Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 242/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. A. P., D., zastúpenej advokátom JUDr. O. P., P.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa

a Listiny základných práv a slobôd

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom predsedníčky Okresného súdu Považská Bystrica

spočívajúcim vo vydaní pokynu č. 17/2013 z 5. februára 2013, Spr. 196/2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. A. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2013

doručená sťažnosť MUDr. A. P., D. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. O. P., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva nebyť odňatý

zákonnému sudcovi podľa (ďalej len „“)

a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

predsedníčky Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) spočívajúcim

vo vydaní pokynu č. 17/2013 z 5. februára 2013, Spr. 196/2013.

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka doručila

okresnému súdu 5. decembra 2012 „návrh o ochranu vlastníctva“, súčasťou ktorého bol aj

návrh na nariadenie predbežného opatrenia v súlade s príslušnými ustanoveniami

(ďalej aj „OSP“). Vec vedená okresným súdom pod sp. zn.

bola následne pridelená na rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr. A. K. do

senátu 8 C. Predsedníčka okresného súdu pokynom č. 94/2012, Spr. 1215/2012 zo 7.

decembra 2012 previedla vec vedenú dovtedy týmto súdom pod sp. zn. do

senátu 6 C. Následne okresný súd uznesením č. k. -30 zo 17. decembra 2012

(ďalej len „uznesenie okresného súdu zo 17. decembra 2012“) vydaným sudcom JUDr. L.

V. návrh sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Sťažovateľka proti

uzneseniu okresného súdu zo 17. decembra 2012 podala odvolanie, v ktorom okrem iného

namietala aj to, že vo veci rozhodol nesprávne obsadený súd podľa § 221 ods. 1 písm. g)

, a navrhla toto uznesenie zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

O odvolaní sťažovateľky rozhodol Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

uznesením č. k. -40 z 21. januára 2013 (ďalej len „uznesenie krajského súdu

z 21. januára 2013“) tak, že odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu

zo 17. decembra 2012 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka

v tejto súvislosti uvádza, že krajský súd vo svojom uznesení z 21. januára 2013 «poukázal

na závažné pochybenie súdu I. st. Konštatoval, že došlo k porušeniu článku 48 ods. 1

Slovenskej republiky, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi ak

porušeniu článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého nikoho

nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

Odvolací súd ďalej poukázal na ďalšie porušenia zákona súdom I. st., najmä zákona

č. o súdoch. Krajský súd konštatoval, „že po vrátení veci bude nevyhnutné

zabezpečiť, aby sa vec vrátila zákonnej sudkyni, ktorá bola určená za zákonného sudcu

podľa v čase podania návrhu.“. V týchto intenciách mal súd

1. st. znova rozhodnúť.».

Po vrátení veci okresnému súdu 23. januára 2013 «Okresný súd v Pov. Bystrici,

konkrétne jeho predsedkyňa JUDr. H. L. ustanovenie nerešpektovala. Dňa 5. 2.

2013 vydala pokyn č. 17/2013 č. k. Spr 196/2013, , podľa ktorého na základe

uznesenia Krajského súdu v Trenčíne -40 a bodu 24 rozvrhu práce Okresného

súdu v Pov. Bystrici na rok 2013 určila, že zákonným sudcom vo veci tunajšieho súdu 8 C

222/2012 je JUDr. L. V. Dňa 12. 2. 2013 predsedkyňa Okresného súdu v P. Bystrici JUDr.

H. L. píše list predsedníčke Krajského súdu v Trenčíne, ktorým sa „sťažuje“ na postup

Krajského súdu v Trenčíne vo veci Okresného súdu Pov. Bystrica vo veci .

Kritizuje rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21. 1. 2013 č. k. -40 a

vyslovuje s názorom krajského súdu v tejto veci „nesúhlas“. Prípisom zo dňa 6. 3. 2013

som ja sťažovateľka vyzvala predsedkyňu Okresného súdu v Pov. Bystrici, aby sa postarala

o odstránenie prieťahov v konaní, pretože o mojom návrhu na vydanie predbežného

opatrenia zo dňa 5. 12. 2012 nebolo stále meritórne rozhodnuté. Dňa 12. 3. 2013

predsedkyňa Okresného súdu v Pov. Bystrici JUDr. H. L. oznámila, že v konaní nie sú

prieťahy, nakoľko konajúci sudca vyzval žalovanú, aby sa k návrhu na vydanie predbežného

opatrenia vyjadrila a čakalo sa na toto vyjadrenie. Zdržanie podľa názoru predsedkyne

Okresného súdu bolo spôsobené aj tým, že „bolo potrebné znova rozhodnúť o zákonnom

sudcovi, čo bolo urobené pokynom predsedníčky súdu č. 17/2013“. Dňa 12. 3. 2013 vydal

Okresný súd v Pov. Bystrici - sudca JUDr. L. V. pod sp. zn. -67 uznesenie,

ktorým môj návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Sudca JUDr. L. V. vo

veci znova rozhodoval s odvolaním sa na pokyn predsedkyne Okresného súdu v Pov.

Bystrici č. 17/2013 zo dňa 5. 2. 2013. Súčasťou tohto odvolania je aj námietka zaujatosti

proti všetkým sudcom Okresného súdu v Považskej Bystrici. O tomto odvolaní doteraz

rozhodnuté nebolo. Odpoveď na moju sťažnosť pre prieťahy v konaní Okresného súdu v

Pov. Bystrici sp. zn. mi bola doručená 13. 3. 2013 a uznesenie Okresného

súdu v Pov. Bystrici zo dňa 12. 3. 2013 mi bolo doručené dňa 14. 3. 2013. Až z obsahu

týchto listín som sa dozvedela o tom, že bol vydaný pokyn predsedkyne súdu č. 17/2013,

ktorý napádam touto ústavnou sťažnosťou.».

Sťažovateľka sa stotožňuje s argumentáciou vyjadrenou v uznesení krajského súdu

z 21. januára 2013 a na základe už uvedených skutočností namieta, že postupom

predsedníčky okresného súdu spočívajúcim vo vydaní pokynu č. 17/2013 z 5. februára 2013

došlo k namietanému porušeniu jej základných práv podľa a listiny.

Podľa sťažovateľky « o súdoch taxatívne vymedzuje prípady, kedy

možno „prerozdeliť“ veci už pridelené senátu alebo sudcovi náhodným výberom. Tieto

možnosti sú striktne vymenované a rozvrh práce konkrétneho súdu nemôže byť s týmito

zásadami v rozpore. To znamená, že predseda súdu ani súdna rada príslušného súdu nie sú

oprávnení zakomponovať do rozvrhu práce špecifické ustanovenia, ktoré sú v rozpore

so zákonom o súdoch. Takéto konanie je potrebné kvalifikovať ako svojvôľu a prekročenie

zákonných oprávnení.

Predseda Okresného súdu v Pov. Bystrici JUDr. H. L. tvrdí, že v danej veci je

zákonným sudcom JUDr. L. V. Odvoláva sa pritom na bod 33 rozvrhu práce pre Okresný

súd v Pov. Bystrici na kalendárny rok 2013. Tvrdím, že tento bod rozvrhu práce Okresného

súdu v Pov. Bystrici je v rozpore so zákonom. V rozpore so zákonom potom konala aj

predsedkyňa Okresného súdu v Pov. Bystrici, keď vydala pokyn napadnutý touto

sťažnosťou. Nerešpektovala záväzné stanovisko nadriadeného súdu.

Podľa článku 48 ods. 2 každý má právo aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa o návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd bezodkladne, najneskôr do 30 dní po

doručení návrhu. Táto zákonná lehota bola výrazne prekročená. Návrh som podala 5. 12.

2012 a súd rozhodol o mojom návrhu /opätovne/ až dňa 12. 3. 2013. V tomto konaní súdu

vidím prieťahy. Žiadam v konaní pred Ústavným súdom priznať porušenie mojich

základných práv a žiadam priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 Eur

za porušenie oboch mojich základných práv. Finančné zadosťučinenie považujem za

primerané pri nastolení spravodlivej rovnováhy medzi poškodením mojich oprávnených

záujmov a protiprávnym konaním súdu. Nezákonným postupom súdu vznikajú v konaní

prieťahy. Doteraz nie je právoplatne rozhodnuté o mojom návrhu na vydanie predbežného

opatrenia a v merite veci súd ani konať nezačal. Protiprávnym postupom súdu som

psychicky frustrovaná, som nútená zdolávať rôzne „procesné“ prekážky ešte predtým, ako

sa začne konanie a dokazovanie vo veci samej. S vynaložením značného úsilia sa musím

domáhať svojich základných práv na zákonného sudcu a na konanie bez prieťahov. Ako

čiastočne primeranú ujmu považujem finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 Eur.».

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Predsedkyňa Okresného súdu v Považskej Bystrici JUDr. H. L. vydaním pokynu

č. 17/2013 zo dňa 5. 2. 2013 sp. zn. Spr 196/2013, , ktorým určila, že

zákonným sudcom vo veci tunajšieho súdu je JUDr. L. V. porušila ústavné

právo žiadateľky MUDr. A. P. zakotvené v článku 48 ods. 1 SR a v článku 38 ods. I

Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorých nikoho nemožno odňať jeho zákonnému

sudcovi a základné právo sťažovateľky MUDr. A. P. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 .

2. Pokyn predsedkyne Okresného súdu v Pov. Bystrici JUDr. H. L. č. 17/2013 z 5. 2.

2013 sp. zn. Spr 196/2013, sa zrušuje.

3. Sťažovateľke MUDr. A. P. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.000 Eur,

ktoré je povinný zaplatiť Okresný súd v Pov. Bystrici do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd v Pov. Bystrici je povinný uhradiť sťažovateľke MUDr. A. P. trovy

právneho zastúpenia v sume 331,12 Eur... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

II.1 K namietanému porušeniu základného práva nebyť odňatý zákonnému

sudcovi podľa a listiny postupom predsedníčky

okresného súdu spočívajúcim vo vydaní pokynu č. 17/2013 z 5. februára 2013,

Spr 196/2013

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou

sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd

sťažnosť predbežne prerokovať, resp. následne o nej rozhodnúť len z hľadiska toho, čoho sa

sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil

za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený

zvoleným advokátom (m. m. , , ).

Ústavný súd preto viazaný sťažnostným petitom predbežne prerokoval najprv tú časť

sťažnosti sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na zákonného

sudcu podľa a listiny postupom predsedníčky okresného

súdu spočívajúcim vo vydaní pokynu č. 17/2013 z 5. februára 2013, Spr 196/2013, ktorým

v konaní vedenom týmto súdom pod sp. zn. určila za zákonného sudcu

JUDr. L. V. Predsedníčka okresného súdu označený pokyn vydala na základe bodu 24

Rozvrhu práce Okresného súdu Považská Bystrica na rok 2013 — Spr. 1161/2012 z 27.

novembra 2012 [ďalej len „rozvrh práce okresného súdu“ (dostupný na

http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Okresny-sud-Povazska-Bystrica/Rozvrh-

prace.aspx)].

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že o návrhu sťažovateľky z 5. decembra 2012,

ktorým sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia, rozhodol okresný súd uznesením

zo 17. decembra 2012 tak, že tento návrh zamietol (uznesenie vydal sudca okresného súdu

JUDr. L. V., pozn.). O odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu zo 17.

decembra 2012 rozhodol krajský súd uznesením z 21. januára 2013 tak, že uznesenie

okresného súdu zo 17. decembra 2012 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie

s poukazom na , keďže v postupe okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. zistil porušenie základného práva sťažovateľky na

zákonného sudcu podľa a okresnému súdu uložil povinnosť

„zabezpečiť, aby sa vec vrátila zákonnej sudkyni (JUDr. A. K., pozn.), ktorá bola určená za

zákonného sudcu podľa § 3 ods. 3 zákona o súdoch v čase podania návrhu...“ (citované z

uznesenia krajského súdu z 21. januára 2013, pozn.). Po vrátení veci okresnému súdu

predsedníčka okresného súdu vydala pokyn č. 17/2013 z 5. februára 2013, Spr 196/2013,

ktorým v konaní vedenom týmto súdom pod sp. zn. určila za zákonného

sudcu JUDr. L. V., na základe čoho následne tento rozhodol o návrhu sťažovateľky, ktorým

sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia, tak, že ho opätovne uznesením zamietol

(uznesenie okresného súdu sp. zn. z 12. marca 2013, pozn.).

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na

jej prerokovanie (m. m. ).

V zmysle odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť okrem iného tým, že v konaní

došlo k vadám uvedeným v .

V zmysle súd rozhodnutie zruší, ak rozhodoval vylúčený

sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z obsahu sťažnosti, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka podala

27. marca 2013 proti uzneseniu okresného súdu č. k. -67 z 12. marca 2013

vydanému sudcom tohto súdu JUDr. L. V. o zamietnutí jej návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia odvolanie, ktoré okrem iného odôvodnila v súlade s § 205 ods. 2

písm. a) v spojení s tým, že o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia rozhodol vylúčený sudca. Sťažovateľka teda v okolnostiach prerokúvanej veci

využila riadny opravný prostriedok, v rámci ktorého uplatnila námietku, že v jej veci

rozhodol (ne)zákonný sudca. O odvolaní sťažovateľky je oprávnený a aj povinný rozhodnúť

krajský súd.

Z už citovaných ustanovení vyplýva, že sťažovateľka

mala možnosť namietať postup okresného súdu pri pridelení veci inému sudcovi (čo aj

využila podaním odvolania proti uzneseniu okresného súdu č. k. -67

z 12. marca 2013) prostredníctvom riadneho opravného prostriedku — odvolania podaného

proti uzneseniu okresného súdu, ktorým tento prostredníctvom (ne)zákonného sudcu

rozhodol o jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a tým dosiahnuť, aby toto

uznesenie okresného súdu bolo krajským (odvolacím) súdom preskúmané okrem iného aj

z hľadiska, či okresný súd bol pri rozhodovaní správne obsadený, a teda či sťažovateľka

nebola odňatá svojmu zákonnému sudcovi v dôsledku pokynu predsedníčky okresného súdu

č. 17/2013 z 5. februára 2013, Spr 196/2013. V rozsahu svojho preskúmavacieho

oprávnenia sa krajský (odvolací) súd v podstate musí vyrovnať s rovnakými skutkovými

a právnymi argumentmi, aké sťažovateľka uvádza aj v konaní pred ústavným súdom (aj keď

s prihliadnutím na petit sťažnosti v konaní pred ústavným súdom sťažovateľka napáda

postup administratívneho charakteru spočívajúci vo vydaní pokynu predsedníčky okresného

súdu, ktorým bol v konaní vedenom týmto súdom pod sp. zn. určený ako

zákonný sudca JUDr. L. V., pozn.).

Navyše, v zmysle nesprávne obsadenie súdu, resp. odňatie

účastníka jeho zákonnému sudcovi, zakladá aj právo na podanie dovolania – mimoriadneho

opravného prostriedku, a to proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pričom ústavný

súd považuje dovolanie za účinný právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd

v občianskoprávnom konaní (napr. , , ).

Vzhľadom na skutočnosť, že o ochrane sťažovateľkou označeného základného práva

je oprávnený a aj povinný konať a rozhodovať všeobecný súd (krajský súd, pozn.), ústavný

súd tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva

podľa a listiny pri predbežnom prerokovaní, odmietol

podľa pre nedostatok svojej právomoci.

Nad rámec uvedeného ústavný súd považoval za potrebné poznamenať, že

v posudzovanom prípade sťažovateľka napáda postup predsedníčky okresného súdu

(konajúcej v mene okresného súdu, pozn.), výsledkom ktorého bolo vydanie pokynu ako

iného aktu riadenia tohto súdu v súlade s rozvrhom práce okresného súdu, ktorým bol

vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. určený za zákonného sudcu

JUDr. L. V. Postup predsedníčky okresného súdu pri vydaní pokynu je postupom

administratívneho charakteru upraveným jednak o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“) a jednak rozvrhom práce okresného súdu, v ktorom sa bezprostredne

nerozhoduje o konkrétnych právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb. Za týchto okolností by ústavný súd uplatnením formalistického prístupu

k preskúmaniu tejto časti sťažnosti v zhode s príslušnou časťou jej petitu mohol

konštatovať, že namietaný postup predsedníčky okresného súdu ratione materiae nepatrí

pod ochranu garantovanú prostredníctvom , a na tomto základe túto

časť sťažnosti sťažovateľky odmietnuť podľa aj

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom predsedníčky okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

vydaním pokynu č. 17/2013 z 5. februára 2013, Spr 196/2013

Ústavný súd aj v súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48

ods. 2 v prvom rade podotýka, že podľa je

ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľky, ktorá je v danom prípade navyše zastúpená

kvalifikovaným právnym zástupcom. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa

sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej veci ústavný súd rozhodoval

o porušení základného práva podľa len v súvislosti s tým postupom

(postup predsedníčky okresného súdu vydaním pokynu č. 17/2013 z 5. februára 2013,

Spr 196/2013, pozn.), ktorý sťažovateľka namieta v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite

sťažnosti.

Ústavný súd v tejto súvislosti opätovne poznamenáva, že postup predsedníčky

okresného súdu pri vydaní pokynu (iného aktu riadenia okresného súdu, pozn.) je postupom

administratívneho charakteru upraveným jednak zákonom o súdoch a jednak rozvrhom

práce okresného súdu, ktorý nepodlieha ratione materiae ochrane základného práva na

prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov podľa , keďže nejde

o konanie, v ktorom by sa bezprostredne rozhodovalo o právach a povinnostiach fyzických

osôb a právnických osôb (m. m. , , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd nezistil medzi sťažovateľkou namietaným

porušením jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a postupom predsedníčky okresného súdu spočívajúcim vo vydaní

pokynu č. 17/2013 z 5. februára 2013, Spr 196/2013, takú príčinnú súvislosť, na základe

ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti reálne mohol dospieť k vysloveniu jeho porušenia.

Ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti odmietol pri predbežnom prerokovaní podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu, aby sa

ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2013