Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B5-12C-32-2018.pdf
PDF · 168.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12C/32/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Magdalénou Boškovou v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX B., 2. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, B., obaja zastúpení zástupcom: E. F. G., bytom H. XXXXX/XX, B., proti žalovanej: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, B., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
r o z h o d o l :
I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX B. , žalobcu v 2. rade: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, B. , a žalovanej: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, B., k nehnuteľnostiam: · byt č. XX, H. K. H. X. C. B. L. K. K. M. XXXX, C. H. C. A. „N.“ C. M. XXXX, H. B. O. M. XX P. B., Q. H. R. P. M. XXXX, P. S. T. B., D. S., C. D. T. C., S. B. - C., S. B. P., P. K. C. H. K. M. I. K. Q. L. I. H. C. S. P. XXXX/XXXXXX, · C. A. „N.“, C. M. XXXX, P. P. XXX J.2, L. C.: Q. C. I. H., Q. H. R. P. M. XXXX, P. S. T. B., D. S., C. D. T. C., S. B. - C., S. B. P. , zrušuje.
II. Súd nariaďuje predaj nehnuteľností špecifikovaných vo výroku I. tohto rozsudku. III. Čistý výťažok získaný predajom nehnuteľností sa po odpočítaní nákladov predaja rozdelí medzi bývalých podielových spoluvlastníkov podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov takto: · žalobcovi v 1. rade A. B. vo výške 1/6 (jednej šestiny) , · žalobcovi v 2. rade C. B. vo výške 1/6 (jednej šestiny) , · žalovanej I. J. vo výške 4/6 (štyroch šestín). IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobcu v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX B. , žalobcu v 2. rade: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, B. , a žalovanej: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, B., k nehnuteľnostiam: · byt č. XX, H. K. H. X. C. B. L. K. K. M. XXXX, C. H. C. A. „N.“ C. M. XXXX, H. B. O. M. XX P. B., Q. H. R. P. M. XXXX, P. S. T. B., D. S., C. D. T. C., S. B. - C., S. B. P., P. K. C. H. K. M. I. K. Q. L. I. H. C. S. P. XXXX/XXXXXX, · C. A. „N.“, C. M. XXXX, P. P. XXX J.2, L. C.: Q. C. I. H., Q. H. R. P. M. XXXX, P. S. T. B., D. S., C. D. T. C., S. B. - C., S. B. P. , zrušuje.
II. Súd nariaďuje predaj nehnuteľností špecifikovaných vo výroku I. tohto rozsudku. III. Čistý výťažok získaný predajom nehnuteľností sa po odpočítaní nákladov predaja rozdelí medzi bývalých podielových spoluvlastníkov podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov takto: · žalobcovi v 1. rade A. B. vo výške 1/6 (jednej šestiny) ,
· žalobcovi v 2. rade C. B. vo výške 1/6 (jednej šestiny) , · žalovanej I. J. vo výške 4/6 (štyroch šestín). IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
Žaloba
1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.08.2018 sa žalobcovia domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi sporovými stranami k nehnuteľnostiam a to k bytu č. XX, H. K. H. X. C. B. L. C. H. C. C. M. XXXX, H. B. XX, K. M. XXXX, Q. H. R. M. XXXX, S. B. P., S. B. - C., D. T. C., K. C. C. H. K. M. I. K. Q. L., H. C. S. P. XXXX/XXXXXX, I. I. D. C., H. D. E. B. L. K. K. M. XXXX C., C. A. „N.“, C. M. XXXX, P. P. XXX J., L. C.: Q. C. I. H., Q. H. R. M. XXXX, C. S. B. P., S. B. - C., D. T. C. (ďalej len „nehnuteľnosti“).
1.1. V podanej žalobe uviedli, že podielové vlastníctvo nadobudli na základe Osvedčenia o dedičstve 1D/393/2016, Dnot.45/2016 zo dňa 31.10.2017 to žalobca v 1/ a v 2/ rade každý po 1/6, žalovaná 3/6, pričom U. J. (syn žalovanej) jej daroval svoju 1/6.
1.2. Podanú žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia od nadobudnutia nehnuteľnosti neužívajú, tieto užíva žalovaná spoločne so svojim synom. Žalobcovia mali informácie, že žalovaná dala nehnuteľnosti do podnájmu tretím osobám. So žalovanou sa chceli na zrušení a vyporiadaní dohodnúť bez potreby obrátenia sa na súd. Žalovaná sa však dohodnúť odmietla. Vzhľadom na účelné využitie veci neprichádza do úvahy iný spôsob vyporiadania ako prikázanie do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov. Vyjadrenie žalovanej 2. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.03.2019 uviedla, že s bývalým manželom a otcom žalobcov predmetnú nehnuteľnosť odkúpili do osobného vlastníctva a žili tam ako manželia. V predmetnej nehnuteľnosti žalovaná žije 36 rokov spolu so spoločným synom U. J.. Žalovaná je na starobnom dôchodku, má zdravotné problémy. Dňa 19.04.2016 bývalý manžel náhle zomrel. Dedičmi po nebohom manželovi sa stali jeho deti. Žalobcovia pochádzali z prvého manželstva pred 40 rokov, ktoré trvalo veľmi krátko. Žalobcovia vyrastali s novým otcom od útleho detstva. Svojho biologického otca nekontaktovali, nemali s ním vytvorený žiadny vzťah, nestretávali sa. V dedičskom konaní si v rozpore s dobrými mravmi uplatnili nárok na ich dedičský podiel. Žalobcovia majú svoje byty, mali ich už pred smrťou exmanžela, nehrozí im strata strechy nad hlavou. Syn jej v dobrej viere daroval 1/6 bytu, teda svoj podiel, ktorý zdedil po nebohom otcovi. Žalobcovia uvádzajú nepravdivé skutočnosti a lži o nájme tretím osobám. V byte býva žalovaná so svojim synom. Nie je ani pravda, že sa chceli so žalovanou kontaktovať. Žalobca v 2. rade jej odkázal, že sa nemá s ňou o čom baviť. Následne dostala od žalobcov výzvu na uplatnenie predkupného práva, a to dňa 29.03.2019 spolu so žiadosťou na platenie nájomného pre nich za 2/6 bytu, ktoré neužívajú. Tretíkrát sa kontaktovali v novembri 2018, keď už bola podaná žaloba na súde. Žalobcovia používajú nátlakové metódy, ohrozujú zdravie žalovanej a celkový život. 2.1. Žalovaná vnáša námietku výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi. Nároky žalobcov zasahujú do jej oprávnených záujmov. Nie je v situácii vzhľadom na vek a zdravotný stav, aby mohla uspokojiť finančné nároky žalobcov vyplývajúce z ich podielov. Návrh žalobcov navrhuje zamietnuť ako nedôvodný. Replika žalobcov 3. Dňa 20.05.2019 doručili súdu svoje vyjadrenie žalobcovia. Podľa zákona o rodine aj z morálneho hľadiska je povinnosťou rodiča starať sa o výchovu detí a tým aj kontaktovať deti a nie naopak. Bola to žalovaná, ktorá rozbila manželstvo rodičov žalobcov a následne zakazovala otcovi kontakt s deťmi. Otec platil minimálne výživné a nekontaktoval sa so žalobcami ani na sviatky. Žalovaná mala možnosť dohodnúť sa so žalobcami na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, avšak odmieta to. V byte žalobcovia nikdy neboli, užíva aj so synom ich spoluvlastnícke podiely. Všetky tvrdenia sú klamstvo a zavádzanie. Ak by žalovaná v novembri 2018 súhlasila s uzavretím mimosúdnej dohody, bolo by ju možné vykonať aj v súčasnosti. Duplika žalovanej 4. Dňa 28.06.2019 doručila súdu svoju dupliku žalovaná. Jej partnerský život s otcom žalobcov začal až po rozpade jeho manželstva s matkou žalobcov. Bývalý manžel mal záujem sa so žalobcami stretávať, avšak nebolo mu to umožnené matkou žalobcov. Žalobcovia sa žalovanej vyhrážali už v priebehu dedičského konania. Nepredložili žiadny návrh na vyporiadanie. Žalovaná je ochotná pristúpiť na
mimosúdnu dohodu. Žalobcovia mali ako zákonní dedičia právo dedičstvo odmietnuť, čo však neurobili, preto považuje ich žalobný návrh za rozporný s dobrými mravmi, a to predovšetkým v rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami vzájomnej slušnosti a spravodlivosti.
Vyjadrenie žalobcov
5. Vo vyjadrení zo dňa 27.04.2021 žalobcovia uviedli, že navrhujú vo veci rozhodnúť tak, aby súd prikázal nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcovi 1) s tým, že tento vyplatí žalobcovi 2) a žalovanej spoluvlastnícky podiel v cene podľa znaleckého posudku. Alternatívne navrhli, aby súd nariadil predaj nehnuteľností podľa aktuálneho trhového znaleckého posudku. Pojednávania 6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie.
6.1. Na pojednávaní dňa 08.10.2020 strany oznámili súdu, že je možné dospieť k mimosúdnej dohode tak, že do konca marca 2021 má žalovaná prisľúbenú pôžičku na vyplatenie ustupujúcich podielových spoluvlastníkov s tým, že títo súhlasia aj s výškou vyporiadacích podielov v sume 16 500 Eur pre každého, a to v zmysle znaleckého posudku vyhotoveného pre účely dedičského konania.
6.2. Na pojednávaní dňa 25.05.2023 uviedla splnomocnená zástupkyňa žalobcov, že v zmysle návrhu zo dňa 27.04.2021 by žalobca v 1) rade byt užíval, ak by mu boli nehnuteľnosti prikázané. Nemá v úmysle ich predať. Žalovaná uviedla, že v byte žije viac ako 40 rokov, nemá kam inam ísť, má malú rodinu, v byte žije len so svojim synom.
6.3. Na pojednávaní dňa 16.06.2023 žalovaná navrhla, aby žalobcovia zobrali žalobu späť. V súčasnosti žalovaná nemá finančné prostriedky na vyplatenie žalobcov. Spoluvlastnícke podiely im zostanú nespochybnené, sú na papieri. Byt im môže slúžiť ako investícia s tým, že keď nadobudne finančné prostriedky, žalobcov vyplatí. Ak žalobcovia nebudú súhlasiť, nechá rozhodnutie na súde, avšak nebude súhlasiť s rozhodnutím, ktoré ohrozí jej sociálny status. Je ochotná hľadať spôsoby ako zabezpečiť financie. S predajom bytu nesúhlasí. Splnomocnená zástupkyňa žalobcov uviedla, že návrh žalovanej je absurdný. Vyporiadanie sa rieši už od roku 2016, so žalovanou sa nevedia dohodnúť. Na podanom návrhu zotrvali. Spôsob vyporiadania nechajú na úvahe súdu.
Dôkazné prostriedky
7. Súd sa oboznámil s tvrdeniami strán sporu ako aj nimi predloženými listinnými dôkazmi a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav veci:
7.1. Lustráciou verejne dostupného registra súd zistil, že v čase rozhodovania súdu vo veci samej bol byt č. XX, H. K. H. X. C. B. L. C. H. C. C. M. XXXX, H. B. XX, K. M. XXXX, Q. H. R. M. XXXX, S. B. P., S. B. - C., D. T. C., s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti 2079/100000, v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade (jeho spoluvlastnícky podiel 1/6), žalobcu v 2. rade (jeho spoluvlastnícky podiel 1/6) a žalovanej (jej spoluvlastnícky podiel 4/6).
7.2. Obdobne pozemky, na ktorých je bytový dom so súpisným číslom XXXX postavený, parcely registra „C“, parc. č. 2016, vo výmere 371 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXXX, pre okres Bratislava V, obec B. - C., kat. územie C. boli v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade (2079/600000), žalobcu v 2. rade (2079/600000) a žalovanej (8316/600000).
7.3. Zo znaleckého posudku č. 45/2017, vypracovaného znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností a pozemné stavby - V. C. S., vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností, o ktoré v tomto konaní ide, bola ku dňu 19.04.2016 stanovená na sumu 99.600 Eur.
7.4. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 01.12.2022 vyplýva, že od 01.01.2023 bol žalovanej zvýšený starobný dôchodok na sumu 345,20 Eur mesačne.
Konanie pred súdom prvého stupňa:
9. Na základe vykonaného dokazovania a ustanovení § 3 ods. 1, § 136 ods. 1 a 2, § 142 ods. 1 a 2, § 488, § 489, § 494 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné predpoklady na to, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam a rozsudkom sp.zn. 12C/32/2018 – 141 zo dňa 16.06.2023 zrušil podielové spoluvlastníctvo A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX B. (spoluvlastnícky podiel v 1/6), C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX B. (spoluvlastnícky podiel v 1/6) a I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX B. (spoluvlastnícky podiel v 4/6), k bytu č. 92, nachádzajúceho sa na 9. poschodí bytového domu postaveného na pozemku parc. č. 2016, na B. XX, súp. č. 3145, zapísaného na LV č. XXXX, okres B. P., obec B. - C., kat. územie C., s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti 2079/100000, a podielové spoluvlastníctvo A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX B. (spoluvlastnícky podiel v 2079/600000), C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX B. (spoluvlastnícky podiel v 2079/600000) a I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX B. (spoluvlastnícky podiel v 8316/600000), k pozemkom, na ktorých je bytový dom so súpisným číslom 3145 postavený, parcely registra „C“, parc. č. 2016, vo výmere 371 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXXX, pre okres Bratislava V, obec B. - C., kat. územie C..
9.1. Zároveň súd vyporiadal uvedené podielové spoluvlastníctvo opísané vo výroku I. tohto rozsudku tak, že byt č. XX, H. K. H. X. C. B. L. C. H. C. C. M. XXXX, H. B. XX, K. M. XXXX, Q. H. R. M. XXXX, S. B. P., S. B. - C., D. T. C., a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve o veľkosti 2079/100000, ako aj spoluvlastnícke podiely 2079/600000, 2079/600000 a 8316/600000 k pozemkom na ktorých je bytový dom so súpisným číslom XXXX postavený, t.j. , parcely registra „C“, parc. č. 2016, vo výmere 371 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXXX, pre okres Bratislava V, obec B. - C., kat. územie C., prikázal do výlučného vlastníctva I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX B. s tým, že žalovaná je povinná zaplatiť za prikázané spoluvlastnícke podiely žalobcom v 1. a 2. rade každému sumu 16.500 Eur, a to všetko do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán.
9.2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že k predmetným nehnuteľnostiam medzi nimi vzniklo podielové spoluvlastníctvo. Obdobne sporným nebol ani veľkosť podielov strán sporu.
9.3. Sporným medzi stranami zostalo, či konanie žalobcov bolo v súlade s dobrými mravmi, či žalobcovia svojim konaním bez právneho dôvodu nezasahovali do práv a oprávnených záujmov žalovanej, ako aj to, akým spôsobom by malo dôjsť k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. V danom prípade sa žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností domáhali voči žalovanej zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Skutočnosť, že medzi účastníkmi konania jestvovalo podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nebola medzi stranami sporná. Žalovaná však namietala, že žalobcovia podanou žalobu konajú v rozpore s dobrými mravmi a zasahujú do jej oprávnených záujmov, nakoľko podiely (každý zo žalobcov v 1/6) nadobudli v dedičskom konaní po ich zosnulom otcovi a bývalom manželovi žalovanej, pričom za života ich otca o neho neprejavovali žiadny záujem, nekontaktovali sa s nim, nestretávali sa a ak by konali čestne tak by svoje dedičské podiely odmietli.
9.4. Súd sa preto musel v prvom rade vyporiadať s námietkou žalovanej, že konanie žalobcov je v rozpore s dobrými mravmi. Súd sa s námietkou žalovanej nestotožnil. Dobré mravy možno chápať ako súbor určitých spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jedinca tak k vzájomnému rešpektovaniu sa navzájom, ako aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je chráneným len taký výkon subjektívnych práv, ktorý bez právneho dôvodu nezasahuje do práv a oprávnených záujmov iných a zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi. V tomto prípade sa v žiadnom prípade nemohlo jednať o výkon práva bez právneho dôvodu.
9.5. V konaní bolo preukázané a žalovanou to nebolo ani popreté, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi k predmetným nehnuteľnostiam. Každý podielový spoluvlastník má právo sa domáhať zrušenia podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ je takéto právo priznané zákonom, je zrejmé, že žaloba podaná na súd, ktorou sa žalobcovia domáhajú zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
nie je konaním bez právneho dôvodu. Zároveň takéto konanie podľa názoru súdu nie je ani v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam riadne, spôsobom predpokladaným zákonom a to dedením. Žalobcovia zároveň nekonajú nič, čo by im neumožňoval zákon. Na uvedené nemá žiadny vplyv to, aké sú medzi spoluvlastníkmi osobné medziľudské vzťahy. Žalobcovia boli po zosnulom otcovi dedičia, tento ich nikdy nevydedil, vlastnícke právo nenadobudli ľstivo, ale na základe rozhodnutia súdu v dedičskom konaní. Všetci podieloví spoluvlastníci napokon v priebehu tohto súdneho konania svoje podiely rešpektovali a nekonali žiadnym spôsobom, ktorý by zakladal dôvodnú pochybnosť súdu o konaní v rozpore s dobrými mravmi. Takýmto konaním nemôže byť len samo o sebe podanie žaloby na súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
9.5. Pokiaľ ide o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak medzi spoluvlastníkmi nedôjde k dohode, a podajú žalobu za týmto účelom na súd, Občiansky zákonník v ustanovení § 142 upravuje spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré musí aj z hľadiska ich postupnosti súd rešpektovať, pri rozhodovaní o spoluvlastníckom vyporiadaní.
9.6. Zákon v prvom rade preferuje ako spôsob vyporiadania rozdelenie veci. Tento spôsob vyporiadania však prichádza do úvahy len v prípade, ak takýto spôsob je možný zohľadňujúc charakter veci, o ktorú v danom prípade ide. V tomto prípade sa jednalo o byt s jediným vchodom nachádzajúci sa v bytovom dome s viacerými bytovými jednotkami. Rozdelenie veci v takomto prípade neprichádzalo ako možnosť do úvahy a nebolo ani objektívne stavebne možné.
9.7. Ďalším spôsobom vyporiadania podľa zákona je prikázanie veci jednému alebo viacerým za náhradu ostatným. Tento spôsob vyporiadania súd musí preferovať vždy, ak má v konaní preukázané, že aspoň jeden z podielových spoluvlastníkov prejaví záujem vec ako výlučný vlastník naďalej užívať. Keďže vec užívať ako výlučný vlastník v konaní prejavili ako žalobca v 1. rade tak aj žalovaná, neprichádzal do úvahy posledný a aj žalobcami navrhovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva - predajom veci a rozdelením výťažku pomerne podľa veľkosti podielov.
9.8. Súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním veci jednému alebo viacerým za náhradu ostatným musí brať zreteľ na účelné využitie veci, správanie spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom, ako aj to, či je takýto spôsob vyporiadania objektívne vykonateľný. Žalobca v 1. rade v konaní argumentoval, že má záujem byt osobne užívať, že nemá záujem byt predávať. Uviedol však, že v súčasnosti nedisponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie ostatných ustupujúcich spoluvlastníkov.
9.9. Žalovaná v konaní uviedla, že v byte žije zo všetkých spoluvlastníkov len ona, a to viac ako 40 rokov. Je starobná dôchodkyňa, poberá dôchodok 345,20 Eur. Je pre ňu nereálne v jej veku a pri zdravotných ťažkostiach, ktoré má sťahovať sa z bytu, kde prežila väčšinu svojho života. Uviedla, že obdobne nedisponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie ostatných spoluvlastníkov. Na pojednávaní dňa 16.06.2023 však prejavila vôľu hľadať spôsoby ako finančné prostriedky zabezpečiť.
9.10. Súd pri rozhodovaní o tom, komu prikáže predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva za náhradu ostatným spoluvlastníkom musel brať ohľad na súčasnú bydliskovú situáciu žalobcu v 1. rade a žalovanej, ich citovú a existenčnú väzbu k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj na výšku sumy, ktorú by museli vyplatiť ostatným podielovým spoluvlastníkom ako náhradu za ich spoluvlastnícke podiely.
9.11. V danom prípade žalobca v 1. rade síce uvádzal, že byt by v prípade jeho prikázania účelne využil, pretože v ňom plánoval bývať. Súdu však netvrdil ani nepreukázal, že by v súčasnosti nemal žiadnym spôsobom vyriešenú svoju bytovú otázku, a že by bol predmetný byt jedinou možnosťou ako uspokojiť jeho bytové potreby. Žalovaná však súdu uviedla a žalobcovia to v konaní ani nepopreli, že predmetný byt je jej jedinou možnosťou bývania. Žalovaná v byte žije viac ako 40 rokov a nemala by kam inam ísť. Súd tak dospel k záveru, že účelnejšie byt využije žalovaná, ktorá navyše ako jediná z ostatných spoluvlastníkov v predmetnom byte aj nepretržite býva. Uvedené priamo súvisí aj s citovou a existenčnou väzbou žalovanej k predmetnému bytu. Žalovaná je starobná dôchodkyňa, ktorá v byte prežila väčšinu svojho života. Nebolo by účelné ani primerané, ak by sa žalovaná musela z takéhoto bytu, v ktorom je dlhodobo zabývaná, vysťahovať. Nakoniec aj pokiaľ ide o výšku sumy, ktorú by musel spoluvlastník, ktorému by bola vec za náhradu prikázaná vyplatiť ostatným, žalobca v 1. rade ako aj žalovaná súdu uviedli, že v súčasnosti potrebnými finančnými prostriedkami nedisponujú.
9.12. Medzi stranami nebola sporná všeobecná hodnota nehnuteľností, o ktoré v konaní ide. Strany sporu sa zhodli na hodnote podľa znaleckého posudku vypracovaného ku dňu 10.04.2016. Ak sa strany sporu zhodli na hodnote nehnuteľností a vyslovene požadovali vyplatiť náhradu za spoluvlastnícke podiely vychádzajúc z hodnoty podľa tohto znaleckého posudku, súd nemal dôvod zhodné tvrdenia strán nerešpektovať a vykonávať ďalšie dokazovanie za účelom ustálenia súčasnej všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Takýto postup súdu by bol značne nehospodárny a bol by v rozpore s navrhovaným postupom strán sporu.
9.13. Ak teda hodnota nehnuteľností bola medzi stranami ustálená na sumu 99 600 Eur, súd pri prikázaní nehnuteľností do výlučného vlastníctva vychádzal z toho, aby suma, ktorú musí nový výlučný vlastník nehnuteľností vyplatiť ostatným podielovým spoluvlastníkom bola čo najnižšia a teda pre výlučného vlastníka ekonomicky najmenej náročná. Obzvlášť, ak žalobca v 1. rade ako aj žalovaná uviedli, že nedisponujú finančnými prostriedkami na vyplatenie ostatných spoluvlastníkov. Ak preto žalovaná disponovala spoluvlastníckym podielom 4/6, je zrejmé, že ekonomicky najprijateľnejšie sa ukázalo uloženie povinnosti žalovanej vyplatiť ustupujúcim spoluvlastníkom hodnotu ich podielov, teda pre každého 1/6 z hodnoty nehnuteľností. Ak bola hodnota ustálená na sume 99.600 Eur, predstavuje 1/6 tejto sumy sumu 16.500 Eur. Túto sumu je preto žalovaná povinná zaplatiť každému z ustupujúcich spoluvlastníkov, teda žalobcovi v 1. aj žalobcovi v 2. rade. Súd zároveň vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že žalovaná v súčasnosti uvedenými finančnými prostriedkami nedisponuje, avšak prejavila vôľu tieto zabezpečiť. Súd jej preto uložil dlhšiu lehotu na plnenie než je predpokladaná zákonom (ustanovenie § 232 ods. 3 CSP), a to 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Podľa názoru súdu je takto poskytnutá lehota dostatočná na to, aby žalovaná uvedené finančné prostriedky za účelom splnenia svojej povinnosti uloženej súdom zabezpečila.
9.14. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí súd pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva brať ohľad na to, či v danom prípade nejestvujú prípady osobitného zreteľa, pre ktoré by súd podielové spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal. V danom prípade súd existenciu takýchto okolností nezistil. Žalovaná v konaní síce tvrdila, že je starobná dôchodkyňa, súdu preukázala aj výšku svojho dôchodku a uviedla tiež, že má nepriaznivý zdravotný stav, ktorý vyžaduje pravidelné užívanie liekov. Žalovaná však uvedené skutočnosti nijakým spôsobom nepreukázala. Žalovaná ako strana sporu má v súdnom konaní nielen povinnosť tvrdiť, ale je povinná svoje tvrdenia aj riadne preukázať. Žalovaná súdu nijako nepreukázala (napr. predložením lekárskej správy), že by mala nepriaznivý zdravotný stav, resp., aký vážny je jej zdravotný stav. Obdobne súd nemal preukázanú nepriaznivú majetkovú situáciu žalovanej. Žalovaná súdu predložila len rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktorým preukázala výšku vyplácaného dôchodku. Skutočnosť, že žalovaná je starobná dôchodkyňa a že jej dôchodok je vo výške 345,20 Eur mesačne, však samo o sebe nezakladá dôvod hodný osobitného zreteľa. Muselo by sa jednať o taký špecifický a osobitný stav, ktorý by odôvodňoval zachovanie súčasného právneho stavu a to aspoň do doby, kým by sa takéto okolnosti nezmenili. Keďže takéto okolnosti súd v priebehu konania nezistil, rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
9.15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd vo výroku I. tak, ako je uvedené a podielové spoluvlastníctvo podielových spoluvlastníkov zrušil a vyporiadal ho tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku. K trovám konania súd uviedol, že je namieste, aby si každá strana platila náklady konania zo svojho, čo vedie za takejto situácie k aplikácii § 255 ods. 2 CSP. Z uvedeného dôvodu rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Odvolanie žalovanej
10. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalovaná odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Co/32/2024 – 200 zo dňa 31.01.2025 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
10.1. Žalovaná v odvolaní uviedla, že hoci konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že by mal pri rozhodovaní skúmať, či jestvujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo, tieto napokon nezistil; mal pritom za preukázané, že žalovaná je starobná dôchodkyňa s preukázanou výškou starobného dôchodku v sume 345,20 eura mesačne, pričom
uviedla, že má nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci užívanie liekov, ktorú okolnosť však nepreukázala. Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods. 2 podľa žalovanej nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, keďže tieto v ňom nie sú taxatívne, ani demonštratívne stanovené; je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil a zhodnotil ich existenciu a závažnosť. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovanej ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmami žalobcov zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Je vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil a vyhodnotil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Z účelu ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka zároveň vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac menej subjektívneho charakteru, ktoré vyznievajú buď na prospech žalovanému alebo v neprospech žalobcov.
10.2. Žalovaná mala zato, že vo všeobecnosti svedčí v jej prospech najmä jej vek (67 rokov), sociálna situácia (nízky starobný dôchodok v sume 345,12 eura), stav jej odkázanosti na bývanie v nehnuteľnosti nakoľko, ak by aj danú nehnuteľnosť bola nútená predať, nie je schopná si zabezpečiť adekvátne bývanie, pričom má nedostatok možností uspokojovať svoje potreby inde, keďže nemá takmer žiadnu rodinu, rodičia zomreli a súrodencov nemá; zároveň má i osobné a citové väzby k bytu, v ktorom prežila viac ako 40 rokov. V jej prospech pritom svedčí v neposlednom rade i jej zdravotný stav, ku ktorému síce nepredložila žiadne doklady, nakoľko ide o informácie a údaje osobnej povahy, ktoré by žalobcovia mohli zneužiť. Žalovaná podotkla, že žalobcovia sa s nebohým otcom od útleho detstva nekontaktovali, neposkytli mu žiadnu pomoc, a to i napriek tomu, že vedeli, že jeho stav je vážny. Jej nebohý exmanžel jej niekoľko krát povedal, že je z postoja žalobcov nešťastný a ak by mal dostatok času, pristúpil by k úprave spôsobu dedenia, napríklad žalobcov by vydedil. Vychádzajúc zo skutkových zistení a záverov mal konajúci súd podľa žalovanej dospieť k názoru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Základnou otázkou v konaní totiž bolo, či záujem žalobcov na zániku spoluvlastníctva je v porovnaní s jej záujmom na jeho zachovaní významnejší a zároveň prednejší; žalobcovia pritom neboli a ani nie sú odkázaní na bývanie v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva. Táto nehnuteľnosť pritom pre ňu predstavuje jedinú možnosť bývania, žije v nej viac ako 40 rokov a za súčasnej finančnej situácie nie je v jej možnostiach zabezpečiť si adekvátne a primerané náhradné bývanie. Žalovaná zdôraznila, že je bytostne odkázaná na bývanie v nehnuteľnosti, nie je vlastníkom majetku väčšej hodnoty, ktorú skutočnosť ani nemohla preukázať, keďže žiaden majetok nemá; z uvedeného dôvodu si nemôže reálne zabezpečiť ani primeranú bytovú náhradu s prihliadnutím na trhové ceny nehnuteľností. Žalovanej reálne tak hrozilo, že by sa mohla ocitnúť bez strechy nad hlavou, ktorej situácii však žalobcovia nemusia čeliť. Konajúci súd svoje rozhodnutie nezaložil na úplnom zistení a podrobnom vyhodnotení všetkých významných skutkových okolností a následne dospel k nesprávnemu záveru o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby. Týmito však boli najmä vek žalovanej, dĺžka užívania nehnuteľností, vrátane možností zabezpečenia následného bývania ktoré sú natoľko závažné, že prevyšujú záujem žalobcov na zániku spoluvlastníctva. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu žalobcov zamietne, prípadne vec vrátil konajúcemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vyjadrenie žalobcov k odvolaniu žalovanej
11. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej považovali jej opravný prostriedok za ďalší spôsob obštrukcie za účelom predĺženia sporu. Zotrvali na dôvodnosti žaloby, stotožniac sa s vydaným rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý navrhli v celom rozsahu potvrdiť. Podľa nich žalovaná v odvolaní uviedla nepravdivé a neúplné informácie, čím úmyselne a závažne zaviedla súd. Obsah je odvolania podľa nich zakladá podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania a krivej výpovede.
11.1. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že hoci žalovaná na pojednávaní dňa 16.06.2023 vyhlásila, že sa prispôsobí rozhodnutiu konajúceho súdu, podala proti nemu odvolanie a požaduje, aby jej konajúci súd poskytol osobitnú právnu ochranu a zachoval spoluvlastníctvo k spoločnej veci. Žalovaná sa pritom odvoláva na svoj vek, zlú sociálnu situáciu, stav jej odkázanosti na bývanie a väzbu k nehnuteľnosti, v ktorej prežila viac ako 40 rokov, pričom poukazuje aj na jej nepriaznivý zdravotný stav. Žalobcovia považovali záujem žalovanej na zachovaní spoluvlastníctva z dôvodu, aby neostala bez strechy nad
hlavou, za špekulatívny. Podľa nich bola žalovaná už pred rokom 2015 postavená pred situáciu, ktorá sa týkala rozdelenia bytu medzi ňou a poručiteľa.
11.2. Žalobcovia zdôraznili, že v roku 2023 nepožiadali konajúci súd o vypracovanie znaleckého posudku na ocenenie nehnuteľností a vychádzali zo znaleckého posudku vypracovaného pre účely dedičského konania a v ňom stanovenej hodnoty bytu na sumu 99.600 eur; pritom od podania žaloby v roku 2018 po rozhodnutie konajúceho súdu v roku 2023 došlo k zvýšeniu všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľností. Žalovaná by tak po vyplatení náhrady za spoluvlastnícky podiel nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť v trhovej hodnote ocenenej ešte v roku 2017, čo bolo pre ňu finančne veľmi výhodné.
11.3. Podľa žalobcov sa nezakladalo na pravde tvrdenie, že žalovaná nemá takmer žiadnu rodinu, keďže má syna U., čo potvrdila vo svojich predchádzajúcich výpovediach; s ním pritom vedie aj spoločnú domácnosť. Práve syn žalovanej jej daroval spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach o veľkosti 1/6; tento bývalý spoluvlastník sa podľa nich správa prospechársky, pretože naďalej býva v byte, ktorý oni sponzorujú. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovanú dňa 10.03.2018 a v tom čase aj spoluvlastníka U. J. vyzvali na odkúpenie ich spoluvlastníckych podielov. Záverom žalobcovia navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že nariadi predaj nehnuteľností a výťažok rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov.
Vyjadrenie žalovanej
12. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 09.11.2023 namietala zastupovanie žalobcov v konaní E. F. G., ktorá vystupuje vo viacerých iných konaniach pred súdom ako zástupca; také zastupovanie považovala za neprípustné. Podľa žalovanej žalobcovia vo svojom vyjadrení uvádzali skutočnosti ničím nepodložené a zavádzajúce súd, ktoré naviac, pokiaľ išlo aj o situáciu týkajúcu sa rozvodu s jej bývalým manželom a bývania v spoločnej domácnosti so synom U. a jeho aktivitami na sociálnych sieťach, s vecou nesúvisia. Naďalej trvala na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených, ktoré náležite preukázala. Podľa nej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa vzhľadom na jej vek, zlú finančnú situáciu a stav odkázanosti na bývanie v nehnuteľnosti, v ktorej prežila viac ako 40 rokov; žalovaná podotkla, že v súvislosti s predmetným konaním sa jej značne zhoršil zdravotný stav. Žalobcovia nie sú odkázaní na bývanie v nehnuteľnosti, žalobca (bez ozrejmenia ktorý zo žalobcov - pozn. odvolacieho súdu) býva so svojimi dvoma dcérami u rodičov jeho manželky. V ďalšom žalovaná zopakovala a zotrvala na skutočnostiach uvedených už v podanom odvolaní.
Konanie pred odvolacím súdom
13. Odvolací súd, viazaný dôvodmi odvolania, nie jeho rozsahom (§ 379 písm. c), § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že jej odvolanie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.
13.1. Skutočnosti uvádzané žalovanou, a to okrem jej vysokého veku a dôchodkového statusu, i deklarovaná dĺžka bývania v nehnuteľnosti, jej citové väzby k nej, ako aj nemožnosť inak uspokojiť bytové potreby pre nedostatok financií, prípadne nepriaznivý zdravotný stav, pokiaľ by ho žalovaná preukázala, by v zmysle súdnej judikatúry mohli byť považované za skutočnosti spadajúce do kategórie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka (viď i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo 84/2009). Ako správne poznamenala žalovaná, citujúc časť z označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1Cdo 84/2009), logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcov zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Predmetné posúdenie pritom vyžaduje dôsledné porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla v prípade jej zamietnutia.
13.2. Podľa mienky odvolacieho súdu treba okolnosti osobitnej povahy posudzovať vždy individuálne, i vo vzťahu k navrhovanému riešeniu a následnému spôsobu rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie po zrušení podielového spoluvlastníctva v prejednávanej veci,
prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej. V situácii, keď žalovanej mali podľa rozhodnutia konajúceho súdu pripadnúť nehnuteľnosti, mala v nich ostať bývať, a teda jej bytová otázka by sa nijako nezmenila, keďže by byt naďalej užívala bez potreby hľadať si iné, náhradné ubytovanie, pričom by k nemu naviac nadobudla výlučné vlastníctvo (s povinnosťou výplaty ustupujúcich spoluvlastníkov), možno len ťažko hodnotiť za opodstatnenú z hľadiska ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka jej odvolaciu námietku založenú na tvrdení, že v byte žije viac ako 40 rokov, táto pre ňu predstavuje jedinú možnosť bývania, jej stratou by prišla o „strechu nad hlavou“, resp., že za jej nepriaznivej finančnej situácie si nemá ako zabezpečiť adekvátne a primerané náhradné bývanie. Porovnaním situácie, v ktorej by sa žalovaná ocitla po rozhodnutí konajúceho súdu s tou, ktorá by existovala v prípade zamietnutia žaloby, nemožno v jej postavení a väzbe na nehnuteľnosti, zistiť rozdiely odôvodňujúce zotrvanie v existujúcom spoluvlastníctve. Treba podotknúť, že uvedený záver nevylučuje prípadné iné posúdenie žalovanou deklarovaných skutočností, v závislosti od (iného) spôsobu rozhodnutia súdu ohľadne vyporiadania spoluvlastníctva.
13.3. Odvolací súd uviedol, že vychádzajúc z obsahu odvolania žalovanej je zrejmé, že v ňom v súvislosti s námietkou nesprávneho posúdenia existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, a tým nesprávneho rozhodnutia vo veci, dôvodila i svojou nepriaznivou finančnou situáciou, konkrétne nedostatkom majetku, čím spochybnila svoju spôsobilosť vyplatiť žalobcom náhradu za ich spoluvlastnícky podiel, určenú v napadnutom rozhodnutí. So zreteľom na charakter sporu, nebol odvolací súd viazaný rozsahom odvolania žalovanej (§ 379 písm. c) C.s.p.), a preto z dôvodov v ňom uvádzaných preskúmaval správnosť celého rozhodnutia súdu prvej inštancie, vrátane zvoleného spôsobu vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej za primeranú náhradu, ktorú je povinná vyplatiť žalobcom.
13.4. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalovaná, ktorá bola väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou, deklarovala od počiatku o nehnuteľnosti záujem, nakoľko tieto nadobudla spolu s bývalým manželom a biologickým otcom žalobcov, v byte býva už 40 rokov a prostredníctvom výkonu svojho vlastníckeho práva uspokojuje svoje bytové potreby, ako i potreby jej syna U.. Podľa tvrdenia žalovanej, ktoré žalobcovia nijako nesporovali, nie je v jej veku a sociálnej situácii (starobná dôchodkyňa) schopná si zabezpečiť inú „strechu nad hlavou“; nepochybne jej potom svedčí hľadisko účelného využitia nehnuteľností. V prospech žalovanej tiež nasvedčovala jej ochota vyplatiť žalobcom primeranú náhradu za ich spoluvlastnícky podiel. Konajúci súd pri jej stanovení vychádzal zo zhodných tvrdení sporových strán, ktoré ustálili sumu 99.600 eur za všeobecnú hodnotu nehnuteľností, keď v tomto smere vychádzali zo znaleckého posudku č. 45/2017 vypracovaného V. C. S., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a pozemné stavby; potom suma 16.500 eur predstavovala sumu zodpovedajúcu náhrade za spoluvlastnícky podiel každého zo žalobcov o veľkosti 1/6. V súvislosti s výplatou tejto náhrady konajúci súd pritom konštatoval, že žalovaná síce deklarovala, že potrebnými finančnými prostriedkami nedisponuje, avšak v tomto smere vyhodnotil za postačujúcu jej vôľu tieto v budúcnosti zabezpečiť (bez bližšej špecifikácie), čo následne zohľadnil pri stanovení dlhšej lehoty na splnenie jej povinnosti voči žalobcom. Súd prvej inštancie tak prikázal žalovanej nehnuteľnosti, hoci si bol vedomý nedostatku jej solventnosti (opak nemal preukázaný), pričom nemal nijako preukázané ani to, že by sa jej finančná situácia v dohľadnej dobe zmenila, resp. zlepšila.
13.5. Odvolací súd udáva, že súdna prax sa ustálila na tom, že predpokladom vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu je to, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí, pričom v takom prípade musí preukázať schopnosť zaplatiť primeranú náhradu v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustupujúcim spoluvlastníkom (viď i rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 1346/2002). Solventnosť spoluvlastníka má byť v zásade preukázaná k okamžiku vydania súdneho rozhodnutia; tento spoluvlastník teda musí k uvedenému okamihu preukázať, že s finančnými prostriedkami zodpovedajúcimi vyporiadaciemu podielu disponuje alebo je schopný si tieto zaobstarať (napríklad záväzným prísľubom pôžičky alebo poskytnutím úveru).
13.6. Iba celkom výnimočne možno spoluvlastníkovi prikázať spoločnú vec, aj keď finančnými prostriedkami potrebnými na vyplatenie ustupujúcich spoluvlastníkov v dobe rozhodnutia súdu nedisponuje, za predpokladu, že z dokazovania vyplynie celkom jednoznačný záver, že potrebné finančné prostriedky v primeranej dobe získa (napríklad prebieha dedičské konanie, po ktorého skončení by mohol finančné prostriedky zdediť). Vždy ide o prísne posúdenie individuálnych skutočností a zhodnotenie dôkazov v konkrétnej veci, a preto pokiaľ nie je na isto postavené, že spoluvlastník
finančnými prostriedkami na výplatu ostatných už disponuje alebo tieto v primeranej dobe získa, tak podmienka solventnosti nie je splnená. Súd síce môže určiť dlhšiu lehotu k splneniu povinnosti vyplatiť primeranú náhradu v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak jej poskytnutie nemôže nahrádzať chýbajúcu kredibilitu spoluvlastníka, ktorému má byť vec prikázaná (viď i rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 1942/2016).
13.7. So zreteľom na vyššie uvedené, pokiaľ konajúci súd pri rozhodnutí o prikázaní nehnuteľností do vlastníctva žalovanej vychádzal len z jej záujmu o nich, nevzhliadajúc ako prekážku jej neschopnosť preukázať disponovanie s finančnými prostriedkami potrebnými na výplatu ustupujúcich žalobcov (príp. relevantné okolnosti jednoznačne nasvedčujúce tomu, že sa jej súčasná finančná situácia v stanovenej lehote zlepší), ktorú okolnosť zdôrazňovala žalovaná i v podanom odvolaní, namietajúc, že ako starobná dôchodkyňa s priznaným dôchodkom v sume 345,20 eura mesačne, nemá iný majetok väčšej hodnoty, resp. žiaden majetok, pričom ani obsah súdneho spisu nedáva podklad pre záver o dostatočnej kredibilite žalovanej, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a predstavuje i dôvod na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 písm. c) C.s.p.) a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným vyššie, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný.
13.8. Súd prvej inštancie opätovne preskúma dôvodnosť žaloby, ktorou žalobcovia žiadali o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.
13.9. V prvom rade bude jeho úlohou, aby svojou autoritou apeloval na sporové strany, aby dospeli ku vzájomnému konsenzu ohľadne zrušenia a následného vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva; o to viac, pokiaľ sa dokázali dohodnúť na všeobecnej hodnote nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. 45/2017, ktorá hodnota však už s odstupom času a vzhľadom i na zmeny na trhu s nehnuteľnosťami nemusí zodpovedať aktuálnemu stavu.
13.10. Ak strany nedosiahnu konsenzus, súd prvej inštancie opätovne posúdi možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva, rešpektujúc pritom záväzné poradie jednotlivých spôsobov v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zohľadniac, že so zreteľom na charakter predmetu vyporiadania, reálna deľba veci nie je dobre možná.
13.11. Súd prvej inštancie bude skúmať splnenie predpokladov na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci niektorému spoluvlastníkovi za náhradu, čo predpokladá zohľadnenie nielen veľkosti podielov a účelného využitia veci, ale komplexné posúdenie súhrnu všetkých skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné; zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácii, a preto prenecháva konkrétne riešenie na úvahe súdu.
13.12. Konajúci súd pritom bude dbať na to, aby spoluvlastník, ktorému by mala byť nehnuteľnosť prikázaná, dostatočne preukázal svoju kredibilitu vo vzťahu k výplate náhrady ustupujúcim spoluvlastníkom. Až v prípade nemožnosti uplatnenia uvedeného spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva (prikázaním veci za náhradu), nastupuje v poradí posledný spôsob, a to predaj nehnuteľností s rozdelením jeho výťažku medzi spoluvlastníkov.
13.13. I keď je v zásade súd viazaný návrhom na zrušenie spoluvlastníctva (pretože platí, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť k zotrvaniu v spoluvlastníctve), celkom výnimočne môžu nastať i prípady jeho nezrušenia, závislé na existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka; tieto nie sú taxatívne, ani demonštratívne v zákone uvedené, a preto je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania tieto sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť, čo by mu umožnilo následne rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší. Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Je pritom povinnosťou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva konkrétnym spôsobom.
13.14. Súd prvej inštancie riadne ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie. Následne svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci zrozumiteľne odôvodní spôsobom
zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby bolo v plnej miere naplnené právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.).
Opätovné preskúmanie veci súdom prvej inštancie 14. Z vyjadrenia žalovanej doručeného súdu dňa 16.05.2025 súd zistil, že žalovaná v celom rozsahu zotrváva na dôvodoch, ktoré uviedla vo svojom odvolaní a ktoré v predmetnom konaní náležite preukázala. Má za to, že v jej prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä vzhľadom na jej vek, dlhodobú nepriaznivú finančnú situáciu a starobný dôchodok, ktorý aktuálne poberá v sume 404,20 eur mesačne. Taktiež poukazuje na svoju úplnú odkázanosť na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej prežila viac ako 40 rokov, ako aj na svoj zdravotný stav, ktorý sa značne zhoršil po tom, čo voči nej žalobcovia začali toto konanie. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje súdna prax nielen bytové záujmy samotných účastníkov, ale aj ich rodinných príslušníkov. Žalovaná uvádza, že lekársku správu o svojom nepriaznivom zdravotnom stave doloží do súdneho spisu obratom, hneď ako ju bude mať k dispozícii. 14.1. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich sa záujem žalovanej ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený ukáže v porovnaní so záujmom žalobcov na zrušenie podielového spoluvlastníctva ako významnejší a prednejší. Základnou otázkou v predmetnom konaní je teda posúdenie, či je záujem žalobcov na zániku spoluvlastníctva významnejší a prednejší v porovnaní so záujmom žalovanej na zachovanie tohto spoluvlastníctva, a to aj s poukazom na to, že žalobcovia v prvom a druhom rade neboli a ani v súčasnosti nie sú odkázaní na bývanie v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. 14.2. Žalovaná do spisu doložila aj výpis z účtu v K. K., z ktorého jasne vyplýva, že dňa 17. 1. 2025 jej Sociálna poisťovňa poukázala starobný dôchodok vo výške 404,20 eur. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 5. 12. 2024 je rovnako preukázané, že žalovaná poberá od 1. januára 2025 dôchodok v uvedenej výške. 15. Súd v danej veci nariadil pojednávanie na 22.04.2026, ktorého sa nezúčastnila žalovaná, preto súd konal v jej neprítomnosti podľa §180 CSP. Žalovaná sa neospravedlnila z pojednávania a ani nežiadala odročiť pojednávanie. Napriek tomu súd konal s prítomnými žalobcami, ktorí zhodne počas pojednávania uviedli, že majú záujem dohodnúť sa, avšak výhradne za predpokladu, že budú ich spoluvlastnícke podiely reálne vyplatené. Zároveň došlo k otvoreniu otázky aktuálnej hodnoty nehnuteľnosti, keďže pôvodné ocenenie sumou 99 600 € z roku 2017 je už neaktuálne. Právna zástupkyňa žalobcov odhaduje súčasnú trhovú hodnotu nehnuteľnosti na približne 180 000 €, zatiaľ čo žalobca v 1. rade ju odhaduje na cca 150 000 € a trvá na vyplatení podielu podľa aktuálnych trhových cien. Žalobcovia jednoznačne deklarovali, že nemajú záujem o získanie nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Žalobca v 1. rade (čistý príjem 1 600 €, 2 deti, 15 rokov do dôchodku) nemá vlastné bývanie, no vzhľadom na vek a rodinné náklady by pre neho bolo splácanie úveru na vyplatenie ostatných neúnosné. Žalobca v 2. rade (príjem 650 € mesačne) už spláca vlastnú hypotéku a nemá voľné finančné kapacity. Syn žalovanej, ktorý v byte býva a v minulosti bol navrhovaný ako možný realizátor vyplatenia prostredníctvom úveru, zostáva v konaní pasívny. Keďže dohoda nie je možná a žiadna zo strán nepreukázala solventnosť na prevzatie nehnuteľnosti, ako jediné zákonné riešenie sa javí podľa žalobcov nariadenie predaja nehnuteľnosti na dražbe a následné rozdelenie výťažku. Žalobcovia s týmto postupom súhlasia a poukazujú na to, že spor sa vlečie už 10 rokov a je nevyhnutné ho definitívne doriešiť. Žalobca v 1. rade poznamenal, že žalovaná (ktorá je dôchodkyňa) by si za svoj podiel z predaja mohla zaobstarať primerané bývanie v trenčianskom kraji, odkiaľ pochádza a kde sú nižšie životné náklady. Žalovaná vo svojom vyjadrení po sudcovskej koncentrácii konania (vyhlásenej 04.04.2025) poukázala na svoj nízky príjem (dôchodok 404,20 €) a skutočnosť, že žalobcovia majú zabezpečené bývanie, takže im nehrozí strata strechy nad hlavou. Súd preto zisťoval postoj strán k prípadnému zamietnutiu žaloby z dôvodov hodných osobitného zreteľa (vysoký vek žalovanej a jej sociálna situácia). Žalobcovia s takýmto zamietnutím zásadne nesúhlasia. Argumentujú obavou, že po smrti žalovanej by jej podiel zdedil jej syn (nevlastný brat žalobcov), ktorý má dlhy (napr. na zdravotnom poistení), čo by viedlo k ďalším dlhoročným sporom a riziku exekučného zaťaženia celej nehnuteľnosti. 16. Na pojednávanie dňa 12.06.2026 sa nedostavila žalovaná. Svoju neúčasť neospravedlnila a ani nežiadala o odročenie pojednávania. Zo spisu súd zistil, že predvolanie na termín bolo žalovanej riadne doručené dňa 14.05.2026. Súd preto v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalovanej a na pojednávaní aj rozhodol. Žalobcovia spolu so svojim zástupcom zotrvali na svojich vyjadreniach a žiadali, aby súd rozhodol o odpredaji nehnuteľnosti a následnom rozdelení výťažku podľa spoluvlastníckych podielov.
Právne posúdenie
17. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, a to k bytu č. XX, H. K. H. X. C. B. L. H. B. XX P. B. (Q. H. R. M. XXXX, D. T. C.) I. D. C. C. A. „N.“ C. M. XXXX (Q. H. R. M. XXXX, D. T. C.). Žalobcovia sú spoluvlastníkmi nehnuteľností každý v podiele o veľkosti 1/6 a žalovaná je spoluvlastníčkou v podiele o veľkosti 4/6.
17.1. Súd prvej inštancie vo veci pôvodne rozhodol rozsudkom zo dňa 16.06.2023 tak, že podielové spoluvlastníctvo zrušil a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej za náhradu vo výške 16 500 Eur pre každého zo žalobcov. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.01.2025 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v tom, že prikázal nehnuteľnosti žalovanej bez toho, aby bola preukázaná jej solventnosť a reálna schopnosť vyplatiť žalobcom primeranú náhradu.
17.2. V novom konaní súd prvej inštancie opätovne vykonal dokazovanie s cieľom zistiť možnosti vyporiadania podľa zákonnej hierarchie upravenej v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia opätovne deklarovali, že nemajú záujem o prikázanie nehnuteľností do svojho vlastníctva, keďže nedisponujú finančnými prostriedkami na vyplatenie podielu žalovanej. Žalovaná, hoci trvá na tom, aby v byte mohla naďalej bývať, nepreukázala žiadne finančné zdroje, úspory či reálnu možnosť získať úver na vyplatenie podielov žalobcov. Jej príjmová situácia (starobný dôchodok vo výške 404,20 Eur) vylučuje možnosť jednorazového vyplatenia sumy zodpovedajúcej trhovej hodnote podielov žalobcov, ktorá sa v súčasnosti odhaduje na 150 000 Eur až 180 000 Eur podľa žalobcov za celú nehnuteľnosť. Navyše žalovaná sa na pojednávaniach nezúčastnila, neospravedlnila sa z nich, pritom doručenie predvolania mala riadne vykázané.
17.3. Podľa § 142 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo prenájom a rozdelením výťažku.
17.4. Zákonná úprava stanovuje záväznú postupnosť spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorú súd musí striktne rešpektovať:
• Reálne rozdelenie veci: V danom prípade ide o jednoizbový byt, ktorého reálne rozdelenie na tri samostatné bytové jednotky je z technického aj stavebného hľadiska absolútne vylúčené. • Prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu: Tento postup predpokladá nielen záujem spoluvlastníka o vec, ale najmä jeho solventnosť. Solventnosť musí byť reálna, preukázateľná a aktuálna v čase rozhodovania súdu. Prikázanie veci nesolventnému spoluvlastníkovi by viedlo k rozhodnutiu, ktoré by žalobcov ukrátilo o ich ústavou garantované vlastnícke právo, keďže by sa domáhali svojej pohľadávky len cestou zdĺhavej a neistej exekúcie. Žalobcovia o prikázanie záujem nemajú a žalovaná nie je schopná náhradu vyplatiť. • Nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku: Keďže prvé dva spôsoby nie sú realizovateľné, súd bol povinný pristúpiť k tretiemu zákonnému kroku – nariadeniu predaja nehnuteľnosti na dražbe a rozdeleniu čistého výťažku medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov.
17.5. Súd pri prijímaní tohto rozhodnutia stál pred mimoriadne citlivou úlohou vyvážiť protichodné záujmy a základné práva sporových strán. Na jednej strane stojí právo žalovanej na ochranu obydlia a sociálnu stabilitu (čl. 21 Ústavy SR a čl. 8 EDĽP), na druhej strane vlastnícke právo žalobcov (čl. 20 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k EDĽP), ktorého súčasťou je právo disponovať s majetkom a nebyť nútený zotrvávať v spoluvlastníckom vzťahu proti svojej vôli.
17.6. Súd vykonal test proporcionality tohto zásahu a dospel k záveru, že nariadenie predaja nehnuteľnosti na dražbe je jediným racionálnym a efektívnym prostriedkom na dosiahnutie legitímneho cieľa, ktorým je definitívne zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníckeho vzťahu, ktorý je dlhodobo nefunkčný a konfliktný. Žiadny miernejší prostriedok (napr. splátkový kalendár zo strany žalovanej) nie
je vzhľadom na jej príjmovú situáciu objektívne spôsobilý zabezpečiť žalobcom reálne vyplatenie ich podielov v primeranom čase. 17.7. Súd skúmal, či neexistuje iné alternatívne riešenie, ktoré by menej zasiahlo do práv žalovanej. Prikázanie bytu žalovanej s odkladom splatnosti náhrady by bolo pre žalobcov neprimeraným bremenom. Žalobcovia by zostali bez akejkoľvek záruky, že k reálnemu vyplateniu niekedy dôjde zo strany žalovanej. Zamietnutie žaloby s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka by znamenalo zakonzervovanie súčasného stavu. To by však pre žalobcov znamenalo trvalé popretie ich vlastníckeho práva, keďže by nemohli svoj majetok užívať, ani z neho profitovať, pričom by niesli riziká spojené so správou nehnuteľnosti. Nariadenie predaja je preto nevyhnutným krokom, nakoľko iná alternatíva neexistuje. 17.8. Pri porovnávaní závažnosti zásahu do práv oboch strán dospel súd k záveru, že ujma, ktorú by utrpeli žalobcovia pri nezrušení spoluvlastníctva, prevyšuje ujmu, ktorú utrpí žalovaná nariadením predaja, nakoľko aj sama žalovaná z výťažku si môže zabezpečiť iné bývanie spolu so svojim dospelým synom, prípadne sa odsťahovať do trenčianskeho kraja, z ktorého pochádza. 17.9. Súd si je vedomý, že žalovaná má 69 rokov, v byte prežila podstatnú časť svojho života a má k nemu silnú citovú väzbu. Strata obydlia v tomto veku predstavuje nepochybne závažný zásah do jej osobnej sféry. Tento zásah je však zmiernený (kompenzovaný) tým, že žalovaná vlastní majoritný podiel o veľkosti 4/6. Po predaji nehnuteľnosti na dražbe získa podstatnú finančnú hotovosť (4/6 z trhovej ceny bytu, čo pri odhadovanej hodnote 150 000 Eur až 180 000 Eur predstavuje sumu cca 100 000 Eur až 120 000 Eur). Táto suma je plne postačujúca na to, aby si žalovaná zabezpečila adekvátne náhradné bývanie (napr. menší byt v lacnejšej lokalite, doživotný prenájom alebo umiestnenie v kvalitnom zariadení pre seniorov s nadštandardnou starostlivosťou). Žalovaná teda nezostane bez prístrešia a jej sociálny status nebude ohrozený; dôjde len k transformácii jej majetku z nehnuteľnej formy na finančnú. 17.10. Na druhej strane, nútiť žalobcov zotrvávať v spoluvlastníctve by znamenalo úplne negovať ich vlastnícke právo v prospech žalovanej. Žalobcovia majú taktiež svoje vlastné rodiny, finančné záväzky (hypotéky) a legitímne očakávanie, že získajú finančnú hodnotu svojho dedičstva po otcovi. Vlastnícke právo má rovnaký ústavný rozmer pre každého občana a nemožno spravodlivo požadovať od jedného spoluvlastníka, aby sanoval sociálnu a bytovú situáciu iného spoluvlastníka na úkor vlastného majetku. Sociálna solidarita je povinnosťou štátu, nie individuálnych občanov (spoluvlastníkov). 17.11. Súd preto uzavrel, že nariadenie predaja nehnuteľnosti na dražbe s následným rozdelením výťažku podľa spoluvlastníckych podielov predstavuje spravodlivé a proporcionálne usporiadanie vzťahov. Žalobcom sa umožní realizovať ekonomickú hodnotu ich vlastníctva a žalovaná získa dostatočné finančné prostriedky na dôstojné vyriešenie svojej bytovej otázky, čím sa minimalizuje negatívny dopad na jej právo na obydlie. 17.12. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Trovy konania 18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení a žalobcom ako úspešnej strane sporu nepriznal proti žalovanej nárok na ich náhradu, nakoľko si ich v tomto konaní neuplatnili.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.