Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29Co-77-2026.pdf
PDF · 108.29 KB
Case nature
Subarea
29Co/77/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Ivana Šlesarová a sudcov: Mgr. Matúš Staríček a JUDr. Boris Šiška, PhD., v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, D., proti povinnému: E. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX, zastúpený : Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 249, IČO: 53 598 806, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 17C/64/2026-10 zo dňa 31.8.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Povinnému p r i z n á v a voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a výrokom II. nárok na náhradu trov konania odporcovi (správne „povinnému z neodkladného opatrenia“, ďalej len „povinnému“ – pozn. odvolacieho súdu) nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1 a 2, § 322 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že z predložených listinných dôkazov zistil nasledovné skutočnosti. Prvé čestné vyhlásenie priateľa navrhovateľky síce existenciu vyhrážok povinného voči navrhovateľke osvedčilo, avšak z druhého čestného vyhlásenia nevyplýva žiadne také konanie, ktorého by sa mal povinný dopúšťať voči navrhovateľke, ktorým konaním by mohla byť ohrozená jej telesná alebo duševná integrita. Navrhovateľka, ako aj jej priateľ mali byť napadnutí inou osobou, ako je označený povinný, pričom jeho vyhrážky mali smerovať len voči p. H., nie voči navrhovateľke. Ak aj navrhovateľka v návrhu uvádzala, že k incidentom bola privolávaná aj polícia z Obvodného oddelenia Policajného zboru Jaslovské Bohunice, skutočnosti tvrdené navrhovateľkou, a teda to, že incidenty už riešila polícia, neboli žiadnym spôsobom preukázané, ani osvedčené, a to napr. úradným záznamom OO PZ, či následným podaním oznámenia priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), písm. e) zákona o priestupkoch. Z uvedeného je možné skonštatovať, že nebolo hodnoverne osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky takým spôsobom, ktorý by si vyžadoval zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. Ak by aj bolo pravdivé tvrdenie o vyhrážaní sa povinného voči navrhovateľke, návrh v znení zákazu priblíženia nesmeruje ani k odvráteniu, či eliminovaniu konania povinného, ktorého sa tento údajne dopúšťa slovnými vyhrážkami, či nadávkami. Navrhovateľka v danom prípade riadne neosvedčila svoje presvedčenie, že nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsahom je zákaz priblíženia sa povinného k nej na vzdialenosť nie kratšiu ako 10 metrov, je v súčasnosti potrebné a opodstatnené. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľka dostatočne neosvedčila splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, neosvedčila nárok, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, a ani naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Keďže súd prvej inštancie nemal osvedčené, že v čase podania návrhu, či rozhodovania súdu prvej inštancie, existovalo také násilné, či ohrozujúce správanie, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Z predložených dôkazov nebolo možné vyvodiť záver, že by správanie povinného voči navrhovateľke predstavovalo bezprostredné reálne a aktuálne ohrozenie duševného a fyzického zdravia a jej osobnostnej integrity, alebo obavu z takéhoto možného správania sa povinného.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala včas odvolanie navrhovateľka v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnila právne § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi navrhované neodkladné opatrenie, spočívajúce v uložení zákazu povinnému priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a prizná jej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Namietala, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysvetlil, na základe akých konkrétnych skutočností dospel k záveru, že napriek tomu, že z prvého čestného prehlásenia bola osvedčená existencia vyhrážok povinného aj voči nej ako navrhovateľke, nebola osvedčená potreba bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán a ohrozenie jej telesnej a duševnej integrity. Mala za to, že z predložených listinných dôkazov bola dostatočne osvedčená dôvodnosť potreby bezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami. Upriamila pozornosť na čestné prehlásenie A. H. zo dňa 11.8.2026, ktoré podľa jej názoru osvedčilo existenciu vyhrážok povinného voči nej. Samotná táto skutočnosť je objektívne spôsobilá vyvolať dôvodnú obavu z ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity. Skutočnosť, že druhé čestné prehlásenie nepreukazuje ďalšie konanie povinného voči nej, nemôže vyvrátiť skutočnosti osvedčené prvým čestným prehlásením. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že správanie povinného nepredstavuje bezprostredne reálne a aktuálne ohrozenie duševného a fyzického zdravia a jej osobnej integrity. Namietala, že napadnuté uznesenie je v rozpore s § 220 CSP, je formalistické a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Postupom súdu prvej inštancie bolo porušené jej ústavné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
5. Povinný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky a navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. Dôvodil, že skutočnosti uvádzané navrhovateľkou nepreukazujú existenciu takého konania z jeho strany, ktoré by odôvodňovalo uloženie požadovaného zákazu priblíženia. Navrhovateľka svoje tvrdenia opiera iba o vlastnú interpretáciu jednotlivých udalostí a vzájomných konfliktov medzi účastníkmi, pričom z predložených dôkazov nevyplýva existencia žiadnej bezprostrednej a konkrétnej hrozby, ktorá by si vyžadovala zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Odvolanie navrhovateľky pritom v podstatnej časti predstavuje iba polemiku so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Samotný nesúhlas účastníka konania so spôsobom, akým súd vyhodnotil vykonané dôkazy, však neznamená, že súd postupoval v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces, alebo že je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Poukázal aj na širší kontext vzájomných vzťahov medzi ním a navrhovateľkou, keďže konflikty medzi nimi sa datujú najmenej štyri roky dozadu, a to od obdobia, keď manželia I. (jeho dcéra so svojím manželom) nadobudli do vlastníctva časť spoločnej nehnuteľnosti, o ktorej kúpu mala záujem aj navrhovateľka. Navrhovateľka sa snaží prostredníctvom opakovaných tvrdení o jeho údajnom protiprávnom konaní dosiahnuť jeho účelovú kriminalizáciu, pričom skutočným pozadím eskalácie vzájomných konfliktov, môžu byť dlhodobé nezhody. Námietku, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces považoval za nedôvodnú. Primeranosť zákazu treba posúdiť aj vzhľadom na spoluvlastníctvo rodinného domu a pozemku na LV č. XXX, v k. ú. G., pri ktorých užívaní strany prichádzajú do kontaktu. Spoluvlastníctvo ochrannému opatreniu nebráni, vyžaduje však zhodnotenie jeho praktického dosahu a súvislosti s osvedčenou hrozbou. Ani slovná povaha vyhrážok nevylučuje vhodnosť fyzického odstupu. Namietal, že v tomto prípade nebola dostatočne osvedčená nevyhnutnosť a primeranosť požadovaného zákazu v navrhnutom rozsahu. Akcentoval na to, že súd prvej inštancie sa s obsahom oboch čestných prehlásení zaoberal. Upriamil pozornosť na to, že incident, ktorý navrhovateľka označovala za rozhodujúci, nebol v konaní podložený ďalšími objektívnymi dôkazmi v rozsahu potrebnom na záver o bezprostrednej hrozbe. Správne súd prvej inštancie rozlišoval medzi existenciou konfliktu alebo jednotlivého nevhodného výroku a osvedčením aktuálneho a bezprostredného nebezpečenstva, ktoré je nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Aj pri ochrane pred psychickým násilím musí byť v konkrétnej veci osvedčené, že existuje konkrétne konanie, ktorého pokračovanie alebo opakovanie reálne a bezprostredne ohrozuje chránené právo navrhovateľa. Podľa jeho názoru samotná skutočnosť, že navrhovateľka s hodnotením dôkazov a právnym názorom súdu nesúhlasí, neznamená nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že navrhovateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci navrhovateľkou navrhované neodkladné opatrenie.
8. K označeniu strán v predmetnom konaní zo strany odvolacieho súdu sa žiada uviesť, že vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie (o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej), prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako „navrhovateľka“ a druhú stranu, t. j. tú, voči ktorej smeruje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako „povinnú z neodkladného opatrenia“, resp. skrátene „povinný“.
9. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej právnej veci, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľky viazaný (§ 379 CSP, § 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľky uvedenými v odvolaní.
15. Zákonnými ustanoveniami upravujúcimi neodkladné opatrenie je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je súd povinný vykonávať dokazovanie, vychádza z osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme. Navrhovateľ musí k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 2 CSP pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže byť dosiahnuté najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať také skutočnosti, ktoré by inak boli potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, umožňujúcich prijatie záveru o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a bez osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, že sú tu okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť takéhoto návrhu. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pojem „potreba bezodkladnej úpravy pomerov“ medzi stranami sporu treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by hrozila ťažko napraviteľná ujma. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Zo skutkového hľadiska je nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností v ňom tvrdených, pri ktorom je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé. Predpokladom úspešnosti návrhu z právneho hľadiska je to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný právny záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto vydanie neodkladného opatrenia žiada. Znamená to teda, že súd sa musí pri rešpektovaní účelu a hraníc predbežnosti zaoberať aj otázkou práv a povinností, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu strán, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Podporne k tejto argumentácii je možné použiť aj rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, ktorý vo svojej rozhodovacej činnosti týkajúcej sa postupu pri nariaďovaní neodkladných opatrení uviedol, že „v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť taktiež rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základného práva na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť náležite odôvodnené“ (Nález ÚS SR IV. ÚS 257/2010).
17. Z uvedeného je tak rovnako zrejmé, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, preukázanie dôvodnosti osvedčenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, a to s väčším dôrazom práve v konaní, ak neodkladné opatrenie nahrádza trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný.
18. Odvolateľka s právnym záverom súdu prvej inštancie o neexistencii zákonných dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasila. Podľa jej názoru bola osvedčená dôvodnosť bezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi ňou a povinným už na základe jedného čestného prehlásenia A. H., hoci ani druhé čestné prehlásenie podľa jej názoru nevylučuje existenciu vyhrážok povinného. Odvolací súd k tejto skutočnosti uvádza, že druhé čestné prehlásenie J. D. sa vôbec netýkalo osoby povinného, preto na základe neho, nie je možné osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, rovnako ani bezodkladnú potrebu úpravy pomerov strán. Z vyjadrenia povinného je zrejmé, že hoci medzi stranami sporu existujú nezhody týkajúce sa užívania spoločnej veci, tieto podľa jeho názoru nie sú dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. zásah prostredníctvom súdu. Odvolací súd v uvedených súvislostiach, poukazuje predovšetkým na absenciu ďalších dôkazov, ktoré by osvedčovali a hlavne objektivizovali skutočnosti uvedené v čestnom prehlásení A. H., ktorým mala byť osvedčená potreba uloženia zákazu priblíženia sa k navrhovateľke. Nie je zrejmé, prečo navrhovateľka, nedoložila do spisu žiadne oznámenie o priestupku, respektíve záznam o vykonaní zásahu príslušného oddelenia PZ, hoci z obsahu čestného prehlásenia A. H. vyplynulo, že povinný mal vo svojom konaní pokračovať aj za prítomnosti hliadky. Odvolaciemu súdu preto neostalo iné, než zhodne so závermi súdu prvej inštancie uzavrieť, že svoje tvrdenia v tomto smere neosvedčila. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, skutočnosti osvedčené navrhovateľkou nedosahujú taký stupeň presvedčivosti, aby bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Odvolací súd dôsledne vyhodnocoval všetky zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia a učinil rovnaký právny záver, ako súd prvej inštancie, a síce, že navrhovateľka nepredložila žiadne ďalšie dôkazy na objektivizáciu riadne podloženého skutkového záveru, ktorý by odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu akcentoval na potrebu posúdenia primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia, s poukazom na existenciu podielového spoluvlastníctva strán k rodinnému domu a pozemku na LV č. XXX, k. ú. G.. Pokiaľ ide o primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia, vzhľadom na chránený záujem (život a zdravie navrhovateľky, právo na nedotknuteľnosť navrhovateľky a jej dôstojnosť), mal odvolací súd za to, že je potrebné skúmať proporcionalitu navrhovaného neodkladného opatrenia, aj vzhľadom na tvrdené a preukázané podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a povinného k predmetným nehnuteľnostiam. Navrhovaným neodkladným opatrením by podľa názoru odvolacieho súdu, neprišlo len k zásahu do slobody pohybu povinného, ktorý by bol vo väčšine prípadov daný miestom pohybu navrhovateľky, ale aj do jeho vlastníckeho práva, práva na ochranu obydlia a práva na súkromie.
20. Podľa judikatúry ESĽP je pojem „obydlie“ v zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru definovaný fakticky, nie právne; ide o miesto, kde sa osoba zdržuje a ku ktorej má dostatočnú mieru spojenia a trvalosti, teda ku ktorej má dostatočné a trvalé spojenie. Môže ísť o akékoľvek miesto skutočne užívané ako súkromné obydlie, a to aj keď jeho užívanie je protiprávne, pokiaľ verejnosť nemá na toto miesto prístup na iné než súkromné účely (porov. v tomto smere napr. rozsudok z 29. septembra 1996, sťažnosť č. 20348/92, Buckley proti Spojenému kráľovstvu, ods. 52 až 55).
21. Odvolací súd z LV č. XXX, pre k. ú. G., z obsahu návrhu, ako aj lustrácie navrhovateľky a povinného v Registri obyvateľov SR zistil, že miesto bydliska povinného ( na rozdiel od navrhovateľky) je totožné s nehnuteľnosťou, ktorú užívajú ako podieloví spoluvlastníci obe strany a pri užívaní ktorej dochádza k nezhodám. Uloženie zákazu priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, by tak predstavovalo neprimerané obmedzenie povinného, nielen na jeho vlastníckych právach, ale prakticky by ho vylučovalo z užívania nehnuteľnosti, t. j. predmetného rodinného domu a prináležiaceho pozemku, v prípade vstupu navrhovateľky a jej prítomnosti na týchto nehnuteľnostiach. Odvolací súd poukazuje na to, že ak by malo dôjsť ku kolízii práva spoluvlastníka na užívanie časti nehnuteľnosti v jeho spoluvlastníctve (keďže navrhovateľka tvrdí nezhody výlučne pri užívaní spoločnej nehnuteľnosti), s právom na ochranu súkromia a obydlia, je potrebné dať prednosť právu na ochranu obydlia a súkromia (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 2266/2006 zo dňa 18.09.2007). Uvedené tak implikuje prednosť základného práva na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR a práva na rešpektovanie súkromného života a obydlia podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pred právom na užívanie nehnuteľnosti.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd, v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi, uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. Potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa týkalo aj napadnutého výroku o náhrade trov konania, voči ktorému navrhovateľka netvrdila žiadne odvolacie dôvody, ani žiadnu odvolaciu argumentáciu.
23. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. Navrhovateľke preto v budúcnosti rozhodnutie o tomto neodkladnom opatrení nebráni prípadne opätovne podať nový, riadne odôvodnený a osvedčený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
24. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že povinný má voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Povinný bol aj v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu vznikol voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným rozhodnutím podľa § 262 ods. 2 CSP.
25. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( § 160 ods. 2 CSP). Podľa zákona č. 327/2005 Z. z. má dovolateľ právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa podmienky na jej poskytnutie. Podľa § 10 ods. l z. č. 327/2005 Z.z. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti v obvode ktorej má dovolateľ bydlisko, pričom územná pôsobnosť jednotlivých kancelárii je uvedená na internetovej stránke Centra právnej pomoci www.legalaid.sk. Žiadosť sa podáva na tlačive a musí byť doložená dokladmi preukazujúcimi, že žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1CSP). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).