Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 409/2016
PDF · 147.29 KB
No categories available
I. ÚS 409/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. júna 2016
predbežne prerokoval sťažnosť ,
, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL. M., Ulica
Janka Kráľa 1, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé
súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 9 Co 445/2015, 9 Co 446/2015 z 29. októbra 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci
na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
24. februára 2016 doručená sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 9 Co 445/2015, 9 Co 446/2015 z 29. októbra 2015.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 265/09
konal Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“) o žalobe sťažovateľky, ktorou sa proti
žalovanému – (ďalej len „žalovaný“)
domáhala náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo
29. decembra 2007, ktorej príčinou mala byť nedostatočne upravená cestná
komunikácia, na úpravu ktorej bol povinný žalovaný. Okresný súd najprv rozsudkom
č. k. 25 C 265/09-191 z 30. marca 2011 žalobe sťažovateľky v plnom rozsahu vyhovel
a žalovaného zaviazal na úhradu škody sťažovateľke dôvodiac tým, že žalovaný
porušil svoju povinnosť podľa § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s § 12 ods. 2
vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách
(cestný zákon), avšak v dôsledku odvolania žalovaného krajský súd uznesením sp. zn.
9 Co 297/2011 z 27. októbra 2011 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a opätovné rozhodnutie.
3. Po vrátení veci okresnému súdu ten vo veci opätovne rozhodol rozsudkom
č. k. 25 C 265/09-397 zo 17. júla 2012, ktorým žalobu sťažovateľky zamietol dôvodiac tým,
že sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno, „... že na mieste dopravnej nehody boli závady
v zjazdnosti komunikácie, ktoré boli príčinou dopravnej nehody (ojedinelé miesta
s poľadovicou), ktoré závady bol povinný odstrániť odporca spôsobom uvedeným
v zákone...“, súčasne však okresný súd uviedol, že pokiaľ by aj pripustil, „... že na mieste
dopravnej nehody boli závady v zjazdnosti, ako ojedinelé miesta s poľadovicou vzniknuté
opísaným spôsobom má súd za to, že vzhľadom na spôsob vzniku tohto javu - nasýtenie
vodných pár, ktoré zamrzli na konkrétnom mieste vozovky, na mieste, kde sa tento jav
nevyskytuje má súd za to, že ani pri vynaložení všetkého úsilia zo strany odporcu (ktorý si
povinnosti správcu cesty plnil), nebolo v medziach možností odporcu tieto závady vzniknuté
nepredvídateľným javom odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť“.
4. O odvolaní sťažovateľky proti označenému rozsudku okresného súdu rozhodol
krajský súd napádaným rozsudkom sp. zn. 9 Co 445/2015, sp. zn. 9 Co 446/2015
z 29. októbra 2015, ktorým rozsudok okresného súdu č. k. 25 C 265/09-397 zo 17. júla 2012
v spojení s doplňujúcim rozsudkom č. k. 25 C 265/09-680 z 25. marca 2015 (týkajúci sa
rozhodnutia o trovách konania, pozn.) potvrdil.
5. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľka namieta porušenie svojho
základného práva a práva na spravodlivý súdny proces z dôvodu arbitrárnosti
napadnutého rozhodnutia krajského súdu, pretože podľa sťažovateľky krajský súd absolútne
v rozpore s dokazovaním uzavrel, že sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa
preukázania, že v čase dopravnej nehody bola na kritickom mieste dopravnej nehody
na ceste poľadovica, resp. ojedinelé miesta s poľadovicou (tzv. šedý mráz), aj napriek tomu,
že o tejto skutočnosti vypovedali svedkovia, ktorí tvrdili, že v čase nehody sa na tomto
mieste na ceste šmýkalo, že krátko pred nehodou sťažovateľky aj iné vozidlo dostalo
na tomto mieste šmyk a skončilo v poraste mimo cesty, že išlo o problémový úsek cesty
s nehodovosťou, čo malo vyplynúť aj z listu „... správy ciest ŽSK č. 18/2012/387, zo dňa
30.4.2012...“ a tiež aj z výpovede zamestnanca žalovaného, ako aj napriek videozáznamu
predloženého sťažovateľkou, „... z ktorého bolo zrejmé, že na mieste nehody skončili aj iné
motorové vozidlá mimo vozovky...“, a aj napriek záznamu policajta z miesta nehody,
z ktorého malo vyplynúť, že sťažovateľka nehodu nezavinila, že prispôsobila jazdu stavu
vozovky, na ktorej bola námraza a ktorá nebola posypaná. Okrem toho krajský súd podľa
sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia mal konštatovať, že aj keby pripustil, že v čase
nehody bola na dotknutom mieste cesty poľadovica, žalovaný jej žiadnym spôsobom
nemohol zabrániť ani kritické miesto cesty označiť, a teda žalovaného bez akéhokoľvek
ďalšieho zdôvodnenia a dokazovania zbavil viny v zmysle § 9a ods. 2 cestného zákona.
6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky, , na spravodlivý súdny
proces garantované čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n.
p., ako aj článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 9Co/445/2015-696, 9Co/446/2015, zo dňa 29.10.2015, porušené bolo.
2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/445/2015-696. 9Co/446/2015,
zo dňa 29.10.2015. sa v celom rozsahu zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľke, ,
trovy právneho zastúpenia v sume 303,16 EUR (slovom: tristotri eur a šestnásť eurocentov),
na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Ing. Lindy Kovandovej. LL.M. do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla, že „... vo veci podala dovolanie na Najvyšší
súd SR, avšak je pravdepodobné, že toto bude dovolacím súdom odmietnuté ako
neprípustné, keďže nejde o rozhodnutie, proti ktorému by bolo možné dovolanie podať
v zmysle § 237 a § 238 O.s.p. v z. n. p.. Z opatrnosti, aby nedošlo k zmeškaniu lehoty
na podanie ústavnej sťažnosti, navrhovateľka túto sťažnosť podáva“.
10. Podľa zistenia ústavného súdu v súčasnej dobe v súvislosti so sťažovateľkou
podaným dovolaním okresný súd vykonáva vo veci procesné úkony súvisiace s jeho
predložením dovolaciemu súdu.
11. Ústavný súd konštatuje, že podľa svojej doterajšej judikatúry dovolanie ako
mimoriadny opravný prostriedok v zmysle ustanovení § 236 a nasl. Občianskeho súdneho
poriadku považuje za účinný právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd
v občianskoprávnom konaní (napr. I. ÚS 1/00, II. ÚS 31/00, I. ÚS 209/05), preto ho
nemožno nahradiť rozhodnutím ústavného súdu o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
12. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu predchádza
uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie sťažnosti ústavnému
súdu v tomto procesnom štádiu ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu o tomto
mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorý bol sťažovateľkou využitý, ako predčasné
(m. m. IV. ÚS 228/2010, IV. ÚS 311/2010).
13. V tejto súvislosti už ústavný súd judikoval (napr. I. ÚS 239/09, II. ÚS 492/2010,
IV. ÚS 49/2010), že lehota na prípadné podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
po rozhodnutí o dovolaní bude v zásade zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu
právoplatnému rozhodnutiu (krajského súdu). Nie je dôvodné, aby sťažovateľka v prípade,
ak podala dovolanie, zároveň podala aj sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, pretože
aj za predpokladu, že by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné,
nemožno sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu (t. j. proti rozhodnutiu krajského súdu)
odmietnuť pre jej oneskorenosť (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Českej republike, sťažnosť č. 46129/99,
body 51, 53 a 54). Inými slovami, ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej
v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) sa považuje ústavná
sťažnosť za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní, pričom lehota na podanie sťažnosti proti
dovolaním napadnutému druhostupňovému rozhodnutiu (t. j. proti rozhodnutiu krajského
súdu) sa považuje za zachovanú (napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 358/09).
14. Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťou sťažovateľky pred rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o podanom dovolaní, mohol by neprípustne
zasiahnuť do rozhodovania všeobecných súdov. V prípade, ak by ústavný súd čakal
na rozhodnutie dovolacieho súdu, mohlo by to viesť k neúmernému predĺženiu konania
o sťažnosti.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne
nezaoberal, ale vo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu ju odmietol pre nedostatok svojej
právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaného
rozhodnutia krajského súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľke úhrady trov konania
je viazané na vyslovenie porušenia jej práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy),
ústavný súd o tých častiach sťažnosti už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. júna 2016