Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)900/366786.c59295.pdf
PDF · 138.3 KB
No categories available
2Nc/17/2010
Najvyšší súd 2 Nc 17/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa MUDr. D. B.,
bývajúceho v B., proti odporcovi S., so sídlom v B., o obnovu konania, vedenej na
Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 42 C 192/2010, a na Krajskom súde v Bratislave pod
sp. zn. 9 Co 204/2010, o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Bratislave, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Bratislave JUDr. R. H., JUDr. M. M. a JUDr. M... F.
n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 9 Co 204/2010 (vec Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
O d ô v o d n e n i e
V priebehu konania navrhovateľ podaním z 21. mája 2010 podal odvolanie voči
uzneseniu Okresného súdu Bratislava V z 23. apríla 2010, č.k. 42 C 192/2010-38 a zároveň
vzniesol námietku zaujatosti voči senátu JUDr. P., JUDr. Š.,
JUDr. P., JUDr. H., JUDr. M., JUDr. O., JUDr. O., pretože ide o senáty, ktoré nedokážu
konať spravodlivo. Na výzvu súdu, či námietku zaujatosti vznáša aj voči sudcovi JUDr. T.
M., ktorý je do senátu 9 Co dočasne pridelený, uviedol, že tento nie je zatiaľ upodozrievaný
z ničoho a rovnako nie je súčasťou odporcov. Ďalej k senátu 9 Co uviedol, že jeho sudcovia
sú žalovaní náležitou žalobou a súd bude preskúmavať ich protizákonné rozhodnutia.
Z obsahu spisu vyplýva, že podľa rozvrhu práce má vec na Krajskom súde
v Bratislave prejednať a rozhodnúť senát 9 Co, zložený z predsedu JUDr. R. H.
a členiek senátu JUDr. M. M., JUDr. M. F. (JUDr. T. M. dočasne pridelený).
Predseda senátu JUDr. R. H., a členky JUDr. M. M.,
JUDr. M... F., vo svojom vyjadrení k vznesenej námietke zaujatosti zhodne uviedli, že vo veci
sa necítia byť zaujatí, nemajú žiaden vzťah k veci ani k účastníkom konania.
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak
so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa § 14 ods. 2 O.s.p. na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí
rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie
o dovolaní.
Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú
v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
Podľa § 15a ods. 1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť
námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave
(§ 16 ods. 1 O.s.p.), posudzoval opodstatnenosť námietky z aspektu existencie dôvodov, pre
ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
Účelom ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu
buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (ide oň
napríklad v prípade priateľského vzťahu sudcu k účastníkovi konania) alebo k zástupcovi
účastníka konania.
Ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania
vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len
pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež
javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be done“)].
Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku
z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania
a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,
ktoré mu – napriek jeho vnútornému úsiliu – zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom
objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Skutočnosť, že navrhovateľ podal voči sudcom žalobu a domnieva sa, že nie sú
schopní spravodlivo rozhodovať, nemožno považovať za dôvod, vylučujúci ich bez ďalšieho
z prejednávania a rozhodovania veci.
Integrálnou súčasťou na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý
a nestranný sudca.
Súdna prax už viackrát judikovala, že nestrannosť sudcov v konaní sa prejavuje
v dvoch aspektoch. Ide o subjektívne kritérium, založené na osobnom presvedčení
jednotlivého sudcu v danej veci a o kritérium objektívne, spočívajúce v uistení sa, či sudca
poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek oprávnenej pochybnosti v tomto smere.
Z hľadiska subjektívneho musí byť osobná nestrannosť sudcu predpokladaná, až kým sa
nepreukáže opak. Naproti tomu, z hľadiska objektívneho musí byť úplne oddelene
od osobného správania sa sudcu zistené, že tu existujú skutočnosti, ktoré môžu vyvolať
pochybnosti o jeho nestrannosti. V tejto súvislosti sú dôležité dokonca čo i len náznaky
takých skutočností a v prípade, že sa tieto u sudcu vyskytnú, existuje oprávnený dôvod
na obavu o nestrannosť, pre ktorý by mal byť sudca z konania vylúčený. Vzhľadom
k uvedenému nie je možné uspokojiť sa iba so subjektívnym hodnotením sudcu o jeho
nestrannosti (t.j. s jeho vyjadrením v tom zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý) ale
rozhodujúce je aj hľadisko objektívne, v rámci ktorého sa skúma existencia objektívnych
skutočností spochybňujúcich nestrannosť sudcu v očiach strán a verejnosti.
V preskúmavanej veci, pokiaľ ide o subjektívne, ale aj objektívne kritérium
nestrannosti, nič nenasvedčuje existencii akejkoľvek pochybnosti o nezaujatosti sudcov
senátu 9 Co Krajského súdu v Bratislave (JUDr. T. M. nebol namietaný). Pri skúmaní
subjektívneho aspektu zaujatosti sudcov predmetného senátu vychádzal Najvyšší súd
Slovenskej republiky z ich vyjadrení, ktoré netvrdili, že by boli vo veci zaujatí, ani že by mali
akýkoľvek vzťah (pozitívny alebo negatívny) k účastníkom konania. Aj rozhodovanie
o subjektívnej otázke zaujatosti sa však musí diať výlučne na základe objektívneho hľadiska.
U sudcu sa nezaujatosť predpokladá, pokiaľ nie je predložený opak. Takýto záver
vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky a príslušných zákonov upravujúcich status sudcu.
Osobnosť a postavenie sudcu musia byť zárukou, že nepripustia, aby vonkajšie vplyvy
pôsobili na ich nestrannosť pri rozhodovaní. Opačný záver by bolo možné prijať len vtedy,
keby sudca v rámci svojho subjektívneho vyjadrenia tvrdil také skutkové okolnosti, ktoré by
objektívne nasvedčovali tomu, že má k veci, či účastníkom alebo k ich zástupcom taký vzťah,
ktorý by vzbudzoval dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti. V prejednávanej veci takéto
skutočnosti neboli tvrdené a z ničoho ani nevyplývali.
Vzhľadom na vyššie uvedené nadriadený súd dospel k záveru, že nebol preukázaný
žiaden relevantný dôvod, na základe ktorého by mohla byť spochybnená nestrannosť vec
prejednávajúceho senátu krajského súdu, ktorému vec pripadla na rozhodovanie podľa
rozvrhu práce. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, že vo výroku uznesenia
označení sudcovia senátu 9 Co Krajského súdu v Bratislave, nie sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania tejto veci.
So zreteľom na to, že vec prejednajú zákonní sudcovia určení rozvrhom práce, nebol
dôvod rozhodovať o vylúčení ostatných sudcov Krajského súdu v Bratislave (vrátane
JUDr. T. M., ktorý nebol namietaný) z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2010
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská