Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 138/2013
PDF · 166.77 KB
No categories available
III. ÚS 138/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2013
predbežne prerokoval sťažnosti Ing. L. S., B., a Ing. J. S., B., zastúpených JUDr. J. F., B.,
vedené pod sp. zn. Rvp 10682/2013 a sp. zn. Rvp 10684/2013 vo veci namietaného
porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 K 65/2001 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti Ing. L. S. a Ing. J. S. vedené pod sp. zn. Rvp 10682/2013 a sp. zn. Rvp
10684/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp
10682/2013.
2. Sťažnosti Ing. L. S. a Ing. J. S. o d m i e t a ako podané zjavne neoprávnenou
osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. februára
2013 doručené sťažnosti Ing. L. S. a Ing. J. S. (ďalej len „sťažovatelia“) vedené pod sp. zn.
Rvp 10682/2013 a sp. zn. Rvp 10684/2013 vo veci namietaného porušenia ich základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 K 65/2001.
Sťažovatelia v obidvoch sťažnostiach uvádzajú, že z titulu postavenia akcionára majú
povinnosť platiť „akési evidenčné poplatky“ Centrálnemu depozitárovi cenných papierov
SR za akcie obchodnej spoločnosti P. (ďalej len „obchodná spoločnosť v konkurze“), vo
vzťahu ku ktorej vedie krajský súd sťažnosťou napadnuté konkurzné konanie.
Sťažovatelia uvádzajú, že pre pretrvávajúce prieťahy v konkurznom konaní podali
predsedovi krajského súdu sťažnosť podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“),
keďže stav veci nemôžu svojím konaním inak ovplyvniť. Sťažovatelia nevidia „žiadnu
verifikovateľnú garanciu odstránenia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti Krajského súdu
v Košiciach... Spôsob vedenia procesu pred KS v Košiciach a neúmerne dlhý celkový čas
procesu očividne ohrozujú elementárne práva“ sťažovateľov. V sťažnostiach ďalej
poukazujú na judikatúru ústavného súdu vzťahujúcu sa na právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a namietajú, že nedohľadný výsledok
konkurzného konania extrémne škodí postaveniu sťažovateľov. Súčasne uvádzajú, že im nie
sú známe „žiadne extrémne zložitosti“ veci a svojím správaním neprispeli k namietanej
dĺžke súdneho konania. Finančné zadosťučinenie, ktoré požaduje každý zo sťažovateľov
v sume 6 000 €, žiadajú sťažovatelia z dôvodu „výraznej intenzity zásahu“ do ich práv.
V petite sťažností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vyslovil, že postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 K 65/2001 bolo porušené ich právo, aby sa
ich „vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky“, prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal im finančné
zadosťučinenie v sume 6 000 € a na účet právnej zástupkyne im priznal aj úhradu trov
právneho zastúpenia, ako bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozhodnutia ústavného
súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na takmer totožný obsah sťažností vedených ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 10682/2013 a sp. zn. Rvp 10684/2013, ktorými sťažovatelia namietajú
porušenie toho istého základného práva, v tom istom konaní krajského súdu (sp. zn.
3 K 65/2001), a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených
sťažností rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je
uvedené v prvom bode výroku tohto uznesenia.
2. K namietanému porušeniu sťažovateľmi označeného základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 K 65/2001
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
V zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je
ústavný súd viazaný pritom návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich
základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým
vo viazanosti petitom návrhu, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),
v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20
ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným
súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené
môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej
sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označili za porušovateľa svojich práv.
V zmysle uvedeného ústavný súd predmet konania o sťažnosti sťažovateľov
vymedzil tak, že je ním namietané len porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, nie však práv zaručených čl. 46 ods. 1
a čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktoré sťažovatelia síce v úvode sťažnosti označili, avšak v petite sťažností sa vyslovenia ich
porušenia už nedomáhali a ani ich prípadné porušenie vo svojej argumentácii neodôvodnili.
Ústavný súd súčasne konštatuje, že sťažovatelia prostredníctvom kvalifikovanej
právnej zástupkyne (ktorá koncipovala samotný návrh, pozn.) v texte sťažnosti
nekonkretizovali svoje postavenie v predmetnom konaní, ani nepredložili listinné dôkazy
na preukázanie tvrdených skutočností (napríklad kópiu žiadosti o podanie informácie,
kópiu sťažnosti predsedovi krajského súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch). Okrem
uvedenia dĺžky konania nekonkretizovali ani dôvody, ktoré by mali signalizovať záver
o existencii zbytočných prieťahov (nešpecifikovali napríklad konkrétne obdobia nečinnosti
konajúceho súdu, resp. obdobia neefektívnej činnosti a pod.).
Aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľov preto ústavný súd
konštatuje, že sťažnosti vykazujú isté nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, ktoré
ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút
povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra,
z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05,
III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti
zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide
o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Vzhľadom na obsah sťažností, z ktorých síce vyplýva, že sťažovatelia sú akcionármi
obchodnej spoločnosti v konkurze, avšak súčasne z nich nevyplýva, že by boli veriteľmi
označeného úpadcu, ústavný súd zistil, že sťažovatelia (ako akcionári obchodnej spoločnosti
v konkurze) nie sú v namietanom konkurznom konaní vedení ako veritelia úpadcu a nie je
s nimi ani konané ako s účastníkmi konkurzného konania. Uvedené potvrdzuje aj stanovisko
zákonného sudcu k sťažnosti podanej v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi
krajského súdu, z ktorého vyplýva aj tá skutočnosť, že konkurznú prihlášku sťažovateľov
krajský súd neeviduje, a tiež že akcionári úpadcu, za ktorých sa sťažovatelia považujú, nie
sú účastníkmi konania v zmysle § 7 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“).
Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona o konkurze a vyrovnaní účastníkmi konkurzu sú
veritelia, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu, veritelia, ktorí prihlásili svoje
pohľadávky podľa § 20 (ďalej len „konkurzní veritelia“), a dlžník. Účastníkmi konkurzu sa
stanú aj veritelia pohľadávok proti podstate (§ 31 ods. 3) a veritelia pohľadávok podľa § 31
ods. 1 písm. a) až c), ak ich nárok nebol uspokojený a uplatnili pohľadávku na súde, ktorý
vyhlásil konkurz, žalobou, prihláškou alebo ak sú zahrnutí do zoznamu na účely rozvrhu
(§ 29 ods. 1).
Veriteľmi pohľadávok proti podstate sú veritelia pohľadávky, ktoré vznikli
po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu, ako aj veritelia pohľadávok podľa
§ 31 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní (pracovné nároky), ktoré vznikli a sú splatné
tri mesiace pred vyhlásením konkurzu a v priebehu konkurzu (§ 31 ods. 3 zákona
o konkurze a vyrovnaní).
Veriteľmi pohľadávok podľa § 31 ods. 1 písm. a) až c) zákona o konkurze
a vyrovnaní sú veritelia, ktorí majú nároky na vrátenie preddavku na trovy konania (§ 5
ods. 2), nároky na vrátenie preddavku na odmenu predbežného správcu (§ 9b ods. 3),
a nároky na trovy výkonu rozhodnutia a trovy exekúcie, ak výkon rozhodnutia alebo
exekúcia boli prerušené [§ 14 ods. 1 písm. d)].
Postavenie sťažovateľov ako niektorého zo subjektov vymenovaných v § 7 zákona
o konkurze a vyrovnaní nevyplýva ani z obsahu sťažnosti ani zo zistení ústavného súdu
a potvrdzuje ho aj stanovisko zákonného sudcu krajského súdu, ktorý namietané konkurzné
konanie vedie.
Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany
základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v
záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06, III. ÚS
108/2012).
Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľov doručených 27. februára 2013 preto ústavný
súd konštatuje, že tieto sťažnosti namietajúce postup krajského súdu v konkurznom konaní
vedenom pod sp. zn. 3 K 65/2001 neboli podané osobami, ktoré by v danom konaní mali
procesné postavenie účastníkov konkurzného konania. V konkurznom konaní je účastníkom
konania ako dlžník len akciová spoločnosť, ktorej sú sťažovatelia akcionármi. V danej veci
aplikovaný zákon o konkurze a vyrovnaní však akcionárov obchodnej spoločnosti z dôvodu
existencie ich právneho vzťahu s obchodnou spoločnosťou, ktorej akcie vlastnia,
za účastníkov konkurzného konania nedefinuje.
Na základe uvedeného ústavný súd predmetné sťažnosti odmietol ako podané zjavne
neoprávnenými osobami (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom rozhodovaním
o ďalších procesných návrhoch sťažovateľov sa už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. marca 2013