Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-6-2026.pdf
PDF · 112.05 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/6/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., proti žalovanému v 1. rade: A. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H. XXXX/XX, XXX XX D., žalovanému v 2. rade: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 9C/43/2023 – 185 zo dňa 13. októbra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 9C/43/2023 – 185 zo dňa 13. októbra 2025 p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd p r i z á v a žalobkyni voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu – žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade k nehnuteľnosti – k bytu č. XX a k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu, na príslušenstve a k spoluvlastníckemu podielu k pozemku parcely registra „C“ ako parcela č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 386 m2 , v podiele 7453/116564, nachádzajúcemu sa vo vchode č. XX, na X. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX, postaveného na pozemkoch parcely registra „C“ ako parcela č. XXXX, zapísaných na LV č. XXXX, v katastrálnom území D., obec D., okres D. (výrok I.); prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D., obec D., okres D., zapísané na LV č. XXXX ako byt č. XX spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a k spoluvlastníckemu podielu k pozemku, v podiele 7453/116564, nachádzajúci sa vo vchode č. XX, na X. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX, postaveného na pozemkoch parcely registra „C“ ako parcela č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 386 m2 , do podielového spoluvlastníctva žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, a to tak, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7/8 k celku prikazuje do vlastníctva žalovanému v 1. rade: A. E. B., J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXXX/XX, XXX XX D. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8 k celku prikazuje do vlastníctva žalovaného v 2. rade: I. B., J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. (výrok II.); uložil žalovanému v 1. rade zaplatiť náhradu za vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyni vo výške 11.150 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.); žalobkyni priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.).
1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil primárne ustanoveniami: § 136 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, a 2, § 149 ods. 1 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok vznení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
1.2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie v podstate odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 04.09.2023 domáhala voči žalovaným zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., obec D., okres D., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, ako: byt č. XX v bytovom dome na G. H. v D., číslo vchodu: XX, nachádzajúci sa na X. poschodí, súpisné číslo bytového domu: XXXX, postavenom na pozemku registra C s parcelným číslom XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu so súpisným číslom XXXX o veľkosti 7453/116564, spoluvlastnícky podiel k pozemku - parcele reg. C s parcelným číslom XXXX, o výmere 386 m2 , druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o veľkosti 7453/116564, (ďalej len ako „Nehnuteľnosť“) v nasledovných spoluvlastníckych podieloch: veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1 predstavuje: 6/8 k celku; veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2 predstavuje: 1/8 k celku; veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne predstavuje: 1/8 k celku. Žalobu odôvodnila na tom skutkovom základe, že spoluvlastnícky podiel vo výške 1/8 nadobudla na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Levice sp. zn. 15D/70/2022, Dnot124/2022 zo dňa 01.08.2022, (ďalej aj len „uznesenie o dedičstve“). Uviedla, že žalovaný v 1. rade nekomunikuje, neumožnil ani jej zosnulému manželovi a následne ani jej prístup do nehnuteľnosti, respektíve neposkytol kľúče, pričom o stave nehnuteľnosti neposkytuje žiadne správy a chová sa ako jediný vlastník. Žalobkyňa poukázala na to, že jej manžel po smrti nezanechal žiadne finančné prostriedky a vdovský dôchodok má nedostatočný. S manželom mali spoločne rozostavaný malý rodinný dom v obci C., ktorý sa snaží dokončiť postupne dokončovať. Rozhodla sa ďalej pracovať popri dôchodku, aby situáciu finančne zvládla. Nemá záujem byť spoluvlastníkom nehnuteľnosti, z ktorej nemá žiaden úžitok, a ku ktorej nemá ani len prístup. So žalovaným v 1. rade sa chcela na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k nehnuteľnosti jednať a dohodnúť sa o prípadnom odkúpení spoluvlastníckeho podielu. Keďže žalovaný v 1. rade s ňou nekomunikuje, zaslala mu návrh na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu spolu s návrhom kúpnej zmluvy poštou. Navrhla kúpnu cenu vo výške 10.000 eur, vychádzajúc z dokumentu: Stanovenie trhovej ceny za účelom dedičského konania zo dňa 20.6.2022 (odhadná cena celej nehnuteľnosti je vo výške 86.500 eur). Táto cena bola použitá aj pre určenie výšky dedičského podielu. Odpoveď žalovaného v 1. rade považovala za výsmech a protinávrhy za neprijateľné, s ktorými nesúhlasila. Jeho tvrdenia o tom, že nemá dostatočné finančné prostriedky považovala za zavádzajúce, pretože niektoré nehnuteľnosti nedávno predal (nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXX katastrálne územie C., ktorú roky vlastnil). Poukázala na to, že vlastní viaceré nehnuteľnosti. Do dnešného dňa jej nezaslal žiadny výmer o platbách za nehnuteľnosť, neinformuje ju o žiadnych schôdzach spoločenstva vlastníkov alebo iných záležitostiach týkajúcich sa nehnuteľnosti. Žalobkyňa u správcu bytov a nebytových priestorov (SLUŽBYT Levice, spol. s r.o., IČO: 34 117 989) zistila, že v evidencii vlastníkov vedie správca iba žalovaného v 1. rade, a to napriek tomu, že nie je jej výlučným vlastníkom. Dňa 19.07.2023 jej správca potvrdil, že konečne opravil evidenciu a už je spolu so žalovaným v 2. rade zapísaná v evidencii správcu ako spoluvlastník nehnuteľnosti. Keďže k nehnuteľnosti nemá prístup, nijako ju nevyužíva, nemala žiadne podklady, a tak nemala žiadnu informáciu o akýchkoľvek platbách a ani o jej prípadnom podiele na takých platbách. Poukázala na to, že v predmetnej nehnuteľnosti býva žalovaný v 1. rade s jeho matkou, tak všetky platby by mali hradiť oni, ako výluční užívatelia. Avšak títo neplatia ani jej a ani žalovanému v 2. rade žiadne nájomné za takéto výlučné užívanie. So žalovaným v 2. rade o možnosti zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnosti hovorila a tento nemá záujem o jej podiel, pričom tiež nemá záujem byť spoluvlastníkom nehnuteľnosti, avšak nechcel iniciovať návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z osobných dôvodov. Žalobkyňa konštatovala, že reálne rozdelenie veci, nie je dobre možné, keďže reálne a účelné rozdelenie takéhoto bytu neprichádza v tomto prípade do úvahy. Uviedla, že k dohode medzi účastníkmi nemôže dôjsť, keďže žalovaný v 1. rade tvrdí, že nemá finančné prostriedky na odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu a žalovaný v 2. rade nemá o spoluvlastnícky podiel záujem. Vzhľadom na účelné využitie vecí po zrušení podielového spoluvlastníctva neprichádza do úvahy iný spôsob vyporiadania ako prikázanie do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov alebo nariadenie predaja nehnuteľnosti a rozdelenia výťažku z tohto predaja medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. 1.3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. V prvom rade skúmal, či je možné sporné nehnuteľnosti reálne rozdeliť. Dospel k záveru, že predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že z vyjadrení žalobkyne je
zrejmé, že nemá záujem investovať do spornej nehnuteľnosti, teda nie je ochotná vynaložiť náklady na práce a úkony nevyhnutné na prípadné rozdelenie nehnuteľnosti. Rovnako s prihliadnutím na charakter nehnuteľnosti a veľkosť jednotlivých podielov strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že nehnuteľnosť by už nemohla slúžiť účelu, na ktorý je určená, a to na bývanie, a preto nie je reálne deliteľnou, pričom poukázal na to, že táto skutočnosť nebola sporná v prejednávanej veci. Ďalej súd prvej inštancie skúmal, či je možné prikázať nehnuteľnosť za primeranú náhradu. O prikázanie podielu žalobkyne na nehnuteľnosti prejavil na pojednávaní záujem len žalovaný v 1. rade. Súd prvej inštancie preto skúmal, či je možné prikázať spoluvlastnícky podiel žalobkyne na nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného v 1. rade, za súčasného uloženia povinnosti tejto strane sporu žalobkyňu vyplatiť. O prikázanie podielu žalobkyne by mal záujem, avšak nie za ňou určených podmienok. Nesúhlasil s vyplatením náhrady vo výške rovnajúcej sa podielu žalobkyne. Súd prvej inštancie mal preukázanú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti vo výške 89.200 eur zo žalobkyňou predloženého stanovenia trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že nehnuteľnosť by mohli maximálne predať za 70.000 eur, avšak toto svoje skutkové tvrdenie nepreukázal, a za účelom jeho preukázania nenavrhol ani vykonať dokazovanie.
1.4. Žalovaný v 1. rade v priebehu konania poukazoval na skutočnosť, že v jeho prípade možno vzhliadnuť okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňoval výškou svojho starobného dôchodku a tým, že v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania, býva spolu so svojou matkou, ktorá tam prežila väčšiu čas svojho života, má už vysoký vek s tým, že by jej chcel umožniť tam dožiť. Súd prvej inštancie k argumentácii žalovaného v 1. rade, ktorou odôvodňoval existenciu okolností hodných osobitného zreteľa konštatoval, že dôvody uvádzané žalovaným v 1. rade nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadať. Síce preukázal výšku svojho dôchodku od januára 2025 vo výške 397,30 eura mesačne avšak nepreukázal, že okrem spornej nehnuteľnosti nemá inú možnosť zabezpečenia bývania. Žalovaný v 1. rade doručil súdu fotografie dvoch nehnuteľností, ktoré podľa popisu sa majú nachádzať v C. a G. s tým, že ich používa ako sklad na veci, avšak nie sú obývateľné. Súd prvej inštancie mal za to, že predložené fotografie nehnuteľností tieto skutočnosti nijako nepreukazujú, nie je z nich ani zrejmé kedy boli vyhotovené a takisto nepreukazovali, že by nemali žiadnu hodnotu, respektíve že by vzhľadom na ich stav tieto nebolo možné speňažiť. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade nepreukázal nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby inde s poukazom aj na to, že žalovaný v 1. rade nepoprel a nijako sa nevyjadril k tvrdeniam žalobkyne, že vlastní aj spoluvlastnícke podiely na iných nehnuteľnostiach. Pokiaľ ide o skutočnosť, že v byte býva matka žalovaných, ktorá tam chce dožiť, súd prvej inštancie mal za to, že ide len o právo na bývanie odvodené od vlastníckeho práva žalovaných. Matka žalovaných nie je sporovou stranou a nebol tvrdený ani preukazovaný jej nepriaznivý zdravotný stav a odkázanosť na predmetnú nehnuteľnosť. Súd prvej inštancie konštatoval, že musí v konaní zohľadniť aj okolnosti na strane žalobkyne, a následne dôsledne zvážiť a porovnať záujmy oboch strán sporu.
1.5. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe prikázania sporného podielu nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného v 1. rade. Opätovne podotkol, že žalovaný v 2. rade záujem o prikázanie predmetu podielového spoluvlastníctva do svojho vlastníctva nemal, pričom nebolo v konaní ani sporné, že žalovaný v 2. rade nie je bonitný na vyplatenie podielu žalobkyne. Hoci žalovaný v 1. rade uvádzal, že nemá záujem vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, zároveň uviedol, že o podiel žalobkyne by záujem mal s tým, že s predajom nehnuteľnosti nesúhlasí. Žalobkyni z dôvodu zrušenia a vyporiadania jej podielového spoluvlastníctva vznikol nárok na primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel, v dôsledku čoho sa súd prvej inštancie zaoberal výškou tejto náhrady. Napriek tomu, že na pojednávaní žalovaný v 1. rade uviedol, že má záujem o podiel žalobkyne, nesúhlasil so sumou požadovanou zo strany žalobkyne ako vyrovnávací podiel. Žalobkyňa za účelom preukázania všeobecnej ceny nehnuteľnosti predložila v konaní stanovenie trhovej hodnoty za účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to odborné vyjadrenie vypracované realitnou kanceláriou DANIS AGENCY s.r.o., zo dňa 02.01.2025, podľa ktorého bola stanovená trhová cena nehnuteľnosti v čase jeho vypracovania vo výške 89.200 eur. Strany sporu nemali voči vypracovanému stanoveniu trhovej hodnoty nehnuteľnosti predloženého žalobkyňou žiadne námietky, zo strany žalovaných nedošlo k jeho účinnému popretiu, a ani k predloženiu iného listinného dôkazu, ktorý by preukazoval, že trhová hodnota spornej nehnuteľnosti je v inej výške ako preukazovala žalobkyňa, a preto súd prvej inštancie stanovenú všeobecnú hodnotu vo výške 89.200 eur považoval za nespornú. Žalovaný v 1. rade síce tvrdil, že nehnuteľnosť by mohli predať maximálne za 70.000 eur, avšak toto svoje skutkové tvrdenie nepreukázal, a za účelom jeho preukázania nenavrhol ani vykonať dokazovanie. Na základe
týchto skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti predstavuje trhovú hodnotu 89.200 eur, z toho na spoluvlastnícky podiel žalobkyne (spoluvlastnícky podiel 1/8), pripadá suma 11.150 eur.
1.6. Ďalej súd prvej inštancie skúmal, či existujú predpoklady na splnenie povinnosti poskytnúť primeranú náhradu na strane žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade výslovne neuviedol, výslovne nepoprel, že týmito finančnými prostriedkami nedisponuje, iba nesúhlasil s výškou náhrady za podiel žalobkyne. Súdu prvej inštancie predložil stav na bankovom účte z ktorého, je zrejmé že okrem nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, čo bolo nepopretým skutkovým tvrdením, tento disponuje aj peňažnými prostriedkami vo výške 6.308,04 eura. Z fotografií predložených žalovaným v 1. rade týkajúcich sa jeho dvoch nehnuteľností, ktoré podľa popisu sa majú nachádzať v C. a G., súd prvej inštancie opätovne zdôraznil, že tieto nepreukazujú, že by nemali žiadnu hodnotu, respektíve že by vzhľadom na ich stav tieto nebolo možné speňažiť. Takisto opätovne poukázal na to, že z nepopretého skutkového tvrdenia žalobkyne vyplýva, že žalovaný v 1. rade vlastní aj spoluvlastnícke podiely na iných nehnuteľnostiach, k týmto sa nevyjadril. Žalovaný v 1. rade nepreukázal, že by nebol bonitný, pričom súd prvej inštancie konštatoval, že od podania žaloby mal dostatok času, aby si vedel zabezpečiť svoju finančnú situáciu za účelom vyplatenia podielu žalobkyne, a to či už výplatou z bankového účtu alebo speňažením niektorej z nehnuteľností, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve respektíve v spoluvlastníctve. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v 1. rade si musel byť vedomý, že vzhľadom k tomu, že spornú nehnuteľnosť výlučne užíva ako jediný zo spoluvlastníkov a vzhľadom aj na veľkosť podielov a s prihliadnutím na účelné využitie veci, súd prvej inštancie prednostne prikáže podiel žalobkyne (o ktorý žalovaný v 1. rade ako jediný zo spoluvlastníkov prejavil záujem), práve jemu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobkyni náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 11.150 eur.
1.7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe pomeru úspechu, keď plne úspešnej žalobkyni priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný v 1. rade v zákonnej lehote a v celom rozsahu odvolanie domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný v 1. rade považoval napadnutý rozsudok za nesprávny z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
2.1. V odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok súd prvej inštancie prijal na zasadnutí, ktorého sa nezúčastnil z dôvodu, že o ňom nevedel. Namietal, že súd prvej inštancie vytýčil ďalšie pojednávanie napriek tomu, že žalovaný v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 13.08.2025 namietal porušenie zákona pri znaleckom posudku o určení trhovej ceny bytu, pričom uvádzal, že podá trestné oznámenie, ktoré aj podal. Súd prvej inštancie preto podľa názoru žalovaného v 1. rade nemal prijať tento dôkaz, kým je pochybnosť o jeho legálnom získaní. Konštatoval, že byt sa dostal do podielového spoluvlastníctva žalovaného v 1. rade a jeho bratov, pričom mali medzi sebou nepísanú dohodu, že sa vysporiada až po smrti matky, o ktorú sa žalovaný v 1. rade v predmetnom byte stará. Bol toho názoru, že žalobkyňa po smrti svojho manžela zdedila nie len podiel, ale aj záväzok dodržať dohodu spoluvlastníkov, pričom o nej musela vedieť. Uviedol, že žalobkyňa má minimálne morálnu povinnosť predmetnú dohodu dodržať. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že žalobkyňa mala právo aj povinnosť a možnosti užívať svoj podiel v byte, v ničom jej žalovaný v 1. rade nebránil. Bol toho názoru, že od podania žaloby bolo jasné aké bude rozhodnutie. Uviedol, že vie vyvrátiť všetky jej vyjadrenia a svoje dokázať. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 1 Cdo 84/2009 zo dňa 30.11.2010. Ďalej namietal, že dôvod, pre ktorý žalobkyňa žiadala zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a to dokončenie rodinného domu, už neexistuje. Poukázal na to, že súd prvej inštancie mohol zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka novovzniknutej nehnuteľnosti podľa § 142/3, pričom túto možnosť súd prvej inštancie nesprávne posúdil. Žalovaný v 1. rade konštatoval, že podiely, ktoré má na iných nehnuteľnostiach sú malé a hodnotovo nevýznamné. Pokiaľ súdu prvej inštancie nestačili dôkazy predstavujúce fotografie dvoch nehnuteľností, potom mal podľa názoru žalovaného v 1. rade, žiadať ďalšie dôkazy, konkretizovať aké, od koho tak, aby bolo možné dosiahnuť 15 dňovú lehotu.
3. Podaním zo dňa 09.12.2025 žalobkyňa reagujúc na odvolanie žalovaného v 1. rade uviedla, že termín pojednávania s dátumom 13.10.2025 bol riadne oznámený na pojednávaní konanom dňa 13.08.2025, pričom sa zákonná sudkyňa pýtala, či tento termín stranám konania vyhovuje. Poukázala na to, že
fotky v počte 6 kusov použité pre účely stanovenia ceny v januári 2025 sú presne rovnaké fotky, ktoré boli vyhotovené pre účely stanovenia hodnoty nehnuteľnosti na dedičské konanie po nebohom manželovi, a to fotky vyhotovené dňa 13.06.2022. Žalobkyňa konštatovala, že neexistuje žiadna dohoda spoluvlastníkov ohľadne nehnuteľnosti, ako uvádza žalovaný v 1. rade. Ten sa s manželom žalobkyne roky nerozprával, rodinné vzťahy neboli dobré. Uviedla, že dodnes sa nevie do predmetnej nehnuteľnosti dostať, nemá a nikdy nemala kľúče, pričom jej vždy otvorila svokra. Zároveň konštatovala, že platí za svoj spoluvlastnícky podiel aj podiel na dani z nehnuteľnosti, a to napriek skutočnosti, že nehnuteľnosť nevie užívať. Z predložených dôkazov podľa názoru žalobkyne vyplynulo, že žalovaný v 1. rade je dostatočne bonitný na jej vyplatenie bez potreby predávania predmetnej nehnuteľnosti. Iné, nové a relevantné skutočnosti neuviedla.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti podľa ust. § 365 a nasledujúce CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného v 1. rade.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
8. Právne posúdenie veci predstavuje činnosť súdu spočívajúcu v podriadení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Pri tejto činnosti súd rieši questio iuris (právne otázky), pričom ich riešeniu predchádza riešenie questio facti (skutkové otázky), respektíve zistenie skutkového stavu. Vo všeobecnosti sa za nesprávne považuje právne posúdenie, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), prípadne správne určenú právnu normu nesprávne interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní po vykonaní meritórneho odvolacieho prieskumu napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil.
10. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
11. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 2 CSP a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami žalovaného v 1. rade uvedenými v odvolaní odvolací súd dopĺňa nasledovné:
12. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo medzi sporovými stranami, a to tým spôsobom, že prikázal spornú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva žalovaných. Žalovanému v 1. rade nebola uložená povinnosť predmetnú nehnuteľnosť predať, teda nie je
ohrozený záujem jeho matky na dožití v tejto nehnuteľnosti. Nejedná sa ani o skončenie spoluvlastníctva žalovaného v 1. rade, keďže je stále spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti spolu so žalovaným v 2. rade len v iných podieloch. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie v tom, že nie je možné nikoho nútiť, aby ostal v podielovom spoluvlastníctve (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/33/2010 zo dňa 28.09.2011). Na základe tejto skutočnosti nebolo možné trvať na tom, aby žalobkyňa ostala v podielovom spoluvlastníctve spolu so žalovanými, keď na tom nemala záujem. Žalovaný v 1. rade založil svoju odvolaciu argumentáciu najmä na tvrdení, že žalobkyňa počas konania uvádzala nepravdivé skutočnosti, ako aj na tom, že jeho matka chce v spornej nehnuteľnosti dožiť a s tým spojenej slovnej dohode medzi žalobkyniným nebohým manželom a žalovanými. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v 1. rade nepreukázal existenciu predmetnej dohody. Navyše ani prípadná ústna dohoda spoluvlastníkov o tom, že matka žalovaných bude predmetnú nehnuteľnosť užívať až do svojej smrti, sama osebe nemôže založiť vecné právo k nehnuteľnosti. Pokiaľ by malo ísť o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania, zákon vyžaduje písomnú formu a na vznik takéhoto práva aj vklad do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd v tejto súvislosti opäť zdôrazňuje, že napadnutý rozsudok nebráni matke žalovaného v 1. rade v bývaní v predmetnej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalovaného v 1. rade ako nedôvodnú.
13. Žalovaný v 1. rade namietal, že o pojednávaní, na ktorom bol prijatý napadnutý rozsudok nevedel. Odvolací súd konštatuje, že zo zápisnice zo dňa 13.08.2025 vyplýva prítomnosť žalovaného v 1. rade na tomto pojednávaní. Na predmetnom pojednávaní bolo pojednávanie odročené na termín 13.10.2025, a to s tým, že prítomní (teda aj žalovaný v 1. rade) berú termín pojednávania na vedomie, pričom nebudú volaní. Žalovaný v 1. rade bol tak dostatočne oboznámený s termínom pojednávania, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, a preto odvolací súd považuje predmetnú námietku za nedôvodnú. Ďalej žalovaný v 1. rade namietal, že sa súd prvej inštancie nezaoberal zriadením vecného bremena podľa ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tento spôsob je však možný len v prípade, ak dôjde k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že reálne rozdelenie spornej nehnuteľnosti nie je možné, a preto pristúpil k druhému spôsobu, a to prikázaním veci za náhradu. Za situácie, keď súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že reálne rozdelenie bytu nie je možné, aplikácia ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka neprichádzala do úvahy. Odvolací súd sa preto ani s touto námietkou žalovaného v 1. rade nestotožnil. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu vrátane ich dôvodov a námietok, pričom je tento názor rešpektovaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010). Takisto ani do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (respektíve práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) nepatrí právo sporovej strany na rozhodnutie v súlade s jej právnym názorom (m. m. II. ÚS 218/02, I. ÚS 3/97), ani právo dožadovať sa toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré sporová strana predkladá (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 284/08). Odvolací súd teda nie je viazaný právnym názorom strán sporu a nerozhoduje na základe nespokojnosti strany s výsledkom konania.
14. Na záver ako obiter dictum odvolací súd konštatuje, že je potrebné mať na zreteli, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).
15. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a preto ho ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobkyňa bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, tak jej odvolací súd priznal voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.