Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 1/00

-1

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

5. januára 2000 predbežne prerokoval podnet ,

, vo veci porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 postupom Okresného súdu v Prievidzi vo veci sp.

zn. a takto

rozhodol:

Podnet o d m i e t a pre nepríslušnosť na prerokovanie

veci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR") bolo

4. novembra 1999 doručené podanie (ďalej len „navrhovateľ“),

, označené ako „Porušenie ústavného práva na právnu

a súdnu ochranu - návrh na konanie“ s prílohami. Z jeho obsahu o. i. vyplynulo, že

navrhovateľ sa v konaní o podnete pred Ústavným súdom SR podľa čl. 130 ods. 3

(ďalej len „“) domáhal vyslovenia „porušenia

môjho ústavného a zákonného práva na súdnu a právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 3

SR zo strany štátneho orgánu - Okresného súdu v Prievidzi“. Z obsahu podania

tiež vyplynulo, že navrhovateľ sa v septembri 1993 obrátil na Okresný súd v Prievidzi so

žalobou o „určenie správnej výšky mzdového vyrovnania“ so svojím bývalým

zamestnávateľom podľa vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí

č. o zabezpečení pracovníkov pri organizačných zmenách a občanov pred

nástupom do zamestnania (sp. zn. ). Nakoľko navrhovateľ bol toho názoru, že

žalovaný mzdový nárok voči bývalej zamestnávateľskej organizácii predstavuje z jej

strany plnenie záväzku z kolektívnej zmluvy, podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č.

o súdnych poplatkoch v platnom znení malo byť súdne konanie o ňom

oslobodené od súdneho poplatku. Okresný súd v Prievidzi však žiadosti navrhovateľa o

oslobodenie od súdneho poplatku z tohto dôvodu nevyhovel, po jeho neuhradení

konanie o ňom zastavil a aj po podaní odvolania proti takémuto uzneseniu Okresného

súdu v Prievidzi ho Krajský súd v Banskej Bystrici následne potvrdil. V postupe

Okresného súdu v Prievidzi, ktorý vo veci navrhovateľa sp. zn. uznesením

konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku, videl navrhovateľ porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa SR, „pretože predmet

sporu bol obsiahnutý v kolektívnej zmluve, a preto malo byť konanie od poplatkov

oslobodené“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 130 ods. 3

SR oprávnený konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby

namietajú porušenie svojich práv. Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť ani

postup všeobecných súdov Slovenskej republiky, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k

porušeniu niektorého zo základných práv alebo slobôd fyzickej alebo právnickej osoby

ako účastníka súdneho konania ( až 50 SR) a pokiaľ tomuto základnému

právu alebo slobode žiadny orgán Slovenskej republiky neposkytuje právnu ochranu

využitím účinného právneho prostriedku nápravy dostupného navrhovateľovi. Pri

predbežnom prerokovaní každého podnetu Ústavný súd SR skúma jeho zákonom

predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

Ústavnom súde SR“), ako aj ďalšie dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

citovaného zákona. Medzi tie podmienky konania, ktoré Ústavný súd SR skúma pri

predbežnom prerokovaní každého podnetu, patrí aj príslušnosť na jeho prerokovanie a

rozhodnutie, nakoľko podľa svojej stabilizovanej judikatúry na konanie a rozhodovanie

o porušení základných práv fyzickej alebo právnickej osoby je oprávnený len vtedy, ak

im ochranu neposkytujú všeobecné súdy alebo iné orgány.

Ústavný súd SR pri predbežnom prerokovaní podnetu

preto zisťoval, či ochranu tomu základnému právu, porušenie ktorého namietal (t. j.

právu na súdnu ochranu podľa SR), neposkytujú všeobecné súdy na

základe opravných prostriedkov dostupných navrhovateľovi predstavujúcich účinné

právne prostriedky nápravy namietaného porušenia základného práva alebo slobody. Z

obsahu podnetu Ústavný súd SR zistil, že hoci navrhovateľ na ochranu svojho práva

využil odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu o zastavení konania podľa § 201

, nevyužil však dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok podľa a nasl. .

Dovolanie z dôvodu uvedeného v )

(postupom súdu odňatie možnosti účastníkovi konania konať pred súdom) bolo v

prípade navrhovateľa prípustné a v súlade s § 243b ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku ho možno považovať za účinný právny prostriedok nápravy namietaného

porušenia základného práva podľa SR. Ústavný súd SR zobral v

tejto súvislosti do úvahy aj judikatúru všeobecných súdov, podľa ktorej: „Ak okresný a

krajský súd zastavili konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, hoci pre takýto záver

neboli dané dôvody, zabránili tým žalobcovi, aby jeho žalobný návrh bol posudzovaný

meritórne, čím bol zároveň naplnený tvrdený dovolávací dôvod podľa ust. § 237 písm. f)

“, takže „zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho

poplatku podľa , hoci pre tento postup nebol zákonný

dôvod, je odňatím možnosti účastníkovi konať pred súdom podľa § 237 Občianskeho

súdneho poriadku“, t. j. „... domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo

porušené u prvostupňového súdu na súde vyššieho stupňa, a to na základe riadneho

opravného prostriedku“ (Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky 5-

6/1997, č. 50).

Pri predbežnom prerokovaní podnetu navrhovateľa preto Ústavný súd SR

skonštatoval, že navrhovateľ mal k dispozícii účinný opravný prostriedok nápravy

označeného základného práva, ktorý mu bol prístupný v systéme všeobecného

súdnictva, a to dovolanie podľa . Keďže Ústavný

súd SR je o namietanom porušení základného práva alebo slobody navrhovateľa v

konaní o podnete oprávnený konať len vtedy, ak ochranu tomuto právu neposkytuje iný

orgán a keďže v tomto prípade mal navrhovateľ k dispozícii účinný právny prostriedok

nápravy ním namietaného porušenia základného práva na právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 SR, podľa zákona o konaní pred Ústavným súdom SR bolo

neba jeho podnet odmietnuť pre nepríslušnosť Ústavného sudu SR.

Vzhľadom na túto skutočnosť bolo už bez právneho významu zaoberať sa aj

namietaným porušením SR, tak ako to požadoval navrhovateľ

vo svojom podnete.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. januára 2000