Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Cob-80-2022.pdf
PDF · 134.52 KB
Case nature
Subarea
4Cob/80/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: J.. Q. R., N.. X.XX.XXXX, K. XXXX/X, XXX XX V., zastúpeného: JUDr. Františkom Gutekom, advokátom, Dunajská 15A, 811 08 Bratislava
- Staré Mesto, proti žalovanému: JFK Development, s.r.o., Dopravná 12, 040 13 Košice, IČO: 36 753 882, za účasti intervenienta na strane žalovaného: J.. K. A., N.. XX.X.XXXX, M. XXX, XXX XX M., zastúpenej: JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom, Štúrova 19, 040 01 Košice, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 8. apríla 2022, č.k.: 29Cb/12/2022-192, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 8. apríla 2022, č.k.: 29Cb/12/2022-192.
II. Žalovanému nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
III. Intervenientovi na strane žalovaného priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol takto:
I. Zamieta návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v znení:
Ustanovuje spoločnosti JFK Development, s.r.o., so sídlom: Dopravná 12, 040 13 Košice, IČO: 36 753 882 opatrovníka, Ing. Q. R., bydlisko: K. K. Č.. XXXX/X, XXX XX V., F. N.: X.XX.XXXX, a to do doby právoplatného skončenia trestného konania vedeného Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach pod ČVS: KRP-122/2-VYS-KE-2015 s tým, že opatrovník je oprávnený zastupovať spoločnosť JFK Development, s.r.o., so sídlom: Dopravná 12, 040 13 Košice, IČO: 36 753 882:
a) pri všetkých právnych úkonoch v súvislosti s vymáhaním pohľadávok JFK Development, s.r.o., b) pri všetkých právnych úkonoch v súvislosti s uspokojovaním záväzkov JFK Development, s.r.o., c) v súdnych konaniach, ktorého stranou sporu/účastníkom konania je alebo bude JFK Development, s.r.o., d) pri zriadení a vedení bankových účtov JFK Development, s.r.o. a pri zabezpečovaní vykonávania bankových operácií uvedených v Zmluvách o zriadení a vedení účtov, e) vo všetkých územných, stavebných alebo iných administratívnych konaniach, v ktorých účastníkom je alebo bude JFK Development, s.r.o., f) pred správcom dane, pred Sociálnou poisťovňou a príslušnou zdravotnou poisťovňou,
g) pri vzniku, zmene a zániku odplatných právnych úkonoch, ktorých zmluvnou stranou je alebo bude JFK Development, s.r.o. s tým, že cena plnenia v prípade scudzenia nehnuteľností nesmie byť nižšia ako suma určená znaleckým posudkom, h) pri vzniku, zmene a zániku právnych úkonoch s energetickými spoločnosťami, developerskými spoločnosťami a bankovými inštitúciami, i) pri zabezpečení vedenia účtovníctva spoločnosti JFK Development, s.r.o., j) ako zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch.
II. Stranám náhradu trov konania nepriznáva.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca návrhom, ktorý doručil súdu prvej inštancie dňa 9.3.2022 navrhol, aby súd neodkladným opatrením tak ako je uvedený vo výroku napadnutého zamietajúceho uznesenia súdu prvej inštancie ustanovil žalovanému opatrovníka v osobe žalobcu.
3. Žalobca návrh odôvodnil tým, že žalovaný má kolektívny štatutárny orgán, ktorý je síce riadne ustanovený, avšak dlhodobo nefunkčný, keďže druhá konateľka žalovaného, Ing. K. A. dlhodobo nekoná v súlade s ustanoveniami Zmluvy o založení spoločnosti žalovaného a § 135a Obchodného zákonníka. Žalobca obšírne popísal protiprávnosť konania Ing. K. A. a jej spriaznených osôb, o ktorom svedčí jej obvinenie vo veci obzvlášť závažného zločinu sprenevery, trestné stíhanie vedené pod ČVS:KRP-122/2- VYS-KE-2015. Zároveň žalobcovi ako ďalšiemu konateľovi žalovaného zakázala a znemožnila vstup do areálu, kde sa nachádza sídlo žalovaného. Žalobca preto nemá od 5/2015 ani prístup k pošte, zmluvnej a účtovnej dokumentácii žalovaného.
4. Žalobca ďalej poukázal, že proces rozsiahleho poškodzovania žalovaného a zároveň žalobcu ako spoločníka žalovaného začal kúpou úverovej pohľadávky voči dlžníkom STYROBAL, s.r.o., KS REALITY s.r.o. a žalovaného, spoločnosťou RIUREST, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je advokát JUDr. Y. R., ktorý je taktiež obvineným ohľadne skutkov, ktorých sa týka obvinenie Ing. K. A.. O tejto transakcii nebol žalobca informovaný. Následne došlo k nezákonnému výkonu záložného práva zriadeného na nehnuteľný majetok žalovaného a nezákonnému predaju nezaloženého nehnuteľného majetku žalovaného na základe sfalšovanej plnej moci vypracovanej Ing. K. A., ktorou mali konatelia žalovaného splnomocniť manžela Ing. K. A. na predaj majetku žalovaného. Žalobca, hneď ako sa dozvedel o týchto nezákonných prevodoch inicioval začatie súdnych konaní o určenie vlastníckeho práva, výsledkom ktorých bolo navrátenie všetkého nezákonne predaného nehnuteľného majetku späť do spoločnosti žalovaného. V dôsledku uvedeného úspechu v sporoch o určenie vlastníckeho práva, blízke osoby Ing. K. A. podali dňa 10.7.2020 návrh na vyhlásenie konkurzu na žalovaného s cieľom získania kontroly nad jeho majetkom. Po začatí konkurzného konania na žalovaného, žalobca vyzval Ing. K.Í. A., aby udelila plnú moc navrhovanému advokátovi na zastupovanie žalovaného a spoločnému konaniu vo veci ochrany práv žalovaného a plnenia si povinností konateľky a spoločníčky. Ing. K. A. v zmysle výziev žalobcu nekonala. Zároveň viacerými podaniami účelovo a v rozpore so zásadou bránenia práv a majetku žalovaného sa snažila docieliť vyhlásenie konkurzu, aj napriek neexistencii dôvodov na jeho vyhlásenie. Žalobca zabezpečil úhradu pohľadávky veriteľa - navrhovateľa konkurzného konania a navrhol konkurzné konanie zastaviť, na čo do konania ako ďalší veriteľ pristúpila spoločnosť RIUREST, s.r.o. so svojou spornou pohľadávkou, aby sa zachovali účinky konkurzného konania na žalovaného. Na žalovaného bol dňa 13.7.2021 vyhlásený konkurz, preto žalobca opätovne vyzval Ing. K. A. na súčinnosť vo veci podaného odvolania, na čo Ing. K. A. reagovala stanoviskom, podľa ktorého konkurzný súd správne rozhodol o vyhlásení konkurzu na žalovaného. O odvolaní žalobcu voči vyhlásenému konkurzu rozhodol odvolací súd tak, že konkurzné konanie voči žalovanému z dôvodu nedostatku podmienok pre vyhlásenie konkurzu zastavil.
5. Žalobca aktívnu legitimáciu na podanie neodkladného opatrenia odôvodňoval svojím postavením menšinového spoločníka žalovaného, ktorého práva a oprávnené záujmy sú konaním druhej konateľky priamo ohrozené. Žalobca preto nemá dostatok hlasovacích práv, aby docielil odvolanie Ing. K. A. z funkcie konateľa. Bez ingerencie súdu je ohrozené konanie žalovaného navonok a riadne plnenie si svojich povinností. Keďže existuje dôvodná obava, že nielenže môže, ale priamo aj dochádza k poškodzovaniu žalovaného, jeho majetku a tiež spoločníkov žalovaného, žalobca nemá k dispozícii iný právny prostriedok ako navrhované neodkladné opatrenie, ktoré vie rýchlo, efektívne a účinne zabezpečiť odstránenie nečinnosti štatutárneho orgánu žalovaného a zastaviť ďalšie poškodzovanie
žalobcu. Žalobca zároveň poukázal aj na zákaz odmietnutia spravodlivosti, ktorý spočíva v povinnosti súdu predmetnú vec prejednať. Naviac riadenie činnosti žalovaného je priamo ohrozené, takmer nemožné, nakoľko v mene žalovaného konajú členovia štatutárneho orgánu spoločne. Za situácie, keď jeden člen štatutárneho orgánu je úmyselne nečinný a dlhodobo poškodzuje žalovaného a v zásade valným zhromaždením neodvolateľný, je povinnosťou súdu poskytnúť právnu ochranu subjektu domáhajúceho sa takejto ochrany. Žalobca zároveň konštatoval, že absencia priameho hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom ako spoločníkom a žalovaným ako spoločnosťou nebráni tomu, aby žalobcovi bola poskytnutá súdna ochrana a aby žalobca ako spoločník žalovaného mohol uplatňovať prostriedky predbežnej neodkladnej právnej ochrany za splnenia predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku, najmä v oblasti potreby bezodkladne upraviť právne pomery. Potreba neodkladne upraviť právne pomery vyplýva aj z toho, že žalovaný vlastní nehnuteľný majetok a rovnako eviduje aj veriteľov, avšak z dôvodu nefunkčnosti štatutárneho orgánu žalovaného nie je možné pristúpiť k uspokojovaniu pohľadávok, k vedeniu rokovaní s týmito veriteľmi a k uzatváraniu dohôd, ktoré sa môžu týkať spôsobu úhrady záväzkov žalovaného. Žalobca prípustnosť navrhovaného neodkladného opatrenia dôvodil s poukazom na ustanovenie § 29 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno ustanoviť osobe (fyzickej alebo právnickej) opatrovníka ak je to potrebné z vážneho dôvodu ako aj podľa § 325 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého je výpočet neodkladných opatrení demonštratívny.
6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že druhá konateľka a väčšinová spoločníčka žalovaného, Ing. K. A.Á. sa aj bez výzvy súdu prvej inštancie vyjadrila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý navrhla zamietnuť. Zároveň uviedla, že navrhuje svoj vstup do konania ako intervenient na strane žalovaného. Dôvodila, že nariadením neodkladného opatrenia v žalobcom navrhovanom znení by predstavovalo podstatnú zmenu právneho postavenia v spoločnosti žalovaného a žalobca, by sa stal fakticky jediným konateľom žalovaného s možnosťou nakladať s majetkom žalovaného bez súhlasu a náležitej kontroly druhého konateľa, ktorý je zároveň majoritným spoločníkom žalovaného a to po neobmedzenú dobu. Uviedla, že nie sú splnené podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže účastníkom konania o neodkladnom opatrení nie je druhý konateľ, hoci je nesporné, že práve jeho konateľské oprávnenie by v prípade vyhovenia návrhu bolo obmedzené, pričom bez jeho účasti nie je možné vo veci rozhodnúť, nakoľko sa priamo týka jeho právneho postavenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje kompilát doterajších atakov žalobcu voči druhej konateľke, pričom nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha vo veci samej. Poukázala, že žalobca má dlhodobo utkvelú predstavu, že on je ten, ktorý dokáže najlepšie hájiť záujmy žalovaného, v ktorej spoločnosti má 33 % podiel s množstvom záväzkov, pričom žalovaný je v ekonomickom stave, ktorý napĺňa definície úpadku v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. a s tým súvisiacich povinnosti konateľov, ktoré žalobca odmieta plniť, čo spôsobuje ďalšie škody veriteľom žalovaného a majoritnému spoločníkovi. Ďalej uviedla, že žalobca úmyselne poškodzuje žalovaného a spôsobuje škodu aj ďalším subjektom. Právo na spravodlivé súdne konanie neznamená, že súdy v sporovom konaní budú slúžiť na ochranu individuálnych záujmov sporových strán, bez toho, aby na to boli splnené podmienky. So žalobcom je konateľkou v spoločnosti Styrobal s.r.o. a spoločnosti žalovaného. Podnikateľské aktivity žalovaného sa začali realizovať na základe jej dlhoročných skúseností. Žalobca vymyslel a realizoval projekt výroby EPS polystyrénu spoločnosťou Styrobal s.r.o., kde úmyselne nadhodnotil objem výroby a predaja, ktoré boli reálne nedosiahnuteľné, preto spoločnosť nebola schopná splácať poskytnutý úver. Žalobca bez jej vedomia a súhlasu previedol z účtu žalovaného na účet Styrobal s.r.o. do roku 2014 sumu 521.811,69 eur. Žalobca v 8/2014 opustil sídlo spoločnosti žalovaného a vysťahoval aj dôležitú zmluvnú dokumentáciu. Od toho času sa nezaujímal o chod žalovaného, čo bolo potvrdené v trestnom konaní výpoveďou účtovníčky žalovaného. Ďalej Ing. K. A. uviedla, že zistila, že zo spoločnosti žalovaného miznú ďalšie dôležité dokumenty, preto bol zakázaný prístup do sídla žalovaného avšak iba mimo pracovnej doby. Žalobca mal v spoločnosti žalovaného a Styrobal s.r.o. na starosti účtovníctvo, ekonomiku a komunikáciu s úverujúcou bankou, vrátane pravidelného predkladania ekonomických výkazov, ktoré úlohy si neplnil. Ing. K. A. uviedla, že prostredníctvom svojho manžela dohodla oddialenie splatnosti poskytnutého úveru, pričom žalobca už mal dohodnuté odkúpenie úveru, čo sa mu nakoniec nepodarilo zrealizovať. Poukázala, že viackrát zvolala mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, ktoré zásielky s pozvánkou žalobca nepreberal. Ako druhá konateľka žalovaného obnovila zriadenie elektronického prístupu žalovaného na portál daňového úradu a v mene žalovaného podala všetky daňové priznania. Zároveň sa za žalovaného zúčastnila daňovej kontroly dňa 24.1.2022, pričom žalobca predvolanie daňového úradu neprevzal.
7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 C.s.p. upravujúce neodkladné opatrenie a náležitosti neodkladného opatrenia a § 29 Občianskeho zákonníka, upravujúci dôvody na ustanovenie opatrovníka.
8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami konania. V zmysle tohto predpokladu sa uplatňuje zásada, ktorá limituje nariadenie neodkladného opatrenia možnosťou navrátenia do predošlého stavu, ak sa v konaní vo veci samej ukáže, že dočasná, provizórna ochrana strany požadujúceho neodkladné opatrenie nemá oporu v konečnom rozhodnutí súdu. Predmetom neodkladného opatrenia môže byť iba dočasná úprava. Neodkladným opatrením sa preto nemôže vecne vytvoriť stav, ktorý by sa v prípade, keď by žaloba nepotvrdila nárok zabezpečený neodkladným opatrením, nedal vrátiť do pôvodného stavu. K charakteru neodkladného opatrenia, teda okrem iného patrí aj jeho dočasnosť, pričom zásah do práv dotknutej strany, musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, rovnako musí byť primeraná aj eventuálna ujma vzniknutá dotknutej strane.
9. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa ustanovení Civilného sporového poriadku sa neodkladné opatrenie pokladá za výnimočný prostriedok a to spravidla preto, lebo pri jeho nariaďovaní sa zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť vypočuté a napokon uznesenie o neodkladnom opatrení je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Vo všeobecnosti platí, že je výlučne vecou žalobcu, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. V štádiu, keď súd rozhoduje o návrhu na neodkladné opatrenie nie je mysliteľné, aby súd vykonával rozsiahle dokazovanie prípadne, aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania.
10. Súd prvej inštancie poukázal, že vecná zhodnosť výroku rozhodnutia vo veci samej a obsahu povahy ochrany poskytovanej neodkladným opatrením je podľa § 330 ods. 2 C.s.p. prípustná. Avšak úlohou súdu, ktorý o takomto návrhu rozhoduje je zhodnotiť, či je skutočne vzhľadom na špecifické okolnosti prejednávaného prípadu daná potreba takejto úpravy pomerov za cenu diskvalifikácie plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. C.s.p. a s uvedeným sa riadne vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia. Pri nariadení neodkladného opatrenia podľa § 330 ods. 2 C.s.p. je potrebné osobitne uvážiť, aby sa takýmto neodkladným opatrením účelovo nepredbiehal, resp. neobchádzal súdny spor a aby nedošlo k situácii, že by žalobca priamo na základe nariadeného neodkladného opatrenia bez riadneho prejednania veci po stránke právnej aj skutkovej zámerne docielil stav, ktorý je žiadúce dosiahnuť rozhodnutím vo veci samej.
11. Poukázal súd prvej inštancie, že základnou podmienkou pre vydanie akéhokoľvek súdneho rozhodnutia, nevynímajúc nariadenie neodkladného opatrenia, je súlad obsahu rozhodnutia s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaný výrok neodkladného opatrenia nesmie obmedzovať žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu. Súd je preto povinný skúmať, či nariadením neodkladného opatrenia alebo jeho účinkami nedochádza k porušovaniu alebo obchádzaniu právnych predpisov. Len za predpokladu, že sú v konkrétnom prípade rešpektované všetky relevantné ústavné princípy, pristúpi súd k hodnoteniu ďalších podmienok.
12. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu návrhu žalobcu vyplýva, že žalobca sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha ustanovenia opatrovníka pre žalovaného ako obchodnej spoločnosti, nie fyzickej osobe, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 29 Občianskeho zákonníka.
13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže v konaní nebolo preukázané, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Zvýraznil, že spory medzi konateľmi obchodnej spoločnosti žalovaného sú už dlhodobé a zároveň sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že tento nemá k dispozícii iný právny prostriedok ako podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že nariadením neodkladného opatrenia by druhá konateľka nemohla konať za spoločnosť žalovaného. Zároveň uviedol, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by nastala situácia, že by žalobca priamo na základe nariadeného neodkladného opatrenia bez riadneho prejednania veci po stránke právnej aj
skutkovej zámerne docielil stav, ktorý je žiadúce dosiahnuť rozhodnutím vo veci samej. Z uvedených dôvodov návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému preukázateľne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie stranám náhradu trov konania nepriznal.
15. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.); konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.); súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.); rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
16. Žalobca v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu nesprávne, neodôvodnené a svojvoľné. Súd prvej inštancie nedal odpoveď na žiadnu zo základných požiadaviek návrhu, ktorým je ochrana žalovaného pred nezákonným a účelovým konaním jedného zo štatutárov spoločnosti, naopak prisvedčil evidentne nesprávnym a klamlivým tvrdeniam Ing. K. A.. Nehovoriac o nesprávnej aplikácii právnych predpisov na skutkový stav veci a argumentácii v rozpore s požiadavkou ochrany spoločnosti pred poškodzujúcim konaním jedného zo štatutárov spoločnosti. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je ako celok nepresvedčivé a nedávajúce odpoveď na požiadavku žalobcu, čo boli hlavné dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie aj napriek rozsiahlemu a podrobnému odôvodneniu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, zamietol. Žalobca má na také odôvodnenie v súlade s Civilným sporovým poriadkom právo. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nielen nedostatočné, ale aj vnútorne rozporné a nedôvodné. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú relevantné a naopak žalobca má právo poznať názor súdu aspoň na jeho najzávažnejšie argumenty, že žalovaný je aktuálne bezprostredne ohrozený konaním štatutára a tiež spoločníka Ing. K. A., žalovaný škody utrpel a hrozia mu konaním druhej konateľky ďalšie. Aktuálne neexistuje iný právny prostriedok ako zabrániť druhej konateľke konať v neprospech žalovaného, pričom súd prvej inštancie neuviedol žalobcovi aké iné právne prostriedky mal využiť, teda napádané rozhodnutie je nespravodlivé a nepreskúmateľné.
17. Žalobca ďalej poukázal, že v trestnom konaní bol žalovanému ustanovený opatrovník v osobe žalobcu a to práve z dôvodu, že žalovaný bol ohrozený konaním druhého štatutára, Ing. K. A. a to dokonca v takom rozsahu, že za tieto úkony voči žalovanému je trestne stíhaná ako obvinená. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je len vo všeobecnej rovine, preto je nedostatočné, ale aj nepreskúmateľné a nespravodlivé. Žalobca opätovne poukázal na zásadu spočívajúcu v zákaze odmietnutia spravodlivosti, čo znamená, že súd je povinný rozhodnúť každý prípad a nemôže dospieť k záveru, že kauza je neriešiteľná, s čím súvisí aj subjektívne právo žalobcu na súdnu ochranu v zmysle článku 46 Ústavy SR. Nestotožnil sa žalobca s dôvodmi uvádzanými súdom prvej inštancie, že neodkladné opatrenie by zasiahlo do konateľského oprávnenia Ing. A.Y.X., keďže žalobca s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložil množstvo dôkazov, ktoré preukazujú, že druhá konateľka je nečinná, nekoná s odbornou starostlivosťou a jej úkony sú v priamom rozpore so záujmami žalovaného a aj žalobcu ako spoločníka žalovaného. V neodkladnom opatrení sa pritom nenavrhovalo neobmedzené oprávnenie opatrovníka konať za žalovaného, ale iba v určitých právnych úkonoch, resp. oblastiach tak, aby bolo možné zabezpečiť riadne fungovanie žalovaného, vrátane úhrady záväzkov žalovaného. Navrhované neodkladné opatrenie pritom nesmeruje k obmedzeniu výkonu konateľského oprávnenia druhej konateľky ale k dočasnému zabezpečeniu riadneho fungovania žalovaného prostredníctvom opatrovníka.
18. Ďalej sa žalobca v podanom odvolaní podrobne vyjadroval k tvrdeniam Ing. K. A., ktoré uvádzala vo svojom vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré vyhodnotil ako účelové a nepravdivé. Poukázal, že Ing. K. A. vníma skrz prebiehajúce trestné konanie a ukončené civilné sporové konania. Uviedol, že druhá konateľka sa vyjadruje k podnikateľským aktivitám v spoločnosti Styrobal s.r.o. bez toho, aby bola znalá danej problematiky a to s poukazom, že úverujúca banka poskytla na podnikateľský zámer tejto spoločnosti financovanie vo výške 90 %, pričom zaužívané
bolo financovanie iba v rozsahu 70 %, teda samotná banka nevyhodnotila podnikateľský zámer ako nerealizovateľný. Nedôvodné je aj tvrdenie Ing. K.Í. A., že žalobca previedol bez jej vedomia a súhlasu z účtu žalovaného na účet Styrobal s.r.o. spolu sumu 521.811,69 eur, keďže tento skutok bol predmetom trestného oznámenia, ktoré bolo zamietnuté ako nedôvodné. Žalobca taktiež zotrval na ním uvádzaných skutočnostiach, že mal zakázaný vstup do sídla žalovaného, mimo iného aj z dôvodu, aby sa nedozvedel o tom, že na žalovaného bol vydaný platobný rozkaz, kde ako žalobca vystupovala práve Ing. K. A.. Žalobca bol preto nútený podať návrh na obnovu konania, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Žalobca bol zároveň fyzicky napadnutý manželom Ing. K. A., za čo bol odsúdený v trestnom konaní. Nepravdivé sú aj tvrdenia o pasivite žalobcu vo vzťahu k úverujúcej banke, keďže po vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úveru sa banka poďakovala žalobcovi za rýchlu a profesionálnu komunikáciu a korektné podklady. Poukázal, že druhá konateľka odmietla splácať poskytnutý úver a peňažné prostriedky určené na jeho splácanie si poslala na svoj osobný účet. Pokiaľ ide o neprevzatie pozvánky na mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, žalobca uviedol, že Ing. K. A. úmysle zasielala pozvánky na adresu, na ktorej sa žalobca dlhodobo nezdržiava. Opačne, Ing. K. A. nepreberala poštové zásielky od žalobcu. Dlhodobou nezákonnou činnosťou konateľky žalovaného vznikli pohľadávky voči žalovanému. Žalobca už 7 rokov nemá prístup do sídla žalovaného, nemá prístup k účtovej a zmluvnej dokumentácii žalovaného ako aj pošte, preto nemôže vecne a exaktne reagovať na požiadavky inštitúcií, úradov a orgánov verejnej správy.
19. Žalovaný, ktorému bolo podľa druhej vety § 329 ods. 1 C.s.p. umožnené vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nevyjadril.
20. Intervenient na strane žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Poukázal, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že primárnym dôvodom zamietnutia návrhu žalobcu bola absencia právneho základu, na základe ktorého by súd mohol takéto rozhodnutie vydať. Súd prvej inštancie nemohol vydať rozhodnutie, ktorým by ustanovil opatrovníka právnickej osobe, nakoľko takúto možnosť zákon nepripúšťa. Pre vydanie neodkladného opatrenia neboli splnené ani ďalšie základné predpoklady a to najmä: potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami a absencia iných právnych prostriedkov ochrany práv žalobcu. Nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení by nedošlo k žiadnej dočasnej úprave pomerov. Naopak, za súčasnej diskvalifikácie potrebného dokazovania by sa v skrátenom konaní, na vopred neistý čas úplne vylúčilo konateľské oprávnenie Ing. K. A., čím by došlo k prehĺbeniu pretrvávajúceho nepriaznivého stavu tejto spoločnosti. Neodkladné opatrenie za žiadnych okolností nemôže suplovať meritórne rozhodnutie vo veci samej. Ďalej uviedol, že trestné konanie, do ktorého právoplatného skončenia malo trvať navrhované neodkladné opatrenie je vedené približne 7 rokov, pričom neexistuje predpoklad, že by malo byť skončené v krátkom časovom horizonte. Stav, ktorý by nariadenie neodkladného opatrenia vyvolalo, je neprípustný, nežiaduci, nezvratný a v príkrom rozpore so základnými právami zaručenými Ústavou SR.
21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
22. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom závere, že neboli splnené podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.
23. Odvolací súd konštatuje správnosť skutkových zistení ako aj prijatých právnych záverov uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré viedli k vecne správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobcovi, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a správne dospel k záveru, že tieto v prejednávanej veci nie sú splnené, čo aj správne odôvodnil. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
24. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
25. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
26. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
27. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
28. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
29. Odvolací súd udáva, že predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
30. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
31. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd zistil, že žalobca žiada vydať neodkladné opatrenie, ktorým by súd ustanovil spoločnosti žalovaného opatrovníka v osobe žalobcu, ktorý je konateľ a menšinový spoločník v spoločnosti žalovaného, čo v podstate odôvodňoval tým, že druhá konateľka spoločnosti žalovaného nekoná v mene spoločnosti žalovaného, resp. koná spôsobom, ktorým poškodzuje spoločnosť žalovaného a aj žalobcu ako jej spoločníka.
32. Podľa § 29 Občianskeho zákonníka, súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.
33. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
34. Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
35. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
36. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
37. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
38. Podľa § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka, obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.
39. Podľa § 272 C.m.p., súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
40. Odvolací súd udáva, že ustanovenie § 29 Občianskeho zákonníka, upravujúce ustanovenie hmotnoprávneho opatrovníka vylučuje ustanoviť opatrovníka právnickej osobe, keďže subjekt opatrovanca je výlučne fyzická osoba, pretože § 272 a nasl. C.m.p. upravuje len ustanovenie opatrovníka fyzickej osobe.
41. V konaní nebolo sporné, že žalobca a Ing. K. A. sú spoločníkmi a zároveň konateľmi spoločnosti žalovaného. Z uvedeného dôvodu nejde o situáciu, že spoločnosť žalovaného nemá štatutárny orgán (konateľov), ktorí sú oprávnení konať v mene žalovaného, resp. týmto ustanoveným konateľom bráni objektívna prekážka konať v mene spoločnosti žalovaného. Podľa zápisu v obchodnom registri u spoločnosti žalovaného, iba písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisujú a za spoločnosť konajú vždy aspoň dvaja konatelia spoločne a to tak, že ku písanému alebo tlačenému názvu spoločnosti pripojil svoj vlastnoručný podpis. Tento spôsob konania v mene spoločnosti žalovaného si dohodli v spoločenskej zmluve práve jej spoločníci a to žalobca a Ing. K. A.. Zároveň z obsahu spisu vyplýva, že vzťahy medzi spoločníkmi a konateľmi spoločnosti sú vážne narušené. Odvolací súd však udáva, že vzájomne protichodné predstavy na vedenie spoločnosti u spoločníkov a zároveň konateľov žalovaného, nemôžu byť dostatočným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení a ustanovení žalobcu ako opatrovníka spoločnosti žalovaného.
42. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že funkciu opatrovníka môže vykonávať iba taká osoba, ktorá je objektívne spôsobilá chrániť záujmy opatrovanca a zároveň subjektívne mať snahu postupovať v záujme opatrovanca. Splnenie týchto kritérií sa posudzuje v osobitnom konaní, podľa § 272 a nasl. C.m.p., ktoré prekračuje samotný rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia, kde súd rozhodujúci o neodkladnom opatrení pre krátkosť času a z dôvodu nevykonávania rozsiahlejšieho dokazovania, nie je schopný toto objektívne posúdiť.
43. Žalobca odôvodňoval potrebu ustanoviť opatrovníka žalovaného v osobe žalobcu poškodzovaním žalobcu, ktorý je menšinový spoločník žalovaného. Vyhovenie navrhovaného neodkladného opatrenia by však bolo porušením ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže ustanovením opatrovníka žalovanému v osobe žalobcu by tento hájil svoje záujmy, ktoré sú zjavne v rozpore so záujmami druhého (väčšinového) spoločníka a zároveň konateľa, čo je zrejmé z obsahu spisu a jednotlivých podaní. Teda vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by žalobca fakticky nevykonával funkciu zástupcu žalovaného v súlade so záujmami žalovaného a všetkých jeho spoločníkov, ale iba jedného (menšinového) spoločníka žalovaného a to na úkor druhého (väčšinového) spoločníka.
44. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí posudzovať aj primeranosť ujmy, ktorá by navrhovaným obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby nariadením neodkladného opatrenia nebola spôsobená ujma na základných právach strany, resp. ďalších subjektov a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému
cieľu, najmä preto, že takéto opatrenie by sa mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva. Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by sa obchádzala spoločenská zmluva žalovaného o spoločnom konaní konateľov navonok, čo by malo za následok, že žalobcovi by bola poskytnutá neprimeraná výhoda, keďže by bol ako zástupca žalovaného oprávnený na konanie v mene žalovaného bez akýchkoľvek obmedzení spočívajúcich v dosiahnutí spoločného konania dvoch konateľov, pričom druhého konateľa (a spoločníka) by aj naďalej limitovalo spoločné konanie oboch konateľov spoločnosti žalovaného.
45. Odvolací súd upriamuje pozornosť, že spoločnosť s ručením obmedzeným je kapitálová obchodná spoločnosť s vlastnou vnútornou štruktúrou, osobným a majetkovým substrátom. Akékoľvek obmedzenie resp. zásah súdu do jej vnútorných alebo vonkajších pomerov musí mať svoje hranice a môže byť akceptovateľný len po určitú mieru. Aj právnická osoba totiž musí mať svoje práva a slobody a každý zásah do týchto práv a slobôd musí mať svoj legitímny a oprávnený účel. Ingerencia súdu do súkromnoprávnych vzťahov by mala byť minimálna. Aj keby odvolací súd pripustil možnosť ustanoviť právnickej osobe opatrovníka, využitie tohto inštitútu by bolo takým výrazným zásahom do vnútorných pomerov spoločnosti, prípadne do sféry vzťahov s tretími subjektmi, že jeho aplikácia by mohla byť len krajným riešením. Nezhody medzi konateľmi a spoločníkmi obchodnej spoločnosti by automaticky nemala zakladať možnosť ustanovenia opatrovníka spoločnosti.
46. Ak má žalobca za to, že mu je ako spoločníkovi, resp. samotnej spoločnosti žalovaného spôsobovaná škoda druhým spoločníkom a konateľom, nič mu nebráni túto uplatňovať titulom náhrady škody priamo v osobitnom sporovom konaní, kde sa bude posudzovať žalobcom namietané konanie, resp. nekonanie druhého konateľa spoločnosti žalovaného v súlade s § 135a Obchodného zákonníka. Východiskom je, že procesné právo nemôže nahrádzať ani odstraňovať problémy, ktoré nastali v rovine hmotného práva. Porušenie práva je v zásade základom pre podanie a úspech klasickej žaloby, nie neodkladného opatrenia, ktorého účelom je reagovať na hrozbu ujmy.
47. So zreteľom na štádium trestného stíhania (obvinenie) a na zásadu prezumpcie neviny, samotná skutočnosť, že druhá konateľka je trestne stíhaná pre trestný čin podvodu a ďalší, nie je totiž postačujúce ani na osvedčenie danosti práva žalobcu.
48. Prezumpcia neviny znamená, že na Ing. K. A. je potrebné hľadieť ako na nevinnú, až do momentu právoplatnosti prípadného odsudzujúceho rozsudku zo spáchania trestného činu, ktorým žalobcovi mala spôsobiť škodu. Do právoplatného odsúdenia Ing. K. A. za uvedený skutok nárok žalobcu nie je preto istý.
49. Pritom o nárokoch, o ktorých vôbec nie je isté (či vzniknú alebo ktorých vznik je viazaný na splnenie celkom neistej a neurčitej podmienky, ako je tomu aj v posudzovanej veci), neodkladné opatrenie je neprípustné.
50. Pokiaľ žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím mu nezabezpečil súdnu ochranu, odvolací súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach prezentoval svoj názor, že obsahom základného práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01).
51. Právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných súdnych konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (viď II. ÚS 37/01).
52. Pokiaľ súd rešpektoval platný Civilný sporový poriadok, nemohol porušiť základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy.
53. Odvolací súd zároveň dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav - zistenia podľa obsahu spisu, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na danú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Súd prvej inštancie primerane vysvetlil, z akých úvah a dôkazov vychádzal pri závere o neosvedčení splnenia podmienok pre dočasnú úpravu pomerov sporových strán navrhovaným neodkladným opatrením. To, že sa žalobca s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho dôvodmi nestotožnil, keď odlišne posudzuje skutkovú a právnu stránku vzťahov medzi sporovými stranami, neznamená, že odôvodnenie nie je dostatočné, jasné a presvedčivé. Požiadavka žalobcu, aby odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie reagovalo na všetky jeho výhrady a argumenty v spore, netvorí jeho zákonnú náležitosť. Odôvodnenie rozhodnutí v prípade neodkladných opatrení má určité špecifiká, ktoré vyplývajú z dočasnosti tohto prostriedku súdnej ochrany, rýchlosti - neodkladnosti rozhodovania súdu o návrhu, a to aj bez vypočutia sporových strán a bez preukazovania skutkového stavu, keď sa vychádza z okolností, ktoré sú dostatočne osvedčené. Ide o zistenia a závery predbežné, ktoré netvoria prekážku pre možné odlišné skutkové a právne závery súdu po vykonanom dokazovaní v prípadnom konaní vo veci samej.
54. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobca vlastne nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalobca mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.
55. Nemožno preto konštatovať, že by uznesenie súdu prvej inštancie neobsahovalo zásadné vysvetlenie podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR.
56. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na nesplnenie základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C.s.p, resp. § 326 ods. 1 C.s.p., teda existenciu nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana a potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
57. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne, vrátane závislého výroku o trovách konania na súde prvej inštancie.
58. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Zároveň odvolací súd priznal úspešnému intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi. O ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie samostatným uznesením.
59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).