Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/244/2013

Identifikačné číslo spisu: 4212216482 Dátum vydania rozhodnutia: 27.04.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Soňa Mesiarkinová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:4212216482.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom v Piešťanoch, Teplická č. 7434/147, právne zastúpeného spoločnosťou ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Justičná 9, IČO: 36 789 615, v mene ktorej koná advokát Mgr. Tomáš Rašovský, proti žalovanej B. E., bývajúcej v K., o zaplatenie 672,41 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. októbra 2012 sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 31. októbra 2012 sp.zn. , a uznesenie Okresného súdu Komárno zo 14. septembra 2012 č.k. -26, z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Komárno na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Okresný súd Komárno uznesením zo 14. septembra 2012 č.k. -26 konanie o zaplatenie istiny vo výške 672,41 eur s 0,025 % úrokom z omeškania denne zo sumy 672,41 eur od 11. augusta 2012 do zaplatenia a o zaplatenie kapitalizovaného denného úroku z omeškania vo výške 66,58 eur zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania a žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 33,37 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca zaplatil súdny poplatok len zo sumy 627,41 eur označenej ako istina, súd ho vyzval na doplatenie súdneho poplatku za návrh v časti, kde sa domáha zaplatenia sumy 66,58 eur z titulu kapitalizovaného úroku z omeškania a to pod následkom zastavenia konania. Bol toho názoru, že aj tento nárok, keďže bol žalobcom vyčíslený konkrétnou sumou, je v zmysle poznámky pod číslom 6 k položke 1 sadzobníka o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,,) samostatným predmetom poplatkového úkonu a je potrebné ho zahrnúť do základu poplatku v súlade s cit. zákona. Žalobca doplatok súdneho poplatku nezaplatil napriek poučeniu o následkoch jeho nezaplatenia, preto súd konanie podľa zastavil.

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcu uznesením z 31. októbra 2012 sp.zn. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne ( ) a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd uviedol, že postup a rozhodnutie okresného súdu boli

správne s poukazom na ustanovenie , pretože žalobca vyčíslil príslušenstvo pohľadávky v čase začatia konania pevnou sumou, ktorá sa zahŕňa do základu pre výpočet súdneho poplatku za poplatkový úkon. Keďže žalobca doplatok súdneho poplatku nezaplatil napriek výzve a poučeniu súdu, súd prvého stupňa správne konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj ,,dovolateľ,,), prípustnosť ktorého vyvodzoval z Dovolanie doplnil následne podaniami z 11. októbra 2013 a zo 16. januára 2014. Odňatie možnosti konať videl dovolateľ v tom, že súdy nižšieho stupňa zastavili konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, hoci pre takýto záver neboli dané dôvody, čím mu zabránili, aby jeho žalobný nárok bol posudzovaný meritórne. Ako základ poplatku mala byť v konaní použitá suma istiny, pričom takto určený súdny poplatok žalobca uhradil. V tejto súvislosti žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdmi ( ). Za nesprávny považoval právny názor súdov, že kapitalizované príslušenstvo pohľadávky je samostatným peňažným nárokom, ktorý musí byť zahrnutý do základu pre výpočet súdneho poplatku. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. mája 2008 sp.zn. tvrdil, že príslušenstvo sa zahŕňa do základu poplatku len vtedy, ak je predmetom samostatného súdneho konania. Kapitalizovaný úrok teda nie je samostatným nárokom, ale len príslušenstvom nároku. V doplňujúcich podaniach poukázal žalobca na odlišný postup iných súdov v obdobných veciach ako aj na postup samotného Okresného súdu Komárno, ktoré upustilo od vyrubovania súdnych poplatkov v obdobných veciach. Z týchto dôvodov žiadal, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutia oboch súdov nižšieho stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil výrok súdu prvého stupňa o zastavení konania, nevykazuje znaky žiadneho z uznesení uvedených v a , proti ktorým je dovolanie prípustné. Prípustnosť podaného dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na znenie ustanovenia druhá veta je dovolací súd povinný vždy skúmať, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle ( v znení účinnom do 31. decembra 2014 ). Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Žalobca procesné vady konania v zmysle až e/ a nenamietal; a ich existencia v dovolacom konaní nevyšla ani najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Žalobca v dovolaní výslovne namietal, že v konaní mu postupom súdov bola odňatá možnosť konať ( ), pretože súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh, hoci ho riadne uhradil, čím mu odňal právo na súdnu ochranu.

S prihliadnutím na túto námietku sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľovi nebola v konaní odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle Za taký postup judikatúra považuje procesný postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania priznaných mu za účelom uplatnenia a ochrany jeho práv. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Podľa , každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva n a nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s ). Aj v prípade rozhodnutí súdu vo veciach týkajúcich sa súdnych poplatkov môže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, avšak len za podmienky, ak v dôsledku takéhoto rozhodnutia dôjde k odopretiu prístupu účastníka k súdu garantovaného Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a pokiaľ takéto rozhodnutie súdu je v priamej príčinnej súvislosti s tým, že sa účastníkovi znemožní domáhať sa ochrany svojich práv na súde. V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky o odňatie možnosti účastníka konania konať pred súdom v zmysle uvedeného ide tiež v prípade nesprávneho procesného postupu súdu, ktorý zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku z návrhu na začatie konania ( ) napriek tomu, že preto nebol zákonný dôvod (R 50/1997, , ) a tým odoprel účastníkovi právo na súdnu ochranu. Vzhľadom na uvedené, bolo predmetom prieskumnej činnosti dovolacieho súdu posúdenie, či bol súdny poplatok za návrh v prejednávanej veci vyrubený v súlade s ustanoveniami respektíve či bol správne určený základ súdneho poplatku za návrh v zmysle . Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí súdov nižšieho stupňa dovolací súd dospel k záveru, že potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu a s ním súvisiace rozhodnutie okresného súdu nemôžu obstáť z pohľadu svojej zákonnosti a splnenia podmienok stanovených ustanovením pre zastavenie konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.

Podľa , súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

V zmysle , , sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku

percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

V zmysle veta prvá , pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu.

V zmysle , cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu.

V odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní. To platí i pre dovolanie. ( )

Z ustanovenia v spojení s vyplýva, že základom poplatku v prípade žalobného návrhu je cena predmetu poplatkového úkonu, t.j. hodnota nároku uplatňovaného v súdnom konaní (hodnota predmetu sporu). Na odsek 1 ustanovenia následne nadväzuje odsek 2, ktorý ho dopĺňa v tom zmysle, že pokiaľ sa v súdnom konaní okrem istiny (základu poplatku) žalobca domáha aj jej príslušenstva ( ), potom sa cena príslušenstva zahrnie do základu súdneho poplatku len v tom prípade, ak sa príslušenstvo stane v priebehu tohto súdneho konania v procesnom zmysle slova ,,samostatným predmetom poplatkového úkonu,,. S ohľadom na vymedzenie pojmu ( ) by tomu tak bolo vtedy, ak by niektorí z účastníkov napadol opravným prostriedkom iba výrok súdu týkajúci sa výlučne len príslušenstva pohľadávky nie však istiny. Inými slovami, vždy keď je predmetom konania pohľadávka, od ktorej žalobca odvodzuje nárok na príslušenstvo, základom poplatku bude len hodnota tejto pohľadávky bez ohľadu nato ako žalobca špecifikuje jej príslušenstvo. V danom prípade je teda z pohľadu poplatkovej povinnosti žalobcu úplne irelevantné, či v žalobnom petite úroky špecifikuje uvedením konkrétnej čiastky ( úroky kapitalizované za určité časové obdobie), ako tomu bolo v prejednávanej veci, alebo ich vymedzí percentuálne vo vzťahu k výške pohľadávky od konkrétneho dátumu do doby zaplatenia (teda za časovo neurčité obdobie). Dôležité je len to, že sa žalobca domáha v konaní priznania pohľadávky a že priznanie úrokov z omeškania sa nestalo samostatným predmetom poplatkového úkonu.

Z obsahu žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia istiny v sume 672,41 eur z titulu úverovej zmluvy a jej príslušenstva. Rozsah poplatkovej povinnosti žalobcu tak zodpovedal sume 672,41 eura, čo bol základ pre určenie výšky súdneho poplatku v zmysle , podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka. Žalobca súdny poplatok zodpovedajúci takto vymedzenej poplatkovej povinnosti, t.j. 40 eur zaplatil a splnil si tak svoju poplatkovú povinnosť v plnom rozsahu. Pokiaľ teda okresný súd dovyrubil žalobcovi súdny poplatok za návrh tak, že doň zahrnul aj hodnotu kapitalizovaného denného úroku z omeškania, urobil tak nesprávne a neboli splnené zákonné dôvody pre zastavenie konania v zmysle .

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že žalobca dôvodne namietal, že rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie okresného súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku vyrubeného vo výške odporujúcej zákonu, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Najvyšší súd preto dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre z 31. októbra 2012 sp.zn. zrušil a keďže rovnakou vadou je postihnuté aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, zrušil aj uznesenie Okresného súdu Komárno zo 14. septembra 2012 č.k. -26 a vec vrátil Okresnému súdu Komárno na ďalšie konanie ( a ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.