Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 421/2013
PDF · 168.89 KB
No categories available
III. ÚS 421/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť A. Z., trvale bytom M., Bieloruská republika, prechodne
bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. S. V., B., vo veci namietaného porušenia jej práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných práv rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sža 8/2013
z 9. apríla 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. Z. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2013
doručená sťažnosť A. Z. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných práv (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Sža 8/2013 z 9. apríla 2013
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:
«Sťažovateľka dňa 28. 11. 2011 podala na Oddelenie cudzineckej polície
Policajného zboru P. ako prvostupňovému správnemu orgánu žiadosť o obnovenie
povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania podľa § 27 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z. z.
o pobyte cudzincov...
Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. PPZ-HCP-PO8-KP-1019-
010/2011 zo dňa 30. 12. 2011, bola sťažovateľke zamietnutá žiadosť o obnovenie povolenia
na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania... a súčasne bola
sťažovateľke určená lehota na vycestovanie do 14 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Sťažovateľka dňa 28. 11. 2011 podala odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu...
Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície P... ako odvolací orgán rozhodnutím č.
PPZ-HCP-PO2-73-003/2012 zo dňa 12. 03. 2012 potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru P. č. PPZ-HCP-PO8-KP-1019-010/2011
zo dňa 30. 12. 2011, ktorým sťažovateľke zamietol žiadosť o obnovenie povolenia na
prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania..., a súčasne ktorým
sťažovateľke určil lehotu na vycestovanie do 14 dní od právoplatnosti rozhodnutia v zmysle
§ 27 ods. 7.
Sťažovateľka dňa 12. 4. 2012 podala na Krajský súd v P., sp. zn. 11 Scud/5/2012,
žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície
P...
Krajský súd v P. uznesením zo dňa 25. 4. 2012, sp. zn. 11 Scud/5/2012, odložil
vykonateľnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. PPZ-HCP-PO8-KP-1019-
010/2011 zo dňa 30. 12. 2011 v spojení s rozhodnutím Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej
polície P...
Krajský súd v P. rozsudkom zo dňa 21. 11. 2012, sp. zn. 11 Scud/5/2012, zrušil
rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície P... č. PPZ-HCP-PO2-
73-003/2012 zo dňa 12. 03. 2012...
Žalovaný... podal voči rozsudku Krajského súdu v P. dňa 11. 1. 2013 odvolanie.
Najvyšší súd..., sp. zn. 1 Sža/8/2013 dňa 9. 4. 2013 rozsudok Krajského súdu v P., sp.
zn. 11 Scud/5/2012-108 zo dňa 21. 11. 2012 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 11
Scud/5/2012-127 zo dňa 15. 1. 2013 zmenil tak, že žalobu sťažovateľky zamietol...
Porušovateľ porušil základné právo sťažovateľky na spravodlivé prejednanie vecí
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru..., ďalej porušil zákaz diskriminácie podľa článku 14
Dohovoru... v spojení s článkom 1 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.
Sťažovateľke bolo prvostupňovým správnym orgánom - Oddelenie cudzineckej
polície Policajného zboru P. dňa 30. 12. 2008 prvýkrát udelené povolenie na prechodný
pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania s dobou platnosti do 30. 12. 2009.
Dňa 15. 9. 2009 bolo sťažovateľke vyhovené v jej žiadosti o obnovenie povolenia na
prechodný pobyt do 30. 12. 2010.
Dňa 29. 12. 2010 bolo sťažovateľke opätovne vyhovené v jej žiadosti o obnovenie
povolenia na prechodný pobyt do 30. 12. 2011.
Dňa 30. 12. 2011 bola sťažovateľke zamietnutá jej žiadosť o obnovenie povolenia na
prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania v zmysle § 27 ods. 4 s
poukázaním na § 26 ods. 2 písm. h) a § 27 ods. 6 ZoPC a súčasne bola sťažovateľke určená
lehota na vycestovanie do 14 dní od právoplatnosti rozhodnutia...
Z administratívneho spisu je zrejmé, že sťažovateľka ani pri podávaní prvej žiadosti
o obnovenie prechodného pobytu a ani pri podávaní druhej žiadosti, nespĺňala podmienku
ustanovenú podľa § 27 ods. 6 ZoPC. Prvostupňový správny orgán - Oddelenie cudzineckej
polície Policajného zboru P. musel aj pri rozhodovaní o žiadostiach sťažovateľky o
obnovenie povolenia na prechodný pobyt na rok 2009 a 2010 postupovať podľa vtedy
platného ustanovenia § 27 ods. 6 ZoCP a skúmať splnenie podmienok na strane
sťažovateľky, a teda či je sťažovateľka schopná zo zdaneného príjmu z podnikania uživiť
seba, prípadne svoju rodinu. Z administratívneho spisu je zrejmé, že pri posudzovaní
žiadostí sťažovateľky o obnovenie prechodného pobytu, sťažovateľka v obidvoch prípadoch
nespĺňala podmienky uvedené v § 27 ods. 6 ZoPC a aj napriek tomu prvostupňový správny
orgán jej žiadostiam vyhovel...
Krajský súd zdôvodnil svoje rozhodnutie tak, že správne orgány rozhodli v skutkovo
zhodnom prípade u sťažovateľky rozdielne, v rozpore so základnou zásadou materiálnej
rovnosti vyjadrenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Ako ďalej krajský súd uviedol, ak
žalovaný správny orgán za skutkovo rovnakých okolností pri povoľovaní obnovenia
prechodného pobytu u sťažovateľky za roky 2009, 2010 a za rok 2011 postupoval rozdielne
a túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil, je toto rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Preto krajský súd napadnuté
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie...
Sťažovateľka počas prvostupňového súdneho konania pred Krajským súdom v P.
poukázala na odlišné rozhodovania správnych orgánov v skutkovo podobných prípadoch.
Sťažovateľka dokonca podala Podnet pre podanie protestu na Krajskú prokuratúru P...
V proteste prokurátorka poukázala na to, že žalovaný (aj prvostupňový aj odvolací
správny orgán) v rovnakom čase o skutkovo podobných veciach rozhodli v rozpore s § 3
ods. 5 Správneho poriadku, keď dodržanie § 27 ods. 6 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte
cudzincov posudzovali rôzne (vo veci žiadosti A. K., štátna príslušnosť Bieloruská
republika, o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania). Obdobne mali
rozhodovať správne orgány aj u ďalších žiadateľov – S.,, ďalej U. D. (spoločník obchodnej
spoločnosti D., s. r. o.), príslušník tretej krajiny, ktorému mal byť, podľa tvrdení
sťažovateľky, udelený správnym orgánom prechodný a neskôr dokonca trvalý pobyt, aj keď
nespĺňal podmienky ustanovené ZoPC (najmä § 27 ods. 6, pričom daňové priznanie malo
byť v mínusových hodnotách).
Vyššie uvedené prípady sú prípadmi rozdielneho rozhodovania správnych orgánov v
skutkovo zhodných prípadoch.
Základné právo sťažovateľky na spravodlivé prejednanie veci bolo porušené
porušovateľom - Najvyšším súdom..., pretože v inom konaní pod sp. zn. 10 Sža/10/2013, súd
tej istej inštancie rozhodol v úplne identickej veci, za tých istých skutkových okolností
odlišne, a teda v prospech žalobcu A. C., ktorý je manželom sťažovateľky. Jediný rozdiel
medzi sťažovateľkou a A. C. je v mene, priezvisku, pohlaví. Ide o manželov, spoločníkov
obchodnej spoločnosti B., s. r. o. s rovnakou majetkovou účasťou a konateľov s rovnakými
právami a povinnosťami...
Rozhodnutie porušovateľa - Najvyššieho súdu... v prípade sťažovateľky je zásahom
do princípu právnej istoty. Výsledok, ku ktorému dospel porušovateľ v prípade sťažovateľky,
je v rozpore s inými rozhodnutiami Najvyššieho súdu... (napr. sp. zn. 10 Sža/10/2013),
podľa ktorých by sa dal očakávať úspech vo veci.
V tom istom skutkovo zhodnom prípade Najvyšší súd... sp. zn. 10 Sža/10/2013 tvrdí,
že odôvodnenie rozsudku krajského súdu je správne. Tú istú situáciu u žalobcu A. C. s
poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku právne posúdil tak, že žalovaný
správny orgán sa odlišnosťou rozhodnutí vôbec nezaoberal a taktiež právne zdôvodnil, že
povinnosť náležité zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, vyplýva pre správny
orgán ex offo - z úradnej povinnosti, a preto námietka žalovaného správneho orgánu, že
žalobca A. C. vzniesol námietku rozdielnosti rozhodnutí až v žalobe a nie už v správnych
konaniach, bola zamietnutá.
Ďalej toto rozhodnutie porušovateľa spôsobilo sťažovateľke značné problémy vo
vzťahu k správnemu orgánu Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru P. Dňa
19. 6. 2013 sa sťažovateľka spolu s manželom A. C. dostavila na správny orgán a správny
orgán začal voči sťažovateľke konanie o administratívnom vyhostení, pretože sťažovateľka
sa už v tom čase nachádzala podľa názoru správneho orgánu na území Slovenskej republiky
neoprávnene. Konanie o administratívnom vyhostení sťažovateľky je vedené pod číslom
PPZ-HCP-PO8-ZVC-4-004/2013. Sťažovateľka na vlastnej koži pocítila diskriminačné
správanie sa príslušníkov správneho orgánu. Správny orgán vedel, že sťažovateľka je
manželkou A. C. Správny orgán v ten deň (19. 6. 2013) už mal aj rozsudok Najvyššieho
súdu... sp. zn. 10 Sža/10/2013 dňa 29. 4. 2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského
súdu v P. zo dňa 18. 12. 2012, sp. zn. 11 Scud/4/2012 vo veci manžela sťažovateľky A. C.
Sťažovateľka a najmä A. C. tento rozsudok nemali (ešte im nebol doručený), a preto
nepoznali výsledok rozhodovania v jeho veci. Správny orgán poznal výrok rozhodnutia
Najvyššieho súdu... Správny orgán mal rozsudky aj v prípade sťažovateľky aj v prípade A.
C. fyzicky v rukách, avšak tváril sa akokeby „odlišný“ rozsudok nemal ani to nedal najavo.
Sťažovateľke nepomohlo ani to, že správnemu orgánu ukázala doklad o podaní
dovolania voči rozsudku vo veci sťažovateľky, sp. zn. 1 Sža/8/2013, ďalej samotné
dovolanie s návrhom na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia.
Správny orgán to vôbec nezaujímalo a začal konanie o administratívnom vyhostení a
po šiestich hodinách (od 15,00 hod. do 21,00 hod.) strávených v neľudských podmienkach
(v týždni, kedy boli tie najväčšie horúčavy) bez možnosti jedla, pitia, pohybu, rozhodol o
administratívnom vyhostení sťažovateľky. Toto konanie nie je právoplatne skončené. Tu
chcem poukázať na iný prístup správneho orgánu k sťažovateľke, ktorá v čase, kedy jej bolo
doručené rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu - Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej
polície P..., a doručením sa toto rozhodnutie stalo právoplatným a vykonateľným, podala
následne žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na Krajský súd v P. spolu so
žiadosťou o odloženie vykonateľnosti a v tom období od právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho správneho orgánu až do rozhodnutia krajského súdu o odložení vykonateľnosti
rozhodnutia správneho orgánu, samému správnemu orgánu postačovalo na to, aby voči
sťažovateľke nezačal konanie o administratívnom vyhostení, preukázanie dokladu o podaní
žaloby na súd spolu so žalobou a žiadosťou o odklad vykonateľnosti rozhodnutia.
Podľa názoru sťažovateľky, takéto nejednotné rozhodovania v skutkovo identických
veciach účastníkov, ktorí sú osobami blízkymi, rodinou, manželmi, sú výrazným negatívnym
zásahom do tohto vzťahu a v rozpore s článkom 41 odsek 1 Ústavy...»
Sťažovateľka na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd vyniesol tento nález:
„1. Základné právo na spravodlivé prejednanie veci v konaní 1 Sža/8/2013 porušené
bolo.
2. Základné právo zákazu diskriminácie v konaní 1 Sža/8/2013 porušené bolo.
3. Zrušuje rozhodnutie 1 Sža/8/2013.
4. Priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 €.
5. Najvyšší súd... je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 331,12 € na
účet právneho zástupcu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy,
ktorú poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení čl. 125 až čl. 130 ústavy, má v ústave
a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na
splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127
ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone, čo osobitne platí v
prípadoch, v ktorých je sťažovateľ uplatňujúci ochranu svojich základných práv a slobôd
zastúpený advokátom.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa
tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie, proti komu sťažnosť
smeruje.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkino podanie neobsahuje najmä jasný
a zrozumiteľný návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa od ústavného
súdu domáha (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito
a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie
ústavného súdu v uvedenej veci, a tiež petit sťažnosti nie je zosúladený s odôvodnením
sťažnosti.
Návrh na rozhodnutie nie je vykonateľný, t. j. neobsahuje ďalšiu podstatnú
náležitosť, a to presné a riadne označenie základného práva alebo slobody, ktoré boli podľa
tvrdenia sťažovateľky porušené [§ 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde] a
sťažovateľka neuviedla jasne v petite, ani ktorým porušovateľom malo dôjsť k porušeniu
práv zaručených dohovorom.
Ústavný súd zistil, že odôvodnenie sťažnosti sťažovateľky nie je zosúladené
s petitom sťažnosti, pretože v petite nie je premietnuté namietané porušenie jej základného
práva podľa čl. 41 ods. 1 ústavy.
Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných
náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky
advokátom konštatuje, že sťažnosť také nedostatky náležitostí predpísaných ústavou
a zákonom o ústavnom súde vykazuje, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde už pri jej predbežnom prerokovaní (obdobne napr.
III. ÚS 604/08, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 584/2012, III. ÚS 571/2012).
Okrem toho ústavný súd zistil, že sťažovateľka podala 3. júna 2013 proti rozhodnutiu
najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sža 8/2013 z 9. apríla 2013, ktorým zmenil rozhodnutie
prvostupňového súdu, dovolanie (vyplýva to aj z jej sťažnosti na s. 6) a spis bol zaslaný
na rozhodnutie najvyššiemu súdu 16. júla 2013 na rozhodnutie o dovolaní a právomoc
konať a rozhodnúť o dovolaní sťažovateľky proti namietanému rozhodnutiu v tomto prípade
má najvyšší súd (vzhľadom na princíp subsidiarity), a nie ústavný súd.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. septembra 2013