zmysle už vyššie uvedeného

konaním so zbytočnými prieťahmi, ktoré sa v súhrne rovnajú dvom rokom a ôsmim

mesiacom, v dôsledku čoho ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na záver o porušení došlo aj k porušeniu

dohovoru.