Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 10/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti SAAM ADVISORY LIMITED, Acropoleos 59-

61 Savvides Center, Nicosia, Cyprus, zastúpenej obchodnou spoločnosťou JUDr. Peter

Kubík, advokát, s. r. o., Panenská 6, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Peter Kubík, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 26. júna 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti SAAM ADVISORY LIMITED o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2013

doručená sťažnosť spoločnosti SAAM ADVISORY LIMITED (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 26. júna 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti poukazuje na to, že krajský súd porušil jej „právo

na súdnu ochranu podľa SR“ tým, že napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 28. januára 2013 o „zastavení konania o zaplatenie 17.478.199,14 Eur“.

Rozhodnutiu krajského súdu predchádzalo uznesenie okresného súdu

sp. zn. z 22. júna 2012, ktorým jej bola uložená povinnosť zložiť preddavok na

trovy konania v sume 873 909,96 € na základe návrhu „odporcu - Slovenskej Republiky

zastúpenej Ministerstvom kultúry SR v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím štátneho orgánu“.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že krajský súd porušil jej právo na súdnu ochranu

v tom, že „sa nesprávne vysporiadal s otázkou, či právne pomery navrhovateľa možno,

alebo nemožno usporiadať v konkurznom konaní podľa osobitného predpisu - zákona

č. Nesprávny záver súdu mal popri iných pochybeniach za následok, že

svojvoľné uloženie nesplniteľnej povinnosti zložiť takmer 900 tisíc eur, bolo použité ako

zámienka na odoprenie súdnej ochrany...

Za najvážnejšiu formu zásahu... do práva na súdnu ochranu navrhovateľa

považujeme aplikáciu ust. v rozpore s jeho znením.“.

V tejto súvislosti poukázala na uznesenie ústavného súdu sp. zn.

z 3. októbra 2012, ktorým odmietol jej sťažnosť „z dôvodu predčasnosti“ ešte v štádiu

uloženia povinnosti zaplatiť preddavok na trovy konania.

Keďže uznesenie krajského súdu sa stalo právoplatným a proti tomuto rozhodnutiu

nie je možné podať odvolanie, podala sťažovateľka sťažnosť ústavnému súdu. V petite

sťažnosti v závere navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že „Uznesením Krajského

súdu v Bratislave -433 zo dňa 26. júna 2013 bolo porušené ústavné právo

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa SR. Uznesenie Krajského súdu

v Bratislave -433 zo dňa 26. júna 2013, Uznesenie Okresného súdu Bratislava I

č. k. zo dňa 28. 1. 2013 a Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k.

zo dňa 22. 6. 2012 sa zrušujú.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Nosným dôvodom sťažnosti sťažovateľky je skutočnosť, že všeobecné súdy zastavili

konanie v jej veci pre nezaplatenie preddavku na trovy konania, čím jej odopreli prístup

k súdnej ochrane vo veci samej.

Ústavný súd už vo svojej judikatúre viackrát pripustil, že zastavenie konania bez

zákonného dôvodu môže predstavovať zásah do základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v (napr. a ).

Ústavný súd konštatuje, že ustanovenie § 237 písm. f) Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa

účastníkovi postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Z judikatúry všeobecných

súdov (porov. napr. R 50/1997) v podobných veciach vyplýva, že za odňatie možnosti

konať pred súdom sa považuje aj zastavenie konania o návrhu účastníka kvôli nezaplateniu

súdneho poplatku, hoci povinnosť účastníka takýto súdny poplatok zaplatiť neexistuje.

Taktiež z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. zo 14. marca 2012 vyplýva, že dovolací súd v takomto prípade

(zastavenie konania kvôli nezaplateniu súdneho poplatku) vecne skúma, či na strane

účastníka skutočne existovala povinnosť daný súdny poplatok zaplatiť alebo nie.

Ustanovenie v spojení s potom poskytuje najvyššiemu

súdu ako dovolaciemu súdu účinné prostriedky, ktorými môže odstrániť negatívne dôsledky

zásahu do práv sťažovateľov v podobe zastavenia konania kvôli nezaplateniu súdneho

poplatku v celom rozsahu.

Ústavný súd zotrváva na názore, že dovolanie považuje z dôvodov uvedených

v za účinný právny prostriedok nápravy porušenia základného práva podľa

ods. 1 , najmä ak postupom súdu mala byť účastníkovi konania odňatá možnosť

konať pred súdom (m. m. , ).

Z uvedeného je zrejmé, že o porušení a ochrane základného práva sťažovateľky

na súdnu ochranu ( ), ku ktorému malo dôjsť zastavením konania

o náhrade škody napadnutým uznesením krajského súdu, mohol a mal podľa § 237 písm. f)

a v súlade s rozhodovať iný (dovolací) súd, a to na základe

dovolania sťažovateľky. Právomoc tohto súdu však vylučuje, aby o ňom mohol rozhodovať

vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu ústavný súd (obdobne

, , ).

Ústavný súd navyše v uznesení sp. zn. z 3. októbra 2012 poučil

sťažovateľku o tom, aby pred podaním sťažnosti vyčerpala všetky účinné právne

prostriedky nápravy v jej veci ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Sťažnosť bolo preto pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej

prerokovanie.

Vo vzťahu k uzneseniam okresného súdu, ktoré v petite sťažnosti sťažovateľka žiada

zrušiť (v konaní je zastúpená kvalifikovaným odborníkom v oblasti práva advokátom),

ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde mohol odmietnuť aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne

, , ), pretože návrh na rozhodnutie nie je

tiež vykonateľný, t. j. neobsahuje podstatnú náležitosť, a to riadne označenie základných

práv a slobôd, ktoré mali byť podľa tvrdenia sťažovateľky porušené [§ 50 ods. 1 písm. a)

] konkrétnymi uzneseniami okresného súdu, čo je základnou

podmienkou na to, aby ústavný súd mohol rozhodnúť aj o jej návrhu na ich zrušenie.

Takýto rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania

sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút

povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra,

z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. , ,

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2014