Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 138/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosti Ing. L. S., B., a Ing. J. S., B., zastúpených JUDr. J. F., B.,

vedené pod sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného

porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti Ing. L. S. a Ing. J. S. vedené pod sp. zn. a sp. zn. Rvp

10684/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp

10682/2013.

2. Sťažnosti Ing. L. S. a Ing. J. S. o d m i e t a ako podané zjavne neoprávnenou

osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. februára

2013 doručené sťažnosti Ing. L. S. a Ing. J. S. (ďalej len „sťažovatelia“) vedené pod sp. zn.

a sp. zn. vo veci namietaného porušenia ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia v obidvoch sťažnostiach uvádzajú, že z titulu postavenia akcionára majú

povinnosť platiť „akési evidenčné poplatky“ Centrálnemu depozitárovi cenných papierov

SR za akcie obchodnej spoločnosti P. (ďalej len „obchodná spoločnosť v konkurze“), vo

vzťahu ku ktorej vedie krajský súd sťažnosťou napadnuté konkurzné konanie.

Sťažovatelia uvádzajú, že pre pretrvávajúce prieťahy v konkurznom konaní podali

predsedovi krajského súdu sťažnosť podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“),

keďže stav veci nemôžu svojím konaním inak ovplyvniť. Sťažovatelia nevidia „žiadnu

verifikovateľnú garanciu odstránenia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti Krajského súdu

v Košiciach... Spôsob vedenia procesu pred KS v Košiciach a neúmerne dlhý celkový čas

procesu očividne ohrozujú elementárne práva“ sťažovateľov. V sťažnostiach ďalej

poukazujú na judikatúru ústavného súdu vzťahujúcu sa na právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a namietajú, že nedohľadný výsledok

konkurzného konania extrémne škodí postaveniu sťažovateľov. Súčasne uvádzajú, že im nie

sú známe „žiadne extrémne zložitosti“ veci a svojím správaním neprispeli k namietanej

dĺžke súdneho konania. Finančné zadosťučinenie, ktoré požaduje každý zo sťažovateľov

v sume 6 000 €, žiadajú sťažovatelia z dôvodu „výraznej intenzity zásahu“ do ich práv.

V petite sťažností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené ich právo, aby sa

ich „vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v Slovenskej

republiky“, prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal im finančné

zadosťučinenie v sume 6 000 € a na účet právnej zástupkyne im priznal aj úhradu trov

právneho zastúpenia, ako bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozhodnutia ústavného

súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na takmer totožný obsah sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. a sp. zn. , ktorými sťažovatelia namietajú

porušenie toho istého základného práva, v tom istom konaní krajského súdu (sp. zn.

), a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených

sťažností rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je

uvedené v prvom bode výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu sťažovateľmi označeného základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

V zmysle je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd viazaný pritom návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým

vo viazanosti petitom návrhu, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ),

v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20

ods. 1 ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené

môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označili za porušovateľa svojich práv.

V zmysle uvedeného ústavný súd predmet konania o sťažnosti sťažovateľov

vymedzil tak, že je ním namietané len porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , nie však práv zaručených

a , Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ktoré sťažovatelia síce v úvode sťažnosti označili, avšak v petite sťažností sa vyslovenia ich

porušenia už nedomáhali a ani ich prípadné porušenie vo svojej argumentácii neodôvodnili.

Ústavný súd súčasne konštatuje, že sťažovatelia prostredníctvom kvalifikovanej

právnej zástupkyne (ktorá koncipovala samotný návrh, pozn.) v texte sťažnosti

nekonkretizovali svoje postavenie v predmetnom konaní, ani nepredložili listinné dôkazy

na preukázanie tvrdených skutočností (napríklad kópiu žiadosti o podanie informácie,

kópiu sťažnosti predsedovi krajského súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch). Okrem

uvedenia dĺžky konania nekonkretizovali ani dôvody, ktoré by mali signalizovať záver

o existencii zbytočných prieťahov (nešpecifikovali napríklad konkrétne obdobia nečinnosti

konajúceho súdu, resp. obdobia neefektívnej činnosti a pod.).

Aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľov preto ústavný súd

konštatuje, že sťažnosti vykazujú isté nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, ktoré

ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút

povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra,

z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

, a iné). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti

zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide

o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Vzhľadom na obsah sťažností, z ktorých síce vyplýva, že sťažovatelia sú akcionármi

obchodnej spoločnosti v konkurze, avšak súčasne z nich nevyplýva, že by boli veriteľmi

označeného úpadcu, ústavný súd zistil, že sťažovatelia (ako akcionári obchodnej spoločnosti

v konkurze) nie sú v namietanom konkurznom konaní vedení ako veritelia úpadcu a nie je

s nimi ani konané ako s účastníkmi konkurzného konania. Uvedené potvrdzuje aj stanovisko

zákonného sudcu k sťažnosti podanej v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi

krajského súdu, z ktorého vyplýva aj tá skutočnosť, že konkurznú prihlášku sťažovateľov

krajský súd neeviduje, a tiež že akcionári úpadcu, za ktorých sa sťažovatelia považujú, nie

sú účastníkmi konania v zmysle o konkurze a vyrovnaní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“).

Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona o konkurze a vyrovnaní účastníkmi konkurzu sú

veritelia, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu, veritelia, ktorí prihlásili svoje

pohľadávky podľa § 20 (ďalej len „konkurzní veritelia“), a dlžník. Účastníkmi konkurzu sa

stanú aj veritelia pohľadávok proti podstate (§ 31 ods. 3) a veritelia pohľadávok podľa § 31

ods. 1 písm. a) až c), ak ich nárok nebol uspokojený a uplatnili pohľadávku na súde, ktorý

vyhlásil konkurz, žalobou, prihláškou alebo ak sú zahrnutí do zoznamu na účely rozvrhu

(§ 29 ods. 1).

Veriteľmi pohľadávok proti podstate sú veritelia pohľadávky, ktoré vznikli

po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu, ako aj veritelia pohľadávok podľa

§ 31 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní (pracovné nároky), ktoré vznikli a sú splatné

tri mesiace pred vyhlásením konkurzu a v priebehu konkurzu (§ 31 ods. 3 zákona

o konkurze a vyrovnaní).

Veriteľmi pohľadávok podľa § 31 ods. 1 písm. a) až c) zákona o konkurze

a vyrovnaní sú veritelia, ktorí majú nároky na vrátenie preddavku na trovy konania (§ 5

ods. 2), nároky na vrátenie preddavku na odmenu predbežného správcu (§ 9b ods. 3),

a nároky na trovy výkonu rozhodnutia a trovy exekúcie, ak výkon rozhodnutia alebo

exekúcia boli prerušené [§ 14 ods. 1 písm. d)].

Postavenie sťažovateľov ako niektorého zo subjektov vymenovaných v § 7 zákona

o konkurze a vyrovnaní nevyplýva ani z obsahu sťažnosti ani zo zistení ústavného súdu

a potvrdzuje ho aj stanovisko zákonného sudcu krajského súdu, ktorý namietané konkurzné

konanie vedie.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany

základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v

záujme ochrany svojich základných práv (napr. , , III. ÚS

108/2012).

Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľov doručených 27. februára 2013 preto ústavný

súd konštatuje, že tieto sťažnosti namietajúce postup krajského súdu v konkurznom konaní

vedenom pod sp. zn. neboli podané osobami, ktoré by v danom konaní mali

procesné postavenie účastníkov konkurzného konania. V konkurznom konaní je účastníkom

konania ako dlžník len akciová spoločnosť, ktorej sú sťažovatelia akcionármi. V danej veci

aplikovaný zákon o konkurze a vyrovnaní však akcionárov obchodnej spoločnosti z dôvodu

existencie ich právneho vzťahu s obchodnou spoločnosťou, ktorej akcie vlastnia,

za účastníkov konkurzného konania nedefinuje.

Na základe uvedeného ústavný súd predmetné sťažnosti odmietol ako podané zjavne

neoprávnenými osobami ( ), pričom rozhodovaním

o ďalších procesných návrhoch sťažovateľov sa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2013