Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 409/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL. M., Ulica

Janka Kráľa 1, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v , práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline

sp. zn. , z 29. októbra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci

na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. februára 2016 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v (ďalej len „“),

práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. , z 29. októbra 2015.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn.

konal Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“) o žalobe sťažovateľky, ktorou sa proti

žalovanému – (ďalej len „žalovaný“)

domáhala náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo

29. decembra 2007, ktorej príčinou mala byť nedostatočne upravená cestná

komunikácia, na úpravu ktorej bol povinný žalovaný. Okresný súd najprv rozsudkom

č. k. -191 z 30. marca 2011 žalobe sťažovateľky v plnom rozsahu vyhovel

a žalovaného zaviazal na úhradu škody sťažovateľke dôvodiac tým, že žalovaný

porušil svoju povinnosť podľa o pozemných

komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s § 12 ods. 2

vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách

(cestný zákon), avšak v dôsledku odvolania žalovaného krajský súd uznesením sp. zn.

z 27. októbra 2011 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a opätovné rozhodnutie.

3. Po vrátení veci okresnému súdu ten vo veci opätovne rozhodol rozsudkom

č. k. -397 zo 17. júla 2012, ktorým žalobu sťažovateľky zamietol dôvodiac tým,

že sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno, „... že na mieste dopravnej nehody boli závady

v zjazdnosti komunikácie, ktoré boli príčinou dopravnej nehody (ojedinelé miesta

s poľadovicou), ktoré závady bol povinný odstrániť odporca spôsobom uvedeným

v zákone...“, súčasne však okresný súd uviedol, že pokiaľ by aj pripustil, „... že na mieste

dopravnej nehody boli závady v zjazdnosti, ako ojedinelé miesta s poľadovicou vzniknuté

opísaným spôsobom má súd za to, že vzhľadom na spôsob vzniku tohto javu - nasýtenie

vodných pár, ktoré zamrzli na konkrétnom mieste vozovky, na mieste, kde sa tento jav

nevyskytuje má súd za to, že ani pri vynaložení všetkého úsilia zo strany odporcu (ktorý si

povinnosti správcu cesty plnil), nebolo v medziach možností odporcu tieto závady vzniknuté

nepredvídateľným javom odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť“.

4. O odvolaní sťažovateľky proti označenému rozsudku okresného súdu rozhodol

krajský súd napádaným rozsudkom sp. zn. , sp. zn.

z 29. októbra 2015, ktorým rozsudok okresného súdu č. k. -397 zo 17. júla 2012

v spojení s doplňujúcim rozsudkom č. k. -680 z 25. marca 2015 (týkajúci sa

rozhodnutia o trovách konania, pozn.) potvrdil.

5. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľka namieta porušenie svojho

základného práva a práva na spravodlivý súdny proces z dôvodu arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia krajského súdu, pretože podľa sťažovateľky krajský súd absolútne

v rozpore s dokazovaním uzavrel, že sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa

preukázania, že v čase dopravnej nehody bola na kritickom mieste dopravnej nehody

na ceste poľadovica, resp. ojedinelé miesta s poľadovicou (tzv. šedý mráz), aj napriek tomu,

že o tejto skutočnosti vypovedali svedkovia, ktorí tvrdili, že v čase nehody sa na tomto

mieste na ceste šmýkalo, že krátko pred nehodou sťažovateľky aj iné vozidlo dostalo

na tomto mieste šmyk a skončilo v poraste mimo cesty, že išlo o problémový úsek cesty

s nehodovosťou, čo malo vyplynúť aj z listu „... správy ciest ŽSK č. , zo dňa

30.4.2012...“ a tiež aj z výpovede zamestnanca žalovaného, ako aj napriek videozáznamu

predloženého sťažovateľkou, „... z ktorého bolo zrejmé, že na mieste nehody skončili aj iné

motorové vozidlá mimo vozovky...“, a aj napriek záznamu policajta z miesta nehody,

z ktorého malo vyplynúť, že sťažovateľka nehodu nezavinila, že prispôsobila jazdu stavu

vozovky, na ktorej bola námraza a ktorá nebola posypaná. Okrem toho krajský súd podľa

sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia mal konštatovať, že aj keby pripustil, že v čase

nehody bola na dotknutom mieste cesty poľadovica, žalovaný jej žiadnym spôsobom

nemohol zabrániť ani kritické miesto cesty označiť, a teda žalovaného bez akéhokoľvek

ďalšieho zdôvodnenia a dokazovania zbavil viny v zmysle § 9a ods. 2 cestného zákona.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky, , na spravodlivý súdny

proces garantované v z. n.

p., ako aj článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, rozsudkom Krajského súdu v Žiline

sp. zn. -696, , zo dňa 29.10.2015, porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. -696. ,

zo dňa 29.10.2015. sa v celom rozsahu zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľke, ,

trovy právneho zastúpenia v sume 303,16 EUR (slovom: tristotri eur a šestnásť eurocentov),

na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Ing. Lindy Kovandovej. LL.M. do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla, že „... vo veci podala dovolanie na Najvyšší

súd SR, avšak je pravdepodobné, že toto bude dovolacím súdom odmietnuté ako

neprípustné, keďže nejde o rozhodnutie, proti ktorému by bolo možné dovolanie podať

v zmysle a v z. n. p.. Z opatrnosti, aby nedošlo k zmeškaniu lehoty

na podanie ústavnej sťažnosti, navrhovateľka túto sťažnosť podáva“.

10. Podľa zistenia ústavného súdu v súčasnej dobe v súvislosti so sťažovateľkou

podaným dovolaním okresný súd vykonáva vo veci procesné úkony súvisiace s jeho

predložením dovolaciemu súdu.

11. Ústavný súd konštatuje, že podľa svojej doterajšej judikatúry dovolanie ako

mimoriadny opravný prostriedok v zmysle ustanovení § 236 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku považuje za účinný právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd

v občianskoprávnom konaní (napr. , , ), preto ho

nemožno nahradiť rozhodnutím ústavného súdu o sťažnosti podľa .

12. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu predchádza

uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie sťažnosti ústavnému

súdu v tomto procesnom štádiu ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu o tomto

mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorý bol sťažovateľkou využitý, ako predčasné

(m. m. , ).

13. V tejto súvislosti už ústavný súd judikoval (napr. , ,

), že lehota na prípadné podanie sťažnosti podľa

po rozhodnutí o dovolaní bude v zásade zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu (krajského súdu). Nie je dôvodné, aby sťažovateľka v prípade,

ak podala dovolanie, zároveň podala aj sťažnosť podľa , pretože

aj za predpokladu, že by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné,

nemožno sťažnosť podľa smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu (t. j. proti rozhodnutiu krajského súdu)

odmietnuť pre jej oneskorenosť (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Českej republike, sťažnosť č. 46129/99,

body 51, 53 a 54). Inými slovami, ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej

v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) sa považuje ústavná

sťažnosť za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní, pričom lehota na podanie sťažnosti proti

dovolaním napadnutému druhostupňovému rozhodnutiu (t. j. proti rozhodnutiu krajského

súdu) sa považuje za zachovanú (napr. , ).

14. Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťou sťažovateľky pred rozhodnutím

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o podanom dovolaní, mohol by neprípustne

zasiahnuť do rozhodovania všeobecných súdov. V prípade, ak by ústavný súd čakal

na rozhodnutie dovolacieho súdu, mohlo by to viesť k neúmernému predĺženiu konania

o sťažnosti.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale vo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu ju odmietol pre nedostatok svojej

právomoci podľa .

16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaného

rozhodnutia krajského súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľke úhrady trov konania

je viazané na vyslovenie porušenia jej práv alebo slobôd ( prvá veta ),

ústavný súd o tých častiach sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2016