Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 242/2013
PDF · 325.43 KB
No categories available
IV. ÚS 242/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2013
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. A. P., D., zastúpenej advokátom JUDr. O. P., P.,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa
čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom predsedníčky Okresného súdu Považská Bystrica
spočívajúcim vo vydaní pokynu č. 17/2013 z 5. februára 2013, Spr. 196/2013, a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. A. P. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2013
doručená sťažnosť MUDr. A. P., D. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom
JUDr. O. P., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva nebyť odňatý
zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
predsedníčky Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) spočívajúcim
vo vydaní pokynu č. 17/2013 z 5. februára 2013, Spr. 196/2013.
Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka doručila
okresnému súdu 5. decembra 2012 „návrh o ochranu vlastníctva“, súčasťou ktorého bol aj
návrh na nariadenie predbežného opatrenia v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Vec vedená okresným súdom pod sp. zn.
8 C 222/2012 bola následne pridelená na rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr. A. K. do
senátu 8 C. Predsedníčka okresného súdu pokynom č. 94/2012, Spr. 1215/2012 zo 7.
decembra 2012 previedla vec vedenú dovtedy týmto súdom pod sp. zn. 8 C 222/2012 do
senátu 6 C. Následne okresný súd uznesením č. k. 8 C 222/2012-30 zo 17. decembra 2012
(ďalej len „uznesenie okresného súdu zo 17. decembra 2012“) vydaným sudcom JUDr. L.
V. návrh sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Sťažovateľka proti
uzneseniu okresného súdu zo 17. decembra 2012 podala odvolanie, v ktorom okrem iného
namietala aj to, že vo veci rozhodol nesprávne obsadený súd podľa § 221 ods. 1 písm. g)
OSP, a navrhla toto uznesenie zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie.
O odvolaní sťažovateľky rozhodol Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)
uznesením č. k. 6 Co 8/2013-40 z 21. januára 2013 (ďalej len „uznesenie krajského súdu
z 21. januára 2013“) tak, že odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu
zo 17. decembra 2012 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka
v tejto súvislosti uvádza, že krajský súd vo svojom uznesení z 21. januára 2013 «poukázal
na závažné pochybenie súdu I. st. Konštatoval, že došlo k porušeniu článku 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi ak
porušeniu článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého nikoho
nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.
Odvolací súd ďalej poukázal na ďalšie porušenia zákona súdom I. st., najmä zákona
č. 757/2004 Zb. o súdoch. Krajský súd konštatoval, „že po vrátení veci bude nevyhnutné
zabezpečiť, aby sa vec vrátila zákonnej sudkyni, ktorá bola určená za zákonného sudcu
podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 v čase podania návrhu.“. V týchto intenciách mal súd
1. st. znova rozhodnúť.».
Po vrátení veci okresnému súdu 23. januára 2013 «Okresný súd v Pov. Bystrici,
konkrétne jeho predsedkyňa JUDr. H. L. ustanovenie § 226 OSP nerešpektovala. Dňa 5. 2.
2013 vydala pokyn č. 17/2013 č. k. Spr 196/2013, 8 C 222/2012, podľa ktorého na základe
uznesenia Krajského súdu v Trenčíne 6 Co 8/2013-40 a bodu 24 rozvrhu práce Okresného
súdu v Pov. Bystrici na rok 2013 určila, že zákonným sudcom vo veci tunajšieho súdu 8 C
222/2012 je JUDr. L. V. Dňa 12. 2. 2013 predsedkyňa Okresného súdu v P. Bystrici JUDr.
H. L. píše list predsedníčke Krajského súdu v Trenčíne, ktorým sa „sťažuje“ na postup
Krajského súdu v Trenčíne vo veci Okresného súdu Pov. Bystrica vo veci 8 C 222/2012.
Kritizuje rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21. 1. 2013 č. k. 6 Co 8/2013-40 a
vyslovuje s názorom krajského súdu v tejto veci „nesúhlas“. Prípisom zo dňa 6. 3. 2013
som ja sťažovateľka vyzvala predsedkyňu Okresného súdu v Pov. Bystrici, aby sa postarala
o odstránenie prieťahov v konaní, pretože o mojom návrhu na vydanie predbežného
opatrenia zo dňa 5. 12. 2012 nebolo stále meritórne rozhodnuté. Dňa 12. 3. 2013
predsedkyňa Okresného súdu v Pov. Bystrici JUDr. H. L. oznámila, že v konaní nie sú
prieťahy, nakoľko konajúci sudca vyzval žalovanú, aby sa k návrhu na vydanie predbežného
opatrenia vyjadrila a čakalo sa na toto vyjadrenie. Zdržanie podľa názoru predsedkyne
Okresného súdu bolo spôsobené aj tým, že „bolo potrebné znova rozhodnúť o zákonnom
sudcovi, čo bolo urobené pokynom predsedníčky súdu č. 17/2013“. Dňa 12. 3. 2013 vydal
Okresný súd v Pov. Bystrici - sudca JUDr. L. V. pod sp. zn. 8 C 222/2012-67 uznesenie,
ktorým môj návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Sudca JUDr. L. V. vo
veci znova rozhodoval s odvolaním sa na pokyn predsedkyne Okresného súdu v Pov.
Bystrici č. 17/2013 zo dňa 5. 2. 2013. Súčasťou tohto odvolania je aj námietka zaujatosti
proti všetkým sudcom Okresného súdu v Považskej Bystrici. O tomto odvolaní doteraz
rozhodnuté nebolo. Odpoveď na moju sťažnosť pre prieťahy v konaní Okresného súdu v
Pov. Bystrici sp. zn. 8 C 222/2012 mi bola doručená 13. 3. 2013 a uznesenie Okresného
súdu v Pov. Bystrici zo dňa 12. 3. 2013 mi bolo doručené dňa 14. 3. 2013. Až z obsahu
týchto listín som sa dozvedela o tom, že bol vydaný pokyn predsedkyne súdu č. 17/2013,
ktorý napádam touto ústavnou sťažnosťou.».
Sťažovateľka sa stotožňuje s argumentáciou vyjadrenou v uznesení krajského súdu
z 21. januára 2013 a na základe už uvedených skutočností namieta, že postupom
predsedníčky okresného súdu spočívajúcim vo vydaní pokynu č. 17/2013 z 5. februára 2013
došlo k namietanému porušeniu jej základných práv podľa ústavy a listiny.
Podľa sťažovateľky «Zákon č. 757/2004 o súdoch taxatívne vymedzuje prípady, kedy
možno „prerozdeliť“ veci už pridelené senátu alebo sudcovi náhodným výberom. Tieto
možnosti sú striktne vymenované a rozvrh práce konkrétneho súdu nemôže byť s týmito
zásadami v rozpore. To znamená, že predseda súdu ani súdna rada príslušného súdu nie sú
oprávnení zakomponovať do rozvrhu práce špecifické ustanovenia, ktoré sú v rozpore
so zákonom o súdoch. Takéto konanie je potrebné kvalifikovať ako svojvôľu a prekročenie
zákonných oprávnení.
Predseda Okresného súdu v Pov. Bystrici JUDr. H. L. tvrdí, že v danej veci je
zákonným sudcom JUDr. L. V. Odvoláva sa pritom na bod 33 rozvrhu práce pre Okresný
súd v Pov. Bystrici na kalendárny rok 2013. Tvrdím, že tento bod rozvrhu práce Okresného
súdu v Pov. Bystrici je v rozpore so zákonom. V rozpore so zákonom potom konala aj
predsedkyňa Okresného súdu v Pov. Bystrici, keď vydala pokyn napadnutý touto
sťažnosťou. Nerešpektovala záväzné stanovisko nadriadeného súdu.
Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa § 75 ods. 4 OSP o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd bezodkladne, najneskôr do 30 dní po
doručení návrhu. Táto zákonná lehota bola výrazne prekročená. Návrh som podala 5. 12.
2012 a súd rozhodol o mojom návrhu /opätovne/ až dňa 12. 3. 2013. V tomto konaní súdu
vidím prieťahy. Žiadam v konaní pred Ústavným súdom priznať porušenie mojich
základných práv a žiadam priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 Eur
za porušenie oboch mojich základných práv. Finančné zadosťučinenie považujem za
primerané pri nastolení spravodlivej rovnováhy medzi poškodením mojich oprávnených
záujmov a protiprávnym konaním súdu. Nezákonným postupom súdu vznikajú v konaní
prieťahy. Doteraz nie je právoplatne rozhodnuté o mojom návrhu na vydanie predbežného
opatrenia a v merite veci súd ani konať nezačal. Protiprávnym postupom súdu som
psychicky frustrovaná, som nútená zdolávať rôzne „procesné“ prekážky ešte predtým, ako
sa začne konanie a dokazovanie vo veci samej. S vynaložením značného úsilia sa musím
domáhať svojich základných práv na zákonného sudcu a na konanie bez prieťahov. Ako
čiastočne primeranú ujmu považujem finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 Eur.».
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Predsedkyňa Okresného súdu v Považskej Bystrici JUDr. H. L. vydaním pokynu
č. 17/2013 zo dňa 5. 2. 2013 sp. zn. Spr 196/2013, 8 C 222/2012, ktorým určila, že
zákonným sudcom vo veci tunajšieho súdu 8 C 222/2012 je JUDr. L. V. porušila ústavné
právo žiadateľky MUDr. A. P. zakotvené v článku 48 ods. 1 Ústavy SR a v článku 38 ods. I
Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorých nikoho nemožno odňať jeho zákonnému
sudcovi a základné právo sťažovateľky MUDr. A. P. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Pokyn predsedkyne Okresného súdu v Pov. Bystrici JUDr. H. L. č. 17/2013 z 5. 2.
2013 sp. zn. Spr 196/2013, 8 C 222/2012 sa zrušuje.
3. Sťažovateľke MUDr. A. P. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.000 Eur,
ktoré je povinný zaplatiť Okresný súd v Pov. Bystrici do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd v Pov. Bystrici je povinný uhradiť sťažovateľke MUDr. A. P. trovy
právneho zastúpenia v sume 331,12 Eur... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
II.1 K namietanému porušeniu základného práva nebyť odňatý zákonnému
sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny postupom predsedníčky
okresného súdu spočívajúcim vo vydaní pokynu č. 17/2013 z 5. februára 2013,
Spr 196/2013
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného
súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou
sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona
o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným súdom
z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd
sťažnosť predbežne prerokovať, resp. následne o nej rozhodnúť len z hľadiska toho, čoho sa
sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil
za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený
zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).
Ústavný súd preto viazaný sťažnostným petitom predbežne prerokoval najprv tú časť
sťažnosti sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na zákonného
sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny postupom predsedníčky okresného
súdu spočívajúcim vo vydaní pokynu č. 17/2013 z 5. februára 2013, Spr 196/2013, ktorým
v konaní vedenom týmto súdom pod sp. zn. 8 C 222/2012 určila za zákonného sudcu
JUDr. L. V. Predsedníčka okresného súdu označený pokyn vydala na základe bodu 24
Rozvrhu práce Okresného súdu Považská Bystrica na rok 2013 — Spr. 1161/2012 z 27.
novembra 2012 [ďalej len „rozvrh práce okresného súdu“ (dostupný na
http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Okresny-sud-Povazska-Bystrica/Rozvrh-
prace.aspx)].
Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že o návrhu sťažovateľky z 5. decembra 2012,
ktorým sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia, rozhodol okresný súd uznesením
zo 17. decembra 2012 tak, že tento návrh zamietol (uznesenie vydal sudca okresného súdu
JUDr. L. V., pozn.). O odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu zo 17.
decembra 2012 rozhodol krajský súd uznesením z 21. januára 2013 tak, že uznesenie
okresného súdu zo 17. decembra 2012 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
s poukazom na § 221 ods. 1 písm. g) OSP, keďže v postupe okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 222/2012 zistil porušenie základného práva sťažovateľky na
zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a okresnému súdu uložil povinnosť
„zabezpečiť, aby sa vec vrátila zákonnej sudkyni (JUDr. A. K., pozn.), ktorá bola určená za
zákonného sudcu podľa § 3 ods. 3 zákona o súdoch v čase podania návrhu...“ (citované z
uznesenia krajského súdu z 21. januára 2013, pozn.). Po vrátení veci okresnému súdu
predsedníčka okresného súdu vydala pokyn č. 17/2013 z 5. februára 2013, Spr 196/2013,
ktorým v konaní vedenom týmto súdom pod sp. zn. 8 C 222/2012 určila za zákonného
sudcu JUDr. L. V., na základe čoho následne tento rozhodol o návrhu sťažovateľky, ktorým
sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia, tak, že ho opätovne uznesením zamietol
(uznesenie okresného súdu sp. zn. 8 C 222/2012 z 12. marca 2013, pozn.).
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi
zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.
Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd
môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným
(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na
jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
V zmysle § 205 ods. 2 písm. a) OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť okrem iného tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP.
V zmysle § 221 ods. 1 písm. g) OSP súd rozhodnutie zruší, ak rozhodoval vylúčený
sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Z obsahu sťažnosti, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka podala
27. marca 2013 proti uzneseniu okresného súdu č. k. 8 C 222/2012-67 z 12. marca 2013
vydanému sudcom tohto súdu JUDr. L. V. o zamietnutí jej návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia odvolanie, ktoré okrem iného odôvodnila v súlade s § 205 ods. 2
písm. a) OSP v spojení s § 221 ods. 1 OSP tým, že o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia rozhodol vylúčený sudca. Sťažovateľka teda v okolnostiach prerokúvanej veci
využila riadny opravný prostriedok, v rámci ktorého uplatnila námietku, že v jej veci
rozhodol (ne)zákonný sudca. O odvolaní sťažovateľky je oprávnený a aj povinný rozhodnúť
krajský súd.
Z už citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že sťažovateľka
mala možnosť namietať postup okresného súdu pri pridelení veci inému sudcovi (čo aj
využila podaním odvolania proti uzneseniu okresného súdu č. k. 8 C 222/2012-67
z 12. marca 2013) prostredníctvom riadneho opravného prostriedku — odvolania podaného
proti uzneseniu okresného súdu, ktorým tento prostredníctvom (ne)zákonného sudcu
rozhodol o jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a tým dosiahnuť, aby toto
uznesenie okresného súdu bolo krajským (odvolacím) súdom preskúmané okrem iného aj
z hľadiska, či okresný súd bol pri rozhodovaní správne obsadený, a teda či sťažovateľka
nebola odňatá svojmu zákonnému sudcovi v dôsledku pokynu predsedníčky okresného súdu
č. 17/2013 z 5. februára 2013, Spr 196/2013. V rozsahu svojho preskúmavacieho
oprávnenia sa krajský (odvolací) súd v podstate musí vyrovnať s rovnakými skutkovými
a právnymi argumentmi, aké sťažovateľka uvádza aj v konaní pred ústavným súdom (aj keď
s prihliadnutím na petit sťažnosti v konaní pred ústavným súdom sťažovateľka napáda
postup administratívneho charakteru spočívajúci vo vydaní pokynu predsedníčky okresného
súdu, ktorým bol v konaní vedenom týmto súdom pod sp. zn. 8 C 222/2012 určený ako
zákonný sudca JUDr. L. V., pozn.).
Navyše, v zmysle § 237 písm. g) OSP nesprávne obsadenie súdu, resp. odňatie
účastníka jeho zákonnému sudcovi, zakladá aj právo na podanie dovolania – mimoriadneho
opravného prostriedku, a to proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pričom ústavný
súd považuje dovolanie za účinný právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd
v občianskoprávnom konaní (napr. I. ÚS 1/00, II. ÚS 31/00, I. ÚS 209/05).
Vzhľadom na skutočnosť, že o ochrane sťažovateľkou označeného základného práva
je oprávnený a aj povinný konať a rozhodovať všeobecný súd (krajský súd, pozn.), ústavný
súd tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny pri predbežnom prerokovaní, odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.
Nad rámec uvedeného ústavný súd považoval za potrebné poznamenať, že
v posudzovanom prípade sťažovateľka napáda postup predsedníčky okresného súdu
(konajúcej v mene okresného súdu, pozn.), výsledkom ktorého bolo vydanie pokynu ako
iného aktu riadenia tohto súdu v súlade s rozvrhom práce okresného súdu, ktorým bol
vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 8 C 222/2012 určený za zákonného sudcu
JUDr. L. V. Postup predsedníčky okresného súdu pri vydaní pokynu je postupom
administratívneho charakteru upraveným jednak zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“) a jednak rozvrhom práce okresného súdu, v ktorom sa bezprostredne
nerozhoduje o konkrétnych právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických
osôb. Za týchto okolností by ústavný súd uplatnením formalistického prístupu
k preskúmaniu tejto časti sťažnosti v zhode s príslušnou časťou jej petitu mohol
konštatovať, že namietaný postup predsedníčky okresného súdu ratione materiae nepatrí
pod ochranu garantovanú prostredníctvom čl. 127 ods. 1 ústavy, a na tomto základe túto
časť sťažnosti sťažovateľky odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom predsedníčky okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 222/2012
vydaním pokynu č. 17/2013 z 5. februára 2013, Spr 196/2013
Ústavný súd aj v súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy v prvom rade podotýka, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je
ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľky, ktorá je v danom prípade navyše zastúpená
kvalifikovaným právnym zástupcom. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa
sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej veci ústavný súd rozhodoval
o porušení základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len v súvislosti s tým postupom
(postup predsedníčky okresného súdu vydaním pokynu č. 17/2013 z 5. februára 2013,
Spr 196/2013, pozn.), ktorý sťažovateľka namieta v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite
sťažnosti.
Ústavný súd v tejto súvislosti opätovne poznamenáva, že postup predsedníčky
okresného súdu pri vydaní pokynu (iného aktu riadenia okresného súdu, pozn.) je postupom
administratívneho charakteru upraveným jednak zákonom o súdoch a jednak rozvrhom
práce okresného súdu, ktorý nepodlieha ratione materiae ochrane základného práva na
prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, keďže nejde
o konanie, v ktorom by sa bezprostredne rozhodovalo o právach a povinnostiach fyzických
osôb a právnických osôb (m. m. IV. ÚS 241/07, IV. ÚS 210/2011, IV. ÚS 326/2011).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd nezistil medzi sťažovateľkou namietaným
porušením jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a postupom predsedníčky okresného súdu spočívajúcim vo vydaní
pokynu č. 17/2013 z 5. februára 2013, Spr 196/2013, takú príčinnú súvislosť, na základe
ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti reálne mohol dospieť k vysloveniu jeho porušenia.
Ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti odmietol pri predbežnom prerokovaní podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu, aby sa
ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. mája 2013