Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 37/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

31. mája 2001 predbežne prerokoval podnet V. S., bytom T., zastúpeného advokátom

JUDr. R. K., K., ktorým namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa Okresným

súdom v T. v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajským súdom v T.

v konaniach vedených pod sp. zn. , a , a takto

r o z h o d o l :

1. Podnet V. S. v časti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa v konaní vedenom pred

Okresným súdom v T. pod sp. zn. a v konaniach vedených pred Krajským

súdom v T. pod sp. zn. , a o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnený.

2. Podnet V. S. v časti namietajúcej porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky v konaní vedenom pred Okresným súdom v T. pod sp. zn.

a v konaniach vedených pred Krajským súdom v T. pod sp. zn. ,

a o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

V. S., bytom T., (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpený právnym zástupcom

JUDr. R. K., K., podnetom podaným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) dňa 3. januára 2001 namietol porušenie svojho základného práva na

súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 (právny zástupca to v petite označil ako porušenie

práva na spravodlivé prerokovanie veci podľa čl. 46 ods. 4, hoci v odôvodnení

podnetu správne uvádza a právo na súdnu ochranu) Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa Okresným súdom v T. (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajským súdom v T.

(ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. ,

a .

V podnete, ktorý bol doplnený a upresnený (najmä pokiaľ ide o návrh na

rozhodnutie vo veci samej) právnym zástupom navrhovateľa, sa uvádza, že konaním

všeobecných súdov došlo k porušeniu zákonnosti, lebo sa nerešpektovalo jeho právo

na započítanie v súlade s a , čím sa fakticky

uprelo právo na súdnu ochranu. Jeho procesné úkony neboli vzaté do úvahy pri

rozhodovaní súdov. Ďalšie porušenie zákonnosti vidí navrhovateľ v tom, že súdy sa

nevenovali preskúmaniu rozhodnutia predstavenstva bytového družstva, hoci to malo

význam pre posúdenie predbežnej otázky.

Zbytočné prieťahy navrhovateľ vidí v tom, že vec bola prerokúvaná viac ako

päť rokov, čo jej povaha neodôvodňuje. Predložil rozhodnutia súdov, z ktorých je

zrejmé, že vec bola právoplatne rozhodnutá v roku 1999.

II.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je jedným z dôvodov odmietnutia

podnetu na začatie konania aj jeho zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť

v prípade, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietanými

postupmi orgánu štátu (v tomto prípade občianskoprávnych súdov) a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietala fyzická osoba (podobne

).

Ústavný súd je oprávnený aj povinný posúdiť prípadnú neústavnosť konania

alebo rozhodovania všeobecných súdov, t. j. či v konaní pred nimi nedošlo k porušeniu

ústavnoprocesných princípov ( až 50 ). Takto vymedzená právomoc

ústavného súdu však nemá za následok vznik oprávnenia a povinnosti hodnotiť právne

názory všeobecných súdov, ku ktorým tieto súdy dospeli na základe výkladu a

uplatňovania zákonov (podobne aj ).

Navrhovateľ požadoval, aby ústavný súd inak hodnotil závery, ku ktorým

dospeli všeobecné súdy (okresný a krajský súd) pri prerokúvaní jeho občianskoprávnej

veci, a poukazoval na porušenie zákonnosti, ktoré malo podľa neho vyústiť do

porušenia základného práva na súdnu ochranu. Ústavný súd však nie je oprávnený

z hľadiska jeho ústavných kompetencií na to, aby zasahoval do zákonom upravených

postupov všeobecných súdov v civilnom spore. Preto sa ústavný súd ani nevyjadruje

k námietkam navrhovateľa o porušení zákonnosti ( ).

Ústavný súd skúmal aj to, či tvrdenými postupmi okresného súdu a krajského

súdu ako odvolacieho súdu vôbec mohla vzniknúť situácia, ktorá by vyústila do

záveru, že došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

. Navrhovateľ bol účastníkom súdnych konaní a aj ako žalovaný účastník

vykonával svoje procesné práva a využíval všetky procesné oprávnenia, ktoré mu

priznáva . Všeobecné súdy v jeho veci rozhodli konečným

rozhodnutím – rozsudkom.

To, že konečné rozhodnutie vyznelo v neprospech žalovaného, nemá žiadnu

príčinnú súvislosť so základným právom na súdnu ochranu. Právo na súdnu ochranu

totiž nie je právom na úspech v súdnom konaní (v občianskoprávnom spore) a toto

právo ani nezahŕňa právo na zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany

žalovaného účastníka –navrhovateľa. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to,

aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali

procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah

k predmetu konania. V danom prípade navrhovateľ nemá bez ďalšieho právo, aby

občianskoprávny súd preskúmal rozhodnutie predstavenstva bytového družstva

v rámci skúmania predbežnej otázky podľa § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku, ak tento súd dôjde k záveru, že taký postup nemá žiadnu relevanciu pre

predmet sporu a mieni v rámci zákonných postupov riešiť takú otázku sám, prípadne

ju nehodnotí ako právne významnú.

Osobitne sa však ústavný súd venoval námietke navrhovateľa, že k porušeniu

jeho základného práva na súdnu ochranu došlo tým, že súdy sa nevenovali jeho

kompenzačnej námietke, ktorú vzniesol podľa § 97 a § 98 Občianskeho súdneho

poriadku. Táto kompenzačná námietka, ako to vyplýva z listín predložených

navrhovateľom, neprevyšovala sumu žalovanú v konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. , a preto je iba procesnou obranou proti žalobe podanej

Bytovým družstvom so sídlom v T.

Započítanie, ktorým sa účastník iba bráni proti rozsahu nároku uplatneného

v žalobe, je procesný úkon účastníka konania, ktorého urobením účastník už napĺňa

svoje základné právo na súdnu ochranu upravené v . Ústavný súd

pritom zotrváva na svojom názore, ktorý je konštantne judikovaný, že urobenie

takéhoto procesného úkonu nezakladá nárok na jeho právnu kvalifikáciu súdom

v zmysle a v rozsahu požadovanom účastníkom, v tomto prípade nárok na

akceptovanie na úspech započítania ako vzájomného návrhu (vzájomnej žaloby).

Z uvedeného vyplýva, že táto časť podnetu navrhovateľa je zjavne

neopodstatnená. Medzi konaním súdov, ktoré pojednávali a rozhodovali v jeho

sporovej veci, a obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

nie je žiadna príčinná súvislosť. Súdy postupovali totiž podľa zákona

() a takým postupom nemohli porušiť základné právo

navrhovateľa na súdnu ochranu podľa .

III.

Navrhovateľ podal podnet na ústavný súd, ktorým namietal zbytočné prieťahy

v uvádzaných konaniach, a teda porušenie jeho základného práva na konanie bez

takých prieťahov podľa , v čase, keď všetky rozhodnutia

všeobecných súdov, ktoré sú uvedené v návrhu na rozhodnutie, už nadobudli

právoplatnosť. Podnet bol doručený ústavnému súdu 3. januára 2001 a konečný

rozsudok krajského súdu spolu s rozsudkom okresného súdu nadobudli právoplatnosť

v roku 1999.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu v odôvodnení podnetu treba tvrdiť a

preukazovať to, že ochrana ústavnosti sa uplatnila v čase, keď k porušeniu uvedeného

práva došlo alebo porušenie v tomto čase trvalo. Ak sa ochrana ústavnosti uplatnila

v inom čase, zásadne to odôvodňuje záver o zjavnej neopodstatnenosti podnetu

(, ).

Z dátumu právoplatnosti rozsudkov, ktorými malo dôjsť k porušeniu

základného práva podľa , a z dátumu doručenia podnetu na ústavný

súd možno urobiť jednoznačný záver, že v čase doručenia podnetu už bolo tvrdené

porušovanie práv spoločnosti skončené (netrvalo) v dôsledku právoplatného skončenia

sporu ().

Z dôvodov uvedených v častiach II a III tohto uznesenia ústavný súd podľa § 25

ods. 2 o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

v znení neskorších predpisov odmietol podnet navrhovateľa ako zjavne

neopodstatnený.