Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoCsp-38-2020.pdf
PDF · 119.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/38/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu P. F.O., A.. XX.X.XXXX, W. M. XX, štátny občan SR, zastúpený FALIS & Partners s.r.o. so sídlom v Bratislave, Lermontovova 14, IČO: 51 769 654, proti žalovanému EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 72 48 03, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 4. marca 2020 č.k. 52Csp/9/2020 - 18 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia.
Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol, že:
I/ žalovaný je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 002266911140313 uzavretej dňa 19.3.2013, II/ súd poučuje strany, že žalovaný je oprávnený podať v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. , IČO: 35 72 48 03, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanému P. F.O., A.. XX.X.XXXX, W. M. XX, štátny občan SR, žalobu o zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy na Okresný súd Michalovce, III/ Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty a.s. súdny poplatok za podaný návrh vo výške 33 eur a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, IV/ Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.
2. Vyhovel tak návrhu žalobcu, ktorý pred začatím konania vo veci samej žiadal neodkladným opatrením uložiť žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. 002266911140313 uzavretej dňa 19.3.2003, s tvrdením, že žalobcovi ako dlžníkovi boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 25.000 eur na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 002266911140313 uzatvorenej dňa 19.3.2013 medzi žalobcom a pôvodným veriteľom VÚB banka, a.s., ktorý predmetnú pohľadávku postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky na žalovaného, domáhajúceho sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu, na základe žiadosti o zrážky zo mzdy u zamestnávateľa žalobcu - spoločnosť Stawi s.r.o. so sídlom v Bidovciach 352, IČO: 36 216 470 (ďalej aj „zamestnávateľ žalobcu“), ktorú žalovaný odôvodnil existenciou údajného dlhu žalobcu voči žalovanému zo zmluvy o úvere č. 002266911140313 s tým, že ku dňu 15.1.2020 dlh mal činiť 48.735,61 eur s príslušenstvom a naďalej sa úročí.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie z tvrdenia žalobcu (navrhovateľa neodkladného opatrenia), že spolu so žiadosťou o výkon zrážok z jeho mzdy žalovaný predložil zamestnávateľovi
žalobcu aj zmluvu o úvere, ktorej súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy k predmetnej zmluve, ktorú žalobca považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v spojení s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, nakoľko umožňuje veriteľovi od žalujúceho dlžníka kedykoľvek v budúcnosti vymáhať dlh, ktorý reálne neexistuje, resp. plnenie, na ktoré nemá veriteľ žiaden nárok, a bez akéhokoľvek obmedzenia stavia žalobcu do pozície, kedy tento bez právneho základu stráca právo disponovať so svojim príjmom. Súd vychádzal takisto z tvrdenia žalobcu v návrhu, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým právnym úkonom, lebo neuvádza výšku pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje, žalobca ako dlžník nemôže zrážky priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť kvôli neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah, a preto na základe takejto neplatnej zmluvnej podmienky nemôže dochádzať k realizácii zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného, a to i s odkazom na § 5a zák. č. 250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa, lebo dohody o zrážkach zo mzdy bola malým prakticky nečitateľným písmom vopred predformulovaná v zmluve o úvere, žalobcovi bola predložená na podpis bez možnosti jej zmeny alebo odmietnutia, žalobca o následkoch jej uzatvorenia poučený nebol, pričom ak žalobca chcel uzatvoriť samotnú úverovú zmluvu, musel pristúpiť aj k dohode o zrážkach zo mzdy. Súd poukázal aj na tvrdenie žalobcu, ktorý potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňoval tvrdením, že prostredníctvom takto vykonávaných zrážok zo mzdy dochádza k závažným zásahom do jeho práv, k sťažovaniu až znemožňovaniu zabezpečovania základných potrieb žalobcu a jeho rodiny a k vzniku bezdôvodného obohacovania sa na strane žalovaného na úkor žalobcu, pričom jedine navrhovaným neodkladným opatrením môže zabrániť ďalšiemu výkonu zrážok z jeho mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko právna úprava neumožňuje ani žalobcovi ako spotrebiteľovi a ani jeho zamestnávateľovi namietať povahu a výšku dlhu a zastaviť mimosúdne zásah do majetku spotrebiteľa spôsobenú zrážkami zo mzdy, aj keď je veriteľ súkromnou osobou.
4. Súd prvej inštancie mal z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za osvedčené, že na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexi pôžička uzavretej dňa 19.3.2013 medzi žalobcom ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom, bol žalobcovi poskytnutý úver 25.000 eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť v 119-tich pravidelných mesačných splátkach, že v článku 1 bod 8 zmluvy ako typ zabezpečenia pohľadávky banky vzniknutej z označenej zmluvy o úvere boli dohodnuté zrážky zo mzdy v prípade príjmu zo závislej činnosti. Zistil, že podľa článku 2 bod 6 zmluvy o úvere podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.
5. Po právnom posúdení veci podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d) CSP, § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 CSP, prvoinštančný súd uzavrel, že žalobca v dostatočnej miere osvedčil svoj nárok a tvrdenie, že zamestnávateľ žalobcu realizuje zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená v ten istý deň ako zmluva o úvere, pričom pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy má byť úverová zmluva súčasne aj dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobca považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvej inštancie usúdil, že je žiaduce dočasne upraviť pomery strán a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej prijateľnosť je medzi stranami sporu sporná, pričom zrážky zo mzdy žalobcu zamestnávateľ musí vykonávať na základe nejudikovaného titulu a do právoplatného rozhodnutia súdu žalobca nemá iné prostriedky ako tento proces zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobca ako slabšia strana v označenom zmluvnom vzťahu mohol zmluvu o úvere buď podpísať alebo odmietnuť ako celok, keďže zmluva o úvere je zároveň aj dohodou o zrážkach zo mzdy, pričom nemohol nijako ovplyvniť jej obsah a spôsob zabezpečenia pohľadávky, lebo inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný, resp. jeho právny predchodca, navyše v dohode o zrážkach zo mzdy nie je uvedený platiteľ mzdy žalobcu. Dodal, že nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému zdržať sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy žalobcu je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobcu, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, že by sa na základe neprijateľnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje, pričom v prípade odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, sa možno domáhať jeho zrušenia v súlade s § 334 CSP.
6. Podľa § 337 ods. 1 CSP súd poučil stranu, ktorej uložil neodkladným opatrením povinnosť o možnosti podať žalobu o zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy na Okresný súd Michalovce.
7. Výrok o súdnom poplatku prvoinštančný súd odôvodnil aplikáciou § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia o výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník v zmysle § 256 ods. 1 CSP.
8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a napokon, že neboli splnené procesné podmienky. Žalovaný nesúhlasil s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, označil ho ako celok za nedôvodný a navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný označil nariadenie neodkladného opatrenia za nie nevyhnutný právny prostriedok tvrdiac, že súd nariadením neodkladného opatrenia uviedol žalovaného veriteľa do stavu právnej neistoty ohľadom vzájomného právneho vzťahu, ktorý bol medzi zmluvnými stranami zmluvy platne dojednaný, vrátane zabezpečenia záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy. Uviedol, že v danom prípade sa nejedná o proporčne vyvážené rozhodnutie, nakoľko nárok žalovaného môže byť uplynutím času oslabený, naviac, ak žalobca ani len nenavrhol rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný v odvolaní citoval znenie § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poukázal na viaceré súdne rozhodnutia, najmä rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 257/2010, I. ÚS 46/00, III. ÚS 406/2013 a podčiarkol, že v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy ide o dobrovoľné vykonávanie zrážok na základe písomnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, ktorou dlžník dáva súhlas k tomu, aby sa pohľadávka postupne uspokojovala zrážkami zo mzdy, ktorá je účinná potom, ako sa pohľadávka veriteľa stala zročnou a veriteľ ju predloží platiteľovi mzdy dlžníka, ktorý je následne povinný zrážať a vyplácať veriteľovi zrážky z dlžníkovej mzdy pravidelne do uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Podľa žalovaného v zmysle § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nie je obligatórnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov samostatnosť na osobitnej listine a pretože platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch z hľadiska jej náležitostí sa posudzuje podľa práva platného v čase jej vzniku, nárok žalobcu nemožno vyvodzovať z § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý nadobudol účinnosť až dňa 1.5.2014, naviac v čase podpisu zmluvy nebola ani zákonom upravená veľkosť písma, keďže právna úprava bola prijatá až nariadením vlády SR č. 141/2014 Z.z., účinným od 1.1.2015, majúc pritom za to, že zmluva je písaná dostatočne veľkým písmom. Žalovaný v odvolaní pripomenul, že právny predchodca žalovaného -Všeobecná úverová banka, a.s., v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexi pôžička zo dňa 19.3.2013, ktorej neoddeliteľnou podmienkou boli všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., splnil všetky zákonné náležitosti a aj dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.3.2013 má všetky zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť, neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlila podstatu dohody o zrážkach zo mzdy a dala žalobcovi možnosť výberu zmluvu podpísať, resp. nepodpísať. Podpísaním zmluvy žalobca prejavil súhlas prípadným zrážaním zo mzdy, pričom uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nevylučoval samotný zákon. Akcentoval, že žalobca v zmluve, ktorú vlastnoručne podpísal, výslovne súhlasil, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa zmluvy, veriteľ je oprávnený požadovať od zamestnávateľa dlžníka výkon zrážok zo mzdy až do úplného splatenia všetkých pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi, čo plynie z článku 2 bod 6 a článku 3 bod 5 zmluvy. Žalovaný v odvolaní ďalej zdôraznil, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že ustanovenia o dohode
o zrážkach zo mzdy neboli individuálne dojednané a nemal možnosť ich odmietnuť, čo plynie i z článku 1 bod 8 zmluvy, kde je typ zabezpečenia výslovne označený „X“, a tak len na základe tvrdenia žalobcu nemožno uzavrieť, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná.
9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
10. Na základe podaného odvolania žalovaného odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 CSP a v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP v spojení s § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
11. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so zákonnými podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia, náležite v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany pred svojím rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia predovšetkým posúdil, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k splneniu podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý následne správne právne posúdil, ak usúdil, že v posudzovanej veci žalobca osvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán v navrhovanom znení, a správne rozhodol, ak návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúcej z dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. 002266911140313, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosť Všeobecná úverová banka a.s. a žalobcom dňa 19.3.2013.
12. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozhodnutia, preto sa v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov, a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného len uvádza, že žalovaný vo svojom odvolaní v podstate neuviedol žiadne také skutočnosti ani námietky, ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého uznesenia a odôvodnili iné rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (§ 324 ods. 1 CSP) len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala (§ 325 ods. 2 písm. d/ CSP).
15. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods. 1 a 2 CSP).
16. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
17. Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby neodkladného opatrenia na konanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie podľa Civilného sporového poriadku môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená; ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená (por. m.m. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2018, sp. zn. I. ÚS 160/2018). Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je pritom postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na neodkladné opatrenie, aspoň osvedčené. Relevantné skutkové tvrdenia je povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.
18. Z dôvodov napadnutého prvoinštančného uznesenia jasne vyplýva, že s prihliadnutím na tvrdenie žalobcu, že žalovaný od žalobcu vymáha plnenie na základe označenej dohody o zrážkach zo mzdy, slúžiacej ako zabezpečovací prostriedok v rámci spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorej zmluvné podmienky neboli predmetom posúdenia súdu a súdnej kontrole môžu byť podrobené až v konaní vo veci samej, dospel prvoinštančný súd k záveru, že je potrebná bezodkladná úprava pomerov sporových strán uložením povinnosti žalovanému zdržať sa použitia označenej dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 002266911140313 uzavretej dňa 19.3.2013, majúc za nepochybné, že ďalšie vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu na základe označenej dohody o zrážkach zo mzdy by mohlo spôsobiť žalobcovi ujmu v situácii, ak žalobca nemá iné právne, ani faktické možnosti zabrániť vykonávaniu ďalších zrážok zo mzdy, keďže výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť iba súd.
19. Neopodstatnene podľa názoru odvolacieho súdu spochybňuje žalovaný vo svojom odvolaní správnosť záveru súdu prvej inštancie o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán v navrhovanom znení.
20. V danom prípade súd prvej inštancie pomocou žalobcom ponúknutých dôkazných prostriedkov správne zistil najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na neodkladné opatrenie, náležite sa pritom riadiac skutkovými okolnosťami opísanými v návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä naliehavosťou úpravy vzťahu medzi žalovaným veriteľom a žalujúcim spotrebiteľom. Adekvátne pritom súd vychádzal z premisy, že postačuje, aby osvedčené skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti javili ako nanajvýš pravdepodobné (por. m.m. napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 102/2005, sp.zn. III. ÚS 298/2008), a správne zohľadnil aj ústavný aspekt materiálnej rovnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý sa prejavuje ako ochrana spotrebiteľa vychádzajúca z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, ktorá situácia často vedie spotrebiteľa k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (por. napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/98 až C-244/58 Oceano Groupo), a tiež s ohľadom na to, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na zabránenie tomu, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou alebo praktikou, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi a nekalých praktík zo strany predajcov alebo dodávateľov (por. m.m. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-473/00 Cofidis), v snahe dosiahnuť vyvážené pozície, t.j. spravodlivosť, ekvitu a rovnováhu zúčastnených záujmov. Procesný postup, ktorý prípadne vedie k pozitívnemu záveru o nevyhnutnosti (potrebe) úpravy „pomerov“, sa zakladá (len) na osvedčení (spravdepodobnení) určitých skutočností. To samo osebe signalizuje, že ide o postup osobitný, a teda odlišný od toho, ktorý sa spája s rozhodovaním vo veci samej i s rozhodnutím, ktorým by sa toto konanie mohlo skončiť. V kontexte možností, že neodkladné opatrenie sa môže, ale i nemusí bezprostredne viazať na konanie vo veci samej, je potom podľa názoru odvolacieho súdu nenáležitá námietka žalovaného, že nie je opodstatnená dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v prípade, ak žalobca nenavrhol rozhodnutie vo veci samej.
21. V posudzovanom prípade z obsahu spisu i dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobca sa neodkladným opatrením domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do svojho majetku, ku ktorému by malo dôjsť zrážkami z jeho mzdy na základe použitia označenej Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexi pôžička uzavretej dňa 19.3.2013 medzi žalobcom ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom, pretože na zabránenie vykonávania zrážok zo mzdy nemá iné právne ani faktické možnosti.
22. Súd prvej inštancie správne usúdil, že označená dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej podmienky neboli predmetom súdneho prieskumu vo veci samej. Súd rovnako náležite v dôvodoch uznesenia konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy je voči platiteľovi mzdy účinná, keď mu bola predložená a zaniká, ak pohľadávka
veriteľa je splnená, alebo keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy neodkladným opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy (por. m.m. napr. R 47/1974). Za stavu, ak z obsahu spisu i dôvodov napadnutého uznesenia (§ 329 ods. 2 CSP) plynie, že realizácia zrážok zo mzdy žalobcu na základe označenej dohody o zrážkach by mohla byť v rozpore s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto vychádza z neprijateľných zmluvných podmienok zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, práve tieto skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu osvedčujú právo žalobcu a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v žalobcom navrhovanom znení, napriek tomu, že toto právo žalobcu (a žalovaného veriteľa) ešte nebolo predmetom súdneho dokazovania vo veci samej.
23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a k jeho naplneniu dochádza, ak súd zasiahol do ústavou, resp. dohovorom garantovaných práv strany sporu, čím mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (Civilný sporový poriadok) priznáva. Odvolací súd pripomína, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach prezentoval svoj názor, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní, lebo jeho obsahom je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť (por. m.m. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 88/01). Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 37/01). Všeobecné súdy postupom, ktorým rešpektujú platný Civilný sporový poriadok, nemôžu porušiť základné právo oprávneného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (por. m.m. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 811/00). Na druhej strane postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces, je nesprávny procesný postup.
24. Odvolací súd nezistil žalovaným vytýkané vady spočívajúce v nesprávnom procesnom postupe súdu, ktoré naviac žalovaný vo svojom odvolaní bližšie nekonkretizoval.
25. Odvolací súd preto na tomto mieste len pripomína, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Ako už bolo vyššie uvedené, neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a súd je preto povinný o návrhu rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote (§ 328 ods. 2 CSP), pričom pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej.
26. Ochrana žalovaného je daná (o.i.) zodpovednosťou žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (por. m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/31/2012).
27. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predpokladom na záver o porušení práva na spravodlivý proces je také jeho porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné v činnosti súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v zákone v spojitosti s neodkladnými opatreniami a na tomto mieste pripomína názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017, podľa ktorého: „Zdanlivo znevýhodňujúce postavenie subjektu, proti ktorému nariadené predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) smeruje, vrátane konaní, kedy bolo predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) nariadené až rozhodnutím odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, nie je možné považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Uvedené postavenie subjektu, proti ktorému nariadené predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) smeruje, je vyvažované právom podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP), prípadne nárokom na náhradu škody a inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením, ak sa žalobe žalobcu vo veci samej nevyhovie, alebo ak nedôjde k uspokojeniu práva žalobcu (§ 340 ods. 1 CSP)“.
28. V okolnostiach posudzovanej veci dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o splnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v žalobcom navrhovanom znení, najmä ak v zmysle vyjadrenia žalobcu žalovaný má záujem jednostranne diktovať výšku dlhu a neobmedzene disponovať so mzdou žalobcu na základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy až do doby, kým sa on sám svojvoľne rozhodne, že zrážky zastaví.
29. S poukazom na uvedené dôvody, ako i dôvody uvedené súdom prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
30. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na fakt, že neodkladné opatrenie bolo nariadené pred začatím konania vo veci samej, a teda ide o konečné rozhodnutie, v ktorom je potrebné rozhodnúť aj o trovách konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, a preto mu náhrada trov konania nepatrí. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, avšak v odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).