Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/84/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Bajánkovej a členov senátu JUDr. Jany Cisárovej a JUDr. Milana Deáka v právnej

veci žalobcov 1/ J. G., nar. X, bytom v Ž., 2/ M. Š., rod. G., nar. X, bytom v S., obaja

zastúpení P., so sídlom v Ž., IČO: X, proti žalovanému V. G., nar. X, bytom v R., v konaní

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Žilina

pod sp. zn. a dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu Žilina z

3. septembra 2008 pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina ( súd prvého stupňa ) rozsudkom z 25. apríla 2005 č.k.

18 C - 230 zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaného k domu súp. č.

X, postavenom na parcele KN č. X, zapísanom na LV č. X, nachádzajúcom sa v katastrálnom

území obce R. ( v ďalšom texte už len „ dom“) s tým, že tento prikázal do podielového

spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/, každému v ideálnom podiele po ½ - ici. Žalobcom 1/ a 2/

uložil povinnosť vyplatiť žalovanému titulom vyrovnania jeho podielu sumu 63 750,- Sk do

15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ani jednému z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Výrok vo veci samej odôvodnil právnym názorom, že nie sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa pre zamietnutie žalobného návrhu a preto vykonal vyporiadanie spoluvlastníctva

k domu podľa návrhu žalobcov, v prospech ktorých najviac svedčilo aj to, že sú podielovými

spoluvlastníkmi pozemku pod domom, každý v ½ - ici a na rozdiel od žalovaného sú

solventnejší vyplatiť ho ihneď finančnou čiastkou pripadajúcou na jeho podiel a tiež sú

schopní zabezpečiť trvalé užívanie domu do budúcna potrebnými opravami, ktoré si vyžadujú

rozsiahlejšie investície. Pri určení všeobecnej ceny domu vychádzal zo znaleckého posudku č.

135/2004 znalca Ing. Ľ. B., ktorý ju ustálil na sumu 510 00,- Sk, z ktorej následne vypočítal

náhradu 63 750,- Sk pripadajúcu na podiel žalovaného. Rozhodnutie o náhrade trov konania

odôvodnil použitím ust. , keď okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré

nepriznal úspešným žalobcom náhradu trov konania, videl v povahe prejednávanej veci,

najmä v tom, že návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mohol podať

ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, pričom súd mohol rozhodnúť aj inak, ako bolo navrhované.

Krajský súd v Žiline ( odvolací súd ) na odvolanie žalovaného rozsudkom z

3. septembra 2008 sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh

zamietol. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania neprisúdil. Odvolací súd mal bez

dôvodných pochybností preukázané, že žalovaný v dome býva od narodenia. Tento postavili

rodičia účastníkov v roku 1940, žalobca 1/ sa z tohto domu odsťahoval v roku 1973 a býva so

svojou rodinou v rodinnom dome, ktorý si postavil v Ž., časť Z. Ako vyplynulo z jeho

výpovede počas života otca dom, ktorý je predmetom konania neužíval, chodieval len na

návštevy, po smrti otca v dome nebol, jeho úmyslom po odchode na dôchodok je bývať

v dome v R., ktorý je predmetom konania. Žalobkyňa 2/ v dome nebýva od roku 1963, t.č.

býva v S., v Českej republike a to v 3- izbovom byte, ktorý vlastní spolu s manželom. Po

odchode z R. k rodičom chodila len na návštevy, zvlášť v období, keď matka ochorela.

Prejavila záujem zostať spoluvlastníčkou domu, aby ho mohla užívať, keď príde na

Slovensko. Po podaní znaleckého posudku č. 135/2004 znalcom Ľ. B. bez dôvodných

pochybností mal preukázanú aj skutočnosť, že reálna deľba domu by síce technicky bola

možná, ale pre spoluvlastníkov prakticky nerealizovateľná jednak pre vysoké náklady spojené

s touto deľbou ( 361 000,- Sk ) a tiež na existujúci vlastnícky vzťah k pozemku pod domom,

vyšiel preto zo záveru o reálnej nedeliteľnosti domu. Vychádzajúc zo skutkových zistení

a záverov dospel k názoru, že v predmetom spore existujú dôvody hodné osobitného zreteľa

pre použitie ust. § 142 ods.2 Obč. zákonníka Uviedol, že z účelu označeného ustanovenia

vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac-menej subjektívneho

charakteru, ktoré z hľadiska úspešnosti v danom spore vyznievajú buď v neprospech žalobcov

alebo v prospech žalovaného. Za základnú považoval odvolací súd v tomto konaní otázku, či

záujem žalobcov na zániku spoluvlastníctva je v porovnaní so záujmom žalovaného na

nachovaní spoluvlastníctva významnejší a zároveň prednejší. Po vyhodnotení skutkových

okolností mal za to, že žalobcovia ( žalobca 1/ najmenej od roku 1973, žalobkyňa najmenej

od roku 1963) neboli a ani v súčasnej dobe nie sú odkázaní na bývanie v dome, ktorý je

predmetom konania; podstata ich záujmu na zániku spoluvlastníctva vychádzala buď

z nezhôd pri výkone spoluvlastníckych práv, resp. záujmu žalobcu 1/ ponechať rodinný dom

v Ž., časť Z. deťom a nasťahovať sa do rodinného domu v R. a zároveň záujmu žalobkyne 2/

užívať tento dom v prípade, keď príde na Slovensko. Naproti tomu záujem žalovaného na

zachovaní spoluvlastníctva vyplýval najmä zo skutočnosti, že dom predstavuje pre neho

jedinú možnosť bývania, že v ňom žije prakticky od narodenia a že za súčasnej finančnej

situácie nie je v jeho možnostiach ( ani s pripočítaním výplatku za jeho spoluvlastnícky

podiel) zabezpečiť si adekvátne a primerané náhradné bývanie. Po náležitom zhodnotení

všetkých okolností dospel k záveru, že záujem žalovaného na zachovaní spoluvlastníctva

domu prevyšuje záujem žalobcov na tom, aby toto spoluvlastníctvo zaniklo. Žalovaný je

v súčasnej dobe bytostne odkázaný na bývanie v dome, ku ktorému ho zároveň viažu aj

osobné väzby tak z hľadiska dĺžky času, po ktorý ho užíval, ako aj z hľadiska dlhodobej

starostlivosti o rodičov. Odvolací súd nemohol neprihliadnuť ani na skutočnosť, že žalovaný

má t.č. 64 rokov, jeho jediným príjmom je starobný dôchodok približne 9 600,- Sk mesačne

a nie je vlastníkom majetku väčšej hodnoty a preto za danej situácie nepovažoval za reálne,

aby si žalovaný mohol po strate spoluvlastníckeho podielu s prihliadnutím na trhové ceny

bytových nehnuteľností, zabezpečiť v krátkom čase primeranú bytovú náhradu. Naproti tomu

žalobcovia za situácie, ktorá by vznikla po zániku podielového spoluvlastníctva, nemusia

v porovnaní so žalovaným riešiť svoju existenčnú bytovú otázku. Skutočnosti ( záujmy )

žalobcov, ktoré ich viedli k podaniu návrhu na zrušenie vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva považoval za riešiteľné aj za zachovania súčasných spoluvlastnckych

vzťahov, návod na to im poskytuje ust. § 139 Obč. zákonníka, ktoré umožňuje

spoluvlastníkom riešiť bežné aj podstatné záležitosti spoločnej veci. Predpoklady na to, aby

mohol uvažovať o prikázaní domu do výlučného vlastníctva žalovaného nezistil. Podmienky

na nadobudnutie vlastníckeho práva k domu vydržaním podľa § 134 Obč. zákonníka

neskúmal, pretože táto skutočnosť nebola žalovaným uplatnená pred prvostupňovým súdom

a nakoniec nebola ani skutočnosťou, ktorú by ako odvolací dôvod uplatnil žalovaný

v podanom odvolaní. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na

ust.

Proti tomuto zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia,

ktorí navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ako dovolací

dôvod uviedli, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdením vecí

( ) pokiaľ ide o posúdenie existencie dôvodov hodných

osobitného zreteľa v zmysle ust. § 142 ods.2 Obč. zákonníka. S právnym názorom

odvolacieho súdu, podľa ktorého sú dôvody hodné osobitného zreteľa dané, nesúhlasili

a stotožnili sa s právnym názorom súdu prvého stupňa. Poukázali na to, že posúdením

všetkých skutočností vyplývajúcich z výpovedi účastníkov a predložených dokladov možno

vyvodiť záver, že vzhľadom na správanie žalovaného a okolnosti na jeho strane nemôže byť

jeho vek, dĺžka užívania nehnuteľností, otázka bývania posudzované ako okolností hodné

osobitného zreteľa.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( 10a ods.1 ) po zistení, že dovolanie podal včas

účastník konania ( ), zastúpený advokátom ( ),

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu dôvodov podľa

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že

dovolanie nie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podľa môže byť dovolanie podane iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací sud sa obligatórne ( ) zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k vade

konania v zmysle 0 takú vadu ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatri

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť‘ konať pred sudom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Žiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a ani v dovolacom konaní nevyšla

najavo. Dovolací súd sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súdoch nižších stupňov

nevyskytol procesný nedostatok, ktorý by vykazoval znaky tzv. inej procesnej vady konania

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( pism. b/ ). Ani vada

tejto povahy nebola v dovolaní namietaná a v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobcovia v tomto opravnom prostriedku uplatnili

dovolací dôvod v zmysle pism. c/ Namietajú, že napadnutý rozsudok

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na

zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobcovia tento dovolací dôvod vyvodzujú z toho, že

odvolací súd zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 142 ods.1 Obč. zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a

vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť

podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za

primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa

vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným

spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok

rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods.2 Obč. zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší

a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením

výťažku.

v ust. umožňuje, aby v prípade, keď sa spoluvlastníci

nedohodnú na zrušení a vyporiadaní svojho podielového spoluvlastníctva, rozhodol súd

v sporovom občianskom súdnom konaní, a to niektorým z troch spôsobov uvedených

v určenom poradí v tomto ustanovení. V danej veci nebolo možno spoločnú vec (dom) reálne

rozdeliť medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, čo vyplynulo zo

znaleckého posudku č. 135/2004 znalca Ľ. B.. Prichádzala do úvahy druhá modalita –

prikázanie veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Pri tomto rozhodovaní je

povinnosťou súdu prihliadať na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Vo všeobecnosti sa

vychádza zo zásady, že spoluvlastníctvo k veciam má byť zrušené, ak o to požiada niektorý

zo spoluvlastníkov, lebo nik nemá byť spravodlivo nútený, aby v podielovom spoluvlastníctve

zotrval. Pritom však treba vziať do zreteľa všetky skutočnosti, ktoré umožní správne

a spravodlivo posúdiť. Výnimočne, ak reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa

výšky ich podielov nie je možné, v ust. umožňuje súdu

z dôvodov osobitného zreteľa hodných toto spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať ho

prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. V takomto prípade

môže súd návrh na zrušenie a vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva zamietnuť

s tým dôsledkom, že bude ďalej fakticky i právne existovať.

v ust. nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi

hodnými osobitného zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani

demonštratívne v zákone uvedené, je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám

vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť, čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba

zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa

spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší. Existencia týchto dôvodov musí

byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia.

Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe

vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy,

že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so

záujmom žalobcov zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri

posudzovaní veci podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne

zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa

vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Na úplnom poznaní skutkového stavu

veci založené dôsledné porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením

žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla v prípade jej zamietnutia, je nevyhnutným

základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o (ne)existencii dôvodov hodných osobitného

zreteľa predčasný a nepodložený.

Z účelu ust. , slúžiaceho na ochranu toho, koho

spoluvlastnícke práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného

zreteľa sú okolnosti viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore

vyznievajú buď na prospech žalovanému alebo, vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia

účastníkov tohto konania, v neprospech žalobcov. Vo všeobecnosti na prospech žalovaného

sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v

spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na

nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý

vec užíval, alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo

materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov

vynaložených na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech žalobcov môže byť napríklad

to, že si v plnom rozsahu (napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnili

právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia ich žalobe alebo že im ide

predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva

nemá pre nich prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do ich vlastníctva majú v

úmysle predať ( pozri rozsudok najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. Januára 1998,

sp. zn. , R 100/99 ).

V danej veci odvolací súd svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby založil na úplnom

zistení a podrobnom vyhodnotení všetkých významných skutkových okolností. Zistený

skutkový stav súdmi nižšieho stupňa nebol v dovolacom konaní spochybňovaný,

prezentovaný a odôvodňovaný záujem na zachovaní podielového spoluvlastníctva má oporu

vo vykonanom dokazovaní a je akceptovateľný pre zákonné rozhodnutie. Dovolací súd

právny záver odvolacieho súdu z hľadiska aplikácie a interpretácie ust. § 142 ods.2 Obč.

zákonníka považuje za správny.

Pokiaľ žalobcovia poukazovali na správanie žalovaného a okolnosti na jeho strane,

najmä, že nemôže byť jeho vek, dĺžka užívania nehnuteľností, otázka bývania, posudzované

ako okolností hodné osobitného zreteľa, aj dovolací súd tieto osobitné dôvody zhodnotil

natoľko závažné, prevyšujúce záujem žalobcov na zániku spoluvlastníctva. V žiadnom

prípade nejedná sa o pokus zneužitia ust. § 142 ods.2 Obč. zákonníka. Tvrdenia žalobcov

v dovolaní o bohémskom a bezstarostnom živote žalovaného, ktorý nejavil záujem postarať

sa o svoju osobu a vlastné nie sú relevantné nakoľko žalobcovia existujúci stav dlhodobo

akceptovali (tolerovali), nenamietali nič proti tomu, aby žalovaný v dome býval.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcov ako

nedôvodné podľa zamietol.

V dovolacom konaní žalobcovia procesne úspešní neboli. Procesne úspešnému

žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania (

v spojení s a ); dovolací súd mu nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepadal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. novembra 2010 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta