Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 67 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (74)723/383123.9e8da8.pdf
PDF · 155.38 KB
No categories available
6Cdo/155/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 155/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: JUDr. A. K., bývajúca
v B., proti ţalovanej: Slovenská republika – Národná rada Slovenskej republiky,
Bratislava, Námestie Alexandra Dubčeka 1, o určenie, že odmeňovanie žalobkyne je
v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, ktorá sa viedla na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 7 C 37/2007,
o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2011 sp.zn.
8 Co 34/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 29. decembra
2010 č.k. 7 C 37/2007-18 konanie zastavil a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov
konania. O zastavení konania rozhodol podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992“) majúc za to,
ţe ţalobkyňa napriek výzve súdu v určenej lehote nezaplatila súdny poplatok 4 733 €
vyrubený podľa poloţky 1 písm. a/ a b/ sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 28. februára 2011
sp.zn. 8 Co 34/2011 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a ţalobkyni nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania. Dospel k záveru, ţe odvolaním napadnuté rozhodnutie o zastavení
konania je správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.), keďţe ţalobkyňa nezaplatila súdom prvého stupňa
správne vyrubený súdny poplatok. Uviedol, ţe ţalobkyňa sa ţalobou domáhala určenia, ţe jej
odmeňovanie bolo v porovnaní s odmeňovaním sudcov uvedených v § 69 ods. 2 zákona
č. 358/2000 Z.z. v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a tieţ náhrady nemajetkovej
ujmy. V danej veci nešlo oslobodenie súdneho konania od súdneho poplatku v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1992, čoho sa ţalobkyňa neopodstatnene
domáhala. Dospel k záveru, ţe poplatok bol správne vyrubený podľa poloţky 1 písm. a/ a b/
sadzobníka súdnych poplatkov, keďţe poloţka 7b, určujúca súdny poplatok z návrhu
na začatie konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania
podľa osobitného zákona, ako aj bod 6 spoločných poznámok k poloţkám 1 a 2, upravujúci
spoplatnenie viacerých v ţalobe uplatnených nárokov, sa stali účinnými aţ 1. januára 2009.
Podľa prechodného ustanovenia § 18c ods. 6 k úpravám účinným od 1. januára 2009, kedy
nadobudol účinnosť zákon č. 465/2008 Z.z., za úkony navrhnuté alebo za konania začaté
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov,
ak ďalej nie je uvedené inak.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu ţalobkyňa podala dovolanie. Navrhla napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila
tým, ţe konanie odvolacieho súdu má vadu podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa ţalobkyne odvolací súd
nesprávne ustálil, ţe predmetné súdne konanie nie je oslobodené od súdneho poplatku
v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1992, pretoţe ţalobou sa domáha
ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Súdy si riadne neujasnili,
na základe akého právneho základu uplatnila svoje práva. Ţalobu pritom podala dňa 15. mája
2007, t.j. v čase, kedy sa v nej uplatnené nároky ešte nespoplatňovali. Poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 39/2007 z 29. marca
2007, podľa ktorého za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona č. 71/1992, sa
súdne poplatky nevyberajú, poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky
súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Podľa ţalobkyne odvolací súd pri prejednávaní jej
odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa bol povinný skúmať nielen to, či napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 71/1992, ale „mal
prihliadať aj na to, či s odkazom k § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. nie je daný dôvod
na prerušenie konania do doby, pokiaľ vo veci nebude rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ, o to
viac, ţe v obdobných prípadoch samotní navrhovatelia podnecovali tento postup.“ Podľa
ţalobkyne „rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o otázke, či vyrubený súdny poplatok (výška
súdneho poplatku 4 733 eur) nepredstavuje prekáţku v dostupnosti súdnej ochrany [...] a teda
práva na spravodlivý proces má v tomto konaní zásadný význam.“ V závere svojho dovolania
ţalobkyňa odporuje záveru odvolacieho súdu ohľadne spoplatnenia viacerých v ţalobe
uplatnených nárokov. Tvrdí, ţe nebolo správne vyrúbenie súdneho poplatku jednou sumou,
hoci išlo o dva samostatné nároky, ktoré sa spoplatňovali samostatne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorá má právnické vzdelanie
a v dovolacom konaní teda nemusí byť zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný, keďţe podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno
napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Podľa § 239 ods. 1 O.s.p.
dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Ţalobkyňa napadla dovolaním uznesenie, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených
v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné. Prípustnosť podaného
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Vzhľadom na to by dovolanie ţalobkyne
mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád
Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ so zreteľom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.
dovolací súd preto skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietala; ich
existencia v dovolacom konaní nevyšla ani najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto
ustanovení nemoţno vyvodiť.
Ţalobkyňa namieta, ţe v konaní jej postupom súdu bola odňatá moţnosť pred súdom
konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Za taký postup judikatúra povaţuje procesný postup súdu
priečiaci sa zákonu, ktorým sa účastníkovi znemoţňuje realizácia procesných oprávnení
účastníka občianskeho súdneho konania priznaných mu za účelom uplatnenia a ochrany jeho
práv. O odňatie moţnosti účastníka konania konať pred súdom v zmysle uvedeného ide tieţ
v prípade procesného postupu súdu, ktorý zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho
poplatku z návrhu na začatie konania (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) napriek
tomu, ţe poplatník bol od platenia súdneho poplatku oslobodený (viď R 50/1997). Vzhľadom
na uvedené, bolo predmetom prieskumnej činnosti dovolacieho súdu posúdenie, či konanie
začaté na základe ţaloby ţalobkyne bolo či nebolo oslobodené od súdneho poplatku.
Dovolateľka opiera dôvody svojho dovolania o tvrdenie, ţe a) súdne konanie o jej
ţalobe je oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č.71/1992 a tieţ
o tvrdenie, ţe b) jej ţalobou vyvolané konanie vôbec nebolo v čase jej podania uvedené
v sadzobníku súdnych poplatkov a preto sa v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 39/2007 z 29. marca 2007 súdny poplatok, keďţe
poplatková povinnosť vôbec nevznikla a analogické určenie výšky súdneho poplatku
neprichádzala do úvahy, vybraný nemal byť, a naostatok vytýka odvolaciemu súdu, ţe
c) neskúmal „či s odkazom k § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. nie je daný dôvod na prerušenie
konania do doby, pokiaľ vo veci nebude rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ“, pretoţe
„rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o otázke, či vyrubený súdny poplatok (výška súdneho
poplatku 4 733 eur) nepredstavuje prekáţku v dostupnosti súdnej ochrany [...] a teda práva
na spravodlivý proces, má v tomto konaní zásadný význam“.
Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe vyššie uvedené skutočnosti,
z ktorých ţalobkyňa vyvodzuje, ţe postupom súdov jej bola odňatá moţnosť konať
pred súdom, nie sú opodstatnené.
Ad a) Ţalobkyňa predovšetkým tvrdí, ţe konanie o jej ţalobe je oslobodené
od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. j/ zákona č.71/1992. Robí tak ale nedôvodne.
Podľa § 4 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1992 od poplatku je oslobodené súdne konanie
vo veciach ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Oslobodenie od súdnych poplatkov v konaniach o ochrane pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy, realizované novelou zákona č. 71/1992 vykonanou zákonom
č. 531/2003 Z.z. (vtedy ešte pod písm. k/ vyššie citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 zákona),
mal svoj dôvod v novej úprave konania podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku, zaradenej do tohto procesného predpisu novelou vykonanou zákonom č. 424/2002
Z.z., teda konania vykonávaného v rámci správneho súdnictva, a nie sporového konania
vedeného vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného
zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)
v znení neskorších predpisov, o aké konanie, ako to vyplýva z obsahu ţaloby,
v preskúmavanej právnej veci nepochybne išlo.
V nadväznosti na vyššie uvedené dovolací súd v tejto časti dôvodov dovolania
uzatvára, ţe sa na konanie začaté na základe ţaloby ţalobkyne nevzťahuje oslobodenie
od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1992.
Ad b) Dovolací súd nepovaţuje za dôvodnú ani argumentáciu ţalobkyne, ţe jej ţaloba
nemala byť vôbec spoplatnená, keďţe v čase jej podania konanie vo veciach súvisiacich
s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona nebolo v sadzobníku
súdnych poplatkov uvedené.
Skutočnosť, ţe v čase podania ţaloby konanie vedené vo veciach súvisiacich
s porušením zásady rovnakého zaobchádzania nebolo uvedené v sadzobníku súdnych
poplatkov pod osobitnou poloţkou súdnych poplatkov, neznamenala, ţe sa súdny poplatok za
také konanie pred 1. januárom 2009 (kedy nadobudol účinnosť čl. XIII. zákona č. 465/2008
Z.z., ktorý v prílohe sadzobníka súdnych poplatkov za poloţku 7c vloţil poloţku 7d)
nevyberal; ten sa do 31. decembra 2008 vyberal podľa poloţky 1 (určujúcej súdny poplatok
v prípadoch, ţe pre poplatok nebola ustanovená osobitná sadzba).
Argumentácia dovolateľky závermi rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4 Cdo 39/2007 z 29. marca 2007 v tejto súvislosti je neprimeraná, lebo tie vychádzajú
z celkom inej poplatkovej situácie.
Keďţe sa na konanie začaté na základe ţaloby ţalobkyne nevzťahovalo oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1992 a súdny
poplatok bol správne vyrubený podľa poloţky 1 sadzobníka súdnych poplatkov, postupoval
súd prvého stupňa v súlade so zákonom pokiaľ konanie zastavil z dôvodu, ţe ţalobkyňa
napriek súdnej výzve a poučeniu nezaplatila súdny poplatok splatný podaním ţaloby; rovnako
postupoval v súlade so zákonom odvolací súd, ktorý rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.
Zákonu zodpovedajúci postup súdov oboch niţších stupňov nemohol mať za následok odňatie
moţnosti navrhovateľa konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Ad c) Pokiaľ ţalobkyňa vytýka odvolaciemu súdu, ţe neskúmal „či s odkazom k § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. nie je daný dôvod na prerušenie konania do doby, pokiaľ vo veci nebude
rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ“, pretoţe „rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o otázke, či
vyrubený súdny poplatok (výška súdneho poplatku 4 733 eur) nepredstavuje prekáţku
v dostupnosti súdnej ochrany [...] a teda práva na spravodlivý proces, má v tomto konaní
zásadný význam“, dovolací súd iba stručne poznamenáva, ţe cieľom prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy
o zaloţení Európskeho spoločenstva) je zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu
komunitárneho práva, a nie riešenie konkrétnych sporov, ktoré sú v kompetencii
vnútroštátnych súdov a ani posudzovanie súladu vnútroštátneho práva s právom
komunitárnym. Posúdenie otázky, či zastavením konania z dôvodu nezaplatenia súdneho
poplatku sa účastníkovi neodňala moţnosť konať pred súdom, nie je súčasťou výkladu
a aplikácie komunitárneho práva, ale výhradne práva vnútroštátneho, na ktoré je v danej
právnej veci kompetentný dovolací súd.
Z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne
nemoţno vyvodiť z § 237 a § 239 O.s.p., a preto jej mimoriadny opravný prostriedok
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. marca 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová