Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-40-2026.pdf
PDF · 116.33 KB
Case nature
Subarea
26Co/40/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., zastúpený: JUDr. Martin Kubovič, LLM, MSc., advokát, so sídlom M. R. Štefánika 3080/14, 926 01 Sereď , IČO: 50 159 836, proti žalovanej: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Štefánikova tr. 49, 949 01 Nitra, IČO: 36 860 697, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 16C/46/2026 – 36 zo dňa 11. júna 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 16C/46/2026 – 36 zo dňa 11. júna 2026 p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd p r i z á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví (ďalej len „napadnuté uznesenie“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.); žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II).
1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil primárne ustanoveniami: § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta práva, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
1.2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie v podstate odôvodnil tým, že navrhovateľ neodkladného opatrenia sa domáhal, aby súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uloží povinnosť odovzdať žalobcovi jednu sadu kľúčov od všetkých nových zámkov nehnuteľnosti – rodinný dom súpisné č. XXX v obci C., stojacom na parcele registra „C“ č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. C. (ďalej aj len „nehnuteľnosť“). Ďalej sa domáhal, aby súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by žalobcovi bránila alebo znemožňovala vstup a užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo sporových strán zaniklo dňa 13.02.2020. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 8C/49/2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/38/2025 súd právoplatne rozhodol, že nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalovaná bola predmetným rozsudkom zaviazaná vyplatiť žalobcovi sumu 75.951,32 eura do 180 dní od právoplatnosti rozsudku (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2026). Žalobca uviedol, že v tejto nehnuteľnosti nepretržite býva od 11.01.2019 a od roku 2019 v nej býva sám, pretože sa žalovaná odsťahovala. Konštatoval, že vzhľadom na to, že žalovaná mu nevyplatila priznaný vyrovnávací podiel, žalobca stále disponuje právnym titulom na ďalšie užívanie nehnuteľnosti, a to až do času vyplatenia
predmetného vyrovnávacieho podielu, pretože v súčasnosti nemá finančné prostriedky, z ktorých by si zabezpečil bývanie. Podľa názoru žalobcu jediným zákonným spôsobom, ako sa žalovaná môže domáhať vypratania nehnuteľnosti je žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, ale za súčasného stavu by nebola úspešná, keďže by konala v rozpore s dobrými mravmi, pretože doposiaľ nevyplatila žalobcu. Ďalej žalobca uviedol, že dňa 19.05.2026 žalovaná svojvoľne vymenila žalobcovi na predmetnej nehnuteľnosti zámky a zamedzila žalobcovi užívanie nehnuteľnosti a tým porušila žalobcovo právo na nedotknuteľnosť obydlia chránené Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), pričom bola privolaná policajná hliadka, ktorá môže túto skutočnosť potvrdiť (nedala žalobcovi žiadny úradný záznam). Žalobca poukázal na to, že v sporoch medzi bývalými manželmi sú všeobecné súdy povinné rešpektovať jednak majetkový aspekt (vyporiadanie spoluvlastníctva) a jednak osobnostný aspekt obydlia, nemožno legitimizovať správanie, pri ktorom jeden z bývalých manželov fakticky protiprávne „vytesní“ druhého manžela bez jeho súhlasu a adekvátnej právnej opory. K návrhu priložil dôkazy: Rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 8C/49/2020 – 506 zo dňa 15.04.2025; Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/38/2025 – 576 zo dňa 24.02.2026; doložka právoplatnosti k vyššie uvedenému rozsudku Okresného súdu Nitra; LV č. XXXX, kat. úz. C.; čestné vyhlásenie A. B.; čestné vyhlásenie F. D.; čestné vyhlásenie G. D.; potvrdenie o úhradách preddavkových platieb na elektrinu; H. faktúru; D. H. I. s potvrdením viazanosti do 05.07.2027 k J. K. L. a výpis z listu vlastníctva č. XXXX, okres K., obec C., katastrálne územie C..
1.3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovanému neodkladnému opatreniu nie je možné vyhovieť, pretože navrhovateľ neosvedčil, akým titulom predmetnú nehnuteľnosť užíva. Súd prvej inštancie vychádzajúc z príloh, ktoré boli doručené s návrhom, ako aj z výpisu LV č. XXXX v Katastri nehnuteľností Slovenskej republiky (ďalej aj len „kataster nehnuteľností“), konštatoval, že navrhovateľ hoci uvádzal, že nehnuteľnosť užíva ako svoje jediné obydlie, na takéto užívanie nemá žiaden právny dôvod. Poukázal na to, že jedinou vlastníčkou je práve žalovaná, čomu nasvedčuje aj zápis v katastri na príslušnom LV, pričom na liste vlastníctva nie sú uvedené žiadne užívacie práva iných osôb a ani vecné bremená viažuce sa k nehnuteľnosti alebo na konkrétnu osobu. Žalovaná sa stala výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti na základe rozhodnutia Okresného súdu Nitra v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre (obe uvedené vyššie – odsek 1.2.). Súd prvej inštancie konštatoval, že ako výlučná vlastníčka má právo rozhodovať o tom, akým spôsobom bude s predmetom svojho vlastníctva nakladať, čo zahŕňa aj rozhodnutie vymeniť zámky na predmetnej nehnuteľnosti. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľ netvrdil a ani z pripojených listinných dôkazov nevyplýva, že by mal akékoľvek užívacie právo k nehnuteľnosti, titulom nejakej dohody alebo zmluvy. Ani z vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Nitra a rozsudku Krajského súdu v Nitre nevyplýva, že rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť neskôr a taktiež nevyplýva, že by sa strany dohodli, že žalovaná strpí užívanie svojej nehnuteľnosti navrhovateľom do času, kým mu vyplatí vyrovnací podiel. Súd prvej inštancie ani z predmetného rozsudku Krajského súdu v Nitre nezistil, že by navrhovateľ namietal vecnú správnosť výroku súdu prvej inštancie o prikázaní nehnuteľnosti žalovanej a nenamietal ani lehotu na plnenie vo vzťahu k vyplateniu vyrovnávacieho podielu. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie konštatoval, že od okamihu, kedy sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, zaniklo navrhovateľove užívacie oprávnenie. Jeho povinnosťou bolo zabezpečiť si svoje bývanie nezávisle od toho, či a kedy mu bude vyplatený vyrovnací podiel žalovanou. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na to, že žalovaná doteraz neporušila žiadne práva navrhovateľa tým, že mu nevyplatila vyrovnací podiel z BMS, keďže jej lehota na plnenie stále plynie a pohľadávka navrhovateľa voči nej stále nie je splatná. Ak navrhovateľ vychádzal z toho, že finančné prostriedky z vyrovnania mu majú slúžiť na obstaranie si nového bývania, potom bolo namieste na toto poukazovať v konaní o vyporiadanie BSM a primerane tomu určiť dĺžku lehoty na vyplatenie, prípadne sa domáhať vyplatenia v splátkach. Súd prvej inštancie podotkol, že aj keby žalovaná porušovala práva žalobcu, tým, že by mu včas nevyplatila vyrovnací podiel, navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, avšak nemožno zastávať názor, že v takom prípade by žalobca mohol porušovať vlastnícke právo žalovanej k spornej nehnuteľnosti užívaním bez právneho dôvodu. Skutočnosť, že žalovaná sa po ľudskej stránke postavila inak, teda, že nebude trpieť užívanie predmetu svojho vlastníctva navrhovateľom, nezakladá automaticky dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vynútiteľnosť ochrany súdom.
1.4. Súd prvej inštancie zo skutočností uvedených v návrhu, ako aj z listín k nemu pripojených dospel k záveru, že skutočnosti tvrdené navrhovateľom nemožno mať za osvedčené v takom rozsahu, aby bolo možné vyhovieť jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nestotožnil sa tak s názorom navrhovateľa, že sú splnené podmienky na vyhovenie predmetnému návrhu. Ďalej súd prvej inštancie
dal do pozornosti, že navrhovateľ ani neuviedol, do kedy žiada poskytnúť ochranu formou neodkladného opatrenia, z čoho nie je zrejmé či má ísť o dočasnú alebo trvalú ochranu. Súd prvej inštancie mal tak za to, že navrhovateľ nesvedčil existenciu predpokladov potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Poukázal na to, že skutočnosť, že nehnuteľnosť je stále obydlím navrhovateľa nemôže byť jedinou skutočnosťou, pre ktorú by súd zasiahol požadovanou formou do vlastníckeho práva žalovanej, keď z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ už nejaký čas má vedomosť o tom, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti, pričom si napriek tejto skutočnosti iné bývanie nezabezpečil a spoliehal sa na to, že ho vlastník nehnuteľnosti v nej nechá bývať a túto užívať aj bez zákonného dôvodu alebo dohody s ním. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že mu patrí užívacie právo k predmetnej nehnuteľnosti až do vyplatenia vyrovnacieho podielu. Súd prvej inštancie plne úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože jej žiadne nevznikli.
2. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že: Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanej povinnosť odovzdať žalobcovi jednu sadu kľúčov od všetkých nových zámkov na nehnuteľnosti – rodinnom dome súpisné číslo XXX v obci C., stojacom na parcele registra „C“ číslo XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. C.; Žalovaná je povinná zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by žalobcovi bránila alebo znemožňovala vstup a užívanie vyššie uvedenej nehnuteľnosti; Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške. Napadnuté uznesenie žalobca považoval za nesprávne z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
2.1. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že v prejednávanej veci bolo nesporne preukázané, že v predmetnej nehnuteľnosti nepretržite býva od 11.01.2019, pričom od roku 2019 tam žije sám, po tom čo sa žalovaná odsťahovala. Poukázal na to, že nehnuteľnosť užíva dlhodobo spočiatku na základe legitímneho titulu vyplývajúceho z BSM. Keďže mu žalovaná doposiaľ nevyplatila jeho vyrovnací podiel z titulu vyporiadania BSM, je v núdzi a nemá si z čoho zabezpečiť bývanie. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu prvej inštancie v tom, že v súčasnosti žalobca nemá žiaden právny dôvod na užívanie nehnuteľnosti, pretože výlučnou vlastníčkou sa na základe rozsudku o vyporiadaní BSM stala žalovaná, pričom právo užívať nehnuteľnosť zaniklo žalobcovi napriek tomu, že mu žalovaná doposiaľ nevyplatila vyrovnací podiel z vyporiadania BSM. Tento prístup súdu prvej inštancie považoval v rozpore s ústavnoprávnou ochranou obydlia. Poukázal na to, že skutočnosť, že v súčasnosti nedisponuje výlučným vlastníckym alebo nájomným právom k nehnuteľnosti, ho nezbavuje ústavnej ochrany s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 2 Tdo 50/2016, R 51/1973, ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) I. ÚS 13/00. Uviedol, že žalovaná dňa 19.05.2026 bez jeho súhlasu svojvoľne vymenila zámky na nehnuteľnosti. Týmto krokom vykonala faktické a protiprávne vypratanie žalobcu z jeho domova, a to bez akéhokoľvek exekučného titulu na vypratanie. Takéto konanie žalovanej podľa názoru žalobcu predstavuje hrubé zneužitie vlastníckeho práva. Žalobca konštatoval, že súd prvej inštancie opomenul aplikovať § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Poukázal na to, že v situácii, kedy žalovaná doteraz nesplnila svoju povinnosť vyplatiť žalobcovi vyrovnací podiel vo výške 75.951,32 eura, jej postup v podobe výmeny zámkov predstavuje zjavné obchádzanie zákona a hrubý rozpor s dobrými mravmi.
3. Podaním zo dňa 09.07.2026 sa žalovaná vyjadrila k odvolaniu žalobcu. Uviedla, že napadnuté uznesenie je vecne správne, zákonné a riadne odôvodnené. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca neosvedčil existenciu žiadneho hmotnoprávneho nároku na vydanie kľúčov, vstup do rodinného domu alebo jeho ďalšie užívanie. Žalobca v odvolaní opakuje svoju pôvodnú argumentáciu založenú na tvrdení o ústavnej ochrane obydlia, údajnom zneužití vlastníckeho práva žalovanou a údajnom rozpore jej konania s dobrými mravmi. Tieto tvrdenia však nemenia rozhodujúcu právnu skutočnosť, že žalobca po právoplatnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedisponuje žiadnym právnym titulom na užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť bola právoplatným rozsudkom prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalobcovi bola priznaná peňažná pohľadávka vo výške 75.951,32 eura, splatná v lehote 180 dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázala na to, že ku dňu vydania napadnutého uznesenia (ku dňu 11.06.2026) lehota na zaplatenie vyrovnacieho podielu stále plynula a žalovaná nebola v omeškaní. Žalobca preto nemôže úspešne tvrdiť, že žalovaná porušila svoju povinnosť tým, že mu vyrovnací podiel doposiaľ nezaplatila. Žalovaná konštatovala, že dňa 08.07.2026 zaplatila na účet žalobcu prvú časť zo sumy 75.951,32 eura, a to sumu 25.951,32 eura.
Zostávajúca časť vyrovnacieho podielu vo výške 50.000 eur bude podľa vyjadrenia banky na účet žalobcu zaplatená bankou z úveru poskytnutého žalovanej do 13.07.2026. Konštatovala, že predmetná skutočnosť preukazuje, že žalovaná si svoju povinnosť vyplývajúcu z právoplatného rozsudku riadne zabezpečila a plní ju pred uplynutím lehoty určenej rozsudkom. Peňažná pohľadávka z vyporiadania BSM nezakladá právo bývať v cudzej nehnuteľnosti. Ústavná ochrana obydlia chráni súkromnú sféru osoby pred neoprávnenými zásahmi. Sama osebe však nezakladá vecné ani záväzkové právo užívať cudziu nehnuteľnosť proti vôli jej výlučného vlastníka. Žalovaná konštatovala, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania žalobcom. Žalobcom citovaná judikatúra k ochrane obydlia rieši predovšetkým ochranu súkromia a zákaz svojvoľných zásahov do obydlia. Nezakladá však pravidlo, podľa ktorého by osoba bez právneho titulu nadobudla právo domáhať sa vydania kľúčov a núteného obnovenia užívania cudzej nehnuteľnosti prostredníctvom neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie preto nepoprel ústavnú ochranu obydlia žalobcu, ale správne vyhodnotil, že v konaní o neodkladnom opatrení žalobca neosvedčil hmotnoprávny nárok. Ďalej uviedla, že dobré mravy nemožno použiť na to, aby súd neodkladným opatrením fakticky konštituoval užívacie právo k cudzej nehnuteľnosti, ktoré nevyplýva zo zákona, zo zmluvy ani zo súdneho rozhodnutia. Žalovaná konštatovala, že žalobcom formulovaný petit nesmeruje len k dočasnej procesnej stabilizácii pomerov. Jeho skutočným následkom by bolo obnovenie faktického užívania rodinného domu žalobcom a uloženie žalovanej povinnosti strpieť prítomnosť a užívanie jej výlučnej nehnuteľnosti osobou bez právneho titulu. Zásah do vlastníckeho práva žalovanej považovala za neprimeraný aj preto, že žalobca sa domáha neurčito časovo vymedzenej ochrany. Podľa názoru žalovanej osobná alebo sociálna situácia žalobcu, vrátane tvrdeného nedostatku finančných prostriedkov na zabezpečenie iného bývania, nemôže založiť právny dôvod na nútené obmedzenie vlastníckeho práva žalovanej. Záverom žalovaná navrhla vykonať dôkazy: rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 8C/49/2020 - 506 zo dňa 15.04.2025; rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/38/2025
- 576 zo dňa 24.02.2026; doložka právoplatnosti k rozsudku OS Nitra sp. zn. 8C/49/2020 - 506 zo dňa 15.04.2025; list vlastníctva č. XXXX pre k. ú. C.; výpis z účtu žalovanej o prevode (úhrade) sumy 25.951,32 eura dňa 08.07.2026 na účet žalobcu; odvolanie žalobcu zo dňa 15.06.2026; uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 11.06.2026, č. k. 16C/46/2026 - 36; ďalšie listiny nachádzajúce sa v súdnom spise. Ako prílohu žalovaná predložila výpis z účtu o prevode (úhrade) sumy 25.951,32 eura dňa 08.07.2026.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti podľa ust. § 365 a nasledujúce CSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa § 325 ods. 1, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní po vykonaní meritórneho odvolacieho prieskumu napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil.
11. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a za účelom vysporiadania sa s relevantnými tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní odvolací súd dopĺňa nasledovné:
12. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že vo všeobecnosti súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (ani kumulácia dôvodov nie je vylúčená). Vždy je potrebné skúmať, či je samotný nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený a trvá, a či je ním navrhované neodkladné opatrenie naliehavo potrebné. To znamená, že pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia zákon vyžaduje jednak osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby požadovanej úpravy pomerov strán sporu, respektíve osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené kumulatívne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, a preto splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa tak dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má len osvedčovaciu povahu. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je riadnym kontradiktórnym procesom s prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd ani nevykonáva riadne dokazovanie [viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Co/3/2022 zo dňa 08.01.2025]. Povinnosťou navrhovateľa je opísaním rozhodujúcich skutočností súd presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Toto predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Zároveň tieto rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany.
13. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP je možné neodkladným opatrením strane uložiť, aby niečo vykonala, niečo znášala alebo sa niečoho zdržala. To znamená, že neodkladné opatrenie nariadené podľa predmetného ustanovenia spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa rušivých zásahov alebo strpieť určité obmedzenie, čím súdu umožňuje poskytnúť účastníkovi konania efektívnu ochranu v rôznych skutkových situáciách. Súd musí zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku nepriamej ujmy na strane povinnej osoby, tak aby bol zachovaný princíp proporcionality.
14. Podľa súdnou praxou rešpektovanej právnej doktríny (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1231 - 1246), súd pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami;
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti); c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti);
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav;
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality);
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
15. Vyššie uvedené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia musia byť splnené kumulatívne. Pokiaľ súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospeje k záveru, že nie je naplnený čo i len jeden z týchto predpokladov, nie je možné neodkladné opatrenie nariadiť.
16. Odvolací súd, tak isto ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Nedošlo tak k osvedčeniu hrozby bezprostredne hroziacej a nenapraviteľnej, respektíve ťažko napraviteľnej ujmy na právach žalobcu. Napriek tomu, že ratio decidendi napadnutého uznesenia spočívalo v neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov, žalobca v odvolaní svoju argumentáciu nesmeroval voči tomuto záveru súdu prvej inštancie. V prípade práva na obydlie, ktorého sa domáhal žalobca, odvolací súd konštatuje, že predmetné právo nevytvára samostatný právny titul na užívanie cudzej nehnuteľnosti, respektíve samo osebe nezakladá oprávnenie zotrvať v nehnuteľnosti proti vôli vlastníka, pokiaľ také oprávnenie nevyplýva z právneho poriadku alebo z právneho titulu. Žalobca sám v odvolaní potvrdil, že v nehnuteľnosti býval z titulu vyplývajúceho z BSM. Tento právny titul však zanikol právoplatnosťou vyššie uvedeného rozhodnutia o vyporiadaní BSM, pričom od právoplatnosti tohto rozhodnutia mal dostatočný časový úsek si zaobstarať iné bývanie. Žalobca zároveň nepreukázal, že by jeho finančná situácia neumožňovala si nájsť iné bývanie, respektíve, že by bol odkázaný na predmetnú nehnuteľnosť. Na osvedčenie tvrdenia o výmene zámkov predložil iba fotokópiu vlastného čestného vyhlásenia. Iné dôkazy, ktoré by predmetné tvrdenie objektívne podporovali neuviedol. Skutočnosť, že pri udalosti mala byť prítomná policajná hliadka, zostala rovnako neosvedčená, keďže žalobca neoznačil konkrétny útvar Policajného zboru a ani nepredložil žiadny úradný záznam alebo inú listinu, z ktorej by bolo možné túto skutočnosť overiť. Taktiež nevysvetlil prečo mu vznikol nový právny titul na bývanie v tejto nehnuteľnosti, svoje tvrdenia smeroval len vo vzťahu k ochrane obydlia. Ani z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS SR I. ÚS 13/00, na ktorý poukazoval žalobca v odvolaní, nevyplýva, že ochrana obydlia sama osebe zakladá občianskoprávny titul na užívanie cudzej veci alebo odôvodňuje vytvorenie takéhoto oprávnenia neodkladným opatrením. Uvedené rozhodnutie riešilo ústavnú primeranosť núteného vypratania obydlia bez zabezpečenia bytovej náhrady a povinnosť všeobecných súdov prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu. V prejednávanej veci však nejde o konanie o vypratanie nehnuteľnosti ani o posúdenie podmienok bytovej náhrady, ale o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanej odovzdať mu kľúče od nehnuteľnosti, hoci neosvedčil existenciu právneho titulu na jej užívanie. Ochrana obydlia je nepochybne významnou ústavnou hodnotou, avšak sama osebe nezakladá hmotnoprávne oprávnenie užívať nehnuteľnosť inej osoby bez právneho dôvodu. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie neaplikoval ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvádza, že uvedené ustanovenie predstavuje korektív výkonu subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov. Taktiež ani toto ustanovenie samo osebe nezakladá nový právny titul na užívanie cudzej nehnuteľnosti. Aplikácia predmetného ustanovenia preto nemôže viesť k vzniku oprávnenia žalobcu užívať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej bez existencie iného právneho titulu. V danom prípade žalobca nepreukázal existenciu takéhoto titulu a súčasne požadovaným neodkladným opatrením by nedochádzalo len ku korekcii výkonu existujúceho práva žalovanej, ale k vytvoreniu nového oprávnenia žalobcu užívať cudziu nehnuteľnosť. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Tdo 50/2016 a rozhodnutie publikované pod č. R 51/1973, odvolací súd uvádza, že ide o trestnoprávnu judikatúru týkajúcu sa ochrany domovej slobody a nie vzniku občianskoprávneho oprávnenia užívať nehnuteľnosť. Skutočnosť, že trestné právo poskytuje ochranu faktickému užívaniu obydlia pred svojvoľnými zásahmi, ešte neznamená, že osobe bez právneho titulu vzniká oprávnenie užívať cudziu nehnuteľnosť alebo že civilný súd môže takýto právny titul vytvoriť prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia.
17. Navrhovateľ musí osvedčiť nielen naliehavosť, ale aj existenciu práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Tak ako správne poznamenal súd prvej inštancie, tento právny titul mu nevyplýva z predmetných rozhodnutí (o vyporiadaní BSM a potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu), ani zo zmluvy alebo dohody so žalovanou. Účelom neodkladného opatrenia nie je modifikovať obsah právoplatného meritórneho rozhodnutia. Ak by odvolací súd vyhovel návrhu žalobcu, fakticky by mu priznal právo bývať v nehnuteľnosti až do zaplatenia vyrovnacieho podielu (alebo kým si žalobca nenájde nové bývanie, keďže v návrhu neuviedol dĺžku trvania predmetného opatrenia), čím by vytvoril nový obsah práv a povinností strán, ktorý rozsudok o vyporiadaní BSM vôbec neobsahuje. Neodkladné opatrenie neslúži ani na vytváranie nových právnych vzťahov ani na priznanie práva,
ktoré z právneho poriadku nevyplýva. Ak je žalovaná výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti na základe právoplatného rozhodnutia o vyporiadaní BSM a žalobca nepreukázal iný právny titul užívania (napr. nájom, vecné bremeno, dohoda, rozhodnutie súdu), absentuje základný predpoklad úspechu návrhu. Takisto neobstojí argumentácia žalobcu smerujúca k nevyplateniu vyrovnacieho podielu, keďže neuplynula lehota na plnenie žalovanej; tá teda nie je v omeškaní s plnením a tým pádom neporušuje žiadnu povinnosť vo vzťahu k žalobcovi. Zároveň žalobca spája dva právne vzťahy, a to že sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti s jej povinnosťou vyplatiť vyrovnací podiel žalobcovi. Medzi týmito právnymi vzťahmi z rozhodnutia o vyporiadaní BSM však nevyplýva väzba, respektíve ich vzájomná podmienenosť. Zo skutočnosti, že žalobca je veriteľom žalovanej, nemožno odvodiť oprávnenie užívať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej, pokiaľ také oprávnenie nevyplýva zo zákona, zo zmluvy alebo z rozhodnutia súdu. Odvolací súd na základe týchto skutočností nemá za preukázanú existenciu práva, z ktorého by žalobcovi vyplývalo oprávnenie domáhať sa požadovanej ochrany, nemá za osvedčené tvrdené skutočnosti žalobcom a ani to, že by tieto skutočnosti odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Odvolací súd nemá ani za splnený princíp proporcionality, keďže žalobca svojím návrhom požaduje intenzívny zásah do výkonu vlastníckeho práva žalovanej, a to bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalobcom navrhované opatrenie by fakticky nútilo vlastníčku strpieť užívanie svojej nehnuteľnosti bývalým manželom. Na jednej strane vystupuje preukázané vlastnícke právo žalovanej, ako aj skutočnosť, že žalovaná nie je v omeškaní so svojím plnením, na ktoré bola zaviazaná rozhodnutím o vyporiadanie BSM a na druhej strane stojí faktické bývanie žalobcu v spornej nehnuteľnosti bez právneho titulu, bez osvedčenia, že žalobca nemá inú možnosť bývania, bez osvedčenia, že mu hrozí nenahraditeľná ujma. Zároveň žalobca vo svojom návrhu nevysvetlil aký časový rámec alebo udalosť má ukončiť účinky požadovaného opatrenia, čo oslabuje záver o jeho primeranosti a dočasnosti. Za daných skutkových okolností prevažuje potreba ochrany vlastníckeho práva žalovanej.
18. Na záver ako obiter dictum odvolací súd konštatuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu vrátane ich dôvodov a námietok, pričom je tento názor rešpektovaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010). Takisto ani do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (respektíve práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) nepatrí právo sporovej strany na rozhodnutie v súlade s jej právnym názorom (m. m. II. ÚS 218/02, I. ÚS 3/97), ani právo dožadovať sa toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré sporová strana predkladá (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 284/08). Odvolací súd teda nie je viazaný právnym názorom strán sporu a nerozhoduje na základe nespokojnosti strany s výsledkom konania. Odvolací súd zároveň konštatuje, že je potrebné mať na zreteli, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).
19. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, a preto ho ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, tak jej odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.