Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 98 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (103)I. ÚS 351/2019
PDF · 445.79 KB
No categories available
I. ÚS 351/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra
2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Gabrielom Blehom,
Ladislava Dérera 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa
čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Centra právnej pomoci, kancelárie
Bratislava a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 S 200/2016 zo 7. septembra
2017 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť , , o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2019
doručená ústavná sťažnosť , , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Gabrielom Blehom,
ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Centra právnej pomoci,
kancelárie Bratislava (ďalej len „Centrum právnej pomoci“) a rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 S 200/2016 zo 7. septembra 2017.
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je stranou konania vo viacerých
občianskoprávnych a trestnoprávnych konaniach. V jeseni roku 2015 preto prišiel do Centra
právnej pomoci, aby mu ustanovili právnych zástupcov na zastupovanie v týchto súdnych
konaniach. Centrum právnej pomoci mu siedmimi rozhodnutiami v októbri 2015 (sp. zn.
11444/2015-KaBA z 22. októbra 2015, sp. zn. 11443/2015-KaBA z 22. októbra 2015,
sp. zn. 11446/2015-KaBA zo 14. októbra 2015, sp. zn. 11445/2015-KaBA z 21. októbra
2015, sp. zn. 11448/2015-KaBA zo 14. októbra 2015, sp. zn. 11452/2015-KaBA
z 22. októbra 2015 a sp. zn. 11453/2015-KaBA z 21. októbra 2015 – predmetné rozhodnutia
pripojil sťažovateľ ako prílohu svojej ústavnej sťažnosti, pozn.) priznalo nárok
na poskytovanie právnej pomoci a určilo mu advokáta JUDr. Ľudovíta Havrana. Sťažovateľ
bol pobúrený tým, že všetky jeho prípady pridelilo Centrum právnej pomoci jednému
advokátovi, očakával totiž, že ich rozdelí medzi viacerých advokátov, pretože podľa neho
išlo o veľmi komplikované prípady. Po komunikácii so sťažovateľom pridelený advokát
„... rozhodol cele toto pridelenie neprebrat, nevyckal lehotu 3 mesiace určenej na dohodu
medzi klientom a advokátom, len zbrklo konal a napísal do CPP, ze ja mu neposkytujem
sucinnost.“. Sťažovateľ ďalej uviedol, že po unáhlenom vyjadrení ustanoveného advokáta
mu „... vtedajšia manažérka centra Dr. Kubovicova odňala jeho a zároveň mi zabranila
tomu, aby som na dane prípady nemal uz doživotne prideleného dalsieho advokata.“.
Sťažovateľ ďalej tvrdí, že proti tomuto bližšie nešpecifikovanému rozhodnutiu sa chcel
odvolať, ale zamestnankyňa Centra právnej pomoci mu poradila, aby to nerobil. Podľa
sťažovateľa táto zamestnankyňa «zlomyselne dobre vedela, ze ja tu moznost sa odvolat
do 2 mesiacov premlčím a tak sa aj stalo. Toto som vysvetloval potom v správnej žalobe
voči nim, oni sa však vyjadrovali v rozsudku len k môjmu druhotnému neprideleniu
po zavedení na jar 2016, nevyjadrili sa k prvotnému môjmu konaniu ale k sekundárnemu
duplicitnému, bez brania do úvahy okolnosti podvodu dotyčnej (vid. dalej). Následne som
po opätovnom podaní (február 2016) rovnakých žiadosti dostal rozhodnutie od CPP
s podpisom manažérky centra p. Dr. Kubovicovej s tym, ze sa jedna uz o moje „duplicitne
konania“ v rovnakej predošle zamietnutej veci...».
3. Sťažovateľ podal aj správnu žalobu na krajskom súde, ktorý sa ale nezaoberal
podvodným konaním zamestnankyne Centra právnej pomoci. Podľa sťažovateľa «krajsky
sud vo svojom rozsudku sa vyjadril k CPP v tom zmysle, ze moje duplicitne podania
v rovnakých veciach uz nemuseli doživotne akceptovat, avšak sa nevyjadril k skutku
podvodnej pracovníčky CPP „ci ma mohla ona podviest“ a „povedat, ze sa neodvolávajte,
ale radšej to podajte znova“.».
4. Sťažovateľ sa napokon sťažuje na svoju komunikáciu s Centrom právnej pomoci
a uvádza, že jeho zamestnanci k nemu už od roku 2016 pristupujú nepriateľsky a tendenčne.
Podľa sťažovateľa mu títo zamestnanci neposkytujú dostatočnú súčinnosť a nezohľadňujú
to, že má veľa konaní. Tvrdí, že v januári 2019 musel poprosiť jedného z mála advokátov,
ktorí mu boli pridelení, aby mu pomohol v konaní pred Centrom právnej pomoci.
5. Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie:
„1. Ústavný sud SR konštatuje, ze ,
v konaniach vedených v Centre právnej pomoci vo všetkých jeho veciach bolo odňaté pravo
na bezplatnú právnu pomoc a na spravodlivý sudny i správny proces bez prietahov. Ústavný
sud týmto rusi uznesenia o odnati právnej pomoci vo veciach, ktoré mal na začiatku
pridelen JUDr. Ľudovít Havran, vydava napomenutie Centru právnej pomoci - pracovisku
Bratislava, aby urýchlil proces vybavovania konaní ústavného stazovatela.
2. Ústavný sud SR rusi rozsudok Krajského sudu BA pod spisovou značkou
1 S/200/2016 a vydava nove rozhodnutie (znenie si upresni ústavný sud sam) so
zohladnenim uvedených argumentov a novozistenych skutočnosti, za ktorých došlo
k poškodeniu práv a neodvolaniu sa (skôr) ústavného stazovatela.
3. Ústavný sud SR priznáva ústavnému stazovatelovi finančne zadostucinenie
vo výške: 15.000.- Eur za jeho (potrebnú) vvcerpavajucu administratívnu a nadbytočnú
pracovnú zataz. nevyhnutnú potrebu zvladnut právnu problematiku, pokracujucu necinnost
a enormne prietahy správneho organu, časovu stratu na jeho súkromnom - partnerskom -
rodinnom - pracovnom - verejnom živote.
4. Ústavný sud SR nariaduje bývalej manažérke (teraz riaditelke) Centra právnej
pomoci JUDr. Zuzane Kubovicovej sa písomne ospravedlnit ústavnému stazovatelovi
za jeho poškodenie cudzích práv a úmyselne navrhnutie ‘alternatívneho riešenia’, ktoré
nemalo pre neho ziadel zmysel (cynizmus).“
II.
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
7. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,
či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie.
8. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
10. Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní
pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,
a to za podmienok ustanovených zákonom.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne,
ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme
mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti,
alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov
alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom
na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje
za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.
Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto
minimálne práva:
a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou
a dôvodom obvinenia proti nemu;
b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;
c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo
pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy
spravodlivosti vyžadujú;
d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie
a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;
e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom
alebo týmto jazykom nehovorí.
12. Podľa § 42 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie, ktorým sa začína konanie
pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania.
Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania je
sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
13. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia
navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú
osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,
akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
14. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem
všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa
sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť
k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
15. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie
nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov
zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto
písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,
začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto
zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie
ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným
prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom
opravnom prostriedku.
III.
16. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto
oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola
právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento
článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení
s čl. 51 ústavy). Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola
odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde,
predovšetkým ak by všeobecný súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu
fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo v prípade opravných konaní by všeobecný súd
odmietol opravný prostriedok alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne
preskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím (II. ÚS 8/01,
17. Podľa judikatúry ústavného súdu spočíva hlavný význam základného práva
na právnu pomoc v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 ústavy (súdy, iné štátne orgány,
orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní
pred nimi využíval právnu pomoc (II. ÚS 78/03). Inými slovami, ide o ústavou garantovanú
možnosť nechať sa zastúpiť právnym zástupcom. Základné právo na právnu pomoc podľa
čl. 47 ods. 2 ústavy preto nemožno stotožniť s poskytnutím právnej pomoci bez finančnej
účasti podľa § 6 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám
v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o poskytovaní
právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi“). Poskytnutie právnej pomoci bez finančnej
účasti podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi je osobitný
právny inštitút, ktorého aplikácia závisí od splnenia presne špecifikovaných zákonných
podmienok na jej poskytnutie. Oproti tomu základné právo na právnu pomoc je všeobecné
a nemožno ho viazať na splnenie reštriktívnych podmienok definovaných v konkrétnom
právnom predpise.
18. Článok 6 dohovoru predstavuje minimálny štandard procesnej ochrany, ktorý
musia zmluvné štáty Rady Európy zaručiť všetkým osobám podliehajúcim právomoci ich
vnútroštátnych orgánov. Článok 6 ods. 1 dohovoru obsahuje všeobecné požiadavky
spravodlivého procesu, ktoré sa vzťahujú na rozhodovanie o občianskoprávnych právach
a povinnostiach, ako aj na rozhodovanie o oprávnenosti trestnoprávneho obvinenia. Článok
6 ods. 2 a 3 dohovoru obsahuje práva, ktorých sa ale môže dovolávať iba osoba, proti ktorej
bolo vznesené obvinenie v trestnom konaní. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy
a čl. 6 ods. 1 dohovoru už judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy
ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov
vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).
III.A K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv rozsudkom
krajského súdu sp. zn. 1 S 200/2016 zo 7. septembra 2017
19. Sťažovateľ vytýkal napadnutému rozsudku krajského súdu, že sa nezaoberal tým,
ako ho pracovníčka Centra právnej pomoci podľa jeho slov zaviedla, ale poukázal iba na to,
že nepodal správnu žalobu v zákonom stanovenej lehote.
20. Jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je
jej podanie v lehote ustanovenej v § 124 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je
dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu a pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa
sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je
zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene
[§ 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde]. V prípade podania ústavnej sťažnosti
po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie
tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03, I. ÚS 343/2016).
21. Ústavný súd dožiadaním v informačnej kancelárii krajského súdu zistil,
že rozsudok krajského súdu sp. zn. 1 S 200/2016 zo 7. septembra 2017 bol právnemu
zástupcovi sťažovateľa doručený 6. októbra 2017, keď nadobudol aj právoplatnosť. Je teda
zrejmé, že ústavná sťažnosť (doručená ústavnému súdu 15. júla 2019) smerujúca proti
napadnutému rozsudku krajského súdu bola podaná až po uplynutí zákonnej lehoty
na podanie ústavnej sťažnosti. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol
podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.
22. Ústavný súd podotýka, že sťažovateľ rozsudok krajského súdu sp. zn.
1 S 200/2016 zo 7. septembra 2017 ani nepriložil ako prílohu k svojej ústavnej sťažnosti
napriek zneniu § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde (Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí
pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým
malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd). Ústavný súd sťažovateľa nevyzýval
na doplnenie napadnutého rozsudku ako prílohy ústavnej sťažnosti, pretože ústavná
sťažnosť smerujúca proti tomuto napadnutému rozsudku krajského súdu bola podaná
oneskorene a samotné doplnenie predmetného rozsudku by preto už v tomto prípade nemalo
žiadny význam.
III.B K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv postupom
Centra právnej pomoci
23. Vo vzťahu k namietanému postupu Centra právnej pomoci sťažovateľ vo svojej
ústavnej sťažnosti pomerne chaoticky a neprehľadne (vzhľadom na to, že je zastúpený
advokátom, pozn.) rozpovedal príbeh o tom, ako mu zlomyseľná zamestnankyňa Centra
právnej pomoci „zle poradila“, a preto zmeškal zákonnú lehotu na podanie opravného
prostriedku proti bližšie nešpecifikovanému rozhodnutiu Centra právnej pomoci. Tvrdenia
sťažovateľa v ústavnej sťažnosti sú plné protirečivých výrokov, napr. v jednej chvíli tvrdí,
že Centrum právnej pomoci (alebo jeho zamestnankyňa) mu doživotne zabránilo, aby mu
bol pridelený advokát Centrom právnej pomoci, no v nasledujúcej chvíli mu „jeden z mála
pridelených advokátov“ pomáha v komunikácii so samotným Centrom právnej pomoci.
Zo sťažovateľových tvrdení v jeho ústavnej sťažnosti je očividná iba jeho všeobecná
nespokojnosť so správaním niektorých zamestnancov Centra právnej pomoci. Pre účely
posúdenia ústavnej sťažnosti je ale dôležitejšie, že sťažovateľ nedokázal pomenovať žiadne
konkrétne rozhodnutie Centra právnej pomoci alebo jeho opatrenie, prípadne označiť jeho
postup konkrétnou spisovou značkou, pod ktorou k nemu malo dôjsť, ktorými mali byť
porušené ním označené základné práva. Sťažovateľ k svojej ústavnej sťažnosti pripojil
sedem rozhodnutí Centra právnej pomoci (spisové značky sú uvedené v bode 2 odôvodnenia
tohto uznesenia, pozn.), ale proti týmto jeho ústavná sťažnosť zjavne nesmeruje, pretože
nimi Centrum právnej pomoci vyhovelo jeho žiadostiam o poskytnutie právnej pomoci.
24. Ústavný súd preto po preskúmaní ústavnej sťažnosti konštatuje, že napriek
právnemu zastúpeniu sťažovateľa jeho ústavná sťažnosť v časti, ktorou napáda postup
Centra právnej pomoci, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania
pred ústavným súdom ustanovené v § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Rozhodujúcim
nedostatkom ústavnej sťažnosti je v tomto prípade najmä absencia logického, kompaktného
a dostatočného odôvodnenia návrhu vo vzťahu k právam, vyslovenia porušenia ktorých sa
sťažovateľ svojou ústavnou sťažnosťou domáha.
25. Obsah ústavnej sťažnosti vo vzťahu k namietanému postupu Centra právnej
pomoci je nezrozumiteľný do tej miery, že ústavný súd nemal priestor na to, aby svojím
zásahom (či už vo forme výzvy na doplnenie ústavnej sťažnosti, alebo vlastnou aktivitou)
odstránil tento nedostatok ústavnej sťažnosti. Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom
ustanovených náležitostí sa netýkalo len formálnych náležitostí ústavnej sťažnosti,
ale najmä esenciálnych obsahových náležitostí ústavnej sťažnosti (celková
nezrozumiteľnosť podania spôsobujúca ústavnoprávnu nedostatočnosť odôvodnenia
ústavnej sťažnosti vo vzťahu k bližšie neurčenému konaniu, resp. postupu Centra právnej
pomoci), ústavný súd sťažovateľa nevyzýval na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti
(m. m. II. ÚS 58/2019).
26. Ústavný súd vzhľadom na uvedené ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa
§ 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených
náležitostí.
27. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo
bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v petite ústavnej
sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2019