Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 375/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Mgr. Tomášom Michnicom, advokátom, Na priekope 174/13, Žilina, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. februára 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa a 3 (ďalej len „“) a svojho práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie, ako aj uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo 6. decembra 2012, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo 6. februára 2020, uznesenie Štátneho notárstva Púchov sp. zn. D/51/55 z 10. mája 1956, ako aj záznam uznesenia štátneho notárstva realizovaný na základe žiadosti zrušenia zápisu tohto uznesenia do katastra nehnuteľností. Tiež navrhuje prikázať okresnému vo veci znovu konať a rozhodnúť, priznať mu finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur a trovy konania.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd uznesením č. k. -54 zo 6. decembra 2012 zamietol návrh sťažovateľa na zabezpečenie dedičstva a konanie zastavil. Predmetné rozhodnutie potvrdil krajský súd uznesením č. k. 17CoD/l 1/2019-225 zo 6. februára 2020. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol.

3. Z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že dovolací súd nezistil žiadne vady, ktoré by boli spôsobilé ukrátiť dovolateľa na jeho procesných právach a založiť tak prípustnosť dovolania. Podľa sťažovateľa je nesprávne konštatovanie dovolacieho súdu, že „... navrhovateľom namietaná pravosť podpisu dedičky na doručenke k uzneseniu Štátneho notárstva v Púchove D 51/55-19, tak nebola spôsobilá spochybniť danosť riadneho doručenia predmetného uznesenia.“.

4. Nezákonným postupom, nedostatočným skúmaním a absentujúcim odôvodnením okresný súd, odvolací súd a následne aj dovolací súd nesprávne konštatovali, že vyznačená doložka právoplatnosti na uznesení štátneho notárstva je dôvodom zamietnutia návrhu na pokračovanie v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 51/55 pre prekážku veci rozsúdenej.

5. Sťažovateľovi bolo odňaté jeho zákonné právo na prejednanie veci pred nestranným a nezávislým súdom, pretože mu nebolo umožnené predkladať dôkazy na preukázanie odôvodnenosti jeho tvrdení, ktoré zásadným spôsobom súvisia s prejednávanou vecou a sú v jeho prospech. Sťažovateľ opakovane upozornil okresný súd, že podpis na doručenke uznesenia štátneho notárstva je diametrálne odlišný od vlastnoručného podpisu jeho právnej predchodkyne – dedičky . Okresný súd ani raz nespochybnil toto tvrdenie sťažovateľa a nežiadal, aby zabezpečil znalecký posudok na preukázanie svojich tvrdení.

6. Rozhodujúcou je podľa sťažovateľa skutočnosť, či uznesenie štátneho notárstva bolo doručené dedičke , čo z dôkazov založených v spise nevyplýva, a preto má okresný súd pokračovať v dedičskom konaní po . Uvedené rozhodnutie nebolo sťažovateľovi ani jeho právnej predchodkyni riadne doručené, preto nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Dovolací súd neprihliadol na argumentáciu sťažovateľa týkajúcu sa spornosti podpisov, ale jednoznačne potvrdil rozhodnutia súdov nižšej inštancie. Princíp právnej istoty, o ktorý sa dovolací súd opiera, rozhodne nedovoľuje dodatočne a napriek pochybnostiam priznať právoplatnosť rozhodnutiu, ktoré nebolo preukázateľne doručené, i keď uplynulo dlhé časové obdobie.

7. Uznesenie štátneho notárstva nebolo zapísané ani v pozemkovej knihe, ani v katastri nehnuteľností, žiaden z dedičov ho neakceptoval – všetky dedičky pokračovali v užívaní dedičských podielov na zdedených nehnuteľnostiach tak, ako ich rozdelila za svojho života poručiteľka, avšak z dôvodu právneho nevedomia predmetné rozdelenie nebolo riadne úradne zaevidované.

8. Prvostupňový súd, odvolací súd a následne dovolací súd nesprávne interpretovali návrh sťažovateľa na „prededenie“ špecifikovaných nehnuteľností ako druhý návrh na rozhodnutie v tej istej veci (tvoriaci prekážku res iudicata), pričom s ohľadom na obsah spisu a skutočnosti, ktoré vyšli pri skúmaní rozhodnutia najavo, ho mali posúdiť ako návrh na pokračovanie v konaní sp. zn. D 51/55.

9. Sťažovateľ tiež spochybňuje zistený majetok poručiteľky v dedičskom konaní, keďže konajúce orgány nevzali do úvahy darovanie (v r. 1941) polovice jej podielov na nehnuteľnostiach svojej dcére . Dôsledkom tiež bolo, že pri určovaní dedičských podielov príslušný orgán nevzal do úvahy, že veci získané od poručiteľky darovaním počas života poručiteľky sa odpočítavajú od podielu, ktorý pripadá na tohto dediča. Predmetom dedičstva nemal byť „poľnohospodársky

podnik“, lebo jeho existencia nebola dostatočne preukázaná. V skutočnosti išlo o podiely na nehnuteľnostiach a hnuteľné veci, ktoré netvorili „poľnohospodársky podnik“ poručiteľky, ale ktoré mali medzi sebou rozdelené dedičky poručiteľky ešte za jej života podľa jej vôle a ktoré užívali. Z dôvodu nesprávneho záveru o tejto predbežnej otázke bol aplikovaný aj nesprávny právny predpis o dedení „poľnohospodárskeho podniku“, pričom správne mal byť aplikovaný právny predpis účinný pre dedenie spoluvlastníckych podielov na predmetných parcelách.

10. Sťažovateľ tiež poukazuje na samotnú dĺžku súdneho konania, ktoré je podľa jeho názoru neprimerane dlhé.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

11. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a preskúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje zákonom ustanovené náležitosti a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

12. Ústavný súd zdôrazňuje, že v ústave a má presne definované právomoci, ktorých uplatnenie je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a ).

13. Odôvodnenie návrhu je podľa zákonom ustanovenou podmienkou konania pred ústavným súdom. Podľa ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak neustanovuje inak. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už formuloval právny názor (pozri napr. , ), podľa ktorého má nedostatok odôvodnenia ústavnej sťažnosti (alebo jej časti) významné procesné dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Takto formulovaná požiadavka odzrkadľuje potrebu dôsledného odlíšenia úlohy ústavného súdu od úloh iných orgánov verejnej moci (predovšetkým všeobecných súdov). Kým všeobecné súdy prioritne chránia subjektívne práva fyzických osôb a právnických osôb plynúce zo zákonných, prípadne od zákona odvodených právnych predpisov, vice versa ústavný súd je v konaní podľa povolaný na ochranu tých subjektívnych práv, ktoré sú ako základné práva a slobody zakotvené v ústave alebo v kvalifikovaných medzinárodných zmluvách (, č. 63/2017 ZNaU). Ústavná sťažnosť nemôže byť naformulovaná nedostatočne a neurčito a vytvárať tak priestor pre dohady a dedukcie (, , , ). Nepostačuje preto akékoľvek odôvodnenie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ale tento musí byť odôvodnený kvalifikovane, t. j. musí obsahovať odôvodnenie, ktoré spĺňa ústavnoprávne požiadavky (m. m , , a i.), čo v prípade ústavnej sťažnosti sťažovateľa napriek kvalifikovanému právnemu zastúpeniu absentuje.

14. V súlade s petitom formulovaným sťažovateľom je podstatou ústavnej sťažnosti porušenie práva na spravodlivý proces ( a 3 a dohovoru) uznesením najvyššieho súdu o zamietnutí dovolania. Sťažovateľ však neprehľadne a bez jasného rozlíšenia smeruje svoje sťažnostné námietky proti všetkým konajúcim súdom v jeho dedičskej veci. Jadrom jeho argumentácie sú všeobecné výhrady voči preňho nepriaznivému výsledku súdneho konania a jeho dôvodu, ktorý má súvislosť so skúmaním pravosti podpisu jednej z dedičiek (právnej predchodkyne sťažovateľa) na doručenke preukazujúcej riadne doručenie uznesenia štátneho notárstva, ktoré preto nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a nemôže tak byť ani prekážkou res iudicata v konaní o návrhu sťažovateľa na zabezpečenie dedičstva po poručiteľke. V odôvodnení sťažnosti absentuje adresná kritika záverov najvyššieho súdu podľa konkrétneho obsahu jeho odôvodnenia v kontexte uplatnených dovolacích námietok, ktoré sťažovateľ nijako nešpecifikuje, vrátane dôvodu ich prípustnosti podľa (ďalej len „“). Sťažovateľ teda nenamieta žiadne konkrétne skutočnosti ani žiaden konkrétny záver, ktorý by odôvodňoval neústavnosť uznesenia najvyššieho súdu, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako ústavne relevantný.

15. Rozsah nedostatkov odôvodnenia ústavnej sťažnosti je taký, že ústavný súd nemal priestor na to, aby svojím zásahom (či už vo forme výzvy na doplnenie ústavnej sťažnosti, alebo vlastnou aktivitou) odstránil tieto nedostatky ústavnej sťažnosti. Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa týkalo najmä esenciálnych obsahových náležitostí ústavnej sťažnosti (nedostatočného odôvodnenia a petitu), teda podstaty ústavnej sťažnosti, ústavný súd sťažovateľa nevyzýval na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti (m. m. , ). Označené nedostatky zákonom ustanovených náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti, na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

16. Ústavný súd v konaní podľa nemá ex offo prieskumnú právomoc, t. j. nemá oprávnenie bez relevantnej námietky sťažovateľa an bloc preskúmavať napádané rozhodnutie a iniciatívne vyhľadávať prípadné ústavne neudržateľné pochybenia. Inými slovami, tvrdenie sťažovateľa bez jeho konkretizácie v interakcii s napádaným rozhodnutím nepostačuje na meritórne konštatovanie o porušení sťažovateľom označených práv a slobôd (). Z tohto dôvodu ústavná sťažnosť sťažovateľa nespĺňa všeobecnú zákonom predpísanú náležitosť odôvodnenia návrhu podľa a osobitnú náležitosť ústavnej sťažnosti ustanovenú v .

17. Uvedené vedie ústavný súd k záveru o nutnosti odmietnuť ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.

18. Ako obiter dictum ústavný súd uvádza, že z pripojeného uznesenia najvyššieho súdu zistil, že právny záver najvyššieho súdu o nedôvodnosti dovolania je zdôvodnený vecne a ústavne udržateľným spôsobom. Sťažovateľom namietanú vadu podľa spočívajúcu v absencii procesnej subjektivity posúdil najvyšší súd ako neodôvodnenú pre chýbajúcu dovolaciu argumentáciu a namietanú vadu zmätočnosti podľa najvyšší súd nezistil (body 14 až 17.3 odôvodnenia), poukazujúc predovšetkým na skutočnosť, že majetok, ktorý sťažovateľ navrhoval opätovne prejednať, už bol právoplatne prejednaný v dedičskom konaní vedenom Štátnym notárstvom Púchov pod sp. zn. D 51/55, a preto sa nemôže prejednávať znova.

Sťažovateľom namietanú pravosť podpisu dedičky (jeho právnej predchodkyne) založenú len na poukaze na rozdielnosť podpisov na doručenke uznesenia štátneho notárstva (50 rokov od jeho vydania a doručovania) oproti jej podpisu na iných listinách, keď je výsledok dedičského konania známy desaťročia, najvyšší súd neposúdil ako relevantnú námietku, ktorá je spôsobilá bez ďalšieho spochybniť riadne doručenie. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu tak odpovedá na zásadné námietky sťažovateľa, a teda nevykazuje znaky arbitrárnosti.

19. Sťažovateľ v petite sťažnosti navrhuje aj zrušenie všetkých rozhodnutí konajúcich súdov vo svojej dedičskej veci vrátane pôvodného uznesenia štátneho notárstva, vo vzťahu ku ktorým sa v petite ústavnej sťažnosti nedomáha vyslovenia porušenia žiadnych práv, teda ústavná sťažnosť sa v jej relevantnom výsledku týchto porušiteľov nedotýka. Aj v prípade správnej formulácie petitu sťažnosti by išlo o dôvod jej odmietnutia v tejto časti pre neprípustnosť podľa v spojení s a (prvá alternatíva) (relevantné námietky sťažovateľa riešil v konečnom dôsledku najvyšší súd, preto ústavný súd rozhodnutia súdov nižších inštancií a akty výkonu pôsobnosti štátneho notárstva v konaní o ústavnej sťažnosti preskúmať nemohol).

20. Vzhľadom na uvedené ani v prípade, ak by ústavná sťažnosť sťažovateľa spĺňala všetky zákonom ustanovené náležitosti, neprinieslo by to pre sťažovateľa vecne iný výsledok.

21. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2026

Libor Duľa

predseda senátu