Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 222/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. E. K., Ž., zastúpenej advokátkou JUDr. T. P., Ž.,

vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1,

) a , práv zaručených v

a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Protokolu č. 12

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 21 a čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5 Co 5/2013-

104 z 9. januára 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. E. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca

2013 doručená sťažnosť JUDr. E. K. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou sa domáha vydania tohto nálezu:

„1. Základné práva JUDr. E. K. podľa ,

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie, ,

Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového

protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 21 Charty

základných práv Európskej únie, , /

uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. –104

z 09. 01. 2013 v časti potvrdzujúcej uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k.

–96 z 03. 12. 2012 porušené boli.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. –104 z 09. 01. 2013

zrušuje a prikazuje Krajskému súdu v Bratislave vo veci znova konať a rozhodnúť.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti

nálezu nahradiť trovy konania...“

1.1 Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka sa žalobou podanou na Okresnom

súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) po viacnásobnej zmene žalobného návrhu

domáhala voči Slovenskej republike

a) určenia, že jej odmeňovanie podľa § 66 ods. 1 až 4, § 67 ods. 1 a 2 a § 71 ods. 1

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov v porovnaní s odmeňovaním sudcov Špecializovaného

trestného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorí

rozhodujú o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu,

je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania,

b) upustenia od odmeňovania sťažovateľky „v rozpore so zásadou nerovnakého

zaobchádzania“ (sťažovateľka zrejme myslela „zásadou rovnakého zaobchádzania“

a v tomto zmysle i okresný súd zmenu jej žalobného návrhu pripustil),

c) zaplatenia sumy 285 000 € (v prvej alternatíve tohto bodu žalobného návrhu

sťažovateľka bližšie nešpecifikuje titul tohto nároku, v druhej alternatíve uplatňuje túto

sumu ako „primerané zadosťučinenie“),

d) zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v sume 10 000 €.

Na (prvú) výzvu okresného súdu sťažovateľka zaplatila súdny poplatok v sume

366 €. Pritom uviedla, že výška súdnych poplatkov pri uplatnení nárokov podľa zákona

č. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred

diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“) je upravená v položke 7d

Sadzobníka súdnych poplatkov [príloha k

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“)]. Podľa uvedenej položky 7d Sadzobníka súdnych

poplatkov sa za návrh, v ktorom sa uplatňujú nároky podľa antidiskriminačného zákona,

vyberá suma 66 € a k tomu 3 % zo sumy žiadanej nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa

názoru sťažovateľky však jej návrh na zaplatenie 285 000 € je formou uplatnenia

reštitučného a satisfakčného nároku podľa § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona, nie

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 9 ods. 3 citovaného zákona.

Preto je súdny poplatok za túto časť návrhu zahrnutý v paušálnej sume 66 € a 3 % treba

vymerať len zo sumy požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy 10 000 € (t. j. 300 €).

Okresný súd následne sťažovateľku vyzval na doplatok súdneho poplatku v sume

16 230,50 €, ktorý určil podľa všeobecnej položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych

poplatkov ako 6 % zo sumy uplatneného nároku, najviac však 16 596,50 €. Keďže 6 %

z 285 000 € je až 17 100 €, okresný súd určil súdny poplatok v maximálnej sume

16 596,50 €, od ktorej odpočítal 366 €, ktoré už sťažovateľka zaplatila.

Takto vyrubený doplatok sťažovateľka z už uvedených dôvodov nezaplatila.

1.2 Okresný súd uznesením č. k. -96 z 3. decembra 2012 konanie

v celom rozsahu zastavil kvôli nezaplateniu súdneho poplatku. Krajský súd v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -104 z 9. januára 2013 toto uznesenie

potvrdil v časti, ktorá sa týkala žalobného návrhu na zaplatenie sumy 285 000 €, vo zvyšku

toto uznesenie zrušil. V odôvodnení dospel v podstate k názoru, že uplatnený nárok

na zaplatenie sumy 285 000 € nemožno považovať za reštitučný ani satisfakčný nárok podľa

antidiskriminačného zákona, pretože tieto môžu mať len nepeňažnú povahu. Podľa

krajského súdu totiž „z ust. § 9 ods. 3 vety prvej tohto zákona vyplýva, že priznané

primerané zadosťučinenie nemusí byť dostačujúce, v ktorom prípade priznáva možnosť

domáhať sa aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Situácia, kedy by malo byť

primerané zadosťučinenie v peniazoch nedostačujúce, nemôže podľa názoru odvolacieho

súdu nastať, keď v takomto prípade plne postačuje jednoduché zvýšenie peňažného

zadosťučinenia do zodpovedajúcej (dostačujúcej) výšky (v zmysle návrhu navrhovateľa), čo

však na strane druhej vylučuje možnosť priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

v zmysle ust. § 9 ods. 3 zákona, ktoré ustanovenie by tak stratilo akýkoľvek zmysel.“. Keď

ale nejde o nárok podľa antidiskriminačného zákona, je podľa krajského súdu vylúčené jeho

spoplatnenie podľa položky 7d Sadzobníka súdnych poplatkov. Preto súd prvého stupňa

„správne v tejto časti vyrubil súdny poplatok v zmysle položky 1 písm. a/ sadzobníka

súdnych poplatkov ZSP vo výške 6 % zo sumy 285 000 eur, ktorý však už navrhovateľka

(sťažovateľka, pozn.) nezaplatila...“ a krajský súd toto uznesenie potvrdil. Vo zvyšnej časti

[pozri písmená a), b) a d) v bode 1.1] však sťažovateľka súdny poplatok v sume 366 €

zaplatila, preto bolo zastavenie konania okresným súdom nesprávne a krajský súd jeho

uznesenie v tomto rozsahu zrušil.

1.3 Proti uzneseniu krajského súdu č. k. -104 z 9. januára 2013 smeruje

sťažnosť sťažovateľky, v ktorej táto opakuje svoje stanovisko k použiteľnosti položiek 7d

a 1 Sadzobníka súdnych poplatkov v prerokúvanej veci. Po citácii ustanovení čl. 12 ods. 1,

, ), , a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 1 Dodatkového protokolu

k dohovoru a čl. 1 Protokolu č. 12 k dohovoru, ako aj čl. 21 a čl. 47 Charty základných práv

Európskej únie sťažovateľka v sťažnosti uvádza:

„Sťažovateľkou napadnuté rozhodnutie odporcu (krajského súdu, pozn.) nespĺňa

kritériá ústavnej konformnosti. Odvolací súd ústavne neprípustným spôsobom obmedzil

sťažovateľke prístup k súdu a znemožnil jej súdnu ochranu proti porušovaniu zásady

rovnakého zaobchádzania legitímnymi prostriedkami podľa jej úvahy, ktoré jej priznáva

osobitný zákon. Postup odvolacieho súdu (ale i súdu okresného) je poznačený svojvôľou

a ústavne nekonformným výkladom právnej normy a preto napadnutým rozhodnutím bolo

porušené právo sťažovateľky na súdnu ochranu a v dôsledku toho i ďalšie základné práva

priznané a medzinárodnými dohovormi, ktoré zakazujú

diskrimináciu špecifikované v bode III (kde sú citované všetky už uvedené ustanovenia,

pozn.).“

2. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) môže ústavný

súd pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, na ktorého prerokovanie ústavný

súd nemá právomoc.

2.1 Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb,

ak namietajú porušenie tam označených práv, ak o nich nerozhoduje iný súd. Predpokladmi

prípustnosti sťažnosti podľa citovaného ústavného článku je jednak tvrdenie sťažovateľky,

že označeným aktom verejnej moci došlo k porušeniu jej základného práva zaručeného

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou, a jednak neexistencia iného súdu,

ktorý tomuto právu môže pred uvedeným aktom verejnej moci poskytnúť (alebo už

poskytol) ochranu.

Ústavný súd už vo svojej judikatúre pripustil, že zastavenie konania bez zákonného

dôvodu môže predstavovať zásah do základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v [porov. , č. 185/2003 Zbierky nálezov a uznesení

ústavného súdu (ďalej len „Zb. ÚS“)]. Keďže podľa

Zb. súd nezastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v prípadoch, že žiada

zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona, mohlo by v prípade,

že je skutočne správny názor sťažovateľky, ísť v prerokúvanej veci skutočne o zastavenie

konania bez zákonných dôvodov.

V prerokúvanej veci rozhodovali súdy podľa ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý sa podporne použije aj na konanie o súdnych poplatkoch

( ). Ustanovenie potom pripúšťa

dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom. Z judikatúry všeobecných súdov (porov. napr. R 50/1997)

vyplýva, že za odňatie možnosti konať pred súdom sa považuje aj zastavenie konania

o návrhu účastníka kvôli nezaplateniu súdneho poplatku, hoci povinnosť účastníka takýto

súdny poplatok zaplatiť neexistuje. Taktiež zo sťažovateľkou citovaného uznesenia

najvyššieho súdu sp. zn. zo 14. marca 2012 vyplýva, že dovolací súd

v takomto prípade (zastavenie konania kvôli nezaplateniu súdneho poplatku) vecne skúma,

či na strane účastníka skutočne existovala povinnosť daný súdny poplatok zaplatiť alebo

nie. Ustanovenie v spojení s potom poskytuje najvyššiemu

súdu ako dovolaciemu súdu účinné prostriedky, ktorými môže odstrániť negatívne dôsledky

zásahu do práv sťažovateľky v podobe zastavenia konania o jej návrhu kvôli nezaplateniu

súdneho poplatku.

Z uvedeného je zrejmé, že o porušení a ochrane základného práva sťažovateľky

na súdnu ochranu ( ), ku ktorému malo dôjsť zastavením konania o jej

žalobe napadnutým uznesením krajského súdu, mohol a mal podľa ustanovenia § 237

písm. f) a v súlade s rozhodovať iný (dovolací) súd, a to

na základe dovolania sťažovateľky. Právomoc tohto súdu však vylučuje, aby o nich mohol

rozhodovať ústavný súd (zhodne už , č. ÚS, ale tiež

).

2.2 Z obsahu sťažnosti zhrnutého v bode 1.3 tohto uznesenia vyplýva, že

sťažovateľka namietala predovšetkým porušenie svojho základného práva zaručeného

v a práva podľa dohovoru. Porušenie ostatných práv

uvedených v petite sťažnosti sťažovateľka namietala v podstate len ako dôsledok zastavenia

konania kvôli nezaplateniu súdneho poplatku, teda (akcesoricky) ako následok zásahu

do práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Podľa toho, čo už bolo uvedené

v bode 2.1, však mohol najvyšší súd na základe dovolania sťažovateľky tento zásah

odstrániť zrušením napadnutého uznesenia krajského súdu a vrátením veci na ďalšie

konanie tomuto súdu, čím by sa bol odstránil aj zásah do všetkých ďalších práv uvádzaných

sťažovateľkou. Preto platia závery vyslovené v bode 2.1 primerane aj pre všetky ostatné

práva, ktorých porušenie sťažovateľka namietala v petite svojej sťažnosti (porov. bod 1

tohto uznesenia).

4. Z uvedených dôvodov senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí sťažnosť pri

jej predbežnom prerokovaní ( ) odmietol pre nedostatok

svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2013