Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 492/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. M., P., vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v ,

práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces zaručeného v čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie a práva na spravodlivé a verejné prejednanie záležitosti v

primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom zaručeného v čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Prešove v

konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. P. M. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2010

doručená sťažnosť JUDr. P. M., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

(ďalej len „ústava“), práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces zaručeného

v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a práva na spravodlivé

a verejné prejednanie záležitosti v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v

Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. o zaplatenie sumy 8 496,98 € s prísl. a následne

bol účastníkom v konaní o odvolaní proti rozsudku okresného súdu vedenom krajským

súdom pod sp. zn. . Krajský súd rozsudkom sp. zn.

(sťažovateľ neuvádza deň vyhlásenia rozsudku) potvrdil rozsudok okresného súdu č. k. 13 C

37/2009-115 z 8. októbra 2009 a uznesenie č. k. -129 z 13. januára 2009

(napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu neboli sťažovateľom predložené

ústavnému súdu). Napriek poučeniu krajského súdu o nemožnosti podania dovolania proti

jeho rozsudku sťažovateľ podal dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky [ďalej

len „najvyšší súd“ (sťažovateľ neuvádza deň podania dovolania)] z dôvodu, že tento riadne

nezisťoval skutkový stav, na základe čoho vydal nesprávny rozsudok, a tiež z dôvodu, že

vo veci rozhodovala sudkyňa JUDr. G. K., ktorá mala byť vylúčená z konania pre vzťah k

účastníkom konania.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„1. Slovenská republika v zastúpení Okresným súdom Poprad a Krajským súdom

v Prešove svojim postupom a rozhodnutiami porušili ľudské práva upravené v čl. 46 (1)

, Charty základných práv Európskej únie a (1)

Európskeho dohovoru ľudských práv.

2. Vec sa prikazuje na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom č. k. -115

z 8. októbra 2009 a uznesením č. k. -129 z 13. januára 2009 pri rozhodovaní

o návrhu sťažovateľa na zaplatenie sumy 8 496,98 € s prísl. a postupom krajského súdu v

konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom, ktorým rozhodol o odvolaní

sťažovateľa proti uvedeným rozhodnutiam okresného súdu, došlo k porušeniu označených

práv.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa je neprípustná.

Ústavný súd zo sťažnosti zistil, že sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku

krajského súdu dovolanie najvyššiemu súdu (bez uvedenia dátumu).

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ podal dovolanie ešte predtým, ako

v tej istej veci podal sťažnosť ústavnému súdu (4. októbra 2010). V okolnostiach daného

prípadu sťažovateľ podaním dovolania (to platí aj v prípade, keď krajský súd namietaným

rozsudkom dovolanie nepripustil), ako aj podaním sťažnosti podľa

vedome vytvoril stav, keď by o jeho veci mali súbežne rozhodovať dva orgány súdneho

typu (najvyšší súd ako dovolací súd a ústavný súd), čo nie je v podmienkach právneho

štátu rešpektujúceho princíp právnej istoty ústavne aprobovateľné, pretože by tým mohlo

dôjsť k vydaniu dvoch rozdielnych rozhodnutí v tej istej veci (m. m. ,

).

Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu vo veci

sťažovateľa predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie

sťažnosti ústavnému súdu v tejto časti ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu

o poslednom procesnom prostriedku, ktorý bol sťažovateľom využitý, ako predčasné (m. m.

, ).

Ústavný súd v súčasnej dobe vo svojej rozhodovacej činnosti zastáva názor (napr.

), podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku

(dovolania) a súbežne podanej sťažnosti podľa je takáto sťažnosť

považovaná za neprípustnú až do rozhodnutia o dovolaní.

V tejto súvislosti už ústavný súd judikoval (napr. , ), že

lehota na prípadné podanie sťažnosti podľa po rozhodnutí o dovolaní

bude v zásade zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu,

s výnimkou prípadov, keď to konkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú. Nie je dôvodné, aby

sťažovateľ v prípade, ak podal dovolanie, zároveň podal aj sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1

, pretože aj za predpokladu, že by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je

prípustné, nemožno sťažnosť podľa smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu odmietnuť pre jej oneskorenosť (napr.

rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský

a Zvolská proti Českej republike, sťažnosť č. 46129/99 a jeho body č. 51, 53, 54).

Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťou sťažovateľa pred rozhodnutím

najvyššieho súdu o podanom dovolaní, mohol by neprípustne zasiahnuť do rozhodovania

všeobecných súdov. V prípade, ak by ústavný súd čakal na rozhodnutie dovolacieho súdu,

mohlo by to viesť k neúmernému predĺženiu konania o sťažnosti.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti po jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2010