Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 257/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. H., K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety a čl. 8 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove vo veci vedenej

pod sp. zn. z 10. februára 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. H. o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca

2010 doručená M. H., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 41 ods. 4

(ďalej len „“), práv podľa prvej vety a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod

sp. zn. z 10. februára 2010.

Na Okresnom súde Humenné (ďalej len „okresný súd“) sa na návrh matky

z 12. februára 2008 vedie konanie o úpravu práv a povinností rodičov k ich maloletej dcére

A. (ďalej len „maloletá“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uviedol:

„Dňa 20.11.2008 podala matka v predmetnom konaní návrh na vydanie predbežného

opatrenia o zákaze styku otca - sťažovateľa s maloletou A. H.

Okresný súd Humenné uznesením sp. zn. -57 zo dňa 1.12.2008 na návrh

matky rozhodol tak, že predbežne zakázal styk otca M. H. s maloletou dcérou, A. H., nar.

21.10.2001 až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde pod sp. zn.

.

Proti tomuto uzneseniu podal otec - sťažovateľ, prostredníctvom svojho právneho

zástupcu, dňa 19.12.2008 odvolanie, v ktorom navrhol, aby krajský súd napadnuté

uznesenie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. zo dňa 19.1.2009 potvrdil

uznesenie prvostupňového súdu.

Podaním doručeným prvostupňovému súdu zo dňa 22.5.2009 sa otec - sťažovateľ

domáhal, aby súd zrušil uznesenie Okresného súdu Humenné sp.zn. zo dňa

1.12.2008 a predbežným opatrením upravil styk otca s maloletým dieťaťom.

Okresný Humenné uznesením sp. zn. - 331 16.6.2009 rozhodol tak, že

návrh otca na zrušenie uznesenia Okresného súdu Humenné sp.zn. 20. zo dňa

1.12.2008 a na predbežnú úpravu styku otca s maloletou A. H. zamietol:

Dňa 10.11.2009 podal sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

v predmetnej veci návrh na zrušenie predbežného opatrenia vo veci sp. zn. .

Okresný súd Humenné uznesením sp. zn. -60 zo dňa 4.12.2009 návrh

na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Humenné

sp. zn. zo dňa 1.12.2008 zamietol.

Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne odvolanie zo dňa 28.12.2009.

Podaním vo veci sp.zn. sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne požiadal súd poukazujúc na ustanovenie § 75 ods. 9, aby vec bezodkladne

predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Dňa 22.1.2010 podal sťažovateľ vo veci sp. zn. sťažnosť predsedovi

Okresného súdu Humenné na prieťahy v konaní.

Dňa 1.3.2010 bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené uznesenie Krajského

súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 10.2.2010, s tým, že krajský súd potvrdzuje

uznesenie.“

Sťažovateľ v sťažnosti napokon uvádza:

«Podľa názoru sťažovateľa uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7 CoP

3/2010 zo dňa 10.2.2010 došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie

zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru, práva domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na súde zakotvené v článku 46 ods. 1 SR, práva na vedenie

rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu.

... Krajský súd v Prešove rozhodnutím sp. zn. zo dňa 19.1.2009 na

odvolanie otca proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, v ktorom argumentoval predovšetkým

tým, že závery súdu nekriticky preberajú tvrdenia matky maloletého dieťaťa uviedol, že

odvolanie otca nie je dôvodné, poukázal na ustanovenie § 38 ods. 4 Zákona o rodine

a urobil záver, že dôvody uvedené v uznesení súdu prvého stupňa sú správne.

Súd skonštatoval, že „matka maloletej svojimi tvrdeniami v spojení s doloženými

písomnosťami uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia svoj nárok osvedčila.

Naliehavosť dočasnej úpravy pomerov vyplýva z tvrdenej intenzity konania, ktorými

negatívne vplýva na dieťa.

Aj keď predmetom tejto sťažnosti nie je ani rozhodnutie Okresného súdu

v Humennom zo dňa 1.12.2008, ani uznesenie Krajského súdu zo dňa 19.1.2009 sťažovateľ

považuje za potrebné poukázať na to, že Okresný súd v Humennom založil svoje

rozhodnutie na dôvodoch tvrdených matkou, ktoré spočívali v správaní sťažovateľa

predchádzajúcom času, keď matka prevzala dieťa do svojej starostlivosti. Krajský súd v

Prešove z dôvodov, ktoré so zreteľom má charakter konania, (starostlivosť súdu o

maloletých), sťažovateľ celkom dobre nechápe, rozhodnutie potvrdil, vychádzajúc z názoru,

že matka osvedčila svoj nárok.

... V návrhu na zrušenie predbežného opatrenia o zákaze styku, ktorý podal

sťažovateľ na súd dňa 22.5.2009 poukázal na skutočnosť, že viaceré, matkou iniciované

konania, vrátane trestných oznámení, v ktorých bolo matkou dieťaťa oznamované jeho

údajné konanie napĺňajúce znaky trestných činov boli odložené, zastavené alebo iným

spôsobom, inak ako meritórne vybavené, pretože nebolo preukázané, že by sa čo i len

v jednom prípade dopustil správania, ktoré by mohlo akýmkoľvek spôsobom ohroziť vývoj

maloletého dieťaťa, z ktorého ho matka obviňovala.

... Otec navrhol, aby sa mohol stretávať s dcérou aspoň raz v týždni na 2 hodiny

a akceptoval by aj možnosť stretávania sa s dieťaťom v prítomnosti matky alebo kolízneho

opatrovníka.

... Súd sa opätovne vo svojom odôvodnení stotožnil s tvrdeniami matky a citoval jej

vyjadrenia o otcovom nevhodnom správaní. Súd uviedol že jeho správanie v súčasnosti

maloletej skôr škodí ako prospieva. Poukázal, že zo spisového materiálu nevyplýva, že by tu

neboli dôvody na predbežný zákaz styku. Poukázal na znalecký posudok Mgr. U., podaný

v uvedenom konaní, z ktorého vyplýva, že otec aktívne manipuluje s emóciami a postojmi

maloletej a tým ide aj o nepriame psychické týranie zo strany otca.

Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľ odvolanie nepodal.

...Vo svojom návrhu na zrušenie predbežného opatrenia zo dňa 9.11.2009 poukázal

otec na to, že od vydania rozhodnutia Okresného súdu v Humennom o zákaze styku

uplynula doba 11 mesiacov a že od tohto času nemá možnosť realizovať svoje rodičovské

právo na styk s dieťaťom, ani len obmedzeným stykom s ním. Otec konkrétne poukázal na

konanie matky, ktoré ako už bolo uvedené, súdy v predchádzajúcich rozhodnutiach v tejto

veci považovali za dostatočný podklad pre svoje rozhodnutie, na jej oznámenia na Úrade

práce, sociálnych vecí a rodiny o údajnom špehovaní a jeho podobných aktivitách voči

maloletej v matkou konkrétne označených dňoch a uviedol súdu, že tieto tvrdenia nie sú

pravdivé a ako príklad nepravdivosti tvrdení uviedol skutočnosť, že matka medzi časmi keď

mal dieťa sledovať uvádza okrem iného aj taký, keď bol preukázateľne v práci.

... Navyše, poukazuje sťažovateľ na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.

-466 zo dňa 23.6.2009, ktorým tento súd zrušil rozsudok OS v Humennom

sp. zn. zo dňa 7.4.2009, a v odôvodnení ktorého konštatoval:

„V preskúmavanej veci odvolací súd konštatoval zo strany oboch rodičov

neštandardné správanie sa vo vzťahu k druhému z nich, majúce mnohoraz prvky

iracionálneho správania, ktoré môžu mať negatívny vplyv na maloletú a jej riadny vývoj.

Nejedná sa len o podnety na začatie trestného stíhania podávané jedným rodičom na

druhého, či opakované návrhy na vydávanie predbežných opatrení a na ich zmenu, ale aj

návrhy matky na zákaz styku otca s maloletou, či dokonca návrh na zákaz priblíženia sa

otca s maloletou na vzdialenosť 100 metrov.“

V ďalšom odvolací súd konštatuje, že je potrebné, aby sa znalec, ktorého úlohou

bude posúdiť, ktorý a či niektorý z rodičov má predpoklady na riadnu výchovu dieťaťa,

vysporiadal sa s poznatkom, že matka opakovane a kategoricky znemožňuje otcovi

stretávanie sa s maloletou, napriek evidentne pozitívnemu vzťahu maloletej k nemu.

Uviedol:

„Preto by mal znalec zaujať stanovisko k vhodnosti takejto úpravy práv a povinností

rodičov, na základe ktorej by bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca a bol by

upravený styk maloletej s matkou“.

Osobitne poukazuje sťažovateľ na túto časť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho

súdu:

„Nie je totiž možné, bez riadneho zdôvodnenia zakázať styk maloletej s rodičom,

pokiaľ nepochybne maloletá sa s rodičom stretávať chce. Negatívne konfliktné vzťahy medzi

rodičmi, ktoré vylučujú, či podstatne sťažujú ich vzájomný racionálny kontakt,

neznamenajú, že by mohli byť dôvodom pre zákaz stretávania sa jedného z rodičov

s dieťaťom, ktorému nebola, či nebude zverená do osobnej starostlivosti.

... Vo vzťahu k posudku Mgr. L. poukázal sťažovateľ na to, že tento bol podaný už

pred viac než deviatimi mesiacmi v čase, krátko potom, keď matka prevzala dieťa do svojej

starostlivosti. Okresný súd v Humennom svojim rozhodnutím zo dňa 4.12.2009 opakovane

zopakoval tvrdenia matky o špehovaní a podobných aktivitách otca, poukázal na to, že vo

veci samej týkajúcej sa zákazu styku boli dve pojednávania odročené na žiadosť otca a

skonštatoval, že „z celého spisového materiálu teda konkrétne zo spisu

vyplýva, že správanie otca negatívne vplýva na psychiku maloletej A.

... Sťažovateľ sa nedomáhal svojim návrhom na zmenu predbežného rozhodnutia

o zákaze styku toho, aby maloleté dieťa bolo zverené do výchovy jemu, ale domáhal sa

zákazu zrušenia styku s maloletým dieťaťom, Zákazom styku s maloletou dcérou sú

sťažovateľovi upierané akékoľvek rodičovské práva vyplývajúce mu zo Zákona o rodine.

Sťažovateľ nemá možnosť už viac než rok a 3 mesiace akéhokoľvek osobného kontaktu

s maloletým dieťaťom. Skutočnosť, že umožňuje predbežné

opatrenie takéhoto druhu vydať, nelegitimizuje sama o sebe rozhodnutie súdu o predbežnom

zákaze jeho styku s maloletou dcérou. Zásah do rodičovských práv možno vykonať len

vtedy, ak je tento zásah nevyhnutný a odôvodnený niektorým z dôvodov uvedených v čl. 8

ods. 2 Dohovoru.

... Nestačí, že dôvody na vydanie predbežného opatrenia existovali v čase jeho

vydania, ale je potrebné aby existovali počas celý čas jeho trvania, lebo len nepretržitá

existencia dôvodov na nariadenie predbežného opatrenia robí takéto rozhodnutie súdu

zákonným a takým, ktoré rešpektuje práva sťažovateľa zakotvené v čl. 8 Dohovoru a v čl. 41

ods. 4 .

... Nemožno však nájsť žiaden presvedčivý dôvod, pre ktorý by skutočnosť, že

sťažovateľ nevydal dieťa do matkinej starostlivosti v roku 2008, mala byť zákonným

dôvodom na úplný zákaz jeho styku rok a pol po tom, čo je dieťa v starostlivosti matky.

... Navyše vzhľadom na charakter konania, v ktorom je súd povinný zistiť skutkový

stav vykonávaním potrebných dôkazov ex offo nemožno tak, ako to urobil odvolací súd, sa

uspokojiť s tvrdeniami jedného z účastníkov tohto konania aj keď ide o konanie o vydanie

predbežného opatrenia.».

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie takto

rozhodol:

„Právo sťažovateľa

- na spravodlivé súdne konanie zakotveného v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru

- domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde zakotveného v článku

46 ods. 1 SR,

- na vedenie rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd,

- na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu zakotvené v Slovenskej

republiky.

bolo uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 10.2.2010, porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajského súdu v Prešove pokračovať

v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.

zo dňa 10.2.2010 a vracia mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odporca

je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti

majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť

a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na

základe zákona.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať

okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti

v záujme národnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania

nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Ústavný súd podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľa s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 10. februára 2010, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu č. k.

-60 zo 4. decembra 2009, ktorým okresný súd zamietol návrh sťažovateľa na

zrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením okresného súdu č. k.

57 z 1. decembra 2008 o predbežnom zákaze styku otca s maloletou do

právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. .

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej

zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom

alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu

štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn. a v ňom

citovaná ďalšia judikatúra).

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné tiež

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že

ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných

súdov (napr. ).

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

1. Sťažovateľ namieta predovšetkým porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru.

V kontexte argumentácie sťažovateľa je potrebné osobitne akcentovať, že posúdenie

podmienok na vydanie predbežného opatrenia je predovšetkým vecou všeobecných súdov

( ). Preto samotný ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti

( ) sa spravidla nepovažuje za oprávneného zasahovať do rozhodnutí

o predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov, a okrem

toho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú

konečným spôsobom (). Ústavný súd posudzuje problematiku predbežných

opatrení zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia

o nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len

za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí

všeobecných súdov o predbežných opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím

všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi

spravodlivého procesu.

V konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť taktiež rešpektované

minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému

právu na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí

mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané

príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite

odôvodnené.

Ústavný súd poukazuje ďalej na to, že účelom predbežného opatrenia je dočasná

úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov

konania o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní

o predbežnom opatrení. Všeobecný súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery

účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa

vydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti

komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla

zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich

nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Predbežné rozhodnutia

predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh

zrušené.

Krajský súd v zmysle zásad upravených v

(ďalej len „OSP“) preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo, a prerokoval vec bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2

a zistil, že odvolanie nie je opodstatnené, a preto ho v nadväznosti na tento záver

potvrdil.

Ústavný súd po preskúmaní namietaného uznesenia vrátane jeho odôvodnenia dospel

k záveru, že ho možno považovať za ústavne udržateľné z hľadiska dodržania základných

ústavnoprocesných princípov. Krajský súd v odôvodnení namietaného uznesenia okrem

iného uviedol, že „Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených

skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania

sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil

náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom

rozsahu odkazuje.

Čo sa týka možnosti zrušenia predbežného opatrenia túto upravuje ustanovenie § 77

ods. 2 . Podľa tohto ustanovenia predbežné opatrenie súd

zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

3 .

... Pre nariadenie a ďalšie trvanie predbežného opatrenia nie je potrebné

jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol

osvedčený. V prejednávanej veci za najvýznamnejší dôkaz podporujúci tvrdenia matky

a opatrovníka maloletého dieťaťa o potrebe ďalšieho trvania nariadeného predbežného

opatrenia je potrebné považovať znalecký posudok znalkyne Mgr. L. L. vypracovaný vo veci

v čase nasledujúcom po uložení predbežného zákazu otcovi stýkať sa s maloletou.

V tomto posudku znalkyňa dospela k záveru o nepriamom psychickom týraní dieťaťa zo

strany otca. Toto závažné konštatovanie dostatočným spôsobom osvedčuje nevyhnutnosť

ďalšieho trvania predbežného opatrenia a to až do doby právoplatného skončenia konania

o zákaze styku vedeného pod spisovou značkou na Okresnom súde Humenné. Až

v tomto konaní sa s konečnou platnosťou rozhodne o tom, či matkou uplatnený návrh na

zákaz styku je dôvodný alebo nie.“.

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd nie je a ani nemôže byť súdom skutkovým,

t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť všeobecných súdov pri zisťovaní skutkového

stavu, ústavný súd považuje napadnuté rozhodnutie krajského súdu za ústavne

akceptovateľné. Ústavný súd nezistil, že by relevancia námietok sťažovateľa smerujúcich

proti namietanému uzneseniu krajského súdu v kontexte posúdenia možného porušenia jeho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru umožnila

dospieť k záveru, ktorý by odôvodňoval vyslovenie porušenia uvedených práv

a v nadväznosti na to aj zrušenie namietaného uznesenia.

Ústavný súd napokon dodáva, že predpokladom na záver o porušení základných práv

a slobôd je také ich porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné v činnosti súdu

pred začatím konania alebo v konaní o veci samej ( a nasl. a ), resp. ktoré

nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom súdnom

poriadku v spojitosti s predbežnými opatreniami. Zamietnutie návrhu na vydanie

predbežného opatrenia však nemôže samo osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti právneho názoru krajského súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť tento právny názor svojím vlastným.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom označeného

základného práva nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka

súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (, resp. ), sťažnosť

v časti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

namietaným uznesením krajského súdu, odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa a

dohovoru ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že v súlade so svojou stabilizovanou

judikatúrou orgán verejnej moci konajúci vo veci podľa príslušných procesných predpisov

(napr. podľa , a Správneho poriadku)

zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného

charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z a

dohovoru, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že tento orgán verejnej moci súčasne porušil

ústavnoprocesné princípy, resp. práva vyplývajúce z až , resp.

dohovoru. O prípadnom porušení základného práva podľa a

dohovoru by bolo teda možné uvažovať len vtedy, ak by zo strany príslušného orgánu

verejnej moci súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp.

ústavnoprocesných princípov vyjadrených v až , resp. v spojení s ich

porušením (napr. alebo , ).

Keďže ústavný súd sťažnosť v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základného

práva podľa a práva podľa dohovoru odmietol pre jej zjavnú

neopodstatnenosť, ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol sťažnosť aj v zostávajúcej časti z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

V nadväznosti na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už o ďalších požiadavkách

sťažovateľa nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2010