Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 56/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2008 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho v konaní o sťažnosti JUDr. I. M., V., zastúpenej advokátom JUDr. J. G., T., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Trnava v konaniach o určenie výživného a zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti matky a o návrhu na vydanie predbežného opatrenia o úprave práv

a povinností k maloletému dieťaťu vedených pod sp. zn. , za účasti Okresného

súdu Trnava, takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. I. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Trnava

v konaniach o určenie výživného a zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti

matky a o návrhu na vydanie predbežného opatrenia o úprave práv a povinností

k maloletému dieťaťu vedených pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

28 konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. I. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk (slovom

desaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť JUDr. I. M. trovy právneho

zastúpenia v sume 6 732 Sk (slovom šesťtisícsedemstotridsaťdva slovenských korún)

na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. G., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

zo 14. februára 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. I. M. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaniach o určenie výživného

a zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu vedených

pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 10. januára 2007

okresnému súdu návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému synovi, ktorého

žiadala zveriť do svojej výchovy a zaviazať otca platiť výživné. Dňa 18. júna 2007 podala

návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadala o zverenie maloletého syna

do svojej výchovy, ako aj o dočasnú úpravu práv a povinností k nemu do rozhodnutia

vo veci samej.

V sťažnosti sťažovateľka požadovala, aby ústavný súd podľa rozhodol,

že „Konaním Okresného súdu v Trnave vo veci úpravy práv a povinností rodičov

k maloletému dieťaťu, vedenej pod č. k. , došlo k porušeniu ústavného práva

sťažovateľky podľa , podľa ktorého má každý

právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Konaním Okresného súdu v Trnave vo veci návrhu na vydanie predbežného

opatrenia o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu vedeného pod č. k. ,

došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľky podľa Slovenskej

republiky, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Okresnému súdu v Trnave sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod číslom 28

konal bez zbytočných prieťahov“.

Sťažovateľka sa ďalej domáhala, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

v sume 150 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 251/08 zo 4. marca 2008 doručeným ústavnému súdu 10. marca 2008, v ktorom

sa okrem iného uvádza:

„Predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , v rámci

ktorého namieta sťažovateľka zbytočné prieťahy, je určenie výživného a zverenie

maloletého dieťaťa do starostlivosti matky, ako aj rozhodnutie o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu. Z hľadiska

skutkovej a právnej zložitosti vec nie je možné považovať za zložitú, nakoľko takéto konania

tvoria bežnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov.“

Obsahom vyjadrenia okresného súdu bola aj táto chronológia úkonov okresného súdu

a opis jeho doterajšieho priebehu:

«V predmetnom konaní bol dňa 10. 01. 2007 tunajšiemu súdu doručený návrh matky

maloletého dieťaťa (ďalej len „sťažovateľky“) na úpravu výživného na maloleté dieťa voči

jednému z rodičov. Dňa 19. 01. 2007 zákonná sudkyňa Mgr. Š. vytýčila termín

pojednávania na deň 15. 02. 2007. Zároveň maloletému ustanovila kolízneho opatrovníka

a požiadala otca maloletého, nech sa v lehote 15 dní písomne vyjadrí k návrhu. Dňa

07. 02. 2007 bolo súdu doručené oznámenie kolízneho opatrovníka, že sa mu nepodarilo

prešetriť pomery v domácností maloletého, ale v prípade potreby tieto pomery dodatočne

prešetrí. Dňa 12. 02. 2007 podala sťažovateľka osobne do podateľne tunajšieho súdu

podanie, ktorým upravila petit svojho návrhu.

Na pojednávaní konanom dňa 15. 02. 2007 za prítomnosti sťažovateľky, kolízneho

opatrovníka, ako aj právnej zástupkyne otca maloletého dieťaťa súd konanie odročil

na termín 20. 03. 2007. Na pojednávaní konanom dňa 20. 03. 2007 v neprítomnosti

sťažovateľky bol vypočutý otec maloletého dieťaťa. Na tomto pojednávaní právny zástupca

sťažovateľky predložil písomné stanovisko sťažovateľky zo dňa 14. 03. 2007, v ktorom

opísala skutočnosti, ktoré považovala za potrebné súdu v predmetnej veci oznámiť

a ku ktorému pripojila aj fotokópie svojich fotografií a uznesenie zo dňa 22. 03.2006,

z ktorého nie je zrejmé vzhľadom na kvalitu fotokópie, kto ho vydal. Toto pojednávanie súd

odročil na neurčito s tým, že kolízny opatrovník prešetrí pomery v rodine maloletého

a o zistených skutočnostiach predloží súdu správu spolu so správou z materskej školy

a od detského lekára, pričom rodičia spolu s maloletým dieťaťom navštívia CPPS v T. s

tým, že písomná správa bude súdu doručená.

Dňa 26. 03. 2007 bolo tunajšiemu súdu doručené písomné vyjadrenie sťažovateľky

k výpovedi otca a jeho právnej zástupkyne na pojednávaní uskutočnenom dňa 20. 03. 2007.

Dňa 24. 04. 2007 bolo doručené ďalšie písomné vyjadrenie sťažovateľky, a to k účtom

o prispievaní na domácnosť otcom maloletého dieťaťa. Dňa 30. 04. 2007 sťažovateľka

písomne požiadala súd o nariadenie pojednávania v predmetnej veci. Dňa 15. 05. 2007

zákonná sudkyňa dala pokyn zaslať právnej zástupkyni otca maloletého dieťaťa vyjadrenia

sťažovateľky. Dňa 16. 05. 2007 kolízny opatrovník doložil k spisovému materiálu správu

o prešetrení pomerov v rodine maloletého, ako aj ostatné správy, ktoré boli súdom žiadané.

Dňa 11. 06. 2007 podala právna zástupkyňa otca maloletého dieťaťa osobne do podateľne

tunajšieho súdu podanie, ktorým navrhla v konaní ustanoviť znalca z odboru detskej

psychológie.

Následne dňa 18. 06. 2007 podala sťažovateľka osobne na tunajšom súde návrh

na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého do jej osobnej

starostlivosti. Dňa 27. 06. 2007 zákonná sudkyňa požiadala Obvodný úrad v T. o zaslanie

ich spisového materiálu č. 489/07, a to vzhľadom na tvrdenia sťažovateľky obsiahnuté

v návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Dňa 04. 07. 2007 podala právna zástupkyňa

otca maloletého dieťaťa na tunajšom súde písomné vyjadrenie k návrhu sťažovateľky

na vydanie predbežného opatrenia. Dňa 09. 07. 2007 bol súdu doručený spisový materiál

č. 489/2007 Obvodného úradu v T. Dňa 10. 07. 2007 sťažovateľka doplnila svoj návrh

na vydanie predbežného opatrenia písomným podaním podaným osobne do podateľne

tunajšieho súdu a následne dňa 11. 07. 2007 zákonná sudkyňa uznesením č. k. 28 P 2/07-

100 o návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodla a návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietla. Dňa 07. 08. 2007 bolo tunajšiemu súdu doručené

odvolanie sťažovateľky proti rozhodnutiu o zamietnutí predbežného opatrenia, ktorého

rovnopis bol súdom doručený právnej zástupkyni otca, ako aj kolíznemu opatrovníkovi

a následne dňa 14. 09. 2007 bol spis týkajúci sa predmetnej veci predložený Krajskému

súdu v Trnave. Uznesením č. k. -117 zo dňa 28. 09. 2007 Krajský súd v Trnave

ako súd odvolací napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie

konanie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 10. 2007.

Dňa 09. 11. 2007 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie právnej zástupkyne otca

maloletého dieťaťa s vyjadrením, že trvá na tom, aby súd návrh na predbežné opatrenie

zamietol. Dňa 14. 11. 2007 podali rodičia sťažovateľky osobne na tunajšom súde svoje

vyjadrenie k predmetnej veci. Dňa 16. 11. 2007 bolo sťažovateľkou osobne do podateľne

tunajšieho súdu podané jej vyjadrenie k listu právnej zástupkyne otca maloletého dieťaťa

zo dňa 08. 11. 2007.

Dňa 19. 11. 2007 podala právna zástupkyňa otca maloletého dieťaťa osobne

na tunajšom súde podanie, ktorým navrhla, aby súd ďalej konal vo veci samotnej, nakoľko

neexistencia právoplatného rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je prekážkou v konaní.

Dňa 27. 11. 2007 bolo doručené podanie JUDr. G., ktorým oznámil, že v ďalšom konaní

bude sťažovateľku zastupovať len on, pričom sťažovateľka podľa jeho oznámenia odvolala

splnomocnenie na zastupovanie doterajšiemu právnemu zástupcovi. Zároveň s týmto

podaním bolo doručené aj plnomocenstvo pre JUDr. G. Dňa 13. 12. 2007 dala zákonná

sudkyňa pokyn, aby bol spis predložený vyššej súdnej úradníčke za účelom vyhotovenia

uznesenia o pribratí znalca z odboru detskej psychológie. Tento pokyn však už zrealizovaný

nebol, a to z dôvodu, že zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená, prestala k 01. 01. 2008

vykonávať funkciu sudcu na tunajšom súde.

V zmysle dodatku č. 3 zo dňa 31. 01. 2008 k Rozvrhu práce Okresného súdu Trnava

na rok 2008 bola vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. náhodným výberom

pridelená JUDr. L., ktorá dala dňa 12. 02. 2008 vyhotoviť uznesenie o pribratí znalca

do konania, a to v lehote 5 dní. Dňa 14. 02. 2008 príslušná vyššia súdna úradníčka

v určenej lehote vypracovala v zmysle pokynu sudkyne uznesenie č. k. -147, ktoré

zároveň dala doručovať účastníkom konania. Ešte pred týmto pridelením veci novému

zákonnému sudcovi, právny zástupca sťažovateľky podaním doručeným tunajšiemu súdu

dňa 03. 01. 2008 žiadal, aby súd rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Následne dňa 14. 02. 2008 podal právny zástupca sťažovateľky opätovne podanie, v ktorom

poukázal na skutočnosť, že o návrhu na vydanie predbežného opatrenia nebolo súdom

rozhodnuté. Zákonná sudkyňa JUDr. L., ktorej bola vec pridelená, následne dňa

26. 02. 2008 uznesením č. k. -155 o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

rozhodla (toto uznesenie sa v súčasnosti doručuje účastníkom konania) a zároveň vyzvala

sťažovateľku, nech v lehote 5 dní tunajšiemu súdu zašle kópiu vypovedania plnej moci

svojmu predchádzajúcemu právnemu zástupcovi.»

Rovnaké procesné úkony, ako sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu, zistil

aj ústavný súd z predloženého súvisiaceho spisu okresného súdu.

Právny zástupca sťažovateľky nevyužil možnosť vyjadriť sa k stanovisku okresného

súdu, keď oznámil, že „všetko podstatné (...) uviedol v podanej ústavnej sťažnosti“.

Obsahom jeho podania doručeného ústavnému súdu 20. marca 2008 bol aj súhlas

s upustením od ústneho verejného pojednávania pre ústavným súdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej

aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. je rozhodovanie o návrhoch

na určenie výživného, zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, ako aj

rozhodovanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia o úprave práv a povinností

k maloletému dieťaťu. Ústavný súd sa stotožnil s vyjadrením okresného súdu,

že „z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti vec nie je možné považovať za zložitú, nakoľko

takéto konania tvoria bežnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov“. Z hľadiska povahy veci

však ide o vec, ktorá si vyžaduje osobitnú rýchlosť konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd vyhodnotil jej postup ako aktívny a súčinnostný, keďže

sa osobne alebo v zastúpení advokátom riadne zúčastnila nariadených pojednávaní,

priebežne nahliadala do spisu (t. j. prejavovala záujem o priebeh konania),

a 26. novembra 2007 podala sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní.

Sťažovateľka 12. februára 2007 upravila petit (rozšírila) návrhu a 10. júla 2007 doplnila

svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia. Uvedené úkony sťažovateľky však v zásade

negatívne neovplyvnili doterajší priebeh konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci.

Z obsahu súvisiaceho spisového materiálu vyplýva, že vo veci samej sa na okresnom

súde uskutočnili dve pojednávania, a to 15. februára 2007 a 20. marca 2007. Okresný súd

až do 14. februára 2008, keď bolo vypracované uznesenie o nariadení znaleckého

dokazovania z odboru detskej psychológie, už vo veci samej neurobil žiadny úkon

smerujúci k prerokovaniu a rozhodnutiu sťažovateľkinej právnej veci.

V nasledujúcom období, hlavne po 18. júni 2007, keď bol okresnému súdu doručený

návrh sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia, sa všetky procesné úkony okresného

súdu týkali iba tohto návrhu, pričom okresný súd ho uznesením sp. zn. z 11. júla

2007 (ďalej len „zamietajúce uznesenie“) zamietol. Následne po podaní odvolania

sťažovateľky proti zamietajúcemu uzneseniu okresného súdu bol spis predložený

Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní. Odvolací

súd 28. septembra 2007 zrušil zamietajúce uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Ako dôvod zrušenia označil krajský súd neuvedenie dostatočného

skutkového a právneho odôvodnenia zamietajúceho uznesenia. Od vrátenia spisu okresnému

súdu 11. októbra 2007 až do 26. februára 2008, keď okresný súd rozhodol o návrhu

na vydanie predbežného opatrenia (ktorý sťažovateľka podala 18. júna 2007), nevykonal

okresný súd v konaní o vydanie predbežného opatrenia žiaden procesný úkon.

Ústavný súd zastáva názor, že ak bol v okolnostiach daného prípadu okresný súd

po podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia nečinný v konaní vo veci samej,

nemožno takýto priebeh konania považovať za efektívny postup pri odstraňovaní právnej

neistoty sťažovateľky (napr. ). Pri posudzovaní, či došlo k zbytočným

prieťahom v namietanom konaní z hľadiska postupu okresného súdu, vychádzal ústavný súd

zo svojej stabilnej judikatúry, podľa ktorej rozhodovanie o predbežnom opatrení nie je

zákonnou prekážkou v konaní súdu o samotnej veci (, ) a úkony

urobené v rámci konania o predbežnom opatrení nie sú úkonmi vo veci samej, a teda

ústavný súd ich spravidla neberie do úvahy pri riešení otázky, či v konaní vo veci samej

došlo k zbytočným prieťahom ().

Podľa názoru ústavného súdu rozhodnutie o predbežnom opatrení neodstraňuje stav

právnej neistoty, ktorého odstránenie je účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Preto obdobie, v ktorom súd konal len o predbežnom opatrení, je dobou

zbytočných prieťahov v konaní vo veci samej (), čo v okolnostiach prípadu

platí aj pokiaľ ide o preskúmavané konanie.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti už taktiež vyslovil, že konanie

a rozhodovanie odvolacieho súdu o odvolaní proti uzneseniu o vydaní predbežného

opatrenia nepredstavuje zákonnú prekážku postupu vo veci samej toho súdu, ktorý

predbežné opatrenie vydal ().

Ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že okresný súd so zreteľom na povahu veci

a jej špecifickosť mal konaniu vo veci starostlivosti o maloletého venovať zvýšenú

pozornosť. Takýto postup v konaniach súdu vo veci starostlivosti o maloletých prikazujú

aj viaceré ustanovenia (najmä , , a

ods. 1).

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval

v súlade s povinnosťou uloženou mu tak, aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Okresný súd vo vyjadrení uvádza, že po vrátení veci z krajského súdu „nebolo (...)

rozhodnuté o predbežnom opatrení v zákonom stanovenej lehote“, čo odôvodňuje

„odchodom zákonnej sudkyne z tunajšieho súdu“.

V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (napr. , , ,

, ), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné

množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne

ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas

adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez

zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže

byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali

zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana,

ktorý sa naň obrátil (pozri napr. ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní (vo veci samej, ako aj v konaní o vydanie predbežného opatrenia)

vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 .

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak

stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu

vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ústavný súd môže prikázať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 56

ods. 5 ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť

sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

150 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala najmä na to, že nekonanie

okresného súdu v jej právnej veci malo dopad aj na „rodinné vzťahy vyplývajúce

z rodičovských práv k maloletému dieťaťu a z toho prameniacej psychickej ujme

sťažovateľky ako matky (...) z toho, že dieťa nemá zabezpečené stabilné rodinné vzťahy

(napr. nevie, kde a v ktorý deň bude, či ho jeho otec nevezme, ak sa mu zachce k sebe...“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen deklarovanie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie

finančného zadosťučinenia.

Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu a zohľadňujúc najmä povahu

veci, v ktorej sa rozhodovalo o záujmoch maloletého dieťaťa, ako aj doterajšiu dĺžku

konania, osobitne dĺžku rozhodovania o návrhu na vydanie predbežného opatrenia (viac než

osem mesiacov), ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke

finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk.

Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom

JUDr. J. G., ktoré si uplatnil v sume 6 732 Sk za dva úkony právnej služby.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd

pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 19 056 Sk.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a s § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 3 176 Sk, t. j. spolu 6 352 Sk, čo spolu s režijným

paušálom 2 x 190 Sk (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 6 732 Sk. Trovy právneho

zastúpenia boli priznané v sťažovateľkou vyčíslenej a uplatnenej sume 6 732 Sk.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2008