Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Nc/17/2010

Najvyšší súd 2

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa MUDr. D. B.,

bývajúceho v B., proti odporcovi S., so sídlom v B., o obnovu konania, vedenej na

Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , a na Krajskom súde v Bratislave pod

sp. zn. , o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Bratislave, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Bratislave JUDr. R. H., JUDr. M. M. a JUDr. M... F.

n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. (vec Okresného súdu Bratislava V sp. zn.

).

O d ô v o d n e n i e

V priebehu konania navrhovateľ podaním z 21. mája 2010 podal odvolanie voči

uzneseniu Okresného súdu Bratislava V z 23. apríla 2010, č.k. -38 a zároveň

vzniesol námietku zaujatosti voči senátu JUDr. P., JUDr. Š.,

JUDr. P., JUDr. H., JUDr. M., JUDr. O., JUDr. O., pretože ide o senáty, ktoré nedokážu

konať spravodlivo. Na výzvu súdu, či námietku zaujatosti vznáša aj voči sudcovi JUDr. T.

M., ktorý je do senátu 9 Co dočasne pridelený, uviedol, že tento nie je zatiaľ upodozrievaný

z ničoho a rovnako nie je súčasťou odporcov. Ďalej k senátu 9 Co uviedol, že jeho sudcovia

sú žalovaní náležitou žalobou a súd bude preskúmavať ich protizákonné rozhodnutia.

Z obsahu spisu vyplýva, že podľa rozvrhu práce má vec na Krajskom súde

v Bratislave prejednať a rozhodnúť senát 9 Co, zložený z predsedu JUDr. R. H.

a členiek senátu JUDr. M. M., JUDr. M. F. (JUDr. T. M. dočasne pridelený).

Predseda senátu JUDr. R. H., a členky JUDr. M. M.,

JUDr. M... F., vo svojom vyjadrení k vznesenej námietke zaujatosti zhodne uviedli, že vo veci

sa necítia byť zaujatí, nemajú žiaden vzťah k veci ani k účastníkom konania.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí

rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie

o dovolaní.

Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa účastníci majú právo z dôvodov podľa uplatniť

námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave

( ), posudzoval opodstatnenosť námietky z aspektu existencie dôvodov, pre

ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Účelom ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu

buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (ide oň

napríklad v prípade priateľského vzťahu sudcu k účastníkovi konania) alebo k zástupcovi

účastníka konania.

Ustanovenie spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania

vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len

pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež

javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be done“)].

Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa predstavuje výnimku

z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48

ods. 1 ). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,

ktoré mu – napriek jeho vnútornému úsiliu – zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom

objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Skutočnosť, že navrhovateľ podal voči sudcom žalobu a domnieva sa, že nie sú

schopní spravodlivo rozhodovať, nemožno považovať za dôvod, vylučujúci ich bez ďalšieho

z prejednávania a rozhodovania veci.

Integrálnou súčasťou na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

a nestranný sudca.

Súdna prax už viackrát judikovala, že nestrannosť sudcov v konaní sa prejavuje

v dvoch aspektoch. Ide o subjektívne kritérium, založené na osobnom presvedčení

jednotlivého sudcu v danej veci a o kritérium objektívne, spočívajúce v uistení sa, či sudca

poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek oprávnenej pochybnosti v tomto smere.

Z hľadiska subjektívneho musí byť osobná nestrannosť sudcu predpokladaná, až kým sa

nepreukáže opak. Naproti tomu, z hľadiska objektívneho musí byť úplne oddelene

od osobného správania sa sudcu zistené, že tu existujú skutočnosti, ktoré môžu vyvolať

pochybnosti o jeho nestrannosti. V tejto súvislosti sú dôležité dokonca čo i len náznaky

takých skutočností a v prípade, že sa tieto u sudcu vyskytnú, existuje oprávnený dôvod

na obavu o nestrannosť, pre ktorý by mal byť sudca z konania vylúčený. Vzhľadom

k uvedenému nie je možné uspokojiť sa iba so subjektívnym hodnotením sudcu o jeho

nestrannosti (t.j. s jeho vyjadrením v tom zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý) ale

rozhodujúce je aj hľadisko objektívne, v rámci ktorého sa skúma existencia objektívnych

skutočností spochybňujúcich nestrannosť sudcu v očiach strán a verejnosti.

V preskúmavanej veci, pokiaľ ide o subjektívne, ale aj objektívne kritérium

nestrannosti, nič nenasvedčuje existencii akejkoľvek pochybnosti o nezaujatosti sudcov

senátu 9 Co Krajského súdu v Bratislave (JUDr. T. M. nebol namietaný). Pri skúmaní

subjektívneho aspektu zaujatosti sudcov predmetného senátu vychádzal Najvyšší súd

Slovenskej republiky z ich vyjadrení, ktoré netvrdili, že by boli vo veci zaujatí, ani že by mali

akýkoľvek vzťah (pozitívny alebo negatívny) k účastníkom konania. Aj rozhodovanie

o subjektívnej otázke zaujatosti sa však musí diať výlučne na základe objektívneho hľadiska.

U sudcu sa nezaujatosť predpokladá, pokiaľ nie je predložený opak. Takýto záver

vyplýva aj z a príslušných zákonov upravujúcich status sudcu.

Osobnosť a postavenie sudcu musia byť zárukou, že nepripustia, aby vonkajšie vplyvy

pôsobili na ich nestrannosť pri rozhodovaní. Opačný záver by bolo možné prijať len vtedy,

keby sudca v rámci svojho subjektívneho vyjadrenia tvrdil také skutkové okolnosti, ktoré by

objektívne nasvedčovali tomu, že má k veci, či účastníkom alebo k ich zástupcom taký vzťah,

ktorý by vzbudzoval dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti. V prejednávanej veci takéto

skutočnosti neboli tvrdené a z ničoho ani nevyplývali.

Vzhľadom na vyššie uvedené nadriadený súd dospel k záveru, že nebol preukázaný

žiaden relevantný dôvod, na základe ktorého by mohla byť spochybnená nestrannosť vec

prejednávajúceho senátu krajského súdu, ktorému vec pripadla na rozhodovanie podľa

rozvrhu práce. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, že vo výroku uznesenia

označení sudcovia senátu 9 Co Krajského súdu v Bratislave, nie sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania tejto veci.

So zreteľom na to, že vec prejednajú zákonní sudcovia určení rozvrhom práce, nebol

dôvod rozhodovať o vylúčení ostatných sudcov Krajského súdu v Bratislave (vrátane

JUDr. T. M., ktorý nebol namietaný) z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská