Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 236/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť E. Š., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa a ďalších bližšie neoznačených základných

práv prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/1 Gn 1196/08-18 z 23.

februára 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. Š. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 3. mája 2010

doručené podanie E. Š., K. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť proti

rozhodnutiu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV/1 Gn 1196/08-18 zo

dňa 23. 2. 2010 doručeného 2. 3. 2010 v opakovanom podnete“. Vychádzajúc z obsahu

podania ústavný súd vyhodnotil podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1

(ďalej len „“), ktorou sťažovateľ namieta porušenie

svojho základného práva podľa a ďalších bližšie neoznačených

základných práv prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) č. k. IV/1 Gn 1196/08-18 z 23. februára 2010.

Z obsahu podania sťažovateľa a jeho príloh vyplýva, že 4. novembra 2005 podal

Okresnej prokuratúre Košice I (ďalej len „okresná prokuratúra“) trestné oznámenie „na

podozrenie z trestného činu vydierania, hrubého nátlaku a podvodu na neznámeho

páchateľa v súvislosti s predajom môjho bytu na dobrovoľnej dražbe“. Vyšetrovateľ

Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Košiciach

(ďalej len „vyšetrovateľ“) uznesením ČVS: ORP-1371/6-OJP-KE-2008 zo 7. augusta 2008

trestné oznámenie sťažovateľa odmietol. Proti označenému uzneseniu vyšetrovateľa podal

sťažovateľ sťažnosť, ktorú prokurátor okresnej prokuratúry uznesením č. k. -11

z 26. augusta 2008 zamietol podľa . Podnetom zo

4. decembra 2008 adresovaným generálnej prokuratúre sa sťažovateľ domáhal preskúmania

označených uznesení vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry. Generálna prokuratúra odstúpila

podnet sťažovateľa na vybavenie Krajskej prokuratúre v Košiciach (ďalej len „krajská

prokuratúra“), ktorej prokurátor prípisom č. k. Kn 42/09-5 z 2. marca 2009 podnet

sťažovateľa odložil. Opakovaným podnetom doručeným generálnej prokuratúre

18. decembra 2009 sa sťažovateľ domáhal najmä prijatia opatrení k zmene stanoviska

prokurátora krajskej prokuratúry vyjadreného v označenom prípise.

Na opakovaný podnet sťažovateľa reagovala generálna prokuratúra prípisom

č. k. IV/1 Gn 1196/08-18 z 23. februára 2010 (ďalej aj „namietaný prípis“), v ktorom

prokurátor generálnej prokuratúry okrem iného uviedol:

«... Preskúmaním veci som nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prijatie

opatrení vedúcich k zmene stanoviska prokurátora Krajskej prokuratúry Košice

vyjadreného v prípise z 2. 3. 2009 sp. zn. -5, ktorým bol odložený Váš podnet zo

dňa 4. 12. 2008.

V opakovanom podnete neuvádzate žiadne také skutočnosti, ktoré by boli odlišné od

tých, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich Vašich podaniach.

Stotožňujem sa s citovanými rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní

v tejto veci a v podrobnostiach poukazujem na ich odôvodnenie. K tomu svojmu stanovisku

ešte dodávam, že trestné právo predstavuje prostriedok „poslednej inštancie“, resp. ultima

ratio. Trestné právo a trestnoprávnu kvalifikáciu určitého konania ako trestného činu, ktoré

má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za krajný právny prostriedok, ktorý má

význam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných spoločenských

hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a

právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí

predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby si strážil svoje práva, ktorým má

súdna moc poskytovať ochranu. Je však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali

orgány činné v trestnom konaní... V právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej

represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú

vedľa toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti.

Vzhľadom k uvedenému považujem Váš opakovaný podnet za nedôvodný a preto som

neprijal žiadne opatrenia, ktoré by viedli k zmene citovaných rozhodnutí...»

Sťažovateľ v sťažnosti po citácii viacerých ustanovení

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) uvádza, že

v jeho veci „ide o podvod bytovej mafie pri predaji môjho bytu v dobrovoľnej dražbe“,

a v tejto súvislosti poukazuje na svoje trestné oznámenie zo 4. novembra 2005.

Podľa názoru sťažovateľa namietaný prípis „... je bez patričného odôvodnenia a je

v rozpore so o prokuratúre.

Konaním orgánov činných v trestnom konaní došlo podľa ust.

Slovenskej republiky k porušeniu mojich základných práv a slobôd v tom, že bez

preukázanej pohľadávky nejudikovanej súdom vo výške 98 094,20 Sk som bol nečinnosťou

týchto orgánov pozbavený vlastníckeho práva k môjmu bytu č. 72 na ul... v K...

Prokurátor Gen. prokuratúry JUDr. K. P. si podľa môjho názoru si zo mňa robil

srandu, keď ma listom zo dňa 28. 12. 2009 premenoval z môjho priezviska Š. na Š... Týmto

konaním sa dopustil porušenia mojich ústavných práv.

Žiadam Ústavný súd, aby napadnuté právoplatné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie s tým, aby porušovateľovi prikázal obnoviť stav pred porušením práva.“.

Sťažovateľ s poukazom na svoje majetkové a zárobkové pomery žiada, aby mu

ústavný súd ustanovil právneho zástupcu z radom advokátov na jeho zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom; túto žiadosť dokladá kópiou rozhodnutia Sociálnej poisťovne,

z ktorého vyplýva, že od 1. januára 2010 mu je vyplácaný invalidný dôchodok v sume

285 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

a ďalších bližšie neoznačených základných práv prípisom generálnej prokuratúry

č. k. IV/1 Gn 1196/08-18 z 23. februára 2010, ktorým generálna prokuratúra odložila ako

nedôvodný jeho opakovaný podnet doručený jej 18. decembra 2009. Aj keď sťažovateľ

okrem základného práva podľa neoznačil bližšie ďalšie základné práva

podľa , ktoré mali byť namietaným prípisom generálnej prokuratúry porušené,

ústavný súd na základe obsahu a povahy námietok sťažovateľa konštatoval, že v danom

prípade prichádza do úvahy ich preskúmanie z hľadiska možného porušenia základného

práva na inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení so základným právom garantovaným

, a preto z tohto hľadiska preskúmaval pri predbežnom prerokovaní

opodstatnenosť sťažnosti.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou základného práva na inú

právnu ochranu podľa (ako aj Listiny základných práv

a slobôd) je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány

prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34

ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných

orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným spôsobom sa takýmto podnetom, resp.

opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou

tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu,

resp. opakovanému podnetu vyhoveli (m. m. napr. , ,

, ), t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu

nemožno považovať samo osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému

podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. , ,

atď.).

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do

dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).

Podľa § 34 ods. 1 podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti

vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor

(§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Na základe sťažnosti sťažovateľa a jej príloh, ako aj vyžiadanej spisovej

dokumentácie ústavný súd konštatoval, že sťažovateľ podal generálnej prokuratúre

opakovaný podnet v súvislosti so svojou nespokojnosťou so spôsobom vybavenia jeho

podnetu zo 4. decembra 2008, ktorý prokurátor krajskej prokuratúry prípisom

č. k. Kn 42/09-5 z 2. marca 2009 odložil. Uvedenému podnetu predchádzalo odmietnutie

trestného oznámenia sťažovateľa zo 4. novembra 2005 vo veci podozrenia zo spáchania

trestného činu vydierania, hrubého nátlaku a podvodu na neznámeho páchateľa v súvislosti

s predajom jeho bytu na dobrovoľnej dražbe uznesením vyšetrovateľa

ČVS: ORP-1371/6-OJP-KE-2008 zo 7. augusta 2008, pričom prokurátor okresnej

prokuratúry sťažnosť sťažovateľa proti označenému uzneseniu vyšetrovateľa zamietol

uznesením z 26. augusta 2008.

Z uvedeného vyplýva, že podstatou námietok sťažovateľa je nespokojnosť s tým, že

vo veci jeho trestného oznámenia nebolo príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní

začaté trestné stíhanie, a to ani po využití všetkých dostupných opravných prostriedkov,

resp. právnych prostriedkov nápravy, vrátane opakovaného podnetu adresovaného

generálnej prokuratúre.

V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že podľa platných právnych predpisov

nemá ten, kto podal trestné oznámenie (ďalej len „oznamovateľ“), zákonom garantované

právo (nárok) na to, aby na základe jeho trestného oznámenia bolo začaté trestné stíhanie.

Z vyplýva, že ak príslušný orgán činný v trestnom konaní

dôjde k záveru, že v predmetnej veci nie je dôvod na začatie trestného stíhania, predmetnú

vec uznesením

a) odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho

deliktu,

b) odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie,

c) odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné alebo ak zanikla trestnosť činu, alebo

d) odmietne ( ).

Oznamovateľ (v danom prípade sťažovateľ) má právo na to, aby mu uznesenie podľa § 197

ods. 1 bolo doručené, a tiež právo na podanie sťažnosti proti nemu

( ). Ústavný súd v naznačenom kontexte poukazuje aj na

svoju ustálenú judikatúru (, ), podľa ktorej vymedzenie

trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom

a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa

pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom

tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana

celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych

hmotných práv oznamovateľa trestného činu.

Potom, ako sťažovateľ využil právne prostriedky podľa , mal

možnosť uplatniť aj právne prostriedky ustanovené zákonom o prokuratúre, t. j. podnet

a opakovaný podnet. Zákonnou povinnosťou generálnej prokuratúry bolo na opakovaný

podnet sťažovateľa primeraným spôsobom a v zákonom ustanovenej lehote reagovať. Zo

zistení ústavného súdu vyplynulo, že túto povinnosť si generálna prokuratúra splnila tým, že

po preskúmaní príslušnej spisovej dokumentácie v namietanom prípise dospela k záveru, že

sťažovateľ v opakovanom podnete neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali

dôvod pre zmenu stanoviska prokurátora krajskej prokuratúry vyjadreného v jeho prípise

z 2. marca 2009, ktorým tento podnet sťažovateľa odložil. Skutočnosť, že generálna

prokuratúra nepostupovala v súlade s predstavami sťažovateľa, nemôže zakladať porušenie

jeho základného práva podľa , ani žiadneho iného práva garantovaného

. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že v namietanom prípise sa nenachádza

konkrétny rozbor sťažovateľových námietok, keďže prokurátor generálnej prokuratúry

dospel k záveru o neodôvodnenosti opakovaného podnetu sťažovateľa na základe

predchádzajúcich rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní vo veci sťažovateľa

(a súvisiacej spisovej dokumentácie), s ktorými sa stotožnil a v podrobnostiach na nich

výslovne poukázal.

V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa

ústavný súd považoval za potrebné poukázať na svoju judikatúru, podľa ktorej orgán

verejnej moci konajúci vo veci podľa príslušných procesných predpisov (napr. podľa

, , Správneho poriadku) zásadne nemôže

byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým

patrí aj základné právo vyplývajúce z , ak toto porušenie nevyplýva

z toho, že tento orgán verejnej moci súčasne porušil ústavnoprocesné princípy, resp. práva

vyplývajúce z až , resp. dohovoru. O prípadnom porušení

základného práva podľa by bolo teda možné uvažovať len vtedy, ak by

zo strany príslušného orgánu verejnej moci súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo

základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v až ,

resp. v spojení s ich porušením. (m. m. napr. alebo ).

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ( tiež

napr. , ).

Na základe dosiaľ uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že namietaným prípisom

generálnej prokuratúry nemohlo dôjsť k porušeniu žiadneho z garantovaných práv

sťažovateľa, a preto jeho sťažnosť po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

zákona o prokuratúre z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti už bolo bez právneho dôvodu vyzývať sťažovateľa na

odstránenie nedostatkov jeho sťažnosti a rozhodovať o jeho ďalších návrhoch uplatnených

v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2010