Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 510/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

, , a

, , vo veci namietaného porušenia

Slovenskej republiky a základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3

a , ako aj práv podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Notárskeho úradu JUDr. Ingrid

Dubasovej v dedičskom konaní a postupom Okresného súdu Trnava

v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj v konaní vedenom pod sp. zn.

Spr 2/2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. septembra 2017 doručená sťažnosť a

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú v záhlaví a petite sťažnosti porušenie „práva

na spravodlivé súdne rozhodnutie a prerokovanie veci nestranným súdom, konanie bez

prieťahov v konaní zaručené v ...“ (ďalej len

„ústava“), , , a 3 a , práv podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva nebyť

odňatý zákonnému sudcovi podľa a tiež práva na účinný prostriedok

nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom Notárskeho úradu JUDr. Ingrid Dubasovej (ďalej

len „notárka“ alebo „súdna komisárka“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Okresného súdu Trnava (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. Spr 2/2017.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia v uvedenom dedičskom konaní vystupujú

ako dedičia po poručiteľovi, ktorý zomrel v októbri 2014, pričom toto konanie nie je

právoplatne skončené. Opisujúc podrobne priebeh prvého dedičského pojednávania

na notárskom úrade 28. novembra 2016 a skutkový a právny stav veci (v jeho priebehu

podali predsedovi okresného súdu 9. januára 2017 a 30. mája 2017 žiadosti o vylúčenie

súdnej komisárky a 10. decembra 2016 podnet na Notársku komoru Slovenskej republiky

na preskúmanie zákonnosti jej postupu, pozn.) broja sťažovatelia proti údajne nesprávnemu

procesnému postupu notárskeho úradu ‒ súdnej komisárky, sktorej činnosťou nesúhlasia,

považujú ju v konaní za zaujatú, pretože im okrem iného neumožnila nahliadnuť do spisu,

nevydala im zápisnicu z pojednávania, neumožnila sa im vyjadriť k listinným dôkazom

a k predmetu dedičstva a napokon sa nevhodne správala aj k ich matke. Súčasne poukazujú

na to, že ešte stále nie je rozhodnuté ani o ich žiadosti o ustanovenie zástupcu ich matke

z 12. júna 2017, čím sa konanie zbytočne predlžuje. Napokon tvrdia, že ich námietky

na vylúčenie súdnej komisárky sú dôvodné, dokonca sa domnievajú, že prekročila

a zneužila svoje právomoci verejného činiteľa. Súdna komisárka sa správa k dedičom veľmi

nevhodne, osočuje ich a tým, že predseda okresného súdu sa odmietol zaoberať ich

námietkami [poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 30. júna 2010 a ústavného súdu sp. zn.

zo 7. augusta 2013 ‒týkajúce sa zákonných dôvodov na vylúčenie sudcov

všeobecných súdov, pozn.] sa domnievajú, že ich námietky na vylúčenie súdnej komisárky

sú oprávnené. Uvedeným postupom a nekonaním notárky a okresného súdu mali byť podľa

sťažovateľov porušené ich základné práva uvedené v čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1

a a právo podľa dohovoru, ako aj odňatá ich možnosť konať

pred súdom a porušené ich právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru

(pozri s. 5 sťažnosti, pozn.).

3. Sťažovatelia v petite sťažnosti preto navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov na prieťahy v konaní, právo vlastniť majetok na

základe dedenia, na spravodlivé súdne rozhodnutie a prerokovanie veci nestranným súdom

zaručené v čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 2

ods. 2 ..., , Dohovoru..., a dodatkového protokolu

k Dohovoru... postupom súdneho komisára - Notárskym úradom JUDr. Ingrid Dubasovej...

v dedičskom konaní, ktoré je vedené pod sp. zn.: porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľov na prieťahy v konaní, právo vlastniť majetok na

základe dedenia, na spravodlivé súdne rozhodnutie a prerokovanie veci nestranným súdom

zaručené v čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 čl. 48 ods. 2 a čl. 2 ods. 2

..., , Dohovoru ..., a Dodatkového protokolu... postupom Okresného

súdu Trnava a v konaní vedenom pod sp. zn.: Spr. 2017 porušené bolo, preto

prikazuje Okresnému súdu Trnava aby konal bez prieťahov.

3. Základné právo sťažovateľov na účinný opravný prostriedok v konaní, právo

vlastniť majetok na základe dedenia, na spravodlivé súdne rozhodnutie a prerokovanie veci

nestranným súdom zaručené v čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 čl. 48

ods. 2 a ..., , Dohovoru..., a Dodatkového protokolu

k Dohovoru... postupom Okresného súdu Trnava a v konaní vedenom pod

sp. zn.: Spr. 2/2017 porušené bolo, preto prikazuje Okresnému súdu Trnava aby

o námietkach rozhodol uznesením a bez zbytočných prieťahov.

4. a , priznáva finančné

zadosťučinenie vo výške 3.000,- EUR, každému z nich, ktoré je povinný vyplatiť Okresný

súd Trnava do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je

Okresný súd Trnava povinný vyplatiť na účet ... a to do 3 dní od

právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k

porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS

66/98). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS

66/98, tiež napr. , ). Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu

pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci

a ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou sťažovateľ priamo alebo nepriamo

k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany dotknutému orgánu verejnej moci

svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska požiadaviek na ochranu práva, ktorého

porušenie sa namieta ().

7. Sťažovatelia v sťažnostnom návrhu (v tzv. petite) a odôvodnení sťažnosti (bod 3)

uvádzajú, že v okolnostiach danej veci dochádza k porušovaniu ich označených práv

postupom notárky (súdnej komisárky) a postupom okresného súdu.

Namietaný postup notárky (súdnej komisárky)

8. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Podľa ústavný súd je viazaný

návrhom na začatie konania.

9. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave

a v presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané

na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127

ods. 1 , a ).

10. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľov zo 4. septembra 2017 podaná

ústavnému súdu prostredníctvom právneho zástupcu znalého práva, ktorý samotnú sťažnosť

aj koncipoval, nie je riadne a kvalifikovane odôvodnená (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom

súde) a neobsahuje ani právne perfektný a zrozumiteľný petit, ktorý navyše nie je v celosti

zosúladený ani s odôvodnením sťažnosti. Jadro návrhu tvoria výhrady sťažovateľov opísané

v bode 2.

11. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažnosť

sťažovateľov, ktorou namietajú v petite svojej sťažnosti porušenie svojho „základného

práva na prieťahy“, nespĺňa náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a 4 a § 50 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, pretože takéto základné právo pomenované kvalifikovaným právnym

zástupcom neexistuje. Obdobne to možno povedať aj o ostatných právach špecifikovaných

v záhlaví sťažnosti, resp. v petite, ktoré jednak nie sú zosúladené s odôvodnením sťažnosti

(napr. základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa )

a odôvodnenie v tejto časti je podobne právne neperfektné a neurčité.

12. Ďalším príkladom nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí je nedostatok

riadneho odôvodnenia sťažnosti vo vzťahu k ostatným základných právam podľa čl. 47

ods. 2 a 3 , ktorých porušenie sťažovatelia namietajú. V petite a odôvodnení sťažnosti

nie sú tieto práva riadne pomenované, obdobne tak nie sú uvedené žiadne konkrétne dôvody

k údajnému porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj základného práva

podľa a práva podľa dohovoru. Takisto absentuje riadne

odôvodnenie v sťažnosti k namietanému porušeniu , ktoré navyše nie je

základným právom, ako to uvádzajú sťažovatelia. Obsahom tohto článku zásadne nie

sú základné práva a slobody, ale formulácia princípov právneho štátu.

13. Z uvedeného dôvodu sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol ústavný súd

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

14. Ak by tieto skutočnosti ústavný súd aj prehliadol, čo v okolnostiach

posudzovanej veci však nie je možné, musel by sťažnosť sťažovateľov proti súdnej

komisárke odmietnuť aj z dôvodu nedostatku svojej právomoci, pretože mu v tom bráni

princíp subsidiarity vyplývajúci z – proti postupu súdnej komisárky sa

sťažovatelia mohli/môžu brániť na príslušnom všeobecnom súde, k čomu aj došlo, keď ich

žiadosťou o vylúčenie súdnej komisárky sa zaoberal okrem „prezidenta notárskej komory“

aj predseda okresného súdu, ktorý primerane a zrozumiteľne odpovedal na ich námietky

na s. 3 a 4 v prípise sp. zn. Spr 2/17 z 26. júna 2017 k ich žiadosti z 30. mája 2017, pričom

zobral do úvahy aj vyjadrenie notárky (s. 2), ktorá v reakcii na námietky sťažovateľov

reagovala jasne a zrozumiteľne a v závere svojho vyjadrenia opakovane uviedla, že „vo veci

sa necíti byť zaujatá, nemá voči dedičom nepriateľský postoj – naopak konala ústretovo aj

napriek ich reakciám vo forme sťažnosti; notárka má záujem na čo najskoršom vyriešení

veci a ukončení dedičského konania...“.

15. Nevylúčenie súdnej komisárky nemožno považovať za porušenie základného

práva na nestranný súd podľa ( listiny), ak všeobecný súd

nevyhovie návrhu účastníkov konania a svoje rozhodnutie rozumne odôvodní. Toto sa

v okolnostiach danej veci aj stalo, keďže námietky sťažovateľov identifikoval okresný súd

ako podané po lehote ( druhá veta , pozn.), o čom

sa ústavný súd presvedčil aj z prílohy č. 11 k sťažnosti, ktorá mu bola predložená.

Z uvedeného dôvodu nebolo nevyhnutné o týchto návrhoch rozhodovať formou rozhodnutia

(uznesenia), ktorú (formu) procesný predpis v takýchto prípadoch ani nepredpokladá.

16. Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry ústavný súd poukazuje na to, že

základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie

„je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok a skutočnosť, či

napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania

a rozhodnutia všeobecných súdov ‒teraz notárky ako súdnej komisárky

(m. m. , , , ). Aj z ďalšej judikatúry

ústavného súdu (napr. , ) obdobne ako z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002)

vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované

ako celok bolo spravodlivé v zmysle až , resp. dohovoru.

Vo vzťahu k postupu súdnej komisárky bolo teda možné sťažnosť sťažovateľov odmietnuť

okrem spomínaného dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí i ako zjavne

neopodstatnenú podľa , pretože podkladové dedičské

konanie nie je ešte právoplatne skončené.

17. Ústavný súd dodáva, že ak sťažovatelia namietali nečinnosť v ich veci

(ktoré základné právo sťažovatelia kvalifikovane zastúpení tiež nesprávne označili),

sťažnosť v tejto časti – okrem toho, že nespĺňa zákonom predpísané náležitosti – mohol

v tejto časti odmietnuť sťažnosť aj ako zjavne neopodstatnenú vzhľadom na skutočnosť, že

celková doba konania pred namietaným všeobecným súdom i notárkou nesignalizovali

reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 “ (), resp. „argumenty v sťažnosti nepreukázali v čase podania

sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa , aby bola

sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ ().

18. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia v sťažnosti riadne nešpecifikovali

obdobia nečinnosti, resp. neuviedli konkrétne príklady neefektívnej práce notárky, pričom

nemožno prehliadnuť, že k celkovej dĺžke konania prispela aj procesná aktivita samotných

sťažovateľov (napr. návrhmi na vylúčenie notárky a preskúmanie jej postupu na notárskej

komore), a to aj napriek tomu, že notárka mohla v danej veci konať efektívnejšie.

Namietaný postup okresného súdu

19. Čo sa týka námietky sťažovateľov, že okresný súd mal podľa § 53 ods. 1

rozhodnúť formou uznesenia, čo považujú za jeho

pochybenie, je ústavný súd toho názoru, že súd prvej inštancie nemal povinnosť rozhodovať

uznesením aj vzhľadom na charakter námietok podaných po zákonnej lehote, na ktoré sa

neprihliada (pozri tiež bod 15). Okrem toho svoj nesúhlas s takýmto postupom môžu

uplatniť sťažovatelia v rámci opravného prostriedku proti rozhodnutiu vo veci samej.

20. Odpoveď predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 2/2017 z 26. júna 2017 na žiadosť

sťažovateľov na vylúčenie súdnej komisárky z 30. mája 2017 nie je ani arbitrárna a ani

celkom zjavne neodôvodnená, a keďže ani v tomto prípade sťažovatelia námietku porušenia

svojich práv osobitne v sťažnosti neodôvodnili a nimi namietaný administratívno-právny

postup všeobecného súdu nemožno považovať ratione materiae za súčasť práva na súdnu

ochranu, resp. spravodlivé súdne konanie, pretože tu nejde o konanie, v ktorom by sa

bezprostredne rozhodovalo o právach, resp. povinnostiach sťažovateľov (pozri napr.

, , ), ústavný súd mohol odmietnuť

v tejto časti sťažnosť pre zjavnú neopodstatnenosť i pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí podľa .

21. Čo sa týka ostatných práv uvedených v sťažnosti a jej petite, ktorých porušenie

sťažovatelia namietajú, vzhľadom na absenciu odôvodnenia ich porušenia ústavný súd

sťažnosť podľa odmietol pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí. Keďže ústavný súd už v minulosti (napr. naposledy uznesením

sp. zn. z 26. apríla 2017 a tiež predtým uznesením sp. zn.

z 10. júla 2012) upozornil právneho zástupcu sťažovateľov na potrebu odôvodnenia

sťažnosti a jeho zosúladenia s petitom, ako aj na to, že odôvodnenie sťažnosti tvorí

esenciálnu náležitosť každej sťažnosti a bez nej nie je možné posúdiť, v čom spočíva

tvrdené porušenie základného práva alebo slobody, nepovažoval v danom prípade za

potrebné toto svoje rozhodnutie podrobnejšie odôvodňovať.

22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2017