Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 82/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. marca 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Arendackým, Železničiarska 13, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základného práva podľa a

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV

sp. zn. zo 4. marca 2014 vrátane predchádzajúceho postupu

a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 19. júla 2017

vrátane predchádzajúceho postupu a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. novembra 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj základného práva podľa čl. 47 ods. 3

a a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného

súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 4. marca 2014

vrátane predchádzajúceho postupu a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 19. júla 2017 vrátane predchádzajúceho postupu.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. domáhala žalobou proti

ako žalovanému určenia neplatnosti výpovede nájmu bytu. Svoju žalobu

sťažovateľka odôvodnila tým, že jej bol z bytového fondu pridelený byt č.

bytového domu na , pričom na základe dohody o odovzdaní

a prevzatí bytu zo 17. októbra 1991 uzatvorenej so správcom majetku štátu ,

jej vzniklo právo osobného užívania označeného bytu, ktoré sa v zmysle § 871 Občianskeho

zákonníka s účinnosťou od 1. januára 1992 zmenilo na nájom bytu. Bytový dom, v ktorom

sa byt nachádza, bol v priebehu procesu likvidácie spoločnosti , vydražený

na verejnej dražbe konanej 20. októbra 1992, na základe ktorej bol ako vlastník bytového

domu zapísaný do katastra nehnuteľností , ktorý ho neskôr vložil

ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti

Kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený 11. júna 2008, previedla uvedená obchodná

spoločnosť byt do vlastníctva žalovaného, ktorý je jeho vlastníkom aj v súčasnosti. Listom

z 23. mája 2013, ktorý bol sťažovateľke doručený 3. júna 2013, dal žalovaný sťažovateľke

výpoveď z nájmu bytu podľa o ukončení

a spôsobe usporiadania nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“). Sťažovateľka je toho názoru, že prevod, ktorým vložil

bytový dom ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej

spoločnosti , bol vykonaný v rozpore s ustanoveniami zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov v znení neskorších predpisov a je absolútne neplatným právnym úkonom.

Rovnako je preto neplatná aj zmluva, ktorou previedla spoločnosť ,

byt do vlastníctva žalovaného. Žalovaný tak nie je vlastníkom bytu užívaného

sťažovateľkou, a preto nebol oprávnený jej dať výpoveď z nájmu bytu. Sťažovateľka tiež

namietala, že byt nebol nadobudnutý podľa o podmienkach prevodu

majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ako uvádza poznámka pod čiarou

č. 2 Z. z, a preto sa na tento byt nevzťahuje,

v dôsledku čoho je výpoveď tiež neplatná. Sťažovateľka tiež tvrdila, že výpoveď z nájmu

bytu jej bola daná po uplynutí lehôt uvedených v a

3. Okresný súd vyhodnotil výpoveď z nájmu bytu ako platnú, preto žalobu

sťažovateľky napadnutým rozsudkom zo 4. marca 2014 zamietol a zaviazal ju nahradiť

žalovanému trovy konania. Okresný súd okrem iného poukázal na to, že otázka prevodu

bytového domu do základného imania obchodnej spoločnosti , už

bola právoplatne vyriešená rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 15. júna 2011,

ktorý bol potvrdený rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 21. februára 2013.

Okresný súd tiež vysvetlil, že v prejednávanom prípade ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm. d)

, a preto sa na neho vzťahuje režim podľa tohto zákona.

4. Sťažovateľka podala proti rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd rozsudkom z 19. júla 2017 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil a priznal

žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Podľa sťažovateľky okresný súd a krajský súd napadnutými rozsudkami porušili

jej základné právo na súdnu ochranu podľa , ako aj právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľka nesúhlasí s podradením bytu

pod a tiež poukázala na pochybenie súdov, pretože jej nebolo

v súlade s 374 ods. 1 (ďalej len „“) doručené vyjadrenie

žalovaného k podanému odvolaniu.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie v záhlaví označených základných práv podľa , ako aj práva podľa

dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu vrátane predchádzajúceho postupu

a napadnutým rozsudkom krajského súdu vrátane predchádzajúceho postupu. Zároveň

sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd zrušil napadnuté rozhodnutia a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie a aby jej priznal náhradu trov konania.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Ústavný súd konštatuje, že na prejedanie sťažnosti nie je daná právomoc.

10. Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy,

ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje,

že nemá právomoc preskúmať označený napadnutý rozsudok okresného súdu, keďže ho už

meritórne preskúmal na základe odvolania krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň

povinný poskytnúť sťažovateľke ochranu jej právam. Z uvedeného dôvodu ústavný súd

sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti napadnutému rozsudku okresného súdu podľa

odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie

(m. m. , , , ).

11. Vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti rozsudku krajského súdu, je

podstatné vyjadrenie sťažovateľky, že „... súčasne s touto sťažnosťou podala proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. júla 2017, č. k. -90, dovolanie

z dôvodov uvedených v ustanovení § 420 písm. f) a v ustanovení § 421 ods. 1 písm. a), b)

a c) “.

12. Podľa zistenia ústavného súdu o podanom dovolaní ešte nebolo rozhodnuté,

okresný súd realizuje úkony súvisiace s predložením veci dovolaciemu súdu.

13. Ústavný súd konštatuje, že podľa svojej doterajšej judikatúry sa dovolanie ako

mimoriadny opravný prostriedok v zmysle ustanovení § 236 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku a od 1. júla 2016, keď nadobudol účinnosť , v zmysle

ustanovenia § 419 a nasl. považuje za účinný právny prostriedok ochrany základných práv

a slobôd v občianskoprávnom konaní (napr. , , ), preto

ho nemožno nahradiť rozhodnutím ústavného súdu o sťažnosti podľa .

14. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu predchádza

uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie sťažnosti ústavnému

súdu v tomto procesnom štádiu ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu o tomto

mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorý bol sťažovateľkou využitý, ako predčasné

(m. m. , ).

15. V tejto súvislosti už ústavný súd judikoval (napr. , ,

), že lehota na prípadné podanie sťažnosti podľa

po rozhodnutí o dovolaní bude v zásade zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu (krajského súdu). Nie je dôvodné, aby sťažovateľka v prípade,

ak podala dovolanie, zároveň podala aj sťažnosť podľa , pretože aj

za predpokladu, že by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné, nemožno

sťažnosť podľa smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré predchádzalo

rozhodnutiu dovolacieho súdu (t. j. proti rozhodnutiu krajského súdu), odmietnuť pre jej

oneskorenosť (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci

Zvolský a Zvolská proti Českej republike, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54). Inými

slovami, ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej v prípade podania

mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) sa považuje ústavná sťažnosť

za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní, pričom lehota na podanie sťažnosti proti

dovolaním napadnutému druhostupňovému rozhodnutiu (t. j. proti rozhodnutiu krajského

súdu) sa považuje za zachovanú (napr. , ).

16. Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťou sťažovateľky pred rozhodnutím

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o podanom dovolaní, mohol by neprípustne

zasiahnuť do rozhodovania všeobecných súdov. V prípade, ak by ústavný súd čakal

na rozhodnutie dovolacieho súdu, mohlo by to viesť k neúmernému predĺženiu konania

o sťažnosti.

17. Na základe uvedeného ústavný súd podľa

sťažnosť odmietol v celom rozsahu pre nedostatok právomoci, pričom sa argumentáciou

sťažovateľky a ani jej nárokmi na zrušenie napadnutých rozhodnutí a priznanie náhrady trov

konania nezaoberal, pretože tie sú viazané na vyslovenie porušenia práv a slobôd

( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. marca 2018