Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 384/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. S., B., zastúpenej advokátkou JUDr. T. P., Ž.,

vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1,

) a , práv zaručených v

a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Protokolu č. 12

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 21 a čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.

1/2013-34 z 19. februára 2013 v časti potvrdzujúcej uznesenie Okresného súdu Bratislava I

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. S. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla 2013

doručená sťažnosť JUDr. M. S. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia

jej základných práv podľa , , ) a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového

protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 21

a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie uznesením Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -34 z 19. februára 2013 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“) v časti potvrdzujúcej uznesenie Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. 9 C pr 4/2012.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že na okresnom súde vedie spor,

v ktorom si uplatňuje nároky podľa o rovnakom

zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“).

Za návrh zaplatila súdny poplatok 66 €, ktorý podľa nej zodpovedal položke č. 7d

písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „sadzobník“), ktorý je prílohou zákona

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Okresný súd uznesením č. k. -27 z 13. novembra 2012 konanie zastavil

s odôvodnením, že sťažovateľka nezaplatila súdny poplatok vyrubený okresným súdom

vo výške 16 596,50 €. Okresný súd použil pri vyrubení súdneho poplatku za návrh

všeobecnú položku č. 1 sadzobníka, pretože podľa neho sa na sťažovateľkinu žalobu

vzťahuje osobitá položka č. 7d písm. a) sadzobníka.

Sťažovateľka sa proti rozhodnutiu okresného súdu odvolala. Krajský súd uznesením

č. k. -34 z 19. februára 2013 rozhodol tak, že uznesenie súdu prvého stupňa

v napadnutej časti týkajúcej sa zastavenia konania o návrhu navrhovateľky na zaplatenie

sumy 285 500 € a v časti týkajúcej sa zastavenia konania o alternatívnom návrhu

navrhovateľky na zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 285 500 € potvrdil.

Vo zvyšných napadnutých častiach uznesenie okresného súdu zrušil.

Sťažovateľka namieta, že jedna časť potvrdzujúceho výroku v časti zastavenia

konania o reštitučnom nároku nie je v napadnutom výroku vôbec odôvodnená a druhá časť

potvrdzujúceho výroku vzťahujúca sa na satisfakčný návrh sťažovateľky je z hľadiska

právnych úvah odvolacieho súdu predčasná, pretože sa môže vzťahovať argumentačne na

meritórne rozhodnutie po vykonaní pojednávania a dokazovania, ale z hľadiska poplatkovej

povinnosti sťažovateľky je táto časť rozhodnutia odvolacieho súdu arbitrárna.

Sťažovateľka tvrdí, že si v konaní uplatňuje nároky podľa § 9 ods. 2

antidiskriminačného zákona. Zvolila kombináciu nárokov, ktoré umožňuje v § 9 ods. 2

osobitného zákona vo forme žaloby určovacej, negatórnej a reštitučnej, alternatívne

satisfakčnej. Sťažovateľka teda uplatňuje nároky podľa osobitného zákona a pre vyrubenie

súdneho poplatku podľa nej nie je rozhodujúce, či uplatňuje reštitučný, alternatívne

satisfakčný nárok v imateriálnej podobe alebo v podobe relutárnej (bez ohľadu na jej

výšku), a preto vždy ide o nároky podľa osobitného zákona, ktorému zodpovedá výška

súdneho poplatku za návrh podľa osobitnej položky č. 7d písm. a) sadzobníka.

V ďalšom sťažovateľka uviedla: „Názor súdu prvého stupňa v odvolaním

napadnutom uznesení o spoplatnení návrhu (reštitučného alternatívne satisfakčného) podľa

položky 1 písm. a/ sadzobníka za žiadnych okolností nemôže obstáť, pretože ide o nároky

z osobitného zákona, pre ktoré je určená osobitná položka 7d písm. a/ sadzobníka.

Z použitého právneho predpisu jednoznačne vyplýva, že položka 1 písm. a/ sadzobníka sa

použije v prípade, ak nie je v sadzobníku určená osobitná položka.

Postup okresného súdu pri vyrubení súdneho poplatku je v rozpore so zákonom

a preto je v rozpore s , . Poplatok

vyrubený vo výške 16.596,50,-EUR, ktorá je uvedená vo výzve z 13. 08. 2012, odporuje

úprave podľa zákona. Treba poznamenať, že podľa výzvy súdu prvého stupňa z 19. 06. 2012

bol vyrubený súdny poplatok vo výške 8.631,-EUR podľa položky, ktorej použitie rovnako

odporuje predmetu sporu a teda zákonnej úprave.

Podľa v znení neskorších predpisov pre

nezaplatenie poplatku prvostupňový súd konanie nezastaví, ak žiada zaplatenie poplatku

vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona.

Už súd prvého stupňa teda nemohol zastaviť konanie pre nezaplatenie súdneho

poplatku, pretože žiadal zaplatenie súdneho poplatku vo výške odporujúcej zákonu

a ponechal bez povšimnutia skutočnosť, že sťažovateľka zaplatila súdny poplatok

zodpovedajúci zákonu.

Zo žaloby sťažovateľky jednoznačne vyplýva, že pod bodom 3 navrhnutého petitu

sťažovateľka uplatňuje návrh reštitučný (doplatenie nevyplácaného príplatku) alternatívne

satisfakčný (v materiálnej podobe pre prípad nepriznania návrhu reštitučného).

V napadnutom uznesení nie je ani slovo o dôvodoch, pre ktoré reštitučný nárok

v zmysle § 9 ods. 2 osobitného zákona nemá byť spoplatnený podľa osobitnej položky

sadzobníka (v prípade žalobkyne položky 7d písm. a/).

V tejto časti je napadnuté uznesenie absolútne nepreskúmateľné...

Sťažovateľkou napadnuté rozhodnutie odporcu nespĺňa kritéria ústavnej

konformnosti. Odvolací súd ústavne neprípustným spôsobom obmedzil sťažovateľke prístup

k súdu a znemožnil jej súdnu ochranu proti porušovaniu zásady rovnakého zaobchádzania

legitímnymi prostriedkami podľa jej úvahy, ktoré jej priznáva osobitný zákon. Postup

odvolacieho súdu (ale i súdu okresného) je poznačený svojvôľou a ústavne nekonformným

výkladom právnej normy a preto napadnutým rozhodnutím bolo porušené právo

sťažovateľky na súdnu ochranu a v dôsledku toho i ďalšie základné práva priznané

Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktoré zakazujú diskrimináciu...

Zámerom odškodnenia poskytnutého v zmysle § 9 ods. 2 osobitného zákona za

nerovnaké zaobchádzanie v odmeňovaní je dať žalobcovi to, čo by zarobil ak by nebol

diskriminovaný a zahŕňa základné odškodnenie a kompenzačné odškodnenie. Prostriedok

sanácie diskriminácie v odmeňovaní vo forme reštitučného nároku spĺňa kritéria

legitímneho očakávania, ktoré svojim charakterom zodpovedajú právu chránenému čl. 20

ods. 1 a Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Zákon, ktorý upravuje zákaz diskriminácie v zamestnaní (/

Slovenskej republiky) je v znení neskorších predpisov, ktorý

v ustanovení § 119a zakazuje odlišné odmeňovanie za rovnakú prácu alebo za prácu

rovnakej hodnoty.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva JUDr. M. S. podľa ,

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie, ,

Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového

protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 21 Charty

základných práv Európskej únie, , /

uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -34

z 19. 02. 2013 v časti potvrdzujúcej uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k.

-27 z 13. 11. 2012 porušené boli.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -34 z 19. 02. 2013

zrušuje a prikazuje Krajskému súdu v Bratislave vo veci znova konať a rozhodnúť.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti

nálezu nahradiť trovy konania JUDr. M. S. na účet právnej zástupkyne JUDr. T. P...“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb, ak

namietajú porušenie tam označených práv, ak o nich nerozhoduje iný súd. Predpokladmi

prípustnosti sťažnosti podľa citovaného ústavného článku je jednak tvrdenie sťažovateľky,

že označeným aktom verejnej moci došlo k porušeniu jej základného práva zaručeného

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou, a jednak neexistencia iného súdu,

ktorý tomuto právu môže pred uvedeným aktom verejnej moci poskytnúť (alebo už

poskytol) ochranu.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) môže ústavný

súd pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, na ktorého prerokovanie ústavný

súd nemá právomoc.

Ústavný súd už vo svojej judikatúre pripustil, že zastavenie konania bez zákonného

dôvodu môže predstavovať zásah do základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v [porov. , č. 185/2003 Zbierky nálezov a uznesení

ústavného súdu (ďalej len „Zb. ÚS“)]. Keďže podľa

Zb. súd nezastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v prípadoch, že žiada

zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona, mohlo by v prípade,

že je skutočne správny názor sťažovateľky, ísť v prerokúvanej veci skutočne o zastavenie

konania bez zákonných dôvodov.

V prerokúvanej veci rozhodovali súdy podľa ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý sa podporne použije aj na konanie o súdnych poplatkoch

( ). Ustanovenie potom pripúšťa

dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom. Z judikatúry všeobecných súdov (porov. napr. R 50/1997)

vyplýva, že za odňatie možnosti konať pred súdom sa považuje aj zastavenie konania

o návrhu účastníka kvôli nezaplateniu súdneho poplatku, hoci povinnosť účastníka takýto

súdny poplatok zaplatiť neexistuje. Dovolací súd vecne skúma, či na strane účastníka

skutočne existovala povinnosť daný súdny poplatok zaplatiť alebo nie. Ustanovenie § 243b

ods. 2 v spojení s potom poskytuje Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky ako dovolaciemu súdu účinné prostriedky, ktorými môže odstrániť negatívne

dôsledky zásahu do práv sťažovateľky v podobe zastavenia konania o jej návrhu kvôli

nezaplateniu súdneho poplatku.

Z uvedeného je zrejmé, že o porušení a ochrane základného práva sťažovateľky na

súdnu ochranu ( ), ku ktorému malo dôjsť zastavením konania o jej

žalobe napadnutým uznesením krajského súdu, mohol a mal podľa ustanovenia § 237

písm. f) a v súlade s rozhodovať iný (dovolací) súd, a to

na základe dovolania sťažovateľky. Právomoc tohto súdu však vylučuje, aby o nich mohol

rozhodovať ústavný súd (obdobne , č. ÚS, ale tiež

, ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namietala predovšetkým porušenie

svojho základného práva zaručeného v a práva podľa

dohovoru. Porušenie ostatných práv uvedených v petite sťažnosti sťažovateľka namietala

v podstate len ako dôsledok zastavenia konania kvôli nezaplateniu súdneho poplatku, teda

(akcesoricky) ako následok zásahu do práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

Podľa toho, čo už bolo uvedené, však mohol Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe

dovolania sťažovateľky tento zásah odstrániť zrušením napadnutého uznesenia krajského

súdu a vrátením veci na ďalšie konanie tomuto súdu, čím by sa bol odstránil aj zásah

do všetkých ďalších práv uvádzaných sťažovateľkou. Tieto závery platia primerane aj pre

všetky ostatné práva, ktorých porušenie sťažovateľka namietala v petite svojej sťažnosti.

Z uvedených dôvodov senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí sťažnosť pri jej

predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 1

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2013