Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 8/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2018

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni

Ľudmile Gajdošíkovej, ktorej funkčné obdobie sudkyne ústavného súdu skončilo

16. februára 2019. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku

č. 1 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi

Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a) rozvrhu práce prerokovaná v prvom

senáte ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví tohto uznesenia.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že na okresnom súde

bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „prokurátor“) podaná obžaloba

na sťažovateľa pre prečin krivého obvinenia a prečin ohovárania

podľa , pričom poškodenou v predmetnom konaní bola

sudkyňa Okresného súdu Skalica (ďalej len „poškodená“).

Sťažovateľ následne vo svojej sťažnosti podrobne popisuje dôvody svojej nespokojnosti

s postupom, ktorý poškodená ako zákonná sudkyňa v konaní o návrhu na úpravu práv

a povinností k maloletému dieťaťu, ktorého bol účastníkom, prijala. Zároveň sťažovateľ

poukázal na to, že v spomínanom konaní podal proti poškodenej predsedovi Okresného

súdu Skalica „asi 8 urgentných sťažností“, lebo poškodená v uvedenom konaní podľa neho

porušovala zásady dôstojnosti súdneho konania, keď „vrieskala ako nepríčetná“, ďalej

pôsobila, že vedie pojednávanie pod vplyvom alkoholu, prijala uznesenie, ktorým nariadila

znalecké dokazovanie na vyšetrenie jeho duševného stavu, ktoré bolo krajským súdom

následne v uvedenom konaní zrušené, neskôr na neho nechala „vystaviť aj ďalšie

nepravdivé znalecké posudky“ a sťažovateľ ju taktiež podozrieval, že manipuluje s konaním

v predmetnej veci, pretože vzala úplatok od protistrany v konaní. Poškodená na neho

následne podala trestné oznámenie pre prečin krivého obvinenia a prečin ohovárania.

Podľa sťažovateľa vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava,

ako aj dozorujúci prokurátor konali vo veci trestného oznámenia podaného proti nemu

nezákonne. Sťažovateľ poukázal na to, že znalcovi, ktorý vykonával znalecké dokazovanie

v napadnutom konaní, predložil „dôkazy uznesenia a rozsudky asi zo 7 konaní tak

v občianskom súdnom konaní ako aj v trestnom konaní“, vyjadrenie, ktoré malo približne

20 strán, a aj „vyše 30 dôkazov na preštudovanie“, avšak tieto písomnosti si podľa neho

znalec „ani nevšimol“ a svoj znalecký posudok opísal od znaleckého posudku znalkyne

MUDr. Eleny Žigovej predloženého v inom konaní, ktorého bol sťažovateľ účastníkom.

3.1 Zákonný sudca v jeho veci podľa sťažovateľa vyhovel návrhu prokurátora

okresnej prokuratúry na vyšetrenie jeho duševného stavu bezdôvodne bez predloženia

akýchkoľvek dôkazov. V tejto súvislosti sťažovateľ v rámci svojej argumentácie poukázal

na trestné konania vedené proti nemu, v ktorých sa obhajoval sám a v ktorých bol súdmi

zúčastnenými na rozhodovaní oslobodený spod obžaloby, aj keď z dôvodov, s ktorými

nesúhlasí.

3.2 Podľa sťažovateľa „sudca pre prípravné konanie bezdôvodne predlžuje trestné

konanie čím sa porušujú“ jeho občianske a ľudské práva. Napadnuté konanie je podľa

sťažovateľa v rozpore s jeho základnými právami podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, 2 a 3,

ako aj .

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby postupoval „v súlade

s článkom 127 ods. 1 ods. 2 a ods. 3, ods. 4.

- a potvrdil porušenie mojich Občianskych a ľudských práv v trestnom konaní

-a potvrdil, že nečinnosťou trestného Okresného súdu v Trnave moje občianske

a ľudské práva a slobody porušil, vo veci konal. A aby Ústavný súd zároveň vec vrátil

na ďalšie konanie, zakázal pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to

možné, prikázať, aby ten kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1 obnovil stav

pred porušením.

- Aby Ústavný súd, ak vyhovie mojej sťažnosti že Okresný súd v Trnave porušil moje

základné práva a slobody a moje ľudské práva a základné slobody v trestnom konaní,

v ktorom robil bezdôvodné prieťahy v trestnom konaní mi priznal primerané finančné

zadosťučinenie...“.

II.

Právna úprava a judikatúra ústavného súdu

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať

spoločne.

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

13. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

14. Z obsahu argumentácie uvedenej v neperfektnej ústavnej sťažnosti sťažovateľa

vyplýva, že namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní.

15. Podľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení

bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva

na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje

strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol

príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude (rozsudok

ESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968).

16. Ústavný súd sa zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti sťažovateľa,

keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú,

ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup

zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani

porušenie základného práva podľa “ (),

resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú

intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie

konanie“ (, ).

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

18. V prípravnej fáze predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti v kontexte

konkrétnych okolnosti danej veci ústavný súd považoval za vhodné vyžiadať si spis

okresného súdu v predmetnej veci, s obsahom ktorého sa oboznámil, a tak získal prehľad

o priebehu napadnutého konania, resp. o procesných úkonoch súdov zúčastnených

na rozhodovaní v napadnutom konaní.

19. Podľa zistenia ústavného súdu predmetom napadnutého konania je obžaloba proti

sťažovateľovi pre prečin krivého obvinenia podľa a prečin

ohovárania , ktorá nepredstavuje právne alebo skutkovo

zložitú vec.

19.1 Zo spisového materiálu v predmetnej veci, ktorý mal v čase rozhodovania

ústavného súdu 2138 strán, je zrejmé, že na plynulý priebeh napadnutého konania malo

značný vplyv aj správanie sťažovateľa, ktorý v ňom opakovane využíval svoje procesné

práva, dôsledkom čoho v napadnutom konaní rozhodovali súdy všetkých troch stupňov,

pričom nutnosť vysporiadania sa so sťažovateľovými návrhmi zároveň objektívne spôsobila

predĺženie tohto konania (28. októbra 2014 vzniesol námietku zaujatosti prokurátora,

14. marca 2016 podané oznámenie sťažovateľa o nesúhlase so zmenou samosudcu

v predmetnej veci v rozpore s podaním jeho obhajcu, pričom vzápätí 30. marca 2016 podal

námietku zaujatosti proti predchádzajúcemu zákonnému sudcovi, z dôvodov na strane

obhajcu sa neuskutočnilo hlavné pojednávanie nariadené na 11. november 2016,

ako ani verejné zasadnutie krajského súdu nariadené na 16. apríl 2019, podaním

z 8. marca 2017 okrem iného sťažovateľ podal návrh na vylúčenie okresného prokurátora

podaný duplicitne aj na hlavnom pojednávaní 16. marca 2017, 22. marca 2017 požiadal

o vylúčenie okresného prokurátora, 30. mája 2017 podal sťažovateľ sťažnosť

proti uzneseniu o pribratí znalca do konania z toho istého dňa, 25. júla 2017 podanie,

ktorého súčasťou okrem iného bol i návrh na začatie trestného stíhania sudkyne,

12. februára 2018 sťažovateľ podaním oznámil okrem iného okresnému súdu, že nesúhlasí

s prečítaním znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní, 15. mája 2018 aj 24. júla 2018

podal sťažovateľ proti rozsudku z 3. mája 2018 odvolanie a 31. mája 2018 bolo podané

odvolanie jeho obhajcom). Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

(napr. , , ) konštatuje, že ak na jednej strane sťažovateľ

ako účastník konania je oprávnený využiť na svoju obranu všetky procesné prostriedky dané

mu príslušným procesným kódexom, na druhej strane musí počítať s tým, že ich využitie

môže mať za nevyhnutný dôsledok spomalenie postupu všeobecného súdu pri prerokovaní

veci samej, a tým aj predĺženie súdneho konania a že tento dôsledok (predĺženie konania)

nemôže v sťažnosti podanej podľa následne úspešne pričítať výlučne

postupu konajúceho súdu a len z tohto dôvodu vyvodzovať porušenie jeho základného práva

podľa citovaného článku . Z uvedeného dôvodu dobu, o ktorú sa predĺžilo doterajšie

konanie z dôvodu procesných návrhov zo strany sťažovateľa, nemožno pričítať na vrub

okresnému súdu.

19.2 Ústavný súd napokon prihliadal aj na samotný postup okresného súdu

v napadnutom konaní tak z hľadiska jeho nečinnosti, ako aj z hľadiska efektívnosti jeho

postupu. Zo spisového materiálu v predmetnej veci vyplýva, že obžaloba v napadnutom

konaní bola podaná 7. mája 2014 na Okresnom súde Senica, ktorému bola po troch

mesiacoch z dôvodu postupného vznesenia námietok predpojatosti zo strany sudcov

uvedeného súdu uznesením krajského súdu z 31. júla 2014 predmetná vec odňatá

a prikázaná okresnému súdu. Okresnému súdu bol spis v tejto veci doručený

14. augusta 2014 a tento následne 22. augusta 2014 nariadil vykonať hlavné pojednávanie

na 11. november 2014, ktoré sa neuskutočnilo z dôvodu neúčasti zástupcu okresnej

prokuratúry, proti ktorému v podaní doručenom 28. októbra 2014 vzniesol

námietku predpojatosti sťažovateľ. Ďalšie pojednávanie okresného súdu nariadené

na 17. február 2015 bolo z dôvodu pracovnej pohotovosti zákonného sudcu zrušené.

Okresný súd ďalšie hlavné pojednávanie konané 17. septembra 2015 po vykonaní

dokazovania odročil na neurčito. Okresná prokuratúra podaním z 20. apríla 2016 podala

v predmetnej veci sťažnosť na prieťahy v konaní podľa .

Hlavné pojednávanie konané 21. júla 2016 bolo odročené aj na návrh sťažovateľa

na 3. november 2016 pre navrhované vypočutie poškodenej i svedkov na jednom

pojednávaní, na ďalšom hlavnom pojednávaní 16. marca 2017 okresná prokuratúra navrhla

pribratie znalca pre účely skúmania duševného stavu sťažovateľa. Následne 30. mája 2017

bol uznesením pribratý do konania znalec na vyšetrenie duševného stavu sťažovateľa

a z dôvodu sťažovateľom podanej sťažnosti proti tomuto uzneseniu bolo nariadené hlavné

pojednávanie na 1. august 2017 zrušené a spis bol predložený krajskému súdu. Krajský súd

spis v predmetnej veci vrátil späť okresnému súdu 10. novembra 2017 spolu s uznesením,

ktorým sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu z 30. mája 2017 zamietol. V období

od 24. novembra 2017 do 21. decembra 2017 okresný súd vykonával znalecké dokazovanie

a po jeho skončení kontinuálne nariadil hlavné pojednávanie na 13. marec 2018.

Toto hlavné pojednávanie bolo okresným súdom odročené aj na návrh sťažovateľa pre

neúčasť jeho obhajcu. Následne okresný súd uskutočnil ďalšie hlavné pojednávanie

3. mája 2018, na ktorom v predmetnej veci rozhodol rozsudkom, ktorým sťažovateľa

spod obžaloby oslobodil, pretože tento za svoje konanie nebol pre nepríčetnosť trestne

zodpovedný a zároveň bolo sťažovateľovi uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou

formou. Sťažovateľ i jeho obhajca podali proti rozsudku z 3. mája 2018 odvolanie

(podaniami doručenými okresnému súdu 15. mája 2018, 21. mája 2018 a 24. júla 2018),

o ktorom krajský súd rozhodoval v období od 6. septembra 2018 až do 24. júna 2019.

V priebehu konania pred krajským súdom podal sťažovateľ okrem iného aj návrh na odňatie

veci krajskému súdu a jej prikázanie inému súdu, o ktorom rozhodoval najvyšší súd

v období od 30. januára 2019 do 26. februára 2019. Spis v predmetnej veci bol 24. júna

2019 vrátený späť okresnému súdu spolu s uznesením krajského súdu zo 14. mája 2019,

ktorým bolo odvolanie sťažovateľa podľa zamietnuté.

19.3 Z priebehu uvedeného konania je zrejmé, že v napadnutom konaní nepostupoval

okresný súd úplne bez prieťahov. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje najmä

na obdobie od 17. septembra 2015 (uskutočnenie hlavného pojednávania) do 20. apríla 2016

(doručená sťažnosť okresnej prokuratúry na prieťahy). Napriek uvedenému podľa

ústavného súdu postup okresného súdu v období po doručení sťažnosti na prieťahy v konaní

20. apríla 2016 už možno označiť za sústredený, plynulý a prihliadajúci s ohľadom

na konkrétne okolnosti prípadu na zachovanie účelu práv zaručených v napadnutých

článkoch a dohovoru.

19.4 Vzhľadom na uvedené ústavný súd považuje za potrebné poukázať na svoju

ustálenú judikatúru, podľa ktorej ojedinelé a kratšie obdobie nečinnosti všeobecného súdu

v konaní nemožno považovať za také významné, aby samo osebe založilo porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva

na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa dohovoru (napr. ,

, ). Podľa názoru ústavného súdu postup okresného súdu

v napadnutom konaní, ktoré už v čase jeho rozhodovania bolo právoplatne skončené,

smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a jeho celková dĺžka bola v podstatnej

miere ovplyvnená predovšetkým správaním sťažovateľa.

20. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa

podľa odmietol z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

21. Ústavný súd nad rámec uvedeného považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom

na dôvod odmietnutia tejto sťažnosti (zjavne neopodstatnená sťažnosť vedúca

k bezúspešnému uplatňovaniu práva) nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľa

na doplnenie jeho neperfektnej sťažnosti, ktorá neobsahovala všetky zákonom o ústavnom

súde ustanovené náležitosti (predovšetkým relevantné odôvodnenie nadväzujúce

na sťažovateľom špecifikovaný návrh rozhodnutia, splnomocnenie advokáta

na zastupovanie sťažovateľa pred ústavným súdom).

22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa

ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu