Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 383/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. G., M., zastúpeného JUDr. B. Š., vo veci

namietaného porušenia a a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 12. mája 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. G. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2011

doručená sťažnosť JUDr. M. G., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 1

ods. 2 a (ďalej len „“) a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 12. mája 2011.

Zo sťažnosti vyplýva:

„Sťažovateľ bol poberateľom vdoveckého dôchodku, nakoľko ovdovel 2. 9. 2000

a staral sa ešte o jedno nezaopatrené dieťa, pripravujúce sa na budúce povolanie.

Vdovecký dôchodok bol sťažovateľovi priznaný na základe § 48a zákona o sociálnom

zabezpečení (v znení ). Po ukončení štúdia dieťaťa Sociálna

poisťovňa sťažovateľovi vdovecký dôchodok odňala od 1. 9. 2009 rozhodnutím z 3. 9. 2009.

Sťažovateľ napadol rozhodnutie Sociálnej poisťovne o čom rozhodol KS Žilina v konaní

-29 tak, že dňa 28. 1. 2010 rozhodnutie Sociálnej poisťovne potvrdil.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal sťažovateľ odvolanie v zákonnej lehote

o ktorom rozhodol porušovateľ dňa 12. 5. 2011 v konaní tak, že prvostupňový

rozsudok potvrdil. Rozsudok porušovateľa bol sťažovateľovi doručený 30. 5. 2011, je

konečný a nie je proti nemu žiadny opravný prostriedok...

Právnym dôvodom o ktorý porušovateľ oprel svoj e rozhodnutie je úprava § 293n

zákona o sociálnom poistení v spojitosti s § 260 ods. 1 zákona o sociálnom poistení

z ktorých porušovateľ vyvodil záver, že vdovecký dôchodok vdovcovi, ktorý ovdovel pred

1. 1. 2004 nepatrí ani vtedy, ak splní podmienky, stanovené v § 74 ods. 3 zákona

o sociálnom poistení...

Nastáva tu neudržateľný stav, keď vdovec, ktorý napr. ovdovel 31. 12. 2003 a splnil

niektorú z podmienok, stanovených v § 74 ods. 3 uvedeného zákona po 1. 1. 2004 nárok na

vdovecký dôchodok nemá, zatiaľ čo vdovec, ktorý ovdovel 1. 1. 2004 a splnil podmienku

§ 74 ods. 3 uvedeného zákona, nárok na vdovecký dôchodok má...

V materiálnom právnom štáte zákaz diskriminácie predstavuje príkaz, ktorý

ústavodarca adresoval štátu ako jeho pozitívny záväzok. Napadnutý rozsudok porušovateľa

uplatňuje zákon o sociálnom poistení diskriminačne tak, že celá skupina mužov, ktorí

ovdoveli pred 1. 1. 2004 sú z poberania vdoveckého dôchodku vylúčení. Tento protiústavný

postup má individuálny dopad na sťažovateľa, čím sú porušené jeho ústavné práva.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

1. Porušovateľ v konaní porušil právo sťažovateľa, zaručené:

- SR ustanovujúcim, že SR dodržiava medzinárodné zmluvy,

ktorými e viazaná,

- SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

zakazujúcich dikrimináciu.

2. V zmysle § 56 ods. 2 zák. č. 38/93 Z. z. rozsudok porušovateľa

z 12. 5. 2011 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľ uplatňuje náklady právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci,

právny zástupca je platiteľ DPH.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu a spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá

medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie

medzinárodné záväzky.

Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí byť

zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,

farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny

pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Ústavný súd je v súlade s viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za

porušovateľa svojich práv (, ).

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho práv zaručených čl. 1

ods. 2 a rozsudkom najvyššieho súdu.

Článok 1 ods. 2 obsahuje základné ústavné princípy, nie však základné práva

a slobody, ktoré by mohol všeobecný súd porušiť a voči takémuto porušeniu by sa fyzická

osoba mohla uchádzať o ochranu pred ústavným súdom v zmysle . Toto

ústavný text vyjadril v citovanom článku slovami „svojich základných práv a slobôd“.

Ústavný súd teda konanie orgánu verejnej moci musí v rámci svojej vymedzenej

právomoci podrobiť prieskumu, ktoré základné práva zaručujú ochranu sťažovateľa a či

tieto boli orgánom verejnej moci porušené.

Sťažovateľ je v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý by mal

podľa „odôvodniť návrh“ a uviesť „navrhované dôkazy“.

Základné ľudské práva sú uvedené v druhej hlave v druhom až siedmom

oddiele.

Článok 12 , ktorý sťažovateľ uvádza, zaručuje rovnosť fyzických

a právnických osôb. Podľa obsahu sťažnosti má sťažovateľ na mysli odsek 1 tohto článku,

čo však v návrhu nešpecifikuje.

Keďže sťažovateľ namieta porušenie svojich práv rozhodnutím (rozsudkom)

všeobecných súdov, mal by sa dožadovať porušenia práva na súdnu ochranu, ktorá je

zaručená až .

Sťažovateľ takúto námietku nevzniesol.

Ústavný súd vo svojej judikatúre uviedol, že všeobecný súd môže porušiť základné

práva fyzickej alebo právnickej osoby hmotného charakteru len vtedy, ak by primárne došlo

k porušeniu niektorých zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených

v až (, ).

Okrem citovaných námietok a vzniesol sťažovateľ aj

námietku čl. 14 dohovoru, ktorý obsahuje zákaz diskriminácie právnických a fyzických

osôb. Aj na tento sa viaže jeho spojenie s inými základnými právami a slobodami, ktoré text

dohovoru vyjadruje slovami „užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí byť

zabezpečené bez diskriminácie...“. Ani v tomto prípade sťažovateľ neoznačil, pri ktorých

základných právach a slobodách mal byť diskriminovaný.

Zo strany sťažovateľa neboli namietané porušenia ústavnoprocesných princípov

vyplývajúcich z a nasl. , resp. spojených so spravodlivým procesom podľa

ods. 1 dohovoru (nevyplýva to z petitu sťažnosti, ale ani z jej odôvodnenia), a preto nie je

možné uvažovať o prípadnom porušení označeného práva sťažovateľa všeobecného

charakteru. Sťažovateľ napriek svojmu zastúpeniu kvalifikovaným právnym zástupcom

nesplnil náležitosti požadované (všeobecné) a (osobitné) ,

ktoré sú predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd

v konaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu bolo potrebné sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní

odmietnuť podľa pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

Zároveň bolo bez ďalšieho právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa, keďže ústavný súd odmietol sťažnosť v celom rozsahu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2011