Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 446/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. decembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

a maloletého , , zastúpených

advokátom doc. JUDr. Štefanom Kočanom, PhD., Nitrianska 1837/5, Piešťany, ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 2, čl. 3 ods. 2,

čl. 12 a čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa postupom a rozhodnutím Okresného súdu

Trenčín č. k. -154 zo 14. júna 2017 a postupom a rozhodnutím Krajského

súdu v Trenčíne sp. zn. z 9. mája 2018, a takto

rozhodol:

Sťažnosť a maloletého o d m i e t a pre

nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. októbra 2018 doručená sťažnosť , ,

a maloletého , (spolu ďalej len

„sťažovatelia“), zastúpených advokátom doc. JUDr. Štefanom Kočanom, PhD., Nitrianska

1837/5, Piešťany, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľa čl. 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 2, čl. 3 ods. 2, čl. 12 a čl. 16

Dohovoru o právach dieťaťa postupom a rozhodnutím Okresného súdu Trenčín (ďalej aj

„okresný súd“) č. k. -154 zo 14. júna 2017 (ďalej aj „napadnutý rozsudok

okresného súdu“) a postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne (ďalej aj „krajský

súd“) sp. zn. z 9. mája 2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského

súdu “).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli účastníkmi konania vo veci

starostlivosti o maloletého , t. j. vo veci nezhody rodičov s podaním

antidiskriminačnej žaloby voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v mene maloletého,

vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. . Okresný súd rozsudkom

č. k. -154 zo 14. júna 2017 zamietol návrh otca na podanie

antidiskriminačnej žaloby v mene maloletého dieťaťa. Krajský súd napadnutým rozsudkom

č. k. -189 z 9. mája 2018 potvrdil rozsudok okresného súdu.

3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovatelia namietajú ústavnú

neudržateľnosť záverov rozsudkov okresného súdu i krajského súdu. V kontexte toho

v sťažnosti tiež uvádzajú:

«Sťažovateľ 1 a Sťažovateľ 2 sú názoru, že obe vyššie citovane rozhodnutia,

Rozsudok Okresného súdu v Trenčíne spisová značka -154 zo dňa 14.06.2017

a Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne spisová značka -189 zo dňa

09.05.2018 teda sú nezákonné a boli nimi porušené ich základné práva (1) na súdnu

ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Slovenskej

republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 36 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd, právo (2) maloletého Sťažovateľa 2 byť v konaní počutý

podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa v spojitosti so Všeobecným komentárom č. 12

k Dohovoru o právach dieťaťa, právo (3) maloletého Sťažovateľa 2 na ochranu pred

všetkými formami diskriminácie podľa čl. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, právo (4)

maloletého Sťažovateľa 2 na nezasahovanie do súkromného života podľa čl. 16 Dohovoru

o právach dieťaťa a právo (5) Sťažovateľa 1 zastupovať svoje dieťa podľa čl. 3 ods. 2

Dohovoru o právach dieťaťa...

1. Porušenie práva Sťažovateľa 1 a maloletého Sťažovateľa 2 na súdnu ochranu

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa ,

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd.

Okresný súd Trenčín a Krajský súd v Trenčíne rozsudkami, ktoré sú predmetom tejto

sťažnosti, zabránili maloletému Sťažovateľovi 2 v prístupe k súdu a v prístupe

k spravodlivému súdnemu konaniu na nezaujatom súde tým spôsobom, že zabránili

maloletému Sťažovateľovi 2 podať, prostredníctvom Sťažovateľa 1 Antidiskriminačnú

žalobu podľa o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej

kuratele. Uvedenými rozsudkami zabránili súdy Sťažovateľovi 1 zastupovať maloletého

Sťažovateľa 2 vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a chrániť tak maloletého Sťažovateľa

2 pred porušením jeho práv a oprávnených záujmov zo strany slovenského štátneho orgánu

- kolízneho opatrovníka (ÚPSVaR TN).

2. Porušenie práva maloletého Sťažovateľa 2 byť v konaní počutý podľa článku

12 Dohovoru o právach dieťaťa v spojitosti so Všeobecným komentárom č. 12 k Dohovoru

o právach

V rozsudkoch, ktoré sú predmetom tejto sťažnosti, nie je maloletého Sťažovateľa 2

počuť.

3. Právo maloletého Sťažovateľa 2 na ochranu pred všetkými formami diskriminácie

podľa čl. 2 Dohovoru o právach dieťaťa

Sťažovateľ 1 je navrhovateľom v inom konaní, vedenom na Okresnom súde Trenčín

pod sp. zn. , kde Sťažovateľ 1 podal Antidiskriminačnú žalobu podľa § 5

o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. V tejto veci

vydali Okresný súd Trenčín a Krajský súd v Trenčíne rozsudky, voči ktorým Sťažovateľ 1

podal dovolanie na Najvyšší súd SR. Vec je teraz na Najvyššom súde SR. Ak Sťažovateľ 1

mohol podať Antidiskriminačnú žalobu podľa

o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele proti ÚPSVaR TN v konaní sp.zn

vedenom na Okresnom súde Trenčín, tak tým, že súdy vo veci, ktorá je

predmetom tejto ústavnej sťažnosti, zabránili maloletému Sťažovateľovi 2 uplatniť si to isté

právo (podať Antidiskriminačnú žalobu podľa

o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele) proti ÚPSVaR TO, tým súdy

diskriminujú maloletého Sťažovateľa 2 na základe veku.

Súčasťou práva maloletého Sťažovateľa na ochranu pred diskrimináciou zo strany

kolízneho opatrovníka je aj to, že maloletý Sťažovateľ 2 má právo podať prostredníctvom

Sťažovateľa 1 Antidiskriminačnú žalobu podľa

o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.

4. Právo maloletého Sťažovateľa 2 na nezasahovanie do súkromného života podľa

čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa

Súčasťou práva maloletého Sťažovateľa 2 na nezasahovanie do súkromného života

podľa čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa je aj to, že maloletý Sťažovateľ 2 má právo brániť

sa proti takej diskriminácii zo strany slovenského štátneho orgánu, ktorej dôsledky sú pre

maloletého Sťažovateľa 2 negatívnymi dôsledkami vo forme nestretávania sa so svojim

otcom, t.j. dôsledky negatívnym spôsobom zasahujú do súkromného života maloletého

Sťažovateľ 2. Podľa vyjadrenia otca maloletého Sťažovateľa 2, otec prerušil stretávanie

s maloletým Sťažovateľom 2 z dôvodu diskriminácie zo strany kolízneho opatrovníka

(ÚPSVaR TO), kde kolízny opatrovník diskriminuje maloletého Sťažovateľ 2 na základe

veku a Sťažovateľa 1 na základe pohlavia.

5. Právo Sťažovateľa 1 zastupovať svoje dieťa podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru

o právach Dieťaťa

Sťažovateľ 1 je zákonným zástupcom maloletého Sťažovateľa 2, preto v situácii, že

súdy nemajú nikoho vhodnejšieho, než je zákonný zástupca maloletého Sťažovateľa 2, ktorý

by mohol podať Antidiskriminačnú žalobu podľa

o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele proti kolíznemu opatrovníkovi, tak

súdy majú povinnosť vyhovieť návrhu vo veci, ktorá je predmetom tejto ústavnej sťažnosti.

Pretože je to práve zákonný zástupca, ktorý má právo zastupovať dieťa vo všetkých

právnych vzťahoch a procesoch, ktoré vyžadujú spôsobilosť na právne úkony.

6. Okresný súd Trenčín a Krajský súd v Trenčíne sú v konflikte záujmov a nemali by

rozhodovať vo veci Antidiskriminačnej žaloby podľa

o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, ktorá je predmetom tejto ústavnej

sťažnosti

Podľa judikátu Ústavného súdu ČR ( zo dňa 19.02.2014

http://vvw.otcovia.sk/docs/I.US 3304 13.pdf), „...ak štát účastníkom konania, .... určí bez

ohľadu na ich vôľu zástupcu pre konkrétne konanie, hoci aj pri sledovaní legitímnych

a vo všeobecnosti chvályhodných cieľov, preberá zodpovednosť za spôsob vedenia tohto

zastúpenia. Z judikatúry Ústavného súdu totiž vyplýva, že ak má účastník konania svojho

zvoleného zástupcu, zodpovedá za jeho voľbu a za jeho konkrétne kroky v konaní tento

účastník sám. Ak však opatrovníka, čoby zástupcu účastníka konania, určí súd, zodpovedá

za to, že opatrovník bude hájiť práva a oprávnené záujmy účastníka konania (nález sp. zn.

z 22. 11. 2012). Navyše je to vždy súd, ktorý je zodpovedný za dodržiavanie

všetkých aspektov práva na spravodlivý proces v konaní, ktoré je pred ním vedené.“

Záujmom Okresného súdu Trenčín a Krajského súdu v Trenčíne je zabrániť

maloletému Sťažovateľovi 2 podať proti kolíznemu opatrovníkovi (ÚPSVaR TN)

Antidiskriminačnú žalobu podľa o sociálnoprávnej ochrane

detí a o sociálnej kuratele, pretože sú to práve tieto súdy, kto je zodpovedný za to, že kolízny

opatrovník (ÚPSVaR TN) diskriminoval Sťažovateľa 2 a Sťažovateľ 1 pri výkone funkcie

kolízneho opatrovníka maloletého Sťažovateľa 2.

Sťažovateľ 1 a maloletý Sťažovateľ 2 sa sťažujú na to, že Okresný súd Trenčín,

a Krajský súd v Trenčíne vo veci sp. zn. , ktorá je predmetom tejto sťažnosti,

nie sú nestrannými a nezaujatými súdmi, pretože sú v konflikte záujmov, čím sú tieto súdy

zaujatými súdmi.

7. Súdne prieťahy

Ako príloha k tejto ústavnej sťažnosti sú uvedené upovedomenia na súdne prieťahy:

Dňa 05.01.2015 predsedovi Okresného súdu Trenčín

Dňa 16.03.2015 predsedovi Okresného súdu Trenčín

Dňa 16.03.2015 ministrovi spravodlivosti SR

Dňa 30.03.2015 predsedovi Vlády SR

Dňa 30.03.2015 Súdnej rade Okresného súdu Trenčín

Dňa 21.03.2016 predsedovi Krajského súdu v Trenčíne.»

4. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,

nálezom takto rozhodol:

«... Základné práva Sťažovateľa 1 a Sťažovateľa 2 podľa

Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd postupom, ako aj rozhodnutiami, a to

rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne spisová značka -189 zo dňa

09.05.2018, ako porušovateľa v I. rade, a Rozsudok Okresného súdu v Trenčíne spisová

značka sp. zn. -154 zo dňa 14.06.2017, ako porušovateľa v II. rade, porušené

boli.

... Základné práva Sťažovateľa 2 podľa čl. 2, čl. 12, čl. 16 Dohovoru o právach

dieťaťa postupom ako aj rozhodnutiami a to rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne spisová

značka -189 zo dňa 09.05.2018, ako porušovateľa v I. rade, a Rozsudok

Okresného súdu v Trenčíne spisová značka sp. zn. -154 zo dňa 14.06.2017,

ako porušovateľa v II. rade, porušené boli.

... Základné práva Sťažovateľa podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa

postupom ako aj rozhodnutiami a to rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne spisová značka

-189 zo dňa 09.05.2018, ako porušovateľa v I. rade, a Rozsudok Okresného

súdu v Trenčíne spisová značka sp. zn. -154 zo dňa 14.06.2017, ako

porušovateľa v II. rade, porušené boli.

... Okresný súd Trenčín a Krajský súd v Trenčíne v napadnutých rozsudkoch

nevyvrátili opodstatnenosť domnienky o zaujatosti Okresného súdu Trenčín a Krajského

súdu v Trenčíne v tejto veci z dôvodu kolízie záujmov týchto súdov vo veci, ktorá je

predmetom ústavnej sťažnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky nariaďuje, aby v tejto veci

ďalej rozhodoval ako súd prvej inštancie a ako súd odvolací už iba Najvyšší súd SR.

... Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi 1 primerané

zadosťučinenie vo výške 10.000 €, ktoré je porušiteľ v I. rade povinný uhradiť sťažovateľovi

do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

... Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi 2 primerané

zadosťučinenie vo výške 10.000 €, ktoré je porušiteľ v I. rade povinný uhradiť sťažovateľovi

do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

... Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi 1 a Sťažovateľovi 2

náhradu trov právneho zastúpenia o výške 298,08 €, ktoré je povinný porušiteľ v I. rade

zaplatiť do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho

zástupcu sťažovateľa.»

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa

vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd

teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv [

(napr. , , , )].

7. Tvrdenia o porušení iných ustanovení alebo medzinárodnej zmluvy, ktoré

sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu (napr. práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v zmysle ), ústavný súd považuje v súlade

so svojou judikatúrou iba za súčasť argumentácie sťažovateľa, ktorej posúdením sa

samostatne nezaoberá (, , , ).

8. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Z princípu subsidiarity vo vzťahu ústavného súdu ku všeobecným súdom v zmysle

a tiež vyplýva, že v prípade konania pred

všeobecnými súdmi musí sťažovateľ ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane

argumentácie s tým spojenej uplatniť najskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred

ústavným súdom. Pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd

uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť, avšak

nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá

právomoc. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Konštatovanie o existencii

právomoci ústavného súdu zásadne predpokladá to, že sťažovateľ vyčerpal opravné

prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je podľa osobitných predpisov

oprávnený.

10. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

sú v občianskoprávnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ). Zásada subsidiarity

reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci

všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

11. Podstatou sťažnosti sú námietky sťažovateľov tkvejúce v tvrdeniach, že konajúce

súdy (okresný i krajský) porušili základné práva sťažovateľov uvedené v ústave (čl. 46

ods. 1), dohovore (čl. 6 ods. 1), Listine základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovore

o právach dieťaťa (čl. 2, čl. 3 ods. 2, čl. 12 a čl. 16) najmä tým, že napadnuté rozhodnutia

sú svojvoľné (nedostatočne odôvodnené), zabraňujú maloletému sťažovateľovi prístup

k súdu podaním antidiskriminačnej žaloby a jeho nevypočutím v konaní a sú založené

na konflikte záujmov s dopadom na nezávislosť a nestrannosť konajúcich súdov.

12. Ako to z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, sťažovatelia namietajú porušenie

základných práv rozsudkom okresného súdu, ako aj rozsudkom krajského súdu.

13. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu

zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

14. Sťažovatelia mali možnosť domáhať sa preskúmania rozsudku okresného súdu

využitím riadneho opravného prostriedku, a to odvolania (v zmysle § 355 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“),

ktoré otec maloletého ako sťažovateľ napokon pred podaním (ústavnej) sťažnosti

ústavnému súdu aj účinne využil, pričom o tomto jeho odvolaní bolo rozhodnuté rozsudkom

krajského súdu. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že mu nie je daná

právomoc poskytnúť ochranu sťažovateľom, ak sa domáhajú porušenia základných práv

rozsudkom okresného súdu, a preto sťažnosť sťažovateľov v tejto časti už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie

( ).

15. V rozsahu nosných dôvodov podanej sťažnosti (pozri bod 3 a 11) ústavný súd

konštatuje, že tieto v zásade zodpovedajú dôvodom dovolania (ako mimoriadneho

opravného prostriedku) podľa a („dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“).

16. Ústavný súd konštatuje, že podľa svojej doterajšej judikatúry sa dovolanie ako

mimoriadny opravný prostriedok v zmysle ustanovení § 236 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku a od 1. júla 2016, keď nadobudol účinnosť , v zmysle

ustanovenia § 419 a nasl. považuje za účinný právny prostriedok ochrany základných práv

a slobôd v občianskoprávnom konaní (napr. , , ,

), preto ho nemožno nahradiť rozhodnutím ústavného súdu o sťažnosti podľa

.

17. Nevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno preto nahradzovať

sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej

až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej

ochrany svojich práv; túto možnosť však sťažovatelia v tomto prípade mali.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu predchádza

uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie sťažnosti (smerujúcej

proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu odvolaciemu, proti ktorému sťažovateľ

podal i dovolanie) ústavnému súdu v tomto procesnom štádiu

(pred rozhodnutím dovolacieho súdu o dovolaní) ako predčasné (m. m. ,

).

19. Na základe uvedeného ústavný súd podľa

sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ako celok, pričom sa argumentáciou

sťažovateľov a ani ich návrhmi na zrušenie napadnutých rozhodnutí a priznaním náhrady

trov konania nezaoberal, pretože tie sú viazané na vyslovenie porušenia práv a slobôd

( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný

prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného

na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne

Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Bratislave 19. decembra 2018