Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/20/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: OKNO-STAV, s.r.o., so sídlom Hečkova 2534/30, 010 01 Žilina, IČO: 47 337 001, právne zastúpený: Mgr. Lukáš Kysucký, advokát so sídlom Kamenná 3607/29, 010 01 Žilina, proti žalovanému: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 2.633,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. - 115 zo dňa 19.03.2025 v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. – 131 zo dňa 01.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) napadnutým rozsudkom prvým výrokom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a druhým výrokom žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej istinu vo výške 2.569,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.569,- Eur od 11.4.2024 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 1940,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dopĺňacím uznesením č. k. – 131 zo dňa 01.04.2025 rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 1.1. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané nasledovné skutočnosti: Medzi stranami sporu došlo k uzavretiu záväzkového vzťahu na základe objednávky žalovanej a cenovej ponuky žalobcu č. 2024/06, kedy celková suma tovaru bola dohodnutá vo výške 5.202,- Eur. Uvedené bolo medzi stranami nesporné. Rovnako nesporné bolo, že žalovaná uhradila dňa 19.02.2024 sumu 2.569,- Eur titulom zálohovej platby na predmet objednávky. Uvedené zároveň vyplýva z detailu platby na č.l. 29 spisu. Okresný súd prednostne ustálil, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko žalobca je v postavení dodávateľa a žalovaná ako fyzická osoba v postavení dlžníka. Okresný súd ďalej uviedol, že z emailovej komunikácie medzi stranami sporu vyplýva, že dňa 14.02.2024 došlo k objednávke tovaru na základe ponuky žalobcu zo dňa 12.02.2024 (č.l. 22 rub - 23). Z cenovej ponuky č. 2024/06 zo dňa 12.02.2024 (č.l. 28) vyplýva, že celková cena objednaných prác a tovarov je 5.202,- Eur (č.l. 28). Ponuka je na meno p. D. E., faktúra na meno žalovanej. Medzi stranami bolo nesporné, že záväzkový vzťah vznikol medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom, nakoľko tieto skutočnosti žalovaná nepoprela. D. E. bol osoba poverená žalovanou na komunikáciu so žalobcom. Rovnako nesporné bolo, že dodanie a montáž okien prebehla dňa 02.- 03.03.2024. 1.2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z reklamácie žalovanej zo dňa 10.03.2024 (č.l. 23 rub) vyplýva, že žalovaná si uplatnila reklamáciu tovaru objednaného u žalobcu na základe objednávky a cenovej ponuky č. 2024/06. Dôvodom reklamácie bolo nesprávne zameranie a osadenie okien,

chybná montáž, kde komplexne uviedla vady veci. Doručovanie vyplýva z podacieho lístku (č.l. 60). Doručenie protistrana nenamietala, a tak ho má okresný súd za nesporné. Z fotografii (č.l. 36 - 48) vyplýva zobrazenie okien osadených žalobcom u žalovanej. Uvedené je nesporné. Na pojednávaní dňa 19.03.2025 žalovaná súdu predložila v rámci svojej výpovede fotografiu, z ktorej vyplýva porovnanie veľkosti okien vyhotovených žalobcom a inou formou. Z fotografie je zrejmý veľkostný rozdiel, t.j. okná vyrobené žalobcom sú voľným okom badateľne menšie (č.l. 114). Žalobca reklamáciu vybavil pod č. RK 24-01 dňa 22.03.2024 (č.l. 25 rub), v ktorej uviedol dôvody zamietnutia reklamácie a žalovanú odkázal na možnosť obrátiť sa na znalca či súd. V odôvodnení žalobca tvrdil, že požiadavka pri zameraní okien nebola zachovať pôvodné rozmery okien a súčasne bola požiadavka, aby okná neboli osadené do vnútra miestnosti a tiež nezasahovali do zateplenia vonkajšej špalety okolo okien. Súčasťou zamietavej reklamácie nesporne nie je odborné posúdenie. Vybavenie reklamácie je súčasťou mailu zo dňa 22.03.2024 (čl. 27). Z faktúry č. 24/05 zo dňa 22.03.2024, splatnej 29.03.2024 (č.l. 12), vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanej sumu 2.633,- Eur titulom z dodania kompletného tovaru a vykonania všetkých prác podľa súpisu z objednávky č. 2024/06 a zo dňa 22.02.2024. Z odstúpenia od kúpnej zmluvy a vyjadrenia k namietaniu reklamácie zo dňa 24.03.2024 (č.l. 19) vyplýva, že žalovaná odstúpila od kúpnej zmluvy. V dôvodoch uviedla, že dňa 12.03.2024 si uplatnila reklamáciu inštalovaných okien, dňa 13.03.2024 bola realizovaná obhliadka. Následne bola zo strany žalovaného vybavená reklamácia zamietavým stanoviskom bez odborného vyjadrenia, a tak žalovaná od zmluvy so žalobcom odstúpila. V závere žiadala o vrátenie plnenia v sume 2.569,- Eur na ňou uvedený bankový účet. Doručovanie vyplýva z podacieho lístku (č.l. 54). Doručenie protistrana nenamietala, a tak ho mal okresný súd za nesporné. Následne dňa 26.03.2024 žalovaná vyzvala žalobcu na odstránenie predmetu zmluvy (č.l. 20 rub), a to z dôvodu odstúpenia od zmluvy. V odôvodnení tiež uviedla, že dňa 02.04.2024 dôjde k inštalácii okien od nového dodávateľa. Na výzvu reagoval listom zo dňa 27.03.2024 žalobca (č.l. 21), v ktorom považoval odstúpenie za neplatné a nezákonné a požiadavku na odstránenie predmetu zmluvy neakceptoval. V závere žalovanú upozornil na technické okolností týkajúce sa pások na oknách. Doručovanie vyplýva z podacieho lístku (č.l. 51). Doručenie protistrana nenamietala, a tak ho mal okresný súd za nesporné. Dňa 29.03.2024 žalovaná reagovala na list žalobcu (č.l. 21 rub) a uviedla, že ho vyzýva na demontáž okien, upozornila na prípadnú demontáž bez súčinnosti žalobcu a vyzvala na oznámenie miesta, kde majú byť okná dovezené. Upozornila ho na možnosť uskladnenia. V závere opätovne žalobcu vyzvala na vrátenie plnenie v sume 2.569,- Eur. Zo znaleckého vyjadrenia č. 15/2024 (č.l. 66) vyplýva, že na základe obhliadky zo dňa 12.03.2024 na adrese C. XXX u žalovanej bolo zistené, že súbehom nekvalitne vykonanej montáže spolu 11 ks okien je vytvorený predpoklad vzniku poruchy stavby nedodržaním podmienok doporučenej normy STN 733134/2014 stavebné práce – styk okennej konštrukcie a obvodového plášťa budovy. Znalec zistil, že nie sú osadené riadne kotviace prvky, niektoré sú vedené do tehly a niektoré v časti neodstránenia omietky, čo znižuje statické ukotvenie okien s trojskom. Doporučená špára okien bola v každom otvore väčšia, čo dokazuje chybne vyhotovené okná, nebola dodržaná normovaná šírka špáry ktorá má byť pri bielom tvrdenom PVC max 10 mm. Navyše je špárovanie vyplnené polystyrénom s najnevhodnejšjou charakteristikou zvýšeného nasávania vlhkosti, neboli zistené žiadne použité tesniace komprimované pásky Purenitu, Temopanu a pod. Znalec konštatoval, že doporučovaná veľkosť špár je do 10 mm, pričom namerané boli špáry od 25 do 70 mm. Z faktúry č. 15/2024 zo dňa 11.03.2024, splatnej 12.03.2024 (č.l. 65) vyplýva, že hodnota odborného vyjadrenia znalca je 500,- Eur, čo bolo vyúčtované na meno žalovanej. Z faktúry č. 2024005 zo dňa 27.09.2024, splatnej 11.10.2024 (č.l. 35) vyplýva, že žalovanej bola vyúčtovaná cena skladného za mesiace 4-9/2024 v sume 1.440,- Eur. Predžalobnou výzvou zo dňa 15.05.2024 žalobca vyzval žalovanú na doplatenie sumy 2.633,- Eur s DPH na základe faktúry č. 24/05 zo dňa 22.03.2024, splatnej 29.03.2024 (č.l. 9). Zásielka bola doručená žalovanej, nakoľko doručovanie vyplýva z podacieho lístka a odpovede žalovanej zo dňa 21.05.2024 (č.l. 11). V odpovedi žalovaná uvádza, že žalobca reklamáciu zamietol bez odborného vyjadrenia, a tak odstúpila od zmluvy a vyzvala žalobcu na plnenie. Poukázala na závery znaleckého vyjadrenia a vyzvala žalobcu na vrátenie zálohovej platby a prevzatie okien. Doručovanie vyplýva z podacieho lístka (č.l. 64 rub). Doručenie protistrana nenamietala, a tak ho má súd za nesporné. Z výsluchu strán sporu vyplynuli nesporné skutočnosti týkajúce sa okolnosti objednávky a zamerania okien. Žalobca uviedol, že zameranie bolo vykonané u manželov E. vo C., pričom až následne pri akceptácii objednávky zistil, že objednávateľom je žalovaná. Okresný súd mal z vyjadrení strán za nesporné, že pokyny týkajúce sa objednávky vykonával pán E. so súhlasom žalovanej, t.j. ide o osobu poverenú žalovanou na komunikáciu so žalobcom. Rovnako zo zhodných vyjadrení strán sporu vyplynulo, že po zameraní žalovaná súhlasila so zákazkou, nakoľko mala za to, že išlo o zákazku realizovanú odborne spôsobilou osobu. Sporné však ostalo, či pokyny poverenej osoby – pána E. boli vhodné na vykonanie objednávky. Žalobca mal za to, že okná boli zamerané v zmysle pokynov pána E.,

ktorý výslovne uviedol, že okná majú byť vysunuté (v počte 8 kusov) smerom do miestnosti, preto pri osadení vznikla medzera. Na otázku súdu žalobca uviedol, že takéto osadenie je v poriadku, nakoľko k obdobnej situácii dochádza napr. pri kaslíkových oknách v starých chalupách, kde vzniknú väčšie medzery. Žalobca tiež potvrdil, že po osadení okien zvnútra vznikla logicky medzera pri stavebnom otvore a okne. Rovnako žalobca nepovažoval vzniknutú medzeru za prekvapivú, ale bežnú a mal v úmysle ju zaizolovať polystyrénom, ktorý išiel zakúpiť. Žalovaná uviedla, že prvýkrát žalobcu videla v druhý deň montáže. Pri montáži okien bolo zistené, že okná sú vyhotovené zhruba o 10 cm menšie, nakoľko na každej strane išlo asi o odobratie asi 5 cm, čo spôsobilo aj stratu svetelných možnosti, resp. svetelnosti jednotlivých miestností v dome. Nakoľko k dohode o náprave so žalobcom nedošlo, uplatnila si reklamáciu a nechala vyhotoviť znalecké posúdenie, pričom následne si objednala nové okná, ktoré boli namontované a okná od žalobcu demontované bez jeho súčinnosti. Žalovaná zdôraznila, že preto sa obrátila na odbornú firmu, aby táto zamerala tieto okná, nakoľko za iných okolností by si mohla okná zamerať sama. Preto sa obrátila na odborníka a domnievala sa, že ten to urobí štandardne. 1.3. Okresný súd konštatoval, že zmluvou o dielo vzniká záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je vyhotovenie diela za odplatu. Ide o dvojstranný právny úkon, v ktorom sa strana, ktorej bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela) zaväzuje, že ho vykoná na vlastné nebezpečenstvo a druhá strana (objednávateľ diela) sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť zaň zhotoviteľovi dojednanú cenu. Pre platnosť zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu. Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo podľa zmluvy riadne a v dohodnutom čase. Vykonať dielo riadne znamená, že zhotoviteľ musí pri jeho vykonávaní postupovať odborným spôsobom tak, aby výsledok diela zodpovedal tomuto postupu. V zmysle platí, že ak je zmluva o zhotovení veci na zákazku spotrebiteľskou zmluvou, podľa ktorej je predmetom zhotovenia akákoľvek hnuteľná vec vrátane veci s digitálnymi prvkami (), vzťahuje sa na zmluvu úprava spotrebiteľskej kúpnej zmluvy podľa až 626. Okresný súd v prejednávanej veci ustálil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko žalobca konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná si vec objednala ako spotrebiteľ – fyzická osoba. S ohľadom na uvedené platí, že na daný právny vzťah je možné aplikovať zákon o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia až 626 ako aj príslušné ustanovenia účinného v rozhodnom čase, t.j. do 30.6.2024. Rovnako v danej veci platí podľa , t.j. ak si vec vyžaduje montáž alebo inštaláciu predávajúcim, vec sa považuje za dodanú až dokončením montáže alebo inštalácie. Zároveň platí ( ), že predávajúci zodpovedá za akúkoľvek vadu, ktorú má predaná vec v čase jej dodania a ktorá sa prejaví do dvoch rokov od dodania veci. V danej veci žalovaná nesporne uhradila zálohu na objednaný tovar, t.j. sumu 2.633,- Eur. Podľa vzniklo kupujúcemu – žalovanej, právo odoprieť zaplatiť kúpnu cenu alebo jej časť, kým si predávajúci nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zodpovednosti za vady, ibaže kupujúci je v čase vytknutia vady v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny alebo jej časti. Kupujúci zaplatí kúpnu cenu bez zbytočného odkladu po splnení povinností predávajúcim. V prejednávanej veci mal okresný súd za to, že žalovaná si uplatnila právo odoprieť kúpnu cenu alebo jej časť do odstránenia vytýkanej vady. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaná de facto uplatnila nároky z vád, najprv na základe vzájomnej ústnej komunikácie a následne podanou reklamáciou zo dňa 10.03.2024, ktorú vybavil žalobca dňa 24.03.2024, a to zamietnutím reklamácie bez znaleckého odborného posúdenia, pričom táto povinnosť vyplýva žalobcovi z o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie poznamenal, že na predmetný spor sa daná právna úprava vzťahuje aj v zmysle nového zákona o ochrane spotrebiteľa č. Z.z. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca porušil svoju zákonnú povinnosť. Následkom porušenia tejto povinnosti žalovaná listom zo dňa 26.03.2024 odstúpila od zmluvy. 1.4. Súd prvej inštancie ako prejudiciálnu otázku vyhodnocoval platnosť odstúpenia od zmluvy, ktorú vyhodnotil v kontexte vykonaného dokazovania a v zmysle príslušnej právnej úpravy. Okresný súd uviedol, že v zmysle má kupujúci právo na odstúpenie zmluvy, ak predávajúci vec neopravil ani nevymenil. V danej veci žalobca v rozpore so zákonom vybavil reklamáciu žalovanej (zamietavým stanoviskom bez odborného vyjadrenia), čo malo za následok, že reálne vec neopravil ani nevymenil. Súd prvej inštancie mal za to, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že predmet zmluvy – okná a ich montáž, bola v zmysle znaleckého vyjadrenia F. G. č. 15/2024 montáž okien vykonaná v rozpore s technickou normou a tiež z jej obsahu vyplynulo, že špáry na zhotovených oknách sú v rozsahu 25 až 70 mm, pričom doporučená je veľkosť 10 mm. Taktiež znalec konštatoval zlé prípravné práce, nesprávnu voľbu izolácie, čo má vplyv aj poruchu stavieb. Takouto montážou okien nie je dodržaná škárová nepriepustnosť v prípade náporového dažďa. Okresný súd mal za to, že pokiaľ žalobcom požadované znalecké dokazovanie na posúdenie správnosti či nesprávnosti výroby a montáže okien bolo neúčelné, nakoľko v súčasnosti sú v dome žalovanej namontované nové okná.

Nemožno totiž od žalovanej očakávať, že bude pri rekonštrukcii domu vyčkávať na vyriešenie situácie so žalobcom a nebude realizovať rekonštrukčné práce, o to viac, že ide okná, ktoré majú zásadné stavebno-technické funkcie (uzatvorenie stavby). Žalobcovi nič nebránilo (naopak, zákon o ochrane spotrebiteľa mu ukladal povinnosť pri zamietnutí reklamácie pri reklamácii do 12 mesiacov, nechať vyhotoviť znalecké posúdenie), aby si dal včas vyhotoviť znalecký posudok, t.j. po podaní reklamácie. V súčasnosti je nesporné, že túto svoju povinnosť porušil a reálne posudok na dané účely nie je možné vyhotoviť. Porušenie povinnosti žalobcu má za následok jeho zodpovednosť. Súd prvej inštancie navyše uviedol, že pokiaľ aj pokyny osoby poverenej žalovanou mali viesť k nesprávnemu zameraniu okien a následne montáži, na tieto skutočnosti mal žalobca ako zhotoviteľ a odborne spôsobilá osoba povinnosť v zmysle povinnosť poučiť objednávateľa, že ním uvedené pokyny sú nevhodné. Naopak, žalobca na výslovnú otázku súdu uviedol, že osadenie okien menších rozmerov je podľa jeho názoru obvyklé (ako príklad uviedol kaslíkové okná). Pokiaľ teda žalovanou poverená osoba žiadala vyhotovenie menších okien, bolo povinnosťou žalobcu poučiť ho o následkoch, čo nesporne žalobca neučinil. Zároveň v tomto bode dáva súd do pozornosti konštatovanie znalca, že špára pri montáži zhotovených okien bola väčšia, PUR pena zo stavebných otvorov nebola odstránená, stavebná škára nebola penetrovaná, špárovanie polystyrénom malo za následok zvýšené nasávanie vlhkosti a podobne. Okresný súd mal tiež za to, že ani výsluch prípadných svedkov o pokynoch pána E. nezbavuje žalobcu ako objednávateľa zodpovednosti o poučení o následkoch nesprávnych pokynov a predovšetkým výsluch svedkov nemôže preukázať správnosť postupu pri izolácii okien, nakoľko znalec jednoznačne označil izolačný materiál použitý žalobcom za nevhodný. 1.5. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal okresný súd za to, že odstúpenie žalovanej od zmluvy je platné, nakoľko vyplýva z . Súd prvej inštancie tiež poukázal na právo žalovanej ako spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy v zmysle Žalobný nárok žalobcu na doplatenie kúpnej ceny je preto nedôvodný, a tak ho okresný súd zamietol. Naopak, vzájomný návrh žalovanej na vrátenie uhradenej sumy vo výške zaplatenej zálohy – 2.569,- Eur, ktorý žalovaná nesporne uhradila, je dôvodný. Podľa odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. Podľa zároveň platí, že ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. S ohľadom na uvedené je žalobca povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.569,- Eur, uhradenú dňa 19.02.2024. Žalovaná si zároveň uplatnila nárok na úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 11.04.2024, t.j. od dňa nasledujúceho po doručení odstúpenia od zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo doručenie odstúpenia od zmluvy dňa 11.03.2024, avšak žalovaná žiadala priznať úrok z omeškania až od 11.04.2024. Súd prvej inštancie v zmysle zásady, že nemožno priznať viac, ako žalobca (s ohľadom na vzájomnú žalobu žalovanej) žiada, priznal žalovanej nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy od 11.04.2024 do zaplatenia. Výška úrokovej sadzby v čase omeškania je súdu známa z jeho činnosti (od 20.09.2023 je úroková sadzba zákonného úroku z omeškania 9,5 % ročne). Žalovaná si zároveň uplatnila náklady, ktoré je vznikli v súvislosti s podanou vzniknutou vadou, čo súd vyhodnotil zmysle . Predmetné náklady pozostávali z nákladov znaleckého vyjadrenia vyúčtovaného znalcom v sume 500,- Eur, čo vyplýva z faktúry č. 15/2024 zo dňa 11.3.2024, splatnej 12.03.2024 (č.l. 65). Ďalším nákladom sú náklady spojené s uskladnením demontovaných okien, ktoré žalovaná žiadala na základe faktúry č. 2024005 zo dňa 27.09.2024, splatnej 11.10.2024 (č.l. 35) za mesiace 4-9/2024 vo výške 1.440,- Eur. Pokiaľ teda žalobca na výzvu žalovanej zo dňa 26.03.2024 a následne zo dňa 29.03.2024 nereagoval a okná nedomontoval a neprevzal, má žalovaná nárok na náklady spojené s ich odstránením a uskladnením. 1.6. Súd prvej inštancie v závere iba pre prehľadnosť uviedol, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a vzájomnej žalobe žalovanej vyhovel tak, že žalobcu zaviazal, aby žalovanej zaplatil sumu 2.569,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.569,- Eur od 11.4.2024 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 1940,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 1.7. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol dopĺňacím uznesením s poukazom na (ďalej len „") tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie vytýkajúc súdu prvej inštancie vady podľa y odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.

2.1. V úvode odvolania žalobca považoval za nevyhnutné uviesť, že okresný súd odmietol vykonať dokazovanie v rozsahu ako bolo navrhnuté z jeho strany, kedy takýto postup je absolútne neprijateľný a došlo k porušenia práva na spravodlivé súdne konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa je predčasným, nakoľko okresný súd nezistil skutkový stav tak, aby mohol vyvodiť záver uvedený v rozsudku. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o vzniku práva žalovanej na odstúpenie od zmluvy je predčasné. Právo na odstúpenie od zmluvy zákon neviaže výlučne na neposkytnutie odborného vyjadrenia, ale v prvom rade na splnenie podmienky, že sa jedná o záručnú vadu predanej veci, ktorú je možné reklamovať a za ktorú zodpovedá žalobca. Zodpovednosť za vady veci vzniká iba v prípade existencie vád, na ktoré sa vzťahuje záruka. Prípadné nevybavenie reklamácie poskytnutím odborného vyjadrenia nezakladá automaticky vznik nároku žalovanej na vrátenie kúpnej ceny z dôvodu, že sa súd musí existenciou žalovanej tvrdených vád zaoberať a následne vyhodnotiť, či došlo zo strany žalovanej k účinnému zrušeniu zmluvy. Uplatnené právo zo zodpovednosti za vady veci je dôvodné iba vtedy, ak je reklamovaná vada skutočne vadou, vyskytla sa u predanej veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady a má takú povahu, aká je pre uplatnenie žalovanej zvoleného práva vyžadovaná. Preto je nevyhnutné, aby sa súd vždy zaoberal samotnou existenciou vady, určením, či v konkrétnej veci ide o tzv. „reklamačnú vadu“. Okresný súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré bolo navrhnuté zo strany žalobcu, a ktoré malo preukázať, že v danom prípade nejestvovali žiadne „reklamačné vady“, ktoré sú nevyhnutným predpokladom k tomu, aby súd mohol ustáliť, či žalobca bol povinný zamietnúť reklamáciu poskytnutím odborného vyjadrenia. V danom prípade žalobca dodal tovar žalovanej, tak ako bol medzi stranami sporu dojednaný, kedy žalovaná potvrdila, že poverila na celú spornú záležitosť práve osobu: D. E., nakoľko ide o osobu, ktorá vystupovala v celom procese za žalovanú, riešil jednak objednávku, ako aj samotnú montáž okien a vie sa ku všetkému vyjadriť, kedy súd odmietol vykonať tento dôkaz, kedy práve tento svedok je tým svedkom, ktorý má o celej veci vedomosť a nie žalovaná, ktorá viac menej nebola pri ničom prítomná. Ďalej súd nevykonal výsluch svedka - H. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol pri všetkých tvrdených skutočnostiach prítomný, nakoľko táto osoba zároveň riešila fasádu žalovanej, čo bolo úzko späté aj s oknami. Výsluch svedka - I. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol prítomný pri montáži, osádzal okná pre žalobcu a F. I., XX.XX.XXXX, ktorý bol prítomný pri montáži aj pri zameraní, osádzal okná pre žalobcu. Žalobca mal za to, že v danom prípade sa jedná o svedkov, ktorí sa vedia vyjadriť k celej montáži okien, ako aj k požiadavkám žalovanej, kedy je odmietnutím spravodlivosti, keď prvostupňový súd nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k spornej montáži okien osôb, ktoré boli prítomné pri montáži, ale vychádzal len z klamlivých informácií, ktoré uvádza žalovaná ako strana sporu v súdnom konaní (strana sporu v konaní nevypovedá pod svedeckou prísahou a teda môže uvádzať klamlivé informácie), kedy taktiež je nevyhnutné uviesť, že znalecký posudok, ktorý predložila žalovaná do konania vychádza práve z informácií, ktoré znalcovi poskytla žalovaná, a ktoré nie sú pravdivé, na základe čoho je aj tento znalecký posudok dôkazom, ktorý nezachytáva objektívny skutkový stav. Súd prvého stupňa rozhodol na základe tohto znaleckého posudku, kedy žalobcovi znemožnil, aby tohto znalca vypočul a mohol tak klásť tomuto otázky, ktoré by preukázali práve to, že žalovaná uvádza nepravdivé informácie, ktoré majú dopad na samotné závery plynúce zo znaleckého posudku – žalobca navrhol výsluch znalca F. J. G., okresný súd toto odmietol vykonať. Žalobca v rámci písomnej komunikácie vyslovene žiadal žalovanú v prípade, že táto bude obstarávať znalecký posudok, aby mu to oznámila za účelom jeho prítomnosti pri znalcovi, aby posudok vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu, čo sa nestalo a následne súd znemožnil žalobcovi vypočuť tohto znalca, ktorý nemal dostatočné informácie, nakoľko tieto mu poskytla žalovaná, ktorá nebola prítomná doslova „pri ničom“. Žalovaná reklamovala to, čo ani nebolo predmetom zmluvy, a teda znalec nemal dostatočné informácie na posúdenie. Žalobca uviedol, že tovar bol dodaný podľa požiadaviek žalovanej, kedy nie je pravdou, že okná boli nainštalované neodborne z hľadiska statiky a ich tesnosti, kedy za týmto účelom navrhli vykonať dokazovanie, ktoré súd prvého stupňa odmietol. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. . 2.2. Žalobca ďalej namietal, že okresný súd sa absolútne žiadnym spôsobom nevysporiadal s namietanou skutočnosťou, na ktorú poukázal žalobca v rámci svojho prednesu záverečnej reči – synalagamtická povaha záväzku. Uviedol, že nárok účastníka neplatnej (zrušenej) zmluvy na vrátenie ceny je nárokom podmieneným zo zákona povinnosti vrátiť druhému účastníkovi to, čo získal za kúpnu cenu, ktorej vrátenia sa teraz domáha. V dôsledku vzájomnej viazanosti a podmienenosti práv a povinností účastníkov zo zrušenej zmluvy ( ) je aj procesné uplatnenie a uspokojenie práva jednej zmluvnej strany (na vrátenie ceny diela) viazané na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej strany (na vrátenie predmetu diela) a že povinnosť jednej z nich plniť je viazaná na rovnakú povinnosť druhej. Žiadna z nich teda nemôže samostatne uplatniť svoje právo na plnenie,

poskytnuté podľa zrušenej zmluvy, lebo upravuje nielen spôsob, ale aj rozsah vzájomného plnenia. So zreteľom na uvedené sa žalovaná v prejednávanej veci mohla domáhať na súde vrátenia svojho plnenia bez toho, aby vo svojom návrhu vyjadrila podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany, len ak by sami neboli povinní vrátiť plnenie žalobcovi. Vzhľadom na to sa žalovaná nemohla domáhať samostatného plnenia, ale mala vyššie uvedenú vzájomnosť a podmienenosť práv a povinností účastníkov primerane vyjadriť v petite žaloby. Keďže žalovaná v petite žaloby túto vzájomnú viazanosť reštitučných povinností účastníkov nevyjadrila a súd je viazaný jej žalobným návrhom, nemohla byť jej žaloba už z tohto dôvodu úspešná. Za daného skutkového stavu nebolo možné vyhovieť vzájomnému návrhu žalovanej, ktorá nezodpovedá a ani prekročiť žalobný návrh a rozhodnúť o vzájomnej povinnosti oboch účastníkov vrátiť si poskytnuté plnenia. 2.3. Žalobca uzavrel, že konaním prvostupňového súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, princípu rovnosti sporových strán, princípu právnej istoty, predvídateľnosti práva. Žalobca ďalej poukázal na to, že predmetný rozsudok je arbitrárny, kedy arbitrárny je taký rozsudok, ktorý je založený na svojvôli súdu, neopierajúci sa o zákon, založený na ľubovôli súdu. Arbitrárnosť rozsudku je v danom prípade založená na skutočnosti, že prvostupňový súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal vo svojom rozhodnutí s argumentáciou žalobcu prečo nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré majú podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s námietkou synalagmatickej povahy záväzku a z toho plynúcich procesných následkov. Žalobca v tomto smere poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že odôvodnenie vydaného rozhodnutia súdu prvej inštancie považujem za riadne odôvodnené. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal s návrhmi na vykonanie dokazovania navrhnutými žalobcom. Žalovaná mala za to, že pokiaľ mal žalobca záujem o vypracovanie vlastného odborného vyjadrenia, mohol tak učiniť, obhliadka mu bola sprístupnená. Okná boli demontované až dňa 02.04.2024, o čom bol e-mailovou komunikáciou žalobca riadne informovaný a viackrát vyzývaný, aby si prišiel okná demontovať a odviesť. Tieto výzvy žalobca ignoroval. Pokiaľ sa týka tvrdenia, že pokyny od žalovanej boli nesprávne, toto žalovaná od začiatku konania popierala, nakoľko nedávalo logiku, že by si niekto dal dobrovoľne zmenšiť okná, každé o cca. 10 cm, čo v jednej miestnosti vzalo svetlo pri štyroch oknách o minimálne 40 cm. Rovnaké pokyny ako pán žalobca dostal aj nový dodávateľ okien, ktorého okná sú momentálne na rodinnom dome nainštalované a okná sú rovnakých rozmerov ako pôvodné a veľkostný rozdiel medzi novými oknami a oknami inštalovanými žalobcom je zreteľný z fotodokumentácie, ktorú predložila na pojednávaní dňa 19.03.2025. Nie každé nevykonanie dôkazu je dôvodom na konštatovanie porušenia práva na spravodlivé súdne konanie. Okresný súd zamietol vykonanie dokazovania navrhnutého žalobcom z dôvodu, že argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu bol navrhnutý dôkaz bol bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Žalovaná tiež tvrdila, že navrhnuté dokazovanie žalobcom je nadbytočné. Nepovažovala rozsudok súdu I. inštancie za predčasný a mala za to, že boli dodržané všetky podmienky riadneho vedenia konania, ako strany sporu mali dostatočný časový priestor na produkovanie ich tvrdení. Žalovaná mala ďalej za to, že ako spotrebiteľ si riadne uplatnila reklamáciu, ktorá bola vybavená žalobcom spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom

- bez odborného posúdenia. Čo sa týka navrhnutého svedka pána E., jeho výsluch by bol nadbytočný, nakoľko on dohadoval celý proces objednávky a inštalácie okien, ale nie je osobou odborne spôsobilou na posúdenie ničoho v tomto procese. 3.1. Mala za to, že rozmerové požiadavky sú základnou požiadavkou pri výrobe okien a správne zameranie okien je rozhodujúce pre výrobu okien a následne pre správnu montáž. Z vykonaného dokazovania - najmä fotodokumentácie a odborného vyjadrenia bolo jednoznačne zistené, že u žalobcu, resp. jeho pracovníkov nedošlo k riadnemu a kvalitnému zameraniu nových okien, pričom tvrdenie, že okná boli vyrobené v súlade s objednávkou, nie je dôvodom na ich ospravedlnenie, z dôvodu, že zodpovednosť za správne zameranie okien bola na pracovníkoch žalobcu, ako odborných pracovníkoch, pretože za uvedeným účelom žalovaná zverila výmenu okien špecializovanej firme. Za dôležitú skutočnosť považovala žalovaná aj to, že nové okná sú rovnakých rozmerov, v takých v akých boli pôvodné 20-ročné okná a pri ich inštalácii nebolo potrebné vykonať žiadne stavebné úpravy ostenia a iných súčastí. Mala za to, že vykonanie výsluchov oboch ďalších navrhovaných svedkov - p. H. a pána E. by bolo nadbytočné. Ďalej mala za to, že jej vyjadrenia sú od prvotného stretnutia so žalobcom, cez podanie reklamácie, odstúpenia od zmluvy, všetkej komunikácie so žalobcom, jeho právnym zástupcom a počas celého súdneho konania konštantné a podložené relevantnými dôkazmi. Znalecké vyjadrenie považovala za relevantný dôkaz. Dala ho vypracovať ešte v čase, kedy boli vstavané okná, ktoré

inštaloval žalobca. Pokiaľ chcel žalobca dokazovať, že okná boli nainštalované odborne z hľadiska statiky a tesnosti, mohol tak urobiť v súvislosti s vybavením reklamácie, tak ako mu to ukladá zákon. 3.2. K synalagmatickému charakteru vzťahu žalobcu a žalovanej, žalovaná uviedla, že v čase od odstúpenia od zmluvy po vydanie samotného súdneho rozhodnutia opakovane vyzývala žalobcu na prevzatie vzájomného plnenia – okien. Dokonca počas celého konania a aj v tomto čase sú okná uskladnené a sú pripravené na prevzatie pre žalobcu. Nedáva žiadny zmysel, aby v petite návrhu navrhovala, aby súd zaviazal žalovanú na odovzdanie okien žalobcovi, keď bol opakovane vyzývaný aj cestou svojho právneho zástupcu. Pripravenosť vrátiť predmet plnenia žalobcovi vyplýva aj zo skutočnosti, že okná boli demontované dňa 02.04.2024 a do dnešného dňa žalovaná hradí skladné za ich uskladnenie. Zároveň poukázala na skutočnosť, že opakovane žalobcovi zdôrazňovala, že ide o jeho majetok. Na opakované výzvy na odovzdanie vzájomných plnení žalobca vôbec nereagoval. V tomto konkrétnom prípade ide o vrátenie 11 ks okien. Pokiaľ by išlo o vrátenie inej veci, ktorú by bolo možné poslať poštovou prepravou, zaslala by vzájomné plnenie žalobcovi už po odstúpení od zmluvy. 4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom ( ), t.j. žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol (výrok I.) a uložil mu povinnosť zaplatiť žalovanej istinu vo výške 2.569,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.569,- Eur od 11.04.2024 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 1940,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), včas ( ) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia , viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia a bez nariadenia pojednávania postupom podľa a contrario v spojení s rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením podľa ustanovenia vecne správny potvrdil. 5. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia je viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia , prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania. 6. Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v zásade sa stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu ako aj o vzájomnom návrhu žalovanej, v tejto časti vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s . Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne správne. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). 7. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd východiskovo poukazuje na to, že právo na spravodlivý proces je v garantované v siedmom oddiele v Druhej hlave ( až ) a je primárnym ustáleným východiskom pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov verejnej moci SR príslušných na poskytovanie jeho ochrany a tým aj ústavnoprávnym východiskom zákonných úprav jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu. Priestor pre ňu vytvára SR, podľa ktorého podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Aplikačným ústavnoprávnym limitom je SR, podľa ktorého sa možno domáhať práv podľa SR len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (porovnaj napríklad , , ). Základné právo na súdnu ochranu garantované v SR zaručuje každému právo na prístup k súdu a právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia pred nezávislým a nestranným súdom, t.j. právo na spravodlivý proces (napríklad , ). Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôrazňuje, že základné právo podľa SR nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník konania (procesná strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno automaticky považovať za porušenie základného práva. Základné právo na spravodlivý proces tvorí jeden z významných princípov právneho štátu. Toto právo je subjektívnym verejným právom každého účastníka právom upraveného konania voči

štátu (jeho orgánov), ktorého podstata spočíva v tom, že štát je povinný zabezpečiť každému právo na spravodlivý výsledok konania. 7.1. Obsah základného práva na spravodlivý proces je pomerne zložito štruktúrovaný a – ako to potvrdzuje aj judikatúra Ústavného súdu SR – patrí do neho viacero samostatných subjektívnych práv a princípov, ktoré sú buď konkrétne (verejnosť konania, konanie bez zbytočných prieťahov, právo na nezávislý a nestranný súd) alebo v zásade abstraktné (riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, zákaz svojvoľného postupu súdu a ďalšie). Ako už bolo uvedené, základné právo na spravodlivý proces je najvýznamnejším interpretačným pravidlom pre všetky procesné poriadky ustanovené zákonom. Z toho vyplýva ústavná povinnosť každého všeobecného súdu vykladať a používať procesné normy, ktoré sú obsahom procesných poriadkov ustanovených zákonom v súlade s princípmi a s obsahom základného práva na spravodlivý proces. Okrem toho je táto interpretácia a aplikácia povinná rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu, a teda materiálne chápanie spravodlivosti tak, ako je to vyjadrené v SR. 7.2. Z vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. 7.3. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, a aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie významný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, číslo 303-A, strana 12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, číslo 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 7.4. Rovnako sa Ústavný súd SR vyjadril k povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v Náleze -13. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (). 7.5. Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd je povinný ho riadne vyhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak súd prijme skutkové a právne závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých podstatných otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu rozsudku. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľné. 7.6. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle , treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2019 sp. zn. ). 7.7. S poukazom na uvedené k odvolacej námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení ako aj arbitrárnosti rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. I

keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci o taký prípad nešlo, nakoľko súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľným spôsobom prezentoval svoje skutkové a právne závery, z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno in globo považovať za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal, ako aj to, z akých ustanovení právnych predpisov jeho rozhodnutie vychádzalo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). 8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia , preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa nie je daný. 9. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku smerujúcu proti nesprávnemu zisteniu skutkového stavu, odvolací súd v prvom rade uvádza, že nedostatok predpokladaný v , t. j. záver súdu prvej inštancie založený na nesprávnych skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, má povahu skutkovej vady. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ (skutkové zistenia). Nesprávnosť skutkových zistení pri tomto odvolacom dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. 9.1. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal výlučne zo skutočností preukázaných vykonaným dokazovaním, prípadne zo skutočností, ktoré počas konania vyšli najavo a neignoroval žiadne relevantné skutočnosti zistené z dôkazov. Skutkové závery súdu pritom nie sú výsledkom nesprávneho či nelogického hodnotenia dôkazov, hodnotenie dôkazných prostriedkov je konzistentné, bez vnútorných rozporov a zodpovedá kritériám závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti, ako to vyžaduje . Odvolací súd preto konštatuje, že dokazovanie pred súdom prvej inštancie bolo vykonané v rozsahu dostatočnom na riadne právne posúdenie sporu a na vydanie meritórneho rozhodnutia. 9.2. Odvolací súd zároveň podotýka, že súd nie je povinný rozhodovať podľa skutkového či právneho názoru sporovej strany. Procesné stanovisko strany sporu samo osebe nevyvoláva povinnosť súdu bez ďalšieho dokazovania prevziať jej návrhy, akceptovať jej procesné úkony či obsah opravných prostriedkov a rozhodovať v ich intenciách. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Z uvedených dôvodov nemožno odvolací dôvod uplatnený žalobcom podľa považovať za dôvodný. 10. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že súd nevykonal všetky navrhované dôkazy, predovšetkým výsluch svedkov, výsluch znalca, odvolací súd k odvolacej námietke uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. V zmysle , súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Okresný súd v bode 8. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, prečo navrhnuté dôkazy nevykonal. Z uvedených dôvodov nemožno odvolací dôvod uplatnený žalobcom podľa považovať za dôvodný.

11. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa synalagmatickej povahy záväzku odvolací súd uvádza, že výklad ustanovenia nemôže byť formalistický ani mechanický, ale musí vychádzať z individuálnych okolností konkrétneho prípadu a smerovať k spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu. Tento záver je v súlade aj s právnym názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.10.2020. V prejednávanej veci odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že žalovaná síce žalobcovi okná fakticky nevrátila, avšak preukázateľne prejavila vôľu ich vrátiť, pričom žalobca ich prevzatie odmietol. Ochota žalovanej splniť povinnosť vrátiť predmet plnenia vyplýva z listinných dôkazov založených v súdnom spise na č. l. 49, 55 a 64. S poukazom na uvedené vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu za nedôvodnú. 12. Základným znakom civilného sporového konania je kontradiktórnosť konania v spojitosti s povinnosťou strán sporu predložiť a zabezpečiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Rozdelenie dôkazného bremena medzi sporové strany sa odvíja od hmotnoprávnej úpravy práv a povinností účastníkov, pričom všeobecne platí, že žalobca je povinný tvrdiť a preukázať skutočnosti zakladajúce existenciu ním uplatňovaného, ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva, prípadne právom chráneného záujmu. Naopak, žalovaný je v prípade, že sa domáha úspechu v spore, povinný tvrdiť a preukázať skutočnosti, ktoré uplatnené právo žalobcu vylučujú, oslabujú alebo zanikajú. 13. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého sa odstúpenie od zmluvy nemôže viazať na neposkytnutie odborného vyjadrenia, ale výlučne na existenciu záručnej vady, odvolací súd poukazuje na body 39. a 40. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Okresný súd posúdil odstúpenie od zmluvy ako platné, pričom vychádzal z ustanovenia a zo záverov vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že žalobca vec neopravil ani nevymenil. Platnosť odstúpenia tak okresný súd neopieral o skutočnosť, že žalobca nezabezpečil vypracovanie znaleckého posudku, resp. odborného vyjadrenia, ale o nesplnenie povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady. S poukazom na uvedené odvolací súd považoval uvedené tvrdenie žalobcu za nedôvodné. 14. Odvolací súd po prejednaní veci prijal záver, že súd prvej inštancie správne vec po právnej stránke posúdil a riadne zistil skutkový stav, pričom jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie, odstúpenie žalovanej od zmluvy je platné, keďže je v súlade s ustanovením , a to aj s prihliadnutím na , z uvedeného dôvodu je nárok žalobcu na doplatenie kúpnej ceny nedôvodný.

15. Pokiaľ ide o priznané náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 1.940,- Eur a tiež o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o práve na náhradu trov konania (dopĺňacie uznesenie č. k. – 131 zo dňa 01.04.2025.), žalobca neprodukoval žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom prieskumu v odvolacom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobcu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením podľa ustanovenia vecne správny potvrdil. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia pri aplikácii ustanovenia a ustanovenia . Žalovaná bola v celom rozsahu úspešná a vznikol jej tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej v súvislosti s konaním vznikli ( ), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd tak žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( olanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a 2 )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a 2 )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). V Žiline dňa 18. decembra 2025 JUDr. Roman Tichý

predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu

(z dôvodu čerpania rehabilitácie JUDr. Vladimír Topoľančík nemohol písomné vyhotovenie rozhodnutia podpísať/ /)