Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 571/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť A. K., S., zastúpenej advokátom JUDr. B. K., V., vo

veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského

súdu v Prešove sp. zn. z 26. septembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. októbra

2012 doručená sťažnosť A. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 26. septembra 2012.

Zo sťažnosti okrem iného vyplýva, že „Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa

26. 9. 2012 sp. zn. -116 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Humenné č.

k. -104 zo dňa 1. 8. 2011, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobkyne proti

žalovanému I. s. r. o. o ochranu osobnosti...

Okresný súd rozsudkom zo dňa 30. 5. 2011 č. k. -68 zamietol žalobu v

celom rozsahu a zaviazal ma na náhradu trov konania vo výške 6.393,48 Eur.

Na moje odvolanie zo dňa 3. 6. 2011 Krajský súd v Prešove bez pojednávania vydal

dňa 26. 9. 2012. sp. zn. -116 rozsudok, ktorým potvrdil zamietajúci rozsudok

okresného súdu a zmenil výrok o trovách tak. že znížil priznanú výšku trov na 4.203, 6 Eur.

Trovy právneho zastúpenia boli vyúčtované v priamom rozpore s vyhl. č. 209/2009 Z. z

(zmenené vyhl. č. ) účinnej od 1. 6. 2009.

Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil súd tým, že si osvojuje dôvod, ktorý

uviedol krajský súd a zopakoval, že som neuniesla dôkazné bremeno...“.

Sťažovateľka v sťažnosti opisuje niektoré skutkové a právne závery z rozsudku

krajského súdu a v závere uvádza, že «Odvolací súd neriešil vôbec otázku, že nebol žiadny

dôvod uverejniť na plagáte a na bildboarde moje meno s výzvou pre ľudí, aby volali na tam

uvedené telefónne číslo.

Zo strany súdu mi nebola ako fyzickej osobe poskytnutá žiadna ochrana.

Výraz „o najväčšom dlžníkovi“, ktorý som použila vo svojej výpovedi pred súdom na

zdôvodnenie toho. že ani mená skutočných najväčších dlžníkov nie sú zverejnené na

bildboardoch. Čo skutočne bolo napísane na plagáte, som doložila fotografiou, takže o texte

tam uvedenom niet žiadnych pochýb. Týmto som plne uniesla dôkazné bremeno a

preukázala som. že žalovaný dal vylepiť a teda zverejniť moje meno bez toho. aby mi pred

vylepením umožnil sa k veci vyjadriť.

Občianskoprávna zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva na ochranu

osobnosti podľa je založená na objektívnom princípe.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a

nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevedel doložiť, komu vlastne prenajal

uvedenú plochu- kto mu doručil plagát na vylepenie a zanedbal povinnosť preskúmať obsah

plagátu ( ).

Týmto rozhodnutím odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu bola

som ako účastníčka občianskoprávneho konania ukrátená na svojom ústavnom práve na

spravodlivý proces a teda aj na práve na ochranu svojho mena.».

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil:

„1. Základné práva sťažovateľky A. K. na súdnu ochranu podľa

SR a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. -116 zo dňa

26. 9. 2012 porušené bolo.

2. Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. -116 zo dňa

26. 9. 2012 a vec vracia v rozsahu zrušenia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Sťažovateľka vo v svojej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa

v spojení s dohovoru, ale v nej riadne neodôvodnila a vôbec

nekonkretizovala, v čom vidí porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa dohovoru vo svojej veci ( ).

Odôvodnenie sťažnosti je teda nezrozumiteľné a neurčité. Sťažovateľka iba tvrdí, že

„zo strany súdu mi nebola ako fyzickej osobe poskytnutá žiadna ochrana“, a tiež to, že

„rozhodnutím odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu bola som ako

účastníčka občianskoprávneho konania ukrátená na svojom ústavnom práve na spravodlivý

proces a teda aj na práve na ochranu svojho mena“.

Keďže sťažovateľka je v konaní zastúpená kvalifikovaným odborníkom v oblasti

práva (advokátom ) a sťažnosť vo vzťahu k namietanému porušeniu jej základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je vecne odôvodnená (sťažovateľka v sťažnosti

opisuje iba niektoré skutkové a právne závery z rozsudku krajského súdu), ústavný súd na

základe uvedeného rozhodol o odmietnutí sťažnosti sťažovateľky, a to pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí podľa .

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd

nad rámec uvádza, že podľa o advokácii a o zmene a

doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom (obdobne , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2012