Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 440/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., Nicosia – Cyprus, zastúpenej advokátom

JUDr. P. K., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k.

-406 z 22. júna 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti S. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. septembra 2012 doručená sťažnosť spoločnosti S. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách

aj „navrhovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) uznesením Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -406 z 22. júna 2012.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka sa

návrhom na začatie konania podaným okresnému súdu 19. januára 2009 domáhala „proti

odporcovi: S. náhrady škody vo výške 17.478.199,14 EUR s príslušenstvom spôsobenej pri

výkone verejnej moci nezákonnými rozhodnutiami“. Okresný súd napadnutým uznesením

sp. zn. z 22. júna 2012 uložil sťažovateľke „povinnosť zložiť preddavok na

trovy konania vo výške 873.909,96 EUR...“ (po vykonanom dokazovaní aplikujúc

ustanovenia „..., ... a ... “, pozn.).

3. Sťažovateľka namietala, že okresný súd predmetným rozhodnutím porušil jej

základné právo na súdnu ochranu podľa , keď jej „povinnosť uložil...

postupom podľa “, pričom „... vôbec nevyhodnocoval otázku či u navrhovateľa

sú alebo nie sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov... nijako sa

nezaoberal majetkovými pomermi navrhovateľa... neposudzoval otázku existencie

podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov pre účely aplikácie ...

nezaoberal sa otázkou, či právne pomery navrhovateľa možno, alebo nemožno usporiadať

v konkurznom konaní...“.

4. Sťažovateľka navrhla („žiadala“), aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej

základného práva na súdnu ochranu podľa uznesením okresného súdu

sp. zn. z 22. júna 2012, toto uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súčasne žiadala o odloženie vykonateľnosti predmetného uznesenia.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podstatou námietok sťažovateľky sú právne závery okresného súdu pri

posudzovaní spĺňania predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov (pre účely

„ “), s ktorým sťažovateľka nesúhlasí (pozri bod 3).

7. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje. Zmyslom a účelom

uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci

nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú

povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie

tých práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov [ďalej len „“ (, )]. Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

8. Sťažnosť ústavnému súdu možno podať len vtedy, keď boli pred jej podaním

vyčerpané všetky prostriedky, ktoré zákon na ochranu práv poskytuje. Takým prostriedkom

sa podľa ustanovenia rozumie riadny opravný prostriedok,

mimoriadny opravný prostriedok, vyjmúc návrh na obnovu konania a iný právny

prostriedok, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd poskytuje.

9. V danom prípade je potrebné sťažnosť považovať za predčasnú, a teda

neprípustnú, pretože smeruje proti rozhodnutiu okresného súdu procesnej povahy, ktoré

nemá charakter rozhodnutia „konečného“. V okolnostiach danej veci by k eventuálnemu

porušeniu sťažovateľom označených práv v materiálnom slova zmysle na základe jeho

nosných dôvodov mohlo dôjsť napr. až v prípade, ak by označený porušovateľ (všeobecný

súd) na základe nezloženia stanoveného preddavku na trovy konania zastavil konanie

( in fine v znení neskorších

zmien) a následne by prebehlo pre sťažovateľa neúspešné opravné konanie pred

všeobecnými súdmi, v rámci ktorého by sťažovateľ namietal nosnými dôvodmi tejto

sťažnosti. Konanie vo veci samej bude pokračovať na okresnom súde. Až po jeho ukončení

a vydaní rozhodnutia okresným súdom, resp. krajským súdom vo veci samej (ako aj po

prípadnom využití možnosti podať mimoriadne opravné prostriedky) bude mať

sťažovateľka možnosť uplatniť ochranu svojich práv podaním sťažnosti ústavnému súdu.

10. Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25

ods. 2 , pretože v danom štádiu súdneho prejednania veci nie je

daná jeho právomoc na prerokovanie veci (o ktorej bude ďalej konať okresný súd).

11. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd nezaoberal

ďalšími návrhmi sťažovateľky.

12. Podľa k rozhodnutiu pripája odlišné

stanovisko sudca Milan Ľalík.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012