Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 168/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2002 predbežne prerokoval sťažnosť R. M., bytom P., zastúpeného advokátom JUDr. J. S.,

Ž., ktorou namietal porušenie svojho práva na súdnu ochranu zakotveného v čl. 46 ods. 1

a 4 , práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upraveného v a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd konaním Okresného súdu v Prievidzi vo veci vedenej

pod sp. zn. a konaním Krajského súdu Trenčín vo veci vedenej pod sp. zn.

, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť R. M. v časti namietajúcej porušenie práva podľa a 4

Slovenskej republiky o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

2. Sťažnosť R. M. vo zvyšnej časti o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra

2002 doručená sťažnosť R. M., bytom P., (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. J. S., Ž.. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že navrhovateľ vidí porušenie

svojich práv v tom, že Okresný súd v Prievidzi (ďalej len „okresný súd“) rozhodol vo veci

až po viac ako siedmich rokoch od začatia konania, teda so zbytočnými prieťahmi, ako aj

v tvrdení o oneskorenom prerokovaní odvolania proti rozsudku okresného súdu č. k.

-229. Rovnako aj v konaní Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský

súd“) poukazuje na to, že dôsledne nepreskúmal, či sú splnené podmienky odvolacieho

konania a odvolacie konanie zastavil, čím došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu .

Ústavný súd je podľa (ďalej len

„ústava“) oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak

namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ústavný súd nie je oprávnený konať o sťažnosti,

ktorou fyzická osoba namieta porušenie svojich základných práv a slobôd, ak o ochrane

týchto práv je oprávnený rozhodovať všeobecný súd.

Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov tejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnou

zmluvou. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy,

ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (obdobne

napr. a ).

Pokiaľ ide o namietané porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4

, ústavný súd konštatuje, že v prípade, ak krajský súd zastavil konanie so

zdôvodnením, že aj napriek výzve neboli odstránené vady odvolania, alebo ako tvrdí

navrhovateľ, preto, lebo bolo podané oneskorene, a navrhovateľ je tej mienky, že neboli

dôvody pre zastavenie konania, tak sa svojich práv mohol domáhať dovolaním podľa § 236

a nasl. . Jedným z dovolacích dôvodov je aj skutočnosť, že

sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Ak sa

navrhovateľ domnieva, že v danom prípade nebol dôvod na zastavenie konania, pretože

odstránil nedostatky odvolania v zákonom stanovenej lehote, potom sa svojich práv mohol

domáhať v dovolacom konaní.

V súvislosti s namietaným porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ústavný súd vychádzajúc z doterajšej judikatúry

uviedol, že vzhľadom na to, že ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 poskytuje len vtedy, ak bola na

ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva došlo, alebo porušenie

v tomto čase trvalo (napr. , ), vo vzťahu k namietanému konaniu

uvedené predpoklady nie sú dané. Toto konanie bolo totiž právoplatne ukončené 1. októbra

2002 (tento dátum nadobudnutia právoplatnosti rozsudku č. k. -229 je uvedený

v sťažnosti), avšak o ochranu základného práva podľa článku 48 ods. 2 navrhovateľ

požiadal ústavný súd až 4. novembra 2002. Doterajšia judikatúra sa zakladá na téze, že

ústavný súd sa môže zaoberať prieťahmi, len ak konanie trvá v momente doručenia návrhu

ústavnému súdu.

Preto podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol ústavný

súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa sa k tomuto rozhodnutiu pripája odlišné

stanovisko sudcu Juraja Babjaka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2002