Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)III. ÚS 571/2012
PDF · 129.05 KB
No categories available
III. ÚS 571/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť A. K., S., zastúpenej advokátom JUDr. B. K., V., vo
veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 10 Co/63/2011 z 26. septembra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. októbra
2012 doručená sťažnosť A. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského
súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 10 Co/63/2011 z 26. septembra 2012.
Zo sťažnosti okrem iného vyplýva, že „Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa
26. 9. 2012 sp. zn. 10 Co 63/2011-116 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Humenné č.
k. 5 C 224/2010-104 zo dňa 1. 8. 2011, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobkyne proti
žalovanému I. s. r. o. o ochranu osobnosti...
Okresný súd rozsudkom zo dňa 30. 5. 2011 č. k. 5 C 224/2010-68 zamietol žalobu v
celom rozsahu a zaviazal ma na náhradu trov konania vo výške 6.393,48 Eur.
Na moje odvolanie zo dňa 3. 6. 2011 Krajský súd v Prešove bez pojednávania vydal
dňa 26. 9. 2012. sp. zn. 10 Co 63/2011-116 rozsudok, ktorým potvrdil zamietajúci rozsudok
okresného súdu a zmenil výrok o trovách tak. že znížil priznanú výšku trov na 4.203, 6 Eur.
Trovy právneho zastúpenia boli vyúčtované v priamom rozpore s vyhl. č. 209/2009 Z. z
(zmenené vyhl. č. 655/2004 Z. z.) účinnej od 1. 6. 2009.
Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil súd tým, že si osvojuje dôvod, ktorý
uviedol krajský súd a zopakoval, že som neuniesla dôkazné bremeno...“.
Sťažovateľka v sťažnosti opisuje niektoré skutkové a právne závery z rozsudku
krajského súdu a v závere uvádza, že «Odvolací súd neriešil vôbec otázku, že nebol žiadny
dôvod uverejniť na plagáte a na bildboarde moje meno s výzvou pre ľudí, aby volali na tam
uvedené telefónne číslo.
Zo strany súdu mi nebola ako fyzickej osobe poskytnutá žiadna ochrana.
Výraz „o najväčšom dlžníkovi“, ktorý som použila vo svojej výpovedi pred súdom na
zdôvodnenie toho. že ani mená skutočných najväčších dlžníkov nie sú zverejnené na
bildboardoch. Čo skutočne bolo napísane na plagáte, som doložila fotografiou, takže o texte
tam uvedenom niet žiadnych pochýb. Týmto som plne uniesla dôkazné bremeno a
preukázala som. že žalovaný dal vylepiť a teda zverejniť moje meno bez toho. aby mi pred
vylepením umožnil sa k veci vyjadriť.
Občianskoprávna zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva na ochranu
osobnosti podľa § 13 OZ je založená na objektívnom princípe.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevedel doložiť, komu vlastne prenajal
uvedenú plochu- kto mu doručil plagát na vylepenie a zanedbal povinnosť preskúmať obsah
plagátu (§ 2 ods. 1 zák. č. 147/2001 Z. z.).
Týmto rozhodnutím odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu bola
som ako účastníčka občianskoprávneho konania ukrátená na svojom ústavnom práve na
spravodlivý proces a teda aj na práve na ochranu svojho mena.».
Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil:
„1. Základné práva sťažovateľky A. K. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10 Co 63/2012-116 zo dňa
26. 9. 2012 porušené bolo.
2. Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10 Co 63/2011-116 zo dňa
26. 9. 2012 a vec vracia v rozsahu zrušenia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
Sťažovateľka vo v svojej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale v nej riadne neodôvodnila a vôbec
nekonkretizovala, v čom vidí porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vo svojej veci (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Odôvodnenie sťažnosti je teda nezrozumiteľné a neurčité. Sťažovateľka iba tvrdí, že
„zo strany súdu mi nebola ako fyzickej osobe poskytnutá žiadna ochrana“, a tiež to, že
„rozhodnutím odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu bola som ako
účastníčka občianskoprávneho konania ukrátená na svojom ústavnom práve na spravodlivý
proces a teda aj na práve na ochranu svojho mena“.
Keďže sťažovateľka je v konaní zastúpená kvalifikovaným odborníkom v oblasti
práva (advokátom ) a sťažnosť vo vzťahu k namietanému porušeniu jej základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je vecne odôvodnená (sťažovateľka v sťažnosti
opisuje iba niektoré skutkové a právne závery z rozsudku krajského súdu), ústavný súd na
základe uvedeného rozhodol o odmietnutí sťažnosti sťažovateľky, a to pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd
nad rámec uvádza, že podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky
právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými
začína konanie pred ústavným súdom (obdobne II. ÚS 117/05, III. ÚS 304/08).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. novembra 2012