Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 218/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2002 predbežne prerokoval sťažnosť T. N., bytom B., zastúpeného advokátkou JUDr. G. Z.,

so sídlom Advokátska kancelária, B., ktorou žiada vysloviť porušenie jeho základného

práva na súdnu ochranu upraveného v , porušenie

práva na účinnú ochranu osoby upraveného v časti II. čl. 2 ods. 3 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach, porušenie práva na spravodlivý súd upraveného v časti

III čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a porušenie

práva na spravodlivé súdne konanie upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd konaním Okresného súdu Bratislava I vedeným pod sp.

zn. a konaním a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. júna 2002

č. k. – 117, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. N. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo dňa

26. septembra 2002 doručené podanie T. N., bytom B., (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátkou JUDr. G. Z., so sídlom Advokátska kancelária, B., označené ako

„Sťažnosť“, ktoré doplnil svojím podaním doručeným ústavnému súdu 6. novembra 2002

a ktorým požaduje, aby ústavný súd rozhodol o porušení jeho základného práva na súdnu

ochranu upraveného v (ďalej len „“),

o porušení jeho práva na účinnú ochranu osoby upraveného v časti II čl. 2 ods. 3

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „Pakt“), o porušení

jeho práva na spravodlivý súd upraveného v časti III čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach a o porušení práva na spravodlivé súdne konanie,

upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „Dohovor“) konaním Okresného súdu Bratislava I vedeným pod sp. zn.

a konaním a rozsudkom Krajského súdu Bratislava z 18. júna 2002 č. k. -117.

Navrhovateľ žiada zrušiť predmetné rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, priznať mu

finančné zadosťučinenie vo výške 300 000 Sk a nahradiť trovy konania.

Za porušenie svojich základných práv a ľudských slobôd navrhovateľ považuje

skutočnosť, že vyššie uvedené súdy mu nepriznali nemajetkovú ujmu z titulu nezákonného

rozhodnutia štátneho orgánu, resp. nesprávneho úradného postupu tak podľa príslušných

ustanovení , ako aj podľa o zodpovednosti za

škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom

napriek tomu, že mali preukázané, že došlo zo strany súdu k nesprávnemu úradnému

postupu.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje o sťažnostiach

fyzických osôb a právnických osôb podľa o porušení základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom (ďalej len „základné práva a slobody“), ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každú sťažnosť predbežne prerokuje a zisťuje, či nie je daný dôvod na

jej odmietnutie podľa Z.

z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Obsahom práva na súdnu ochranu upraveného v je umožniť

každému domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde, prípadne na inom orgáne Slovenskej republiky, ak tak ustanovuje zákon.

Sťažovateľ namieta aj porušenie jeho práva upraveného v čl. 14 ods.1 Paktu, a to práva

na spravodlivé a verejné vypočutie nezávislým a nestranným súdom (ktorý rozhoduje buď

o jeho právach, alebo o akomkoľvek trestnom obvinení vznesenom proti nemu). Rovnako

namieta porušenie jeho práva garantovaného v ďalšom medzinárodnom dohovore, ktorým

je Slovenská republika viazaná, a to porušenie jeho práva na spravodlivé prejednanie jeho

záležitosti nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom upraveného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru.

Spoločným rysom uvedených úprav je, že hoci poskytujú procesné záruky

zabezpečenia účinnej ochrany v súdnom konaní prostredníctvom spravodlivého a verejného

prerokovania veci nestranným a nezávislým súdom, nezaručujú zároveň pozitívny výsledok

v prospech ktoréhokoľvek účastníka konania (čo plne potvrdzuje aj doterajšia judikatúra

ústavného súdu (, , ).

Ústavný súd je oprávnený aj povinný posúdiť prípadnú neústavnosť konania alebo

rozhodovania všeobecných súdov, t. j. či v konaní pred nimi nedošlo k porušeniu

ústavnoprocesných princípov ( až 50 ). Takto vymedzená právomoc ústavného

súdu však nemá za následok vznik oprávnenia a povinnosti hodnotiť právne názory

všeobecných súdov, ku ktorým tieto súdy dospeli na základe výkladu a uplatňovania

zákonov (podobne aj ).

Sťažovateľ vyjadruje nespokojnosť s právnymi závermi, ku ktorým dospeli

všeobecné súdy (okresný súd a krajský súd) pri prerokúvaní jeho občianskoprávnej veci,

a poukazoval na porušenie niektorých ustanovení , ktoré

mali podľa neho vyústiť do porušenia základného práva na súdnu ochranu na nezávislom

a nestrannom súde.

Ústavný súd skúmal, či tvrdenými postupmi okresného súdu a krajského súdu ako

odvolacieho súdu vôbec mohla vzniknúť situácia, ktorá by vyústila do záveru, že došlo

k porušeniu základných práv sťažovateľa podľa , Paktu a čl.

6 ods. 1 Dohovoru. Navrhovateľ bol účastníkom súdnych konaní a ako účastník vykonával

svoje procesné práva a využíval procesné oprávnenia, ktoré mu priznáva Občiansky súdny

poriadok. Všeobecné súdy v jeho veci rozhodli konečným rozhodnutím - rozsudkom, hoci

nie v jeho prospech. Ústavný súd uzavrel, že keďže obsahom základných práv podľa čl. 46

ods. 1 , Paktu a Dohovoru nie je právo na rozhodnutie podľa

želania účastníka súdneho konania, túto časť sťažnosti odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Sťažovateľ namieta aj porušenie jeho práva na účinnú ochranu osoby podľa časti II,

čl. 2 ods. 3 Paktu. Článok 2 ods. 3 tohto Paktu zaväzuje každý štát, ktorý je zmluvnou

stranou Paktu, zabezpečiť ktorejkoľvek osobe, ktorej práva alebo slobody uznané týmto

Paktom boli porušené, účinnú ochranu bez ohľadu na to, či sa porušenie jej práva alebo

slobody dopustili osoby konajúce v úradnej funkcii, ďalej tiež zabezpečiť, aby každá osoba,

ktorá sa domáha takej ochrany, mala na ňu právo ustanovené príslušnými právnymi,

správnymi alebo zákonodárnymi orgánmi alebo akýmkoľvek iným orgánom ustanoveným

právnym systémom štátu a aby mala možnosť právnej ochrany, ako aj to, aby príslušné

orgány túto ochranu presadzovali, len čo sa poskytne. Znamená to, že toto ustanovenie

ukladá povinnosť štátu rešpektovať a zabezpečiť všetkým jednotlivcom na jeho území a pod

jeho jurisdikciou práva uvedené v Pakte (t. j. práva upravené v časti III Paktu). Z uvedeného

vyplýva, že namietať porušenie časti II čl. 2 ods. 3 Paktu nemožno priamo, ale len v spojení

s politickými a občianskymi právami uvedenými v časti III. Preto aj túto časť sťažnosti

z dôvodu absencie príčinnej súvislosti tohto ustanovenia s možným porušením označeného

základného práva ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa na

rozhodnutie ústavného súdu.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 13. novembra 2002