Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 41 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (48)aed/364086.07c399.pdf
PDF · 211.11 KB
No categories available
1Cdo/84/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Bajánkovej a členov senátu JUDr. Jany Cisárovej a JUDr. Milana Deáka v právnej
veci žalobcov 1/ J. G., nar. X, bytom v Ž., 2/ M. Š., rod. G., nar. X, bytom v S., obaja
zastúpení P., so sídlom v Ž., IČO: X, proti žalovanému V. G., nar. X, bytom v R., v konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. 18 C 1342/1999 a dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu Žilina z
3. septembra 2008 pod sp. zn. 7 Co 187/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina ( súd prvého stupňa ) rozsudkom z 25. apríla 2005 č.k.
18 C 1342/1999- 230 zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaného k domu súp. č.
X, postavenom na parcele KN č. X, zapísanom na LV č. X, nachádzajúcom sa v katastrálnom
území obce R. ( v ďalšom texte už len „ dom“) s tým, že tento prikázal do podielového
spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/, každému v ideálnom podiele po ½ - ici. Žalobcom 1/ a 2/
uložil povinnosť vyplatiť žalovanému titulom vyrovnania jeho podielu sumu 63 750,- Sk do
15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ani jednému z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Výrok vo veci samej odôvodnil právnym názorom, že nie sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa pre zamietnutie žalobného návrhu a preto vykonal vyporiadanie spoluvlastníctva
k domu podľa návrhu žalobcov, v prospech ktorých najviac svedčilo aj to, že sú podielovými
spoluvlastníkmi pozemku pod domom, každý v ½ - ici a na rozdiel od žalovaného sú
solventnejší vyplatiť ho ihneď finančnou čiastkou pripadajúcou na jeho podiel a tiež sú
schopní zabezpečiť trvalé užívanie domu do budúcna potrebnými opravami, ktoré si vyžadujú
rozsiahlejšie investície. Pri určení všeobecnej ceny domu vychádzal zo znaleckého posudku č.
135/2004 znalca Ing. Ľ. B., ktorý ju ustálil na sumu 510 00,- Sk, z ktorej následne vypočítal
náhradu 63 750,- Sk pripadajúcu na podiel žalovaného. Rozhodnutie o náhrade trov konania
odôvodnil použitím ust. § 150 O.s.p., keď okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
nepriznal úspešným žalobcom náhradu trov konania, videl v povahe prejednávanej veci,
najmä v tom, že návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mohol podať
ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, pričom súd mohol rozhodnúť aj inak, ako bolo navrhované.
Krajský súd v Žiline ( odvolací súd ) na odvolanie žalovaného rozsudkom z
3. septembra 2008 sp. zn. 7 Co 187/2007 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh
zamietol. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania neprisúdil. Odvolací súd mal bez
dôvodných pochybností preukázané, že žalovaný v dome býva od narodenia. Tento postavili
rodičia účastníkov v roku 1940, žalobca 1/ sa z tohto domu odsťahoval v roku 1973 a býva so
svojou rodinou v rodinnom dome, ktorý si postavil v Ž., časť Z. Ako vyplynulo z jeho
výpovede počas života otca dom, ktorý je predmetom konania neužíval, chodieval len na
návštevy, po smrti otca v dome nebol, jeho úmyslom po odchode na dôchodok je bývať
v dome v R., ktorý je predmetom konania. Žalobkyňa 2/ v dome nebýva od roku 1963, t.č.
býva v S., v Českej republike a to v 3- izbovom byte, ktorý vlastní spolu s manželom. Po
odchode z R. k rodičom chodila len na návštevy, zvlášť v období, keď matka ochorela.
Prejavila záujem zostať spoluvlastníčkou domu, aby ho mohla užívať, keď príde na
Slovensko. Po podaní znaleckého posudku č. 135/2004 znalcom Ľ. B. bez dôvodných
pochybností mal preukázanú aj skutočnosť, že reálna deľba domu by síce technicky bola
možná, ale pre spoluvlastníkov prakticky nerealizovateľná jednak pre vysoké náklady spojené
s touto deľbou ( 361 000,- Sk ) a tiež na existujúci vlastnícky vzťah k pozemku pod domom,
vyšiel preto zo záveru o reálnej nedeliteľnosti domu. Vychádzajúc zo skutkových zistení
a záverov dospel k názoru, že v predmetom spore existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
pre použitie ust. § 142 ods.2 Obč. zákonníka Uviedol, že z účelu označeného ustanovenia
vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac-menej subjektívneho
charakteru, ktoré z hľadiska úspešnosti v danom spore vyznievajú buď v neprospech žalobcov
alebo v prospech žalovaného. Za základnú považoval odvolací súd v tomto konaní otázku, či
záujem žalobcov na zániku spoluvlastníctva je v porovnaní so záujmom žalovaného na
nachovaní spoluvlastníctva významnejší a zároveň prednejší. Po vyhodnotení skutkových
okolností mal za to, že žalobcovia ( žalobca 1/ najmenej od roku 1973, žalobkyňa najmenej
od roku 1963) neboli a ani v súčasnej dobe nie sú odkázaní na bývanie v dome, ktorý je
predmetom konania; podstata ich záujmu na zániku spoluvlastníctva vychádzala buď
z nezhôd pri výkone spoluvlastníckych práv, resp. záujmu žalobcu 1/ ponechať rodinný dom
v Ž., časť Z. deťom a nasťahovať sa do rodinného domu v R. a zároveň záujmu žalobkyne 2/
užívať tento dom v prípade, keď príde na Slovensko. Naproti tomu záujem žalovaného na
zachovaní spoluvlastníctva vyplýval najmä zo skutočnosti, že dom predstavuje pre neho
jedinú možnosť bývania, že v ňom žije prakticky od narodenia a že za súčasnej finančnej
situácie nie je v jeho možnostiach ( ani s pripočítaním výplatku za jeho spoluvlastnícky
podiel) zabezpečiť si adekvátne a primerané náhradné bývanie. Po náležitom zhodnotení
všetkých okolností dospel k záveru, že záujem žalovaného na zachovaní spoluvlastníctva
domu prevyšuje záujem žalobcov na tom, aby toto spoluvlastníctvo zaniklo. Žalovaný je
v súčasnej dobe bytostne odkázaný na bývanie v dome, ku ktorému ho zároveň viažu aj
osobné väzby tak z hľadiska dĺžky času, po ktorý ho užíval, ako aj z hľadiska dlhodobej
starostlivosti o rodičov. Odvolací súd nemohol neprihliadnuť ani na skutočnosť, že žalovaný
má t.č. 64 rokov, jeho jediným príjmom je starobný dôchodok približne 9 600,- Sk mesačne
a nie je vlastníkom majetku väčšej hodnoty a preto za danej situácie nepovažoval za reálne,
aby si žalovaný mohol po strate spoluvlastníckeho podielu s prihliadnutím na trhové ceny
bytových nehnuteľností, zabezpečiť v krátkom čase primeranú bytovú náhradu. Naproti tomu
žalobcovia za situácie, ktorá by vznikla po zániku podielového spoluvlastníctva, nemusia
v porovnaní so žalovaným riešiť svoju existenčnú bytovú otázku. Skutočnosti ( záujmy )
žalobcov, ktoré ich viedli k podaniu návrhu na zrušenie vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva považoval za riešiteľné aj za zachovania súčasných spoluvlastnckych
vzťahov, návod na to im poskytuje ust. § 139 Obč. zákonníka, ktoré umožňuje
spoluvlastníkom riešiť bežné aj podstatné záležitosti spoločnej veci. Predpoklady na to, aby
mohol uvažovať o prikázaní domu do výlučného vlastníctva žalovaného nezistil. Podmienky
na nadobudnutie vlastníckeho práva k domu vydržaním podľa § 134 Obč. zákonníka
neskúmal, pretože táto skutočnosť nebola žalovaným uplatnená pred prvostupňovým súdom
a nakoniec nebola ani skutočnosťou, ktorú by ako odvolací dôvod uplatnil žalovaný
v podanom odvolaní. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na
Proti tomuto zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia,
ktorí navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ako dovolací
dôvod uviedli, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdením vecí
( § 241 ods.2 písm. c/ O.s.p. ) pokiaľ ide o posúdenie existencie dôvodov hodných
osobitného zreteľa v zmysle ust. § 142 ods.2 Obč. zákonníka. S právnym názorom
odvolacieho súdu, podľa ktorého sú dôvody hodné osobitného zreteľa dané, nesúhlasili
a stotožnili sa s právnym názorom súdu prvého stupňa. Poukázali na to, že posúdením
všetkých skutočností vyplývajúcich z výpovedi účastníkov a predložených dokladov možno
vyvodiť záver, že vzhľadom na správanie žalovaného a okolnosti na jeho strane nemôže byť
jeho vek, dĺžka užívania nehnuteľností, otázka bývania posudzované ako okolností hodné
osobitného zreteľa.
Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd ako súd dovolací ( 10a ods.1 O.s.p. ) po zistení, že dovolanie podal včas
účastník konania ( § 240 ods.1 O.s.p. ), zastúpený advokátom ( § 241 ods.1 O.s.p. ),
preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu dôvodov podľa § 242 ods.1 O.s.p.
bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods.1 O.s.p. ) a dospel k záveru, že
dovolanie nie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 241 ods.2 O.s.p. môže byť dovolanie podane iba z dôvodov, že a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací sud sa obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) zaoberá procesnými vadami
uvedenými v§ 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k vade
konania v zmysle § 237 O.s.p. 0 takú vadu ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatri
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť‘ konať pred sudom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Žiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a ani v dovolacom konaní nevyšla
najavo. Dovolací súd sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súdoch nižších stupňov
nevyskytol procesný nedostatok, ktorý by vykazoval znaky tzv. inej procesnej vady konania
majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 pism. b/ O.s.p.). Ani vada
tejto povahy nebola v dovolaní namietaná a v dovolacom konaní nevyšla najavo.
Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobcovia v tomto opravnom prostriedku uplatnili
dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 pism. c/ O.s.p. Namietajú, že napadnutý rozsudok
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobcovia tento dovolací dôvod vyvodzujú z toho, že
odvolací súd zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 142 ods.1 Obč. zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť
podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa
vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok
rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods.2 Obč. zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší
a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením
výťažku.
Občiansky zákonník v ust.§ 142 ods. 1 umožňuje, aby v prípade, keď sa spoluvlastníci
nedohodnú na zrušení a vyporiadaní svojho podielového spoluvlastníctva, rozhodol súd
v sporovom občianskom súdnom konaní, a to niektorým z troch spôsobov uvedených
v určenom poradí v tomto ustanovení. V danej veci nebolo možno spoločnú vec (dom) reálne
rozdeliť medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, čo vyplynulo zo
znaleckého posudku č. 135/2004 znalca Ľ. B.. Prichádzala do úvahy druhá modalita –
prikázanie veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Pri tomto rozhodovaní je
povinnosťou súdu prihliadať na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Vo všeobecnosti sa
vychádza zo zásady, že spoluvlastníctvo k veciam má byť zrušené, ak o to požiada niektorý
zo spoluvlastníkov, lebo nik nemá byť spravodlivo nútený, aby v podielovom spoluvlastníctve
zotrval. Pritom však treba vziať do zreteľa všetky skutočnosti, ktoré umožní správne
a spravodlivo posúdiť. Výnimočne, ak reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa
výšky ich podielov nie je možné, Občiansky zákonník v ust. § 142 ods.2 umožňuje súdu
z dôvodov osobitného zreteľa hodných toto spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať ho
prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. V takomto prípade
môže súd návrh na zrušenie a vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva zamietnuť
s tým dôsledkom, že bude ďalej fakticky i právne existovať.
Občiansky zákonník v ust. § 142 ods.2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi
hodnými osobitného zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani
demonštratívne v zákone uvedené, je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám
vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť, čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba
zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa
spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší. Existencia týchto dôvodov musí
byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia.
Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe
vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy,
že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so
záujmom žalobcov zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri
posudzovaní veci podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne
zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa
vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Na úplnom poznaní skutkového stavu
veci založené dôsledné porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením
žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla v prípade jej zamietnutia, je nevyhnutným
základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o (ne)existencii dôvodov hodných osobitného
zreteľa predčasný a nepodložený.
Z účelu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, slúžiaceho na ochranu toho, koho
spoluvlastnícke práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa sú okolnosti viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore
vyznievajú buď na prospech žalovanému alebo, vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia
účastníkov tohto konania, v neprospech žalobcov. Vo všeobecnosti na prospech žalovaného
sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v
spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na
nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý
vec užíval, alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo
materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov
vynaložených na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech žalobcov môže byť napríklad
to, že si v plnom rozsahu (napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnili
právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia ich žalobe alebo že im ide
predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva
nemá pre nich prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do ich vlastníctva majú v
úmysle predať ( pozri rozsudok najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. Januára 1998,
sp. zn. 4 Cdo 137/97, R 100/99 ).
V danej veci odvolací súd svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby založil na úplnom
zistení a podrobnom vyhodnotení všetkých významných skutkových okolností. Zistený
skutkový stav súdmi nižšieho stupňa nebol v dovolacom konaní spochybňovaný,
prezentovaný a odôvodňovaný záujem na zachovaní podielového spoluvlastníctva má oporu
vo vykonanom dokazovaní a je akceptovateľný pre zákonné rozhodnutie. Dovolací súd
právny záver odvolacieho súdu z hľadiska aplikácie a interpretácie ust. § 142 ods.2 Obč.
zákonníka považuje za správny.
Pokiaľ žalobcovia poukazovali na správanie žalovaného a okolnosti na jeho strane,
najmä, že nemôže byť jeho vek, dĺžka užívania nehnuteľností, otázka bývania, posudzované
ako okolností hodné osobitného zreteľa, aj dovolací súd tieto osobitné dôvody zhodnotil
natoľko závažné, prevyšujúce záujem žalobcov na zániku spoluvlastníctva. V žiadnom
prípade nejedná sa o pokus zneužitia ust. § 142 ods.2 Obč. zákonníka. Tvrdenia žalobcov
v dovolaní o bohémskom a bezstarostnom živote žalovaného, ktorý nejavil záujem postarať
sa o svoju osobu a vlastné nie sú relevantné nakoľko žalobcovia existujúci stav dlhodobo
akceptovali (tolerovali), nenamietali nič proti tomu, aby žalovaný v dome býval.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcov ako
nedôvodné podľa § 243b ods.1 O.s.p. zamietol.
V dovolacom konaní žalobcovia procesne úspešní neboli. Procesne úspešnému
žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania ( § 243b ods.5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods.1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p.); dovolací súd mu nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepadal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania ( § 151 ods.1 O.s.p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 30. novembra 2010 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta