Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 492/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2013

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., a. s., P., zastúpenej advokátom JUDr. J. B.,

B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 a podľa Listiny základných práv a slobôd, práva

nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 19. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti S., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája

2013 doručená sťažnosť spoločnosti S., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj

„žalovaný“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a podľa Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -700 z 19. októbra

2012.

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka

je v procesnom postavení žalovanej v súdnom spore o zaplatenie sumy 86 469,33 € s prísl.

vedenom Okresným súdom Piešťany (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Žalobca – spoločnosť E., spol. s r. o., P., sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia

zmluvnej pokuty s príslušenstvom. Okresný súd meritórne rozhodol rozsudkom zo 7.

decembra 2011 tak, že žalobe vyhovel. Krajský súd na základe odvolania sťažovateľky

uznesením sp. zn. z 19. júla 2012 zrušil prvostupňové rozhodnutie (podľa

názoru sťažovateľky z dôvodu, že jej konajúci sudca Mgr. V. Z. „odňal možnosť konať pred

súdom“) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľka uviedla, že v ďalšom súdnom konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. , kde je taktiež žalovanou v spore o zaplatenie zmluvnej pokuty

s príslušenstvom, vo veci koná ten istý sudca ako vo veci vedenej pod sp. zn. .

Okresný súd meritórne rozhodol rozsudkom z 5. novembra 2008, ktorý bol na základe jej

odvolania zrušený uznesením krajského súdu sp. zn. z 29. mája 2009

(podľa jej názoru preto, že „Sudca mi odňal možnosť konať pred súdom.“).

4. Skutočnosť, že rozsudky konajúceho sudcu vo veciach sp. zn.

a sp. zn. boli zrušené odvolacím súdom údajne z dôvodu tvrdeného

sťažovateľkou (body 2 a 3), iniciovala jej rozhodnutie domáhať sa nápravy namietaním

zaujatosti sudcu Mgr. V. Z. v konaní vedenom pod sp. zn. .

5. Sťažovateľka po citovaní dotknutých článkov , listiny a dohovoru

odôvodňovala porušenie označených práv najmä tým, že „Sudca mi opakovane

jednostranným nezákonným rozhodnutím odňal možnosť konať pred súdom“, čo u nej

vyvolalo „dôvodné obavy a oprávnené pochybnosti o nestrannosti a zaujatosti Sudcu“.

6. Sťažovateľka postup krajského súdu, ktorým „námietke zaujatosti nevyhovel“,

považuje „za zjavne neodôvodnený, svojvoľný a arbitrárny...“.

7. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie základných

práv zaručených a , listiny a práva

„na spravodlivý proces a na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa

článku 6 ods. 1 Dohovoru.., uznesením Krajského súdu... sp. zn. -700 zo dňa

19. 10. 2012“. Súčasne navrhla toto uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie

a priznať jej „trovy konania v sume 331,15 €...“.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa

návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa (resp. listiny) každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 48

ods. 1 nikoho nemožno odňať zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Podľa ustanovenia je ústavný súd viazaný

návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

12. Predmetom sťažovateľkinej sťažnosti je namietané porušenie označených práv

zaručených , listinou a dohovorom (body 1 a 7) postupom krajského súdu a jeho

uznesením sp. zn. z 19. októbra 2012.

13. Podstatou sťažovateľkiných námietok bolo tvrdenie o zjavnej neopodstatnenosti

právnych záverov (navyše nedostatočne odôvodnených) napadnutého uznesenia

krajského súdu. Podľa názoru sťažovateľky dominantným nedostatkom rozhodnutia

krajského súdu bola jeho „zjavná neopodstatnenosť, svojvoľnosť a arbitrárnosť“ (bod 6),

ako aj nedostatočné odôvodnenie jeho právneho názoru a záveru, čo spôsobilo jeho

„nepreskúmateľnosť“. Tým podľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu ňou označených

práv (body 1 a 7).

14. Z petitu sťažnosti jednoznačne vyplýva, že sťažovateľka sa dožadovala

ústavnoprávneho prieskumu postupu krajského súdu a jeho rozhodnutia o sťažovateľkinej

námietke zaujatosti zákonného sudcu vo veci vedenej okresným súdom pod

sp. zn. (krajský súd uznesením sp. zn. z 19. októbra 2012

rozhodol: „Sudca okresného súdu... nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci

vedenej Okresným súdom Piešťany pod č. k. .“)

15. Keďže sťažovateľka, kvalifikovane právne zastúpená advokátom, sa dožadovala

len posúdenia ústavnosti v petite sťažnosti označeného rozhodnutia (bod 7), ústavný súd

viazaný ustanovením (bod 11) sa ďalšími námietkami

sťažovateľky uvedenými sťažnosti nezaoberal a považoval ich len za súčasť jej dôvodovej

argumentácie majúcej preukázať neústavnosť namietaného uznesenia krajského súdu.

16. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať

a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov,

ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci

ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž

nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom

nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve (, ).

17. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva podľa

(resp. listiny) a práva podľa dohovoru

označeným rozhodnutím krajského súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej

veci nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo

následne iba posúdenie, či účinky výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho

rozhodnutím o námietke sťažovateľky o zaujatosti sudcu uznesením sp. zn.

z 19. októbra 2012 sú zlučiteľné s označeným článkom , listiny, resp. dohovoru.

18. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom rozsudku krajského súdu dospel

k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, čo potvrdzuje jeho

argumentácia vychádzajúca z v konaní zistených skutkových záverov. V odôvodnení svojho

rozhodnutia krajský súd uviedol:

„V konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 86.469,33 eur s príslušenstvom

žalovaný podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 19. 9. 2012 vzniesol námietku

zaujatosti vec prejednávajúceho sudcu Mgr. V. Z. z dôvodu, že mu menovaný sudca

opakovane jednostranným nezákonným rozhodnutím odňal možnosť konať pred súdom.

Porušenie procesných práv žalovaného v predmetnom konaní bolo konštatované v

rozhodnutí odvolacieho súdu – Krajského súdu v Trnave, č. k. zo dňa 19. 7.

2012, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, ako aj v konaní 6 Cb

2/2008 žalobca S., a. s.), v ktorom odvolací súd rozsudok Okresného súdu Piešťany zrušil

uznesením č. k. zo dňa 29. 5. 2009.

Poukazoval na to, že nestrannosť sudcu musí byť posudzovaná nielen

zo subjektívneho hľadiska – t. j. na základe osobného presvedčenia a správania sudcu

v danej veci, ale aj z hľadiska objektívneho, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje

dostatočné záruky, aby bola vylúčená každá pochybnosť o jeho nestrannosti. Sudca môže

byť subjektívne nestranný, ale napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená

oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré vo veci

vykonával, vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, ich právnym zástupcom,

svedkom a pod.

Rozhodujúce pritom nie je stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností,

ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach strán a verejnosti. Žalovaný

má za to, že rozhodovacia prax Ústavného súdu SR pamätá na prípad vylúčenia sudcu

napriek nepreukázanej subjektívnej nestrannosti () a že v prejednávanej

veci ide o obdobný skutkový stav ako v prípade rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

zo dňa 11. 11. 2003, ktorým tento súd z prejednávania a rozhodovania veci vylúčil

sudcov odvolacieho súdu z dôvodu opakovaného porušenia procesného práva jednej

zo strán sporu. V danom prípade sudca taktiež opakovane odňal možnosť konať pred súdom

iba žalovanému nakoľko žalobcovia boli so svojimi žalobami úspešní, nerešpektovaním

požiadaviek na odôvodnenie rozsudku uvedených v mu znemožnil

náležité skutkovo aj právne argumentovať proti obom prvostupňovým rozhodnutiam

a docieliť tým zmenu napadnutých rozhodnutí, pričom skutočnosť, že k odňatiu možnosti

konať pred súdom došlo v dvoch rozdielnych súdnych konaniach, nezávisle na konkrétnych

skutkových okolnostiach a obtiažnosti sporov, eskaluje pochybnosti žalovaného o možnej

zaujatosti sudcu voči nemu.

Sudca Okresného súdu v Piešťanoch Mgr. V. Z. ku vznesenej námietke uviedol, že

námietku považuje za nedôvodnú nakoľko nemá žiadny pomer k prejednávanej veci, ani k

účastníkom konania, či k ich právnym zástupcom.

Krajský súd v Trnave prejednal vec podľa ako súd nadriadený

Okresnému súdu Piešťany a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel

k záveru, že v tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky pre vylúčenie sudcu Mgr. V.

Z. z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Podľa sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa predstavuje výnimku

z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi, pričom

vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno iba na základe

výnimočných a závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom

nezaujato a spravodlivo.

V súlade so stanoviskom žalovaného dôvodom pre vznik pochybností o nezaujatosti

sudcu a v konečnom dôsledku aj pre rozhodnutie o jeho vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci za určitých podmienok nepochybne môžu byť aj procesné pochybenia

sudcu zjavne znevýhodňujúce alebo naopak zvýhodňujúce jednu z procesných strán voči

druhej procesnej strane.

Nestrannosť sudcu aj v takomto prípade nemožno posudzovať iba na základe

subjektívneho stanoviska sudcu, avšak ani iba na základe subjektívneho stanoviska

dotknutého účastníka konania, ale aj na základe konkrétnych objektívnych okolností,

vrátane okolností týkajúcich sa flagrantnosti a závažnosti – intenzity porušenia procesného

predpisu, z ktorých by bolo prípadne možné usudzovať priamo na zvýhodňujúci

či poškodzujúci zámer sudcu.

V danom prípade sa sudca v konaní Okresného súdu Piešťany , ktorého

účastníkom bol žalovaný, dopustil v roku 2008, v predmetnej veci v roku 2011 výlučne

v súvislosti s nedôsledným odôvodnením rozhodnutia (podľa zaužívanej súdnej praxe môžu

byť nedostatky odôvodnenia rozhodnutia posudzované ako postup súdu odnímajúci

účastníkovi možnosť konať pred súdom), ktoré aj s prihliadnutím na právnu a skutkovú

obťažnosť prejednávanej veci, skutočnosť, že žalovaným je obchodná spoločnosť,

a absenciu akýchkoľvek iných okolností nasvedčujúcich možnej zaujatosti sudcu voči

tomuto účastníkovi, bez snahy zľahčovať nedostatky rozhodnutia, neposkytujú vznesenej

námietke objektívny základ.

Súd preto dospel k záveru, že okolnosti prípadu vylúčenie sudcu JUDr. V. Z. z

prejednávania a rozhodovania tohoto sporu neodôvodňujú a námietke žalovaného

nevyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto uznesenia.“

19. Ústavný súd zastáva názor, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu. Skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(obdobne napr. , , ).

20. Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne

tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

21. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd

sa námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie,

že sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.

V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo

účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ).

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery

napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom

dokazovaní.

22. Ústavný súd v závere poznamenáva, že dôvody uznesenia krajského súdu

sp. zn. z 19. októbra 2012 sú zrozumiteľné a dostatočne logické,

vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Toto

rozhodnutie nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové dôkazy a právne závery,

konštatuje dostatočne zistený skutkový stav, k čomu krajský súd dospel na základe

vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený

ani povinný nahrádzať (podobne aj , ). Ústavný súd ešte

pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného

súdnictva.

23. Vychádzajúc zo zistených skutočností, ako aj z konštantnej judikatúry ústavného

súdu spojenej s posudzovaním dodržiavania zásad spravodlivého procesu dospel ústavný

súd k záveru, že niet žiadnej spojitosti medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu

a namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia,

ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom

účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. ,

, , , ), ústavný súd sťažnosť odmietol

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

24. Ústavný súd v nadväznosti na právny záver prezentovaný v bode 23 z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti odmietol sťažnosť aj v časti namietajúcej porušenie základného

práva na zákonného sudcu podľa pre nedostatok (absenciu) príčinnej

súvislosti medzi namietaným porušením označeného základného práva a predmetným

rozhodnutím krajského súdu.

25. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný

súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa jej ďalšími návrhmi uvedenými v petite sťažnosti

(bod 7).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013