Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoKR/51/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcov: 1. Správa nehnuteľného majetku, s. r. o., so sídlom Gen. M.R. Štefánika 391/10, 911 01 Trenčín, IČO: 46 873 708, 2. Arkádia TN, a.s., so sídlom Pod Sokolice 1/6673, 911 01 Trenčín, IČO: 36 321 699, obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, 3. P.. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. K. XXX/X, XXX XX R., 4. LOXWOOD, s.r.o., so sídlom Vašinova 134/16, 949 01 Nitra, IČO: 36 394 866, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: Profesionálna správcovská kancelária, k.s., Blagoevova 9, 851 04 Bratislava, IČO: 46 333 908, správca úpadcu: DOMUS PETRA, s.r.o. v konkurze, Pod Sokolice 1C/6673, 911 01 Trenčín, IČO: 36 798 461, právne zastúpený: JUDr. Barbora Bartáková, advokátka, Drobného 20, 841 01 Bratislava, o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty, o odvolaní žalobcov v 1. až 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -418 zo dňa 13.12.2017, pomerom hlasov 3 : 0, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd návrh žalobcu v 1. rade na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a . II. Odvolací súd návrh žalobcu v 2. rade na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a . III. Odvolací súd návrh žalobcu v 3. rade na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a . IV. Odvolací súd návrh žalobcu v 4. rade na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a . V. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -418 zo dňa 13.12.2017 potvrdzuje. VI. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobcom v 1. až 4. rade. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom vydaným, pod sp. zn. , súd prvej inštancie, s poukazom na ust. , , , , , , , , , , , o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , , , , , , , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), , , , I. zamietol všetky návrhy žalobcov na prerušenie konania, II. zamietol žaloby žalobcov v 1. až 4. rade o vylúčenie nehnuteľností z oddelenej konkurznej podstaty a III. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

1.1. Vo veci konal a rozhodol pod sp. zn. potom ako uznesením č. k. -368 zo dňa 29.11.2017 spojil na spoločné konanie pred ním vedené incidenčné konania, v ktorých sa žalobcovia (pôvodne samostatnými žalobami) smerujúcimi voči identickému žalovanému - správcovi

úpadcu DOMUS PETRA, s.r.o., domáhali vylúčenia v žalobách označených nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu DOMUS PETRA, s.r.o., voči ktorému je pod sp. zn. vedené konkurzné konanie na Okresnom súde Bratislava I (ďalej aj „konkurzný súd“).

1.2. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že pred ním vedené veci, ktoré spojil na spoločné konanie, spolu vzájomne súvisia. Všetky žaloby sú založené na kúpnych zmluvách, ktoré sú po obsahovej stránke totožné a odlišujú sa len v podstatných náležitostiach zmluvy. Kúpne zmluvy boli podpísané v jeden deň, počas reštrukturalizácie úpadcu a bez súhlasu reštrukturalizačného správcu. V prípadoch všetkých zmlúv bol zo strany žalobcov podaný na Okresný úrad v Trenčíne, katastrálny odbor, návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcov. V podrobnom skutkovom opise súd prvej inštancie uviedol podstatné skutkové tvrdenia žalôb, ako aj vyjadrenie strán sporu. Poukázal na to, že medzi stranami je spor v otázke posúdenia existencie práva žalobcov v 1. až 4. rade, ktoré vylučuje zápis v žalobách označených nehnuteľností do súpisu oddelenej podstaty úpadcu, ktorým je zabezpečený veriteľ VÚB, a.s. ( ). Existenciu tohto práva žalobcovia v prípadoch všetkých žalôb odvodzovali od platného a účinného uzavretia kúpnych zmlúv o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré uzavreli s úpadcom.

1.3. Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti podaných žalôb. Poukázal na obligačné a vecnoprávne účinky zmluvy o prevode nehnuteľností v nadväznosti na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Uviedol, že kým obligačné účinky zmluvy o prevode nehnuteľností nastávajú už uzavretím platnej a účinnej zmluvy, jej vecnoprávne účinky nastávajú až povolením vkladu a pôsobia „ergo omnes“, t. j. voči všetkým. Zo zisteného skutkového stavu mal preukázané, že zatiaľ čo obligačnoprávne účinky jednotlivých kúpnych zmlúv nastali, nedošlo k naplneniu ich vecnoprávnych účinkov, nakoľko žalobcovia sa do času vyhlásenia konkurzu, ani neskôr, nestali vlastníkmi nehnuteľností. Samotná skutočnosť uzavretia kúpnej zmluvy, od ktorej žalobcovia odvodzujú svoje právo na vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty úpadcu, nepostačuje. Správca v zmysle v spojení s do súpisu správne zahrnul majetok, ktorého vlastníkom ku dňu vyhlásenia konkurzu bol úpadca. Žalobcovia sa nestali vlastníkmi predmetných nehnuteľností a súdu nepreukázali existenciu práva zakladajúceho dôvod na vylúčenie v žalobách označených nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu.

1.4. Vo vzťahu k tvrdeniam a argumentácii žalobcov neurčitosťou a neplatnosťou odstúpenia správcu od kúpnych zmlúv uviedol, že tieto skutočnosti (platnosť odstúpenia) pre rozhodnutie v prejednávanej veci nie sú podstatné. V dôvodoch rozhodnutia ďalej poukázal na to, že správca ako osoba zo zákona poverená vedením konkurzného konania, zodpovedá za dosiahnutie účelu konkurzného konania a disponuje aj osobitnými, na to potrebnými oprávneniami a povinnosťami. Jedným z takýchto oprávnení je i oprávnenie ukončiť v súlade s záväzkový vzťah za podmienok, ktoré iný právny predpis alebo dohoda účastníkov zmluvy nedovoľuje. ako zákon „lex specialis“ obsahuje osobitnú úpravu ukončenia záväzkového vzťahu, ktorá má prednosť pred inou právnou úpravou a aj dohodou zmluvných strán. Právna úprava podľa je kogentná a nie je možné sa od nej odchýliť. Nakoľko však na rozhodnutie v prejednávanej veci nie je potrebné posudzovať jednotlivé odstúpenia od kúpnych zmlúv, súd sa touto otázkou ďalej nezaoberal.

1.5. Vo vzťahu k návrhom žalobcov na prerušenie konaní pôvodne vedených pod sp. zn. , , , , , , , , , , , , , a uviedol, že neexistuje dôvod na prerušenie konania, v dôsledku ktorého by nebolo možné pokračovať v konaní vo veci samej. Žalobcami uvádzané odstúpenia od kúpnych zmlúv nemajú vplyv na právnu argumentáciu súdu ohľadne neexistencie preukázania práva vylučujúceho majetok zo súpisu úpadcu, a to bez ohľadu na fakt, či predmetné odstúpenia od zmlúv sú alebo nie sú neplatné. Vzhľadom na uvedené súd s poukazom na (ďalej len „“) návrhy na prerušenie konania zamietol a z rovnakého dôvodu pokračoval aj v časti konania vedeného pôvodne pod sp. zn. , ktoré bolo skôr prerušené. Vzhľadom na skutočnosť, že sa už jedná o jedno spojené konanie, súd nemohol postupovať inak ako len pokračovať v konaní ako celku. Titulom úspechu žalovanému v zmysle v spojení s , priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli včas podanými odvolaniami žalobcovia v 1. až 4. rade. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom odvolaní žalobcov v 1. až 4. rade (založených na č. l. 434/436, 443/445, 452/454, 461/463 spisu súdu prvej inštancie) konštatuje, že tak v označení odvolacích dôvodov, vymedzení rozsahu odvolania, ako aj z hľadiska odvolacej argumentácie, na ktorej žalobcovia zakladajú naplnenie odvolacích dôvodov, ide o obsahovo a slovne zhodné podania. Odvolania súčasne trpeli rovnakou vadou, a to nedostatkom podpisu právneho zástupcu žalobcov ako náležitosti, ktorú pre perfektnosť (riadne uplatnenie) tohto procesného úkonu vyžaduje ust. . Odvolací súd, po odstránení nedostatku podpisu právneho zástupcu žalobcov, pristúpil k vecnému posúdeniu odvolaní. Každý z odvolateľov v podanom odvolaní zároveň uplatnil procesný návrh na prerušenie odvolacieho konania. Rozdielnosť týchto procesných návrhov (č. l. 436, 445, 454, 463) spočívala len v označení prvoinštančného konania, pre ktoré má byť odvolacie konanie prerušené. Žalobca v 1. rade žiadal odvolacie konanie prerušiť do skončenia veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. , žalobca v 2. rade žiadal odvolacie konanie prerušiť do skončenia veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. , žalobca v 3. rade žiadal odvolacie konanie prerušiť do skončenia veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. a žalobca v 4. rade žiadal odvolacie konanie prerušiť do skončenia veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. .

2.1. Žalobcovia v podaných odvolaniach zhodne označili a vymedzili odvolacie dôvody ust. , , , . V odvolacej argumentácii uviedli, že vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo viacero procesných pochybení zo strany súdu. A) Žalobcovia považujú za nesprávny procesný postup, ktorým súd spojil na spoločné konanie veci v zmysle I. výroku rozhodnutia. Poukázali na to, že pri rozhodnutí o vylúčení alebo spojení vecí súd berie na zreteľ najmä povahu žalobou uplatňovaného nároku, vhodnosť a prehľadnosť konania, resp. konaní. Žalobcovia si svoje nároky uplatňovali samostatnými žalobami s odôvodnením väčšej prehľadnosti vlastníckych vzťahov, ako aj predmetom vlastníctva. Cieľom podania samostatných žalôb bola lepšia orientácia, zjednodušenie konaní, ich hospodárnosť, ako aj presná špecifikácia nehnuteľností, o vylúčenie ktorých z oddelenej podstaty ide, aby bolo zamedzené možnosti ich zamenenia s nehnuteľnosťou iného druhu, označenia alebo popisu. Podľa žalobcov konania, ktoré súd spojil, spolu skutkovo nesúvisia, ani sa netýkajú tých istých strán, keďže v konaniach vystupujú štyri rôzne subjekty (žalobcovia), ktoré odvodzujú svoje právo z rozdielnych, žiadnym spôsobom spolu nesúvisiacich kúpnych zmlúv, predmet ktorých (majetok) sa navzájom líši. Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -367 zo dňa 29.11.2017, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, má preto podľa žalobcov vadu vymedzenú , ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. B) Závažným procesným pochybením je podľa žalobcov aj postup prvoinštančného súdu, akým bol ich právny zástupca predvolaný na pojednávanie nariadené na 13.12.2017 o 9.00 hod. (pozn. odvolacieho súdu v danom čase všetkých žalobcov zastupoval spoločne identický právny zástupca). Predvolanie zo dňa 04.12.2017 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 05.12.2017, avšak uznesenie o spojení vecí č. k. -368 zo dňa 29.11.2017 bolo právnemu zástupcovi žalobcov doručené do elektronickej schránky až 11.12.2017, teda len 2 dni pred termínom pojednávania, v dôsledku čoho sa len 2 dni pred termínom pojednávania dozvedel, že pojednávanie sa nebude týkať len dovtedy samostatného konania , ale aj do tohto konania spojených ďalších 25 vecí vedených na Okresnom súde Bratislava I. Z uvedeného dôvodu podľa žalobcov nebola zachovaná 5 dňová lehota na prípravu na pojednávanie. Navyše v predvolaní ako žalobca bola označená len spoločnosť Arkádia TN, a.s. a nie všetci žalobcovia. Na uvedenom základe majú žalobcovia za to, že ich právny zástupca nebol na pojednávanie riadne predvolaný. C) Žalobcovia sa nestotožnili s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti ich návrhov na prerušenie konania, ktoré súd zamietol. Mali za to, že zásadnou otázkou, ktorú je potrebné vyriešiť, je odstúpenie pôvodného správcu úpadcu od kúpnych zmlúv učinené dňa 08.04.2013. Vzhľadom na názor žalobcov o neplatnosti tohto úkonu podali na Okresný súd Bratislava I žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu odstúpenia, ktoré sú vedené na označenom súde pod sp. zn. , , a . Žalobcovia navrhujú, aby odvolací súd až do právoplatného skončenia predmetných prvoinštančných konaní odvolacie konanie v prejednávanej veci prerušil. D) Žalobcovia sa nestotožnili s právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa nemôžu stať vlastníkmi nehnuteľností bez súhlasu správcu a poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. . Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -418 zo dňa 13.12.2017 s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Súčasne navrhli, aby odvolací súd podľa ustanovenia zrušil aj uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. -367 zo dňa 29.11.2017.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniam uviedol, že nie je naplnený žiadny zo žalobcami uvádzaných odvolacích dôvodov a právna argumentácia žalobcov neobstojí. Vytýkané konanie (procesný postup) súdu bol súladný so zákonom a konaním súdu žalobcom nebolo odňaté právo na prístup k súdu, ani na spravodlivý proces. Naopak, konaním žalobcov, ktorí prostredníctvom právneho zástupcu, opakovane, v priebehu štyroch rokov trvania súdnych sporov, podávaním nedôvodných až absurdných procesných návrhov, znemožňovali súdu v efektívnom a hospodárnom vedení sporov a žalovanému v práve na spravodlivý proces bez zbytočných prieťahov. K jednotlivým odvolacím dôvodom a žalobcami vytýkaným procesným pochybeniam súdu prvej inštancie žalovaný uviedol nasledovné: A) Spojenie vecí: Žalovaný poukázal na to, že uzavretie jednotlivých kúpnych zmlúv je úzko prepojené, v dôsledku čoho spolu bezprostredne skutkovo a právne súvisia. Zmluvy boli uzavreté medzi spriaznenými osobami, ktorých spoločným menovateľom je konateľ úpadcu Ing. Milan Hargaš, ktorý jednotlivé kúpne zmluvy podpisoval, a to vo viacerých prípadoch za obe zmluvné strany. Zmluvy sú obsahovo totožné s výnimkou identifikácie kupujúceho, predmetu kúpy a kúpnej ceny. Predmetom zmlúv sú byty a nebytové priestory nachádzajúce sa výlučne v jednej nehnuteľnosti - obytný dom súp. č. XXXX, postavený na parc. č. KNC 1427/3, 1424/22 a 1424/77, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. R. a na LV č. XXXX, k. ú. R.. Kúpne zmluvy boli uzavreté v ten istý deň 08.01.2013 v čase, keď úpadca, respektíve jeho konateľ, vedel o neúspešnej reštrukturalizácii úpadcu a nutnosti vyhlásenia konkurzu. K ich uzavretiu došlo 8 dní pred vyhlásením konkurzu. Identicky nastavené boli aj platobné podmienky kúpnych cien viazané na odstránenie viacerých tiarch viaznucich na prevádzanom majetku, vrátane záložného práva zabezpečeného veriteľa, ktorý sa tohto práva pred zánikom pohľadávky dobrovoľne nevzdá. V dôsledku uvedeného kúpne ceny neboli uhradené, a to ani čiastočne. Na uzavretie kúpnych zmlúv nebol udelený súhlas správcu, ani zabezpečeného veriteľa VÚB, a.s., a návrh na vklad nebol podaný správcom. Vo všetkých prípadoch kúpnych zmlúv preto nenastali ich vecnoprávne účinky - nadobudnutie vlastníckeho práva a vkladové konania v prospech žalobcov na podklade sporných kúpnych zmlúv boli zastavené. Na základe týchto kúpnych zmlúv podali žalobcovia v zmysle celkom 72 incidenčných žalôb o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Žalovaný dal do pozornosti skutočnosť, že hoci bolo uzavretých 8 kúpnych zmlúv, žalobcovia ako kupujúci sa v iniciovaných súdnych sporoch nedomáhali vylúčenia všetkých nehnuteľností, ktoré mali nadobudnúť na základe jednej zmluvy naraz, ale pre každú jednu nehnuteľnosť podali osobitnú žalobu, čo určite nemožno logicky zdôvodňovať väčšou prehľadnosťou ako tvrdia žalobcovia. Žalobcovia boli od počiatku zastúpení identickým právnym zástupcom Advokátskou kanceláriou JUDr. Birošová, s.r.o.. Podľa názoru žalovaného preto naopak práve žalobcovia svojim správaním v jednotlivých súdnych konaniach, rôznosťou uplatnených procesných návrhov a iných podaní, jednotlivé konania neúmerne predlžovali a postup žalobcov nemožno vnímať inak, len ako šikanózny výkon práva. Žalovaný uviedol, že spojenie vecí na spoločné konanie podľa jeho názoru nepredstavuje vadu majúcu vplyv na rozhodnutie vo veci samej podľa . Spojenie vecí nemalo vplyv ani na skutkový stav veci, ani na právne posúdenie, v dôsledku čoho je vylúčený akýkoľvek vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Spojením veci došlo k zefektívneniu a hospodárnosti konaní. Žalobcovia neuviedli, aký konkrétny vplyv malo mať spojenie veci na rozhodnutie vo veci samej. B) Vady predvolania na pojednávanie: Žalovaný sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcov o nesprávnosti procesného postupu pri doručení predvolania na pojednávanie nariadené na 13.12.2017. Opätovne poukázal na to, že všetci žalobcovia boli od počiatku zastúpení jedným právnym zástupcom, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené, avšak tento sa ako vždy z pojednávania ospravedlnil a žiadal o jeho odročenie z dôvodu, že jeden zo žalobcov, P.. Z. D., je práceneschopný. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobcovia alebo ich právny zástupca disponovali podľa ich slov dôležitými dôkazmi, mohli a mali ich predložiť súdu bez zbytočného odkladu. Súdne konanie trvá takmer 5 rokov, čo je dostatočne dlhá doba na splnenie dôkaznej povinnosti. Žalovanému preto nie je zrejmé, prečo právny zástupca žalobcov nepredložil uvádzaný dôležitý dôkaz skôr, alebo aspoň spolu s ospravedlnením sa z pojednávania, respektíve prečo neboli pripojené k odvolaniu. Nie je možné stotožniť sa ani s argumentáciou o nedostatku 5 dňovej lehoty na prípravu na pojednávanie z dôvodu, že uznesenie o spojení vecí bolo právnemu zástupcovi žalobcov doručené len 2 dni pred pojednávaním. Žalovaný uviedol, že spojením veci na spoločné konanie nenastali žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa právny zástupca musel oboznamovať, študovať, na čo by potreboval čas na prípravu. Všetky súdne spory sú založené na rovnakom skutkovom a právnom základe, navyše voči rozhodnutiu o spojení vecí odvolanie nie je prípustné. Predvolanie na pojednávanie nariadené na 13.12.2017 bolo spoločnému právnemu zástupcovi žalobcov riadne a včas doručené. Bol riadne informovaný, že súd uznesením rozhodol o spojení veci, a teda ktorých (predtým samostatne vedených) konaní sa bude pojednávanie týkať. Právny zástupca žalobcov mal všetky potrebné informácie a

dostatok času, aby sa na pojednávanie riadne pripravil a dostavil. Žalovaný dal do pozornosti, že konajúci okresný súd e-mailovou správou z 11.12.2017 informoval právneho zástupcu žalobcov, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania nebude akceptovaná. C) K odvolacej argumentácii žalobcov ohľadne neprerušenia konania: Žalovaný uviedol, že i v tomto smere považuje odvolania za nedôvodné. Otázka platnosti alebo neplatnosti odstúpenia pôvodného správcu od kúpnych zmlúv nemá na prebiehajúce konanie o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty žiadny vplyv. Súčasne poukázal na to, že súdne konania Okresného súdu Bratislava I sp. zn. , , a , pre ktoré žalobcovia navrhovali prerušenie tohto sporu, boli prvostupňovým súdom rozhodnuté zamietnutím žalôb. Dôvody na prerušenie konania podľa , ani , nie sú dané. D) K poukazu žalobcov na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. žalovaný uviedol, že žalobcovia už neuvádzajú, že v prejednávanej veci najvyšší súd dovolanie zamietol a k povoleniu vkladu vlastníckeho práva na kupujúceho nedošlo. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , v ktorom konštatoval prechod dispozičných oprávnení s majetkom podstaty na správcu. Pôvodný správca odstúpil od kúpnych zmlúv v súlade s , čím ďalej nie je viazaný ani ich obligačnými účinkami. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniam, ktoré im bolo doručené, nevyjadrili.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( v spojení s ), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v 1. až 4. rade nie je dôvodné.

6. Pred rozhodnutím vo veci sa odvolací súd vysporiadal s tromi samostatnými podaniami žalobcu v 3. rade, a to s podaním datovaným dňom 15.02.2022, doručeným odvolaciemu súdu dňa 18.02.2022, označeným ako „námietka zaujatosti voči zákonnému sudcovi, smerujúca voči členovi konajúceho senátu JUDr. Borisovi Tóthovi“ (č. l. 910), podaním zo dňa 17.02.2022, doručeným odvolaciemu súdu dňa 18.02.2022, označeným ako „námietka zaujatosti voči zákonnému sudcovi, smerujúca voči členke konajúceho senátu JUDr. Ľubici Břouškovej“ (č. l. 908) a s podaním datovaným dňom 21.02.2022, doručeným odvolaciemu súdu dňa 22.02.2022, označeným ako „námietka zaujatosti voči zákonnému sudcovi, smerujúca voči predsedníčke konajúceho senátu JUDr. Paulíne Pacherovej“ (č. l. 920).

7. Všetky tri podania boli obsahovo aj slovne zhodné, okrem uvedenia času, kedy sa mal žalobca v 3. rade dozvedieť o dôvode zaujatosti členov senátu. Žalobca v 3. rade v predmetných podaniach zhodne uvádza, že vznáša námietku zaujatosti podľa voči členom senátu pre ich možný pomer k stranám sporu z dôvodu, že sa vo vzťahu k sudcovi JUDr. Borisovi Tóthovi dňa 11.02.2022, vo vzťahu k sudkyni JUDr. Ľubici Břouškovej dňa 17.02.2022 a vo vzťahu k sudkyni JUDr. Paulíne Pacherovej dňa 17.02.2022, z prostredia bankového sektora dozvedel, že zákonný sudca/sudkyňa, voči ktorému/ ktorej námietka zaujatosti smeruje, mal/mala byť údajne v minulosti pracovne činný/činná v prospech žalovaného. Hoci ako subjekt podávajúci túto námietku nevie uvedenú informáciu a jej vierohodnosť ani potvrdiť, ani vyvrátiť, považuje s ohľadom na zachovanie zásady rovnosti strán a zásady rovnosti zbraní za potrebné na túto skutočnosť touto formou poukázať a z dôvodu právnej istoty aj namietať. Ďalej uviedol, že objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov, práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti, nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, respektíve necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, respektíve nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti sudcu, teda, či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Je nepochybné, že v prípade, ak by skutočne v minulosti existoval akýkoľvek vzťah spolupráce medzi JUDr. Borisom Tóthom, JUDr. Ľubicou Břouškovou, JUDr. Paulínou Pacherovou a žalovaným, bola by tým daná dôvodná pochybnosť o ich nestrannosti. V nasledujúcej časti (odseku) každého z podaní žalobca v 3. rade citoval časť z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.06.2010 a záverom uviedol, že na základe uvedeného sa domáha, aby sudcovia

JUDr. Boris Tóth, JUDr. Ľubica Břoušková a JUDr. Paulína Pacherová, boli vylúčení z konania vedeného na tunajšom súde pod č. .

8. Odvolací súd sa dôsledne a dôkladne zaoberal obsahom vznesenej námietky zaujatosti v zmysle ustanovení a a dospel k záveru, že pre nedostatok zákonom vyžadovaných obligatórnych náležitostí na predmetné podanie nie je možné prihliadnuť. Odvolací súd skonštatoval, že pokiaľ ide o označenie času, kedy sa mal žalobca v 3. rade dozvedieť o dôvode zaujatosti členov senátu (dňa 11.02.2022 vo vzťahu k JUDr. Borisovi Tóthovi, dňa 14.02.2022 vo vzťahu k JUDr. Ľubici Břouškovej a dňa 17.02.2022 vo vzťahu k JUDr. Paulíne Pacherovej), je lehota určená veta prvá zachovaná, avšak námietka neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti.

9. Podľa , v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

10. Ustanovenie upravuje osobitné zákonom vyžadované náležitosti námietky zaujatosti, absencia ktorých vyvoláva právny následok, že námietku nemožno považovať za kvalifikovanú, konajúci súd (zákonný sudca/senát) na ňu neprihliada a nepredkladá ju na rozhodnutie nadriadenému súdu.

11. Žalobca v 3. rade námietku zaujatosti vo vzťahu k členom senátu neodôvodnil žiadnymi skutočnosťami, ani nepripojil žiadne dôkazy, z ktorých so zreteľom na pomer k stranám sporu možno mať odôvodnené pochybnosti o ich nezaujatosti. Všeobecný, neurčitý a bližšie nekonkretizovaný údaj žalobcu v 3. rade, že sa mal „z prostredia bankového sektora“, za bližšie neuvedených okolností, dozvedieť, že členovia senátu mali byť údajne v minulosti pracovne činní pre žalovaného, podľa konajúceho senátu nespĺňa obligatórne náležitosti kvalifikovanej námietky zaujatosti. Z podania žalobcu v 3. rade nie je možné vyvodiť, od akého relevantného subjektu (t. j. konkrétne od ktorej bankovej inštitúcie) sa mal dozvedieť túto informáciu, ktorú samotnú, ani jej vierohodnosť, podľa vlastného vyjadrenia v podaní, nevie ani potvrdiť ani vyvrátiť a aké konkrétne dôkazy vedú žalobcu v 3. rade k tomuto tvrdeniu.

12. V tejto súvislosti je nutné poukázať na skutočnosť, že v prejednávanej veci nejde o prvú námietku zaujatosti, v ktorej absentujú obligatórne náležitosti. Žalobca v priebehu odvolacieho konania svojím podaním zo dňa 20.05.2021 namietal zaujatosť jedného z členov senátu JUDr. Borisa Tótha, v ktorej identicky všeobecne uviedol, že o dôvodoch zaujatosti sa dozvedel z „verejne dostupných informácií, z elektronických médií“ (č. l. 735). Odvolací súd napriek absencii konkrétnych dôvodov vylúčenia, ako aj zákonných náležitostí kvalifikovanej námietky, túto predložil Najvyššiemu súdu SR. Nadriadený súd prípisom sp. zn. z 31.05.2021 vrátil spis bez rozhodnutia považujúc predloženie veci za bezdôvodné, keďže námietku zaujatosti pre nedostatok náležitostí nemožno považovať za kvalifikovanú, neprihliada sa na ňu a v takomto prípade sa nadriadenému súdu nepredkladá. Identickú povahu majú aj podania žalobcu v 3. rade špecifikované v ods. 8 dôvodov tohto rozhodnutia.

13. Členovia senátu uvádzajú, že žiadny z nich nebol pre žalovaného v minulosti pracovne činný, ani k nemu v minulosti neexistoval žiadny vzťah spolupráce.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zmysle , veta druhá na označené podania žalobcu, pre neslnenie zákonom vyžadovaných náležitostí, neprihliadol a nadriadenému súdu ich nepredložil.

15. Odvolania žalobcov prejednal v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov a rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený na pojednávaní dňa 23.02.2022.

16. Žalobcovia v uplatnených odvolacích dôvodoch a odvolacej argumentácii súdu prvej inštancie a napadnutému rozhodnutiu vytýkali nesprávnosť procesného postupu spojením vecí do jedného konania, nesprávnosť procesného postupu pri doručení predvolania žalobcov na pojednávanie

nariadené na 13.12.2017 a nezachovanie 5 dňovej lehoty ich právneho zástupcu na prípravu na toto pojednávanie, nevyhovenie procesným návrhom žalobcov na prerušenie konania v prejednávanej veci, nesprávnosť právneho názoru súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa žalobcovia nemôžu stať vlastníkmi nehnuteľností bez súhlasu správcu. Na tieto skutočnosti (odvolacie tvrdenia), v ktorých žalobcovia videli a vymedzili nesprávnosť napadnutého rozsudku, zameral odvolací súd odvolací prieskum.

17. Žalobcovia súdu prvej inštancie vytýkali nesprávny procesný postup pri spojení vecí, o ktorom súd rozhodol uznesením č. k. -367 zo dňa 29.11.2017, právoplatným 11.12.2017. Namietali, že tento procesný postup nie je prejavom procesnej ekonómie, ani hospodárnosti konania. Súd na spoločné konanie spojil veci, ktoré spolu skutkovo nesúvisia, ani sa netýkajú tých istých strán. V dôsledku uvedeného má podľa žalobcov napadnutý rozsudok vadu podľa , ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej a je naplnený dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku, ako aj označeného procesného rozhodnutia o spojení vecí.

18. Odvolací súd po oboznámení sa s namietaným procesným postupom súdu prvej inštancie a obsahom napadnutého uznesenia č. k. -367 (pozn. odvolacieho súdu, ktoré žalobcovia napadli aj samostatným odvolaním) dospel k záveru, že s uvedenou odvolacou námietkou žalobcov sa nie je možné stotožniť a vyhodnotil ju ako nedôvodnú.

19. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že spojenie vecí je dlhodobým a trvalým procesným inštitútom sledujúcim zásadu hospodárnosti konania (procesnú ekonómiu - napr. úspora trov konania, hospodárnosť dokazovania), ako aj zrýchlenie a skrátenie doby prejednávania jednotlivých, pôvodne samostatných sporov (časová úspora). Rozhodnutie o spojení vecí je vo výlučnej kompetencii konajúceho súdu ( ), pričom pre rozhodnutie súdu nie je potrebný návrh strany sporu. Pre splnenie podmienok odôvodňujúcich takýto postup súdu je postačujúce, že a) ide o konania, ktoré začali na príslušnom súde a žalované nároky spolu skutkovo súvisia. Vo vzťahu k skutkovej súvislosti uplatnených nárokov odvolací súd dopĺňa, že táto nemusí byť úplná a postačí, ak je v konaniach potrebné posúdiť tie isté rozhodujúce skutočnosti, b) konania vedené na príslušnom súde sa týkajú tých istých strán. Vo vzťahu k totožnosti strán je potrebné uviesť, že táto je zachovaná aj keď má žalobca v jednom konaní postavenie žalovaného a v ďalšom konaní naopak.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že podaním doručeným súdu dňa 12.09.2016 (č. l. 160/167 spisu) o spojenie vecí žiadal žalovaný, ktorý následným podaním doručeným súdu 29.03.2017 poukazoval na blokovanie konkurzného konania úpadcu početnými súdnymi spormi.

21. Z obsahu predloženého spisového materiálu (z obsahu predložených spisov súdu prvej inštancie), vo veciach ktoré súd prvej inštancie spojil na spoločné konanie je nesporné, že predmetom žalôb vo všetkých spojených veciach je vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty. Všetky uplatnené nároky majú pôvod v kúpnych zmluvách uzavretých medzi úpadcom ako predávajúcim, za ktorého konal konateľ Ing. Milan Hargaš a žalovanými ako kupujúcimi, za ktorých rovnako konal Ing. Milan Hargaš ako štatutárny orgán, resp. tento bol ako fyzická osoba sám zmluvnou stranou, niektorých kúpnych zmlúv. Predmetom kúpnych zmlúv sú nehnuteľnosti - byty a nebytové priestory nachádzajúce sa v obytnom dome súp. č. XXXX, postavenom na parc. KNC č. 1427/3, 1424/22 a 1424/77, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. R. a na LV č. XXXX, k. ú. R.. Všetky zmluvy boli uzavreté v identický deň, návrhy na vklad do katastra nehnuteľností boli podané súčasne a bez súhlasu správcu. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že všetky nároky, ktoré sú predmetom spojenia vecí spolu skutkovo aj právne súvisia. Boli uzavreté medzi spriaznenými osobami prepojenými cez P.. Z. D.. Všetky konania majú povahu konaní incidenčných, sú vyvolané osobitnou povahou konkurzu vedeného na majetok úpadcu DOMUS PETRA, s.r.o. v konkurze a žalobcovia sa domáhajú vylúčenia nehnuteľností z konkurznej podstaty, do ktorej boli zapísané ustanoveným správcom. Vo všetkých prípadoch ide o nehnuteľnosti, ku ktorým sa viaže záložné právo zabezpečeného veriteľa VÚB, a.s., a sú zapísané do oddelenej konkurznej podstaty. Z obsahu žalôb bez pochybností vyplýva, že skutková a právna argumentácia vo všetkých prípadoch spojených vecí je zhodná a vychádza z rovnakých skutkových a právnych tvrdení žalobcov. Rozdiel je len v označení predmetu kúpnej zmluvy, teda individuálnej nehnuteľnosti, ktorej vylúčenia sa žalobcovia domáhajú. Odvolací súd má z obsahu jednotlivých kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalobcami a úpadcom preukázané, že ich predmetom sú pri každej kúpnej zmluve viaceré nehnuteľnosti (byty a nebytové priestory) nachádzajúce sa v tom istom obytnom dome.

22. Je teda nesporné, že už v čase podania žalôb bola v predmetných veciach prípustná a možná objektívna kumulácia aj z aktivity samotných žalobcov. Z hľadiska žalovaných nárokov, skutkových okolností a právneho základu týchto žalôb, (procesný poriadok účinný v čase podania žalôb) nevylučoval, aby sa žalobcovia domáhali jednou žalobou vylúčenia všetkých nehnuteľností tvoriacich predmet jednej kúpnej zmluvy, resp. všetkých kúpnych zmlúv, ktoré konkrétne žalobca s úpadcom uzavrel. Možnosť objektívnej kumulácie nepopreli ani žalobcovia, keď v odvolacej argumentácii uviedli, že vylúčenia nehnuteľností z konkurznej podstaty sa domáhajú jednotlivo pre každú nehnuteľnosť len z dôvodu lepšej prehľadnosti a vylúčenia možnej zámeny pri identifikácii vylučovanej nehnuteľnosti.

23. Odvolaciemu súdu je z obsahu spisov v prejednávanej veci, ako aj z iných incidenčných konaní identických žalobcov a predmetu sporu známe, že žalobcovia podali množstvo individuálnych vylučovacích žalôb týkajúcich sa nehnuteľností z jednotlivých kúpnych zmlúv tak, že v každej žalobe uviedli len jednu nehnuteľnosť, ktorá bola dielčím predmetom (jedným z predmetov) konkrétnej kúpnej zmluvy. Týmto spôsobom „rozkúskovali“ predmet kúpnych zmlúv do samostatných sporov a vyvolali vznik mnohých samostatných súdnych konaní. Za takýchto okolností preto postup súdu prvej inštancie, ktorým tieto jednotlivé súdne konania v záujme hospodárnosti a rýchlosti spojil na spoločné konanie, nemožno považovať za procesne nesprávny, ani rozporný s ustanoveniami , ako procesného poriadku platného a účinného v čase rozhodnutia o spojení vecí. Naopak, odvolací súd tento postup považuje za správny a hospodárny.

24. Odvolací súd pri hodnotení splnenia podmienok na spojenie vecí, dôvodnosti a hospodárnosti takéhoto postupu, nemôže opomenúť ani osobitosti konkurzného konania, v dôsledku ktorého boli tieto spory vyvolané. Je nesporné, že vo všetkých prípadoch spojených vecí ide o incidenčné konania súvisiace s majetkom konkurznej podstaty úpadcu DOMUS PETRA, s.r.o., za ktorého koná žalovaný správca. Dĺžka trvania a rýchlosť rozhodnutia incidenčných sporov je pre konkurzné konanie zásadnou a významnou otázkou okrem iného aj z hľadiska nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na ochranu a údržbu konkurznej podstaty. Žalobcovia sa zhodne domáhajú vylúčenia nehnuteľností zapísaných v konkurznej podstate identického úpadcu. Spojením vecí na spoločné konanie a následným rozhodnutím v spojenej veci sa z pohľadu konkurzného konania dosiahne rozhodnutie a skončenie viacerých, pôvodne samostatných, sporov smerujúcich voči konkurznej podstate, čo má zásadný význam a vplyv na ďalšie nakladanie s majetkom konkurznej podstaty, jej údržbu a starostlivosť o ňu, vyriešenie otázky možnosti jej prípadného speňažovania (resp. nutnosti jej vylúčenie z konkurznej podstaty), rozdelenia výťažku a ukončenia konkurzu.

25. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie o spojení vecí vedených na Okresnom súde Bratislava I, ohľadne identických sporových strán (žalobcov a žalovaného) a predmetu sporu, nie je jediným uznesením tohto druhu. V konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I boli takto už skôr spojené aj iné, pôvodne samostatné, incidenčné konania prejednávané na uvedenom súde, v ktorých súd prvej inštancie už rozhodol a boli predmetom odvolacieho prieskumu odvolacieho súdu.

26. Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý vydaním uznesenia č. k. -367 zo dňa 29.11.2017 spojil na spoločné konanie pred ním vedené, pôvodne samostatné, incidenčné konania (zhodné skutkovo aj v stranách sporu), nezistil žiadne procesné pochybenie. Týmto postupom nedošlo k vzniku žiadnej vady konania, v dôsledku ktorej by bol naplnený odvolací dôvod podľa , , ani odvolací dôvod podľa .

27. Odvolací súd nevzhliadol dôvodnou ani námietku neprávneho procesného postupu pri doručovaní predvolania na pojednávanie nariadeného na 13.12.2017 a nedostatok 5 dňovej lehoty právneho zástupcu žalobcov na prípravu na pojednávanie. Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie vypracované a vypravené po spojení vecí, bolo doručené spoločnej právnej zástupkyni všetkých žalobcov dňa 05.12.2017 o 9:17 hod. do jej elektronickej schránky (č. l. 369). Je síce dôvodné stotožniť sa s tvrdením žalobcov, že v predvolaní na pojednávanie (č. l. 368) je v časti označenia žalobcov uvedený len žalobca Arkádia TN, a.s., bez pripojenia spojenia “a spol.“, avšak táto skutočnosť sama o sebe nezakladá, ani nevyvoláva tak závažný procesný nedostatok, ktorý by spôsoboval nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že uznesenie o spojení vecí bolo doručené spoločnej právnej zástupkyni žalobcov dňa 11.12.2017 o 13:09:12 hod.

(č. l. 369) do jej elektronickej schránky (č. l. 376). Od tohto momentu mala právna zástupkyňa žalobcov vedomosť nielen o nariadenom termíne pojednávania, ale aj o tom, že došlo k spojeniu vecí a pojednávanie sa tak bude týkať všetkých spojených vecí. Napriek tejto vedomosti právna zástupkyňa žalobcov voči konajúcemu súdu nenamietala nedostatok 5 dňovej lehoty na prípravu na pojednávanie, ani v tejto súvislosti nežiadala o odročenie pojednávania. Podaním doručeným súdu dňa 11.12.2017 síce požiadala o odročenie pojednávania, avšak výlučne len z dôvodu práceneschopnosti jediného člena predstavenstva žalobcu Arkádia TN, a.s., pána P.. Z. D.. Mailovou správou zaslanou právnej zástupkyni žalobcov dňa 12.12.2017 o 9:34 hod., vo veci konajúca zákonná sudkyňa právnu zástupkyňu žalobcov vyrozumela o tom, že jej žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu PN člena predstavenstva pána P.. Z. D. neakceptuje, nakoľko jeho prítomnosť, ani výsluch vo veci nie je potrebný, a preto sa pojednávanie bude konať. Ani po obdržaní tejto informácie právna zástupkyňa žalobcov nežiadala konajúci súd o odročenie pojednávania pre nedostatok 5 dňovej lehoty na prípravu na pojednávanie, ani vo vzťahu k tejto skutočnosti konajúcemu súdu nevzniesla žiadnu námietku, hoci v danom čase už mala vedomosť o skutočnosti, že pojednávanie je nariadené v spojenej veci. Naopak elektronickým podaním z dňa 12.12.2012 (č. l. 404) v reakcii na oznámenie súdu o neakceptovaní žiadosti o odročenie pojednávania, právna zástupkyňa žalobcov ospravedlnila svoju neúčasť a súhlasila s prejedaním veci v jej neprítomnosti. Ani v tomto podaní nenamietala, ničím nespochybnila danosť procesných podmienok na konanie pojednávania. Právna zástupkyňa žalobcov je kvalifikovanou, práva znalou osobou, preto je od nej dôvodné a potrebné očakávať, aby akékoľvek procesné výhrady, ktoré z jej pohľadu bránia pojednávaní, včas a riade oznámila konajúcemu súdu. Odvolací súd dôrazne poukazuje na to, že vyžadovanie plnenia procesných povinností je potrebné požadovať nielen od súdu, ale rovnako aj od právnych zástupcov strán, ktorí nesporne majú a nesú svoju procesnú zodpovednosť za priebeh konania. Právnej zástupkyni žalobcov nič nebránilo namietať ňou uvádzaný nedostatok času na prípravu, pokiaľ mala za to, že táto skutočnosť jej bráni v riadnej príprave a účasti na pojednávaní, čo však neurobila a takúto námietku vo vzťahu k súdu neuplatnila a súdu oznámila, že súhlasí s pojednávaním v jej neprítomnosti. Žalobcovia v odvolacej argumentácii, v súvislosti s termínom pojednávania nariadeným na deň 13.12.2017, konajúcemu súdu prvej inštancie vytýkajú nesprávny procesný postup a nedostatok lehoty ich právnej zástupkyne na prípravu na pojednávanie, hoci z obsahu spisu je zrejmé, že právna zástupkyňa sa tohto pojednávania ani nemienila zúčastniť, neúčasť ospravedlnila len práceneschopnosťou štatutárneho zástupcu jedného zo žalobcov a následne (po neakceptovaní jej žiadosti na jeho odročenie) súdu oznámila súhlas s konaním v jej neprítomnosti. Nedostatok času - lehoty na prípravu na pojednávanie voči konajúcemu súdu nenamietala a ospravedlnenie neúčasti, ani o odročenie pojednávania z tohto dôvodu nežiadala, hoci pred termínom pojednávania jej táto okolnosť bola známa.

28. Bez povšimnutia nemožno ponechať ani skutočnosť, že termínu pojednávania nariadenému na deň 13.12.2017 predchádzali dve skoršie pojednávania nariadené na deň 25.06.2016 (č.l. 96) a 27.06.2016 (č. l. 130), ktorých sa zúčastnil len žalovaný. Spoločná právna zástupkyňa žalobcov sa ani jedného zo skôr nariadených pojednávaní nezúčastnila a svoju neúčasť v oboch prípadoch ospravedlnila. Účasť z pojednávania nariadeného na 23.05.2016 ospravedlnila kolíziou s inou (trestnou) vecou a žiadala pojednávanie odročiť, substitúciu nezabezpečila. Následne nariadeného pojednávania dňa 27.06.2016 sa právna zástupkyňa žalobcov opätovne nezúčastnila, neúčasť ospravedlnila zaslaním návrhu na prerušenie konania a návrhu na vstup P.. Z. D. do konania ako vedľajšieho účastníka, ktorý pripojila k ospravedlneniu z pojednávania. V kontexte uvedeného, ako aj s prihliadnutím na dôvod, ktorým právna zástupkyňa žalobcov ospravedlňovala neúčasť na pojednávaní nariadenom na 13.12.2017, hodnotí odvolací súd odvolaciu námietku vytýkajúcu súdu prvej inštancie nesprávny procesný postup pri predvolaní na uvedené pojednávanie a nedostatok 5 dňovej lehoty na prípravu na pojednávanie, ako nedôvodnú a neopodstatnenú.

29. Pokiaľ ide o procesný návrh žalobcov v 1. až 4. rade na prerušenie odvolacieho konania do skončenia konaní Okresného súdu Bratislava I sp. zn. , , a , predmetom ktorých je určenie neplatnosti právneho úkonu - odstúpenia správcu od kúpnych zmlúv, odvolací súd návrhy žalobcov posúdil podľa a a dospel k záveru, že nie sú dôvodné a nie je možné im vyhovieť.

30. Podľa , , , súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

Súd konanie preruší aj bez návrhu, v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 31. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

32. Odvolací súd dáva do pozornosti, že fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné, a preto po zvážení a vyhodnotení dôvodov na postup podľa , dospel k záveru, že potreba prerušiť odvolacie konanie nie je dôvodná.

33. Odvolací súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach týkajúcich sa identických strán a predmetu konania (vylúčenie vecí z konkurznej podstaty) opakovane uviedol, že otázka posúdenia existencie obligačných účinkov kúpnych zmlúv nie je pre konanie a rozhodnutie v spore o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu DOMUS PETRA, s.r.o., podstatná a návrhy žalobcov na prerušenie odvolacieho konania zamietol.

34. Navyše všetky žalobcami uvádzané konania (označené v ods. 20), pre ktoré navrhujú prerušiť odvolacie konanie v prejednávanej veci, už boli právoplatne skončené potvrdením rozsudkov súdu prvej inštancie, ktorý vo všetkých prípadoch žaloby o určenie neúčinnosti odstúpenia správcu od kúpnych zmlúv zamietol. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený odvolacím súdom rozsudkom č. k. -455 zo dňa 29.04.2020, v konaní odvolací súd rozhodol potvrdzujúcim rozsudkom č. k. -420 zo dňa 29.04.2020, v konaní bol potvrdzujúci rozsudok vydaný pod č. k. -485 zo dňa 29.04.2020 a v konaní bol potvrdzujúci rozsudok vydaný pod č. k. zo dňa 20.08.2020.

35. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že v priebehu odvolacieho konania mu boli doručené dva samostatné návrhy na vstup intervenienta do konania na strane žalovaného, podané veriteľmi úpadcu p. Q. K. a P.. T. D.. Odvolací súd uznesením č. k. -897 zo dňa 07.02.2022 a uznesením č. k. -900 zo dňa 07.02.2022 rozhodol tak, že ich vstup do konania nie je prípustný.

36. K odvolacím námietkam žalobcov o nesprávnosti právneho záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa žalobcovia nemôžu stať vlastníkmi nehnuteľností bez súhlasu správcu, odvolací súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia v skutkovo identickej veci, týkajúcej sa rovnakých strán sporu, v ktorých už uviedol, že v zmysle sa vyhlásením konkurzu prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Katastrálne konanie nie je zahrnuté do výnimiek z konaní definovaných v , na ktoré vyhlásenie konkurzu vplyv nemá. Katastrálne konanie (patriace pod konania zákonom označené ako „iné“) sa vyhlásením konkurzu prerušuje a na jeho pokračovanie sa vyžaduje súhlas správcu. Správca sa po vyhlásení konkurzu stáva legitimovanou osobou aj pre podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva k majetku konkurznej podstaty. Bez súhlasu správcu alebo bez podania návrhu správcu, preto vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcov možný nie je. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na skoršie rozhodnutia (, , , , , , ).

37. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

38. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností a ust. zákona dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zodpovedá požiadavkám zákona. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým i právnym posúdením veci a v procesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne pochybenia ani vady majúce vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

39. S poukazom na uvedené skutočnosti a zistený skutkový stav odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa tak, že žalovanému titulom úspechu priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktorých nárok si uplatnil. O výške trov v súlade so zákonným ustanovením rozhodne vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).