Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 421/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť A. Z., trvale bytom M., Bieloruská republika, prechodne

bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. S. V., B., vo veci namietaného porušenia jej práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných práv rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 9. apríla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. Z. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2013

doručená sťažnosť A. Z. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných práv (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 9. apríla 2013

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Sťažovateľka dňa 28. 11. 2011 podala na Oddelenie cudzineckej polície

Policajného zboru P. ako prvostupňovému správnemu orgánu žiadosť o obnovenie

povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania podľa

o pobyte cudzincov...

Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. PPZ-HCP-PO8-KP-1019-

010/2011 zo dňa 30. 12. 2011, bola sťažovateľke zamietnutá žiadosť o obnovenie povolenia

na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania... a súčasne bola

sťažovateľke určená lehota na vycestovanie do 14 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Sťažovateľka dňa 28. 11. 2011 podala odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového

správneho orgánu...

Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície P... ako odvolací orgán rozhodnutím č.

PPZ-HCP-PO2-73-003/2012 zo dňa 12. 03. 2012 potvrdil prvostupňové rozhodnutie

Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru P. č. PPZ-HCP-PO8-KP-1019-010/2011

zo dňa 30. 12. 2011, ktorým sťažovateľke zamietol žiadosť o obnovenie povolenia na

prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania..., a súčasne ktorým

sťažovateľke určil lehotu na vycestovanie do 14 dní od právoplatnosti rozhodnutia v zmysle

§ 27 ods. 7.

Sťažovateľka dňa 12. 4. 2012 podala na Krajský súd v P., sp. zn. ,

žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície

P...

Krajský súd v P. uznesením zo dňa 25. 4. 2012, sp. zn. , odložil

vykonateľnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. PPZ-HCP-PO8-KP-1019-

010/2011 zo dňa 30. 12. 2011 v spojení s rozhodnutím Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej

polície P...

Krajský súd v P. rozsudkom zo dňa 21. 11. 2012, sp. zn. , zrušil

rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície P... č. PPZ-HCP-PO2-

73-003/2012 zo dňa 12. 03. 2012...

Žalovaný... podal voči rozsudku Krajského súdu v P. dňa 11. 1. 2013 odvolanie.

Najvyšší súd..., sp. zn. dňa 9. 4. 2013 rozsudok Krajského súdu v P., sp.

zn. -108 zo dňa 21. 11. 2012 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 11

-127 zo dňa 15. 1. 2013 zmenil tak, že žalobu sťažovateľky zamietol...

Porušovateľ porušil základné právo sťažovateľky na spravodlivé prejednanie vecí

podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru..., ďalej porušil zákaz diskriminácie podľa článku 14

Dohovoru... v spojení s článkom 1 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd.

Sťažovateľke bolo prvostupňovým správnym orgánom - Oddelenie cudzineckej

polície Policajného zboru P. dňa 30. 12. 2008 prvýkrát udelené povolenie na prechodný

pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania s dobou platnosti do 30. 12. 2009.

Dňa 15. 9. 2009 bolo sťažovateľke vyhovené v jej žiadosti o obnovenie povolenia na

prechodný pobyt do 30. 12. 2010.

Dňa 29. 12. 2010 bolo sťažovateľke opätovne vyhovené v jej žiadosti o obnovenie

povolenia na prechodný pobyt do 30. 12. 2011.

Dňa 30. 12. 2011 bola sťažovateľke zamietnutá jej žiadosť o obnovenie povolenia na

prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania v zmysle § 27 ods. 4 s

poukázaním na § 26 ods. 2 písm. h) a § 27 ods. 6 ZoPC a súčasne bola sťažovateľke určená

lehota na vycestovanie do 14 dní od právoplatnosti rozhodnutia...

Z administratívneho spisu je zrejmé, že sťažovateľka ani pri podávaní prvej žiadosti

o obnovenie prechodného pobytu a ani pri podávaní druhej žiadosti, nespĺňala podmienku

ustanovenú podľa § 27 ods. 6 ZoPC. Prvostupňový správny orgán - Oddelenie cudzineckej

polície Policajného zboru P. musel aj pri rozhodovaní o žiadostiach sťažovateľky o

obnovenie povolenia na prechodný pobyt na rok 2009 a 2010 postupovať podľa vtedy

platného ustanovenia § 27 ods. 6 ZoCP a skúmať splnenie podmienok na strane

sťažovateľky, a teda či je sťažovateľka schopná zo zdaneného príjmu z podnikania uživiť

seba, prípadne svoju rodinu. Z administratívneho spisu je zrejmé, že pri posudzovaní

žiadostí sťažovateľky o obnovenie prechodného pobytu, sťažovateľka v obidvoch prípadoch

nespĺňala podmienky uvedené v § 27 ods. 6 ZoPC a aj napriek tomu prvostupňový správny

orgán jej žiadostiam vyhovel...

Krajský súd zdôvodnil svoje rozhodnutie tak, že správne orgány rozhodli v skutkovo

zhodnom prípade u sťažovateľky rozdielne, v rozpore so základnou zásadou materiálnej

rovnosti vyjadrenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Ako ďalej krajský súd uviedol, ak

žalovaný správny orgán za skutkovo rovnakých okolností pri povoľovaní obnovenia

prechodného pobytu u sťažovateľky za roky 2009, 2010 a za rok 2011 postupoval rozdielne

a túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil, je toto rozhodnutie

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Preto krajský súd napadnuté

rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie...

Sťažovateľka počas prvostupňového súdneho konania pred Krajským súdom v P.

poukázala na odlišné rozhodovania správnych orgánov v skutkovo podobných prípadoch.

Sťažovateľka dokonca podala Podnet pre podanie protestu na Krajskú prokuratúru P...

V proteste prokurátorka poukázala na to, že žalovaný (aj prvostupňový aj odvolací

správny orgán) v rovnakom čase o skutkovo podobných veciach rozhodli v rozpore s § 3

ods. 5 Správneho poriadku, keď dodržanie o pobyte

cudzincov posudzovali rôzne (vo veci žiadosti A. K., štátna príslušnosť Bieloruská

republika, o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania). Obdobne mali

rozhodovať správne orgány aj u ďalších žiadateľov – S.,, ďalej U. D. (spoločník obchodnej

spoločnosti D., s. r. o.), príslušník tretej krajiny, ktorému mal byť, podľa tvrdení

sťažovateľky, udelený správnym orgánom prechodný a neskôr dokonca trvalý pobyt, aj keď

nespĺňal podmienky ustanovené ZoPC (najmä § 27 ods. 6, pričom daňové priznanie malo

byť v mínusových hodnotách).

Vyššie uvedené prípady sú prípadmi rozdielneho rozhodovania správnych orgánov v

skutkovo zhodných prípadoch.

Základné právo sťažovateľky na spravodlivé prejednanie veci bolo porušené

porušovateľom - Najvyšším súdom..., pretože v inom konaní pod sp. zn. , súd

tej istej inštancie rozhodol v úplne identickej veci, za tých istých skutkových okolností

odlišne, a teda v prospech žalobcu A. C., ktorý je manželom sťažovateľky. Jediný rozdiel

medzi sťažovateľkou a A. C. je v mene, priezvisku, pohlaví. Ide o manželov, spoločníkov

obchodnej spoločnosti B., s. r. o. s rovnakou majetkovou účasťou a konateľov s rovnakými

právami a povinnosťami...

Rozhodnutie porušovateľa - Najvyššieho súdu... v prípade sťažovateľky je zásahom

do princípu právnej istoty. Výsledok, ku ktorému dospel porušovateľ v prípade sťažovateľky,

je v rozpore s inými rozhodnutiami Najvyššieho súdu... (napr. sp. zn. ),

podľa ktorých by sa dal očakávať úspech vo veci.

V tom istom skutkovo zhodnom prípade Najvyšší súd... sp. zn. tvrdí,

že odôvodnenie rozsudku krajského súdu je správne. Tú istú situáciu u žalobcu A. C. s

poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku právne posúdil tak, že žalovaný

správny orgán sa odlišnosťou rozhodnutí vôbec nezaoberal a taktiež právne zdôvodnil, že

povinnosť náležité zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, vyplýva pre správny

orgán ex offo - z úradnej povinnosti, a preto námietka žalovaného správneho orgánu, že

žalobca A. C. vzniesol námietku rozdielnosti rozhodnutí až v žalobe a nie už v správnych

konaniach, bola zamietnutá.

Ďalej toto rozhodnutie porušovateľa spôsobilo sťažovateľke značné problémy vo

vzťahu k správnemu orgánu Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru P. Dňa

19. 6. 2013 sa sťažovateľka spolu s manželom A. C. dostavila na správny orgán a správny

orgán začal voči sťažovateľke konanie o administratívnom vyhostení, pretože sťažovateľka

sa už v tom čase nachádzala podľa názoru správneho orgánu na území Slovenskej republiky

neoprávnene. Konanie o administratívnom vyhostení sťažovateľky je vedené pod číslom

PPZ-HCP-PO8-ZVC-4-004/2013. Sťažovateľka na vlastnej koži pocítila diskriminačné

správanie sa príslušníkov správneho orgánu. Správny orgán vedel, že sťažovateľka je

manželkou A. C. Správny orgán v ten deň (19. 6. 2013) už mal aj rozsudok Najvyššieho

súdu... sp. zn. dňa 29. 4. 2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského

súdu v P. zo dňa 18. 12. 2012, sp. zn. vo veci manžela sťažovateľky A. C.

Sťažovateľka a najmä A. C. tento rozsudok nemali (ešte im nebol doručený), a preto

nepoznali výsledok rozhodovania v jeho veci. Správny orgán poznal výrok rozhodnutia

Najvyššieho súdu... Správny orgán mal rozsudky aj v prípade sťažovateľky aj v prípade A.

C. fyzicky v rukách, avšak tváril sa akokeby „odlišný“ rozsudok nemal ani to nedal najavo.

Sťažovateľke nepomohlo ani to, že správnemu orgánu ukázala doklad o podaní

dovolania voči rozsudku vo veci sťažovateľky, sp. zn. , ďalej samotné

dovolanie s návrhom na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia.

Správny orgán to vôbec nezaujímalo a začal konanie o administratívnom vyhostení a

po šiestich hodinách (od 15,00 hod. do 21,00 hod.) strávených v neľudských podmienkach

(v týždni, kedy boli tie najväčšie horúčavy) bez možnosti jedla, pitia, pohybu, rozhodol o

administratívnom vyhostení sťažovateľky. Toto konanie nie je právoplatne skončené. Tu

chcem poukázať na iný prístup správneho orgánu k sťažovateľke, ktorá v čase, kedy jej bolo

doručené rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu - Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej

polície P..., a doručením sa toto rozhodnutie stalo právoplatným a vykonateľným, podala

následne žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na Krajský súd v P. spolu so

žiadosťou o odloženie vykonateľnosti a v tom období od právoplatnosti rozhodnutia

odvolacieho správneho orgánu až do rozhodnutia krajského súdu o odložení vykonateľnosti

rozhodnutia správneho orgánu, samému správnemu orgánu postačovalo na to, aby voči

sťažovateľke nezačal konanie o administratívnom vyhostení, preukázanie dokladu o podaní

žaloby na súd spolu so žalobou a žiadosťou o odklad vykonateľnosti rozhodnutia.

Podľa názoru sťažovateľky, takéto nejednotné rozhodovania v skutkovo identických

veciach účastníkov, ktorí sú osobami blízkymi, rodinou, manželmi, sú výrazným negatívnym

zásahom do tohto vzťahu a v rozpore s článkom 41 odsek 1 ...»

Sťažovateľka na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd vyniesol tento nález:

„1. Základné právo na spravodlivé prejednanie veci v konaní porušené

bolo.

2. Základné právo zákazu diskriminácie v konaní porušené bolo.

3. Zrušuje rozhodnutie .

4. Priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 €.

5. Najvyšší súd... je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 331,12 € na

účet právneho zástupcu.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa ,

ktorú poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení až , má v ústave

a v presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na

splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127

ods. 1 , a ).

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone, čo osobitne platí v

prípadoch, v ktorých je sťažovateľ uplatňujúci ochranu svojich základných práv a slobôd

zastúpený advokátom.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie, proti komu sťažnosť

smeruje.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkino podanie neobsahuje najmä jasný

a zrozumiteľný návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa od ústavného

súdu domáha ( ), vymedzený presne, určito

a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci, a tiež petit sťažnosti nie je zosúladený s odôvodnením

sťažnosti.

Návrh na rozhodnutie nie je vykonateľný, t. j. neobsahuje ďalšiu podstatnú

náležitosť, a to presné a riadne označenie základného práva alebo slobody, ktoré boli podľa

tvrdenia sťažovateľky porušené [ ] a

sťažovateľka neuviedla jasne v petite, ani ktorým porušovateľom malo dôjsť k porušeniu

práv zaručených dohovorom.

Ústavný súd zistil, že odôvodnenie sťažnosti sťažovateľky nie je zosúladené

s petitom sťažnosti, pretože v petite nie je premietnuté namietané porušenie jej základného

práva podľa .

Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, ).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

advokátom konštatuje, že sťažnosť také nedostatky náležitostí predpísaných

a vykazuje, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol podľa

ods. 2 už pri jej predbežnom prerokovaní (obdobne napr.

, , , ).

Okrem toho ústavný súd zistil, že sťažovateľka podala 3. júna 2013 proti rozhodnutiu

najvyššieho súdu sp. zn. z 9. apríla 2013, ktorým zmenil rozhodnutie

prvostupňového súdu, dovolanie (vyplýva to aj z jej sťažnosti na s. 6) a spis bol zaslaný

na rozhodnutie najvyššiemu súdu 16. júla 2013 na rozhodnutie o dovolaní a právomoc

konať a rozhodnúť o dovolaní sťažovateľky proti namietanému rozhodnutiu v tomto prípade

má najvyšší súd (vzhľadom na princíp subsidiarity), a nie ústavný súd.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2013