Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 351/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Gabrielom Blehom,

Ladislava Dérera 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa

a a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Centra právnej pomoci, kancelárie

Bratislava a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo 7. septembra

2017 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť , , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť , , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Gabrielom Blehom,

ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Centra právnej pomoci,

kancelárie Bratislava (ďalej len „Centrum právnej pomoci“) a rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 7. septembra 2017.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je stranou konania vo viacerých

občianskoprávnych a trestnoprávnych konaniach. V jeseni roku 2015 preto prišiel do Centra

právnej pomoci, aby mu ustanovili právnych zástupcov na zastupovanie v týchto súdnych

konaniach. Centrum právnej pomoci mu siedmimi rozhodnutiami v októbri 2015 (sp. zn.

z 22. októbra 2015, sp. zn. z 22. októbra 2015,

sp. zn. zo 14. októbra 2015, sp. zn. z 21. októbra

2015, sp. zn. zo 14. októbra 2015, sp. zn.

z 22. októbra 2015 a sp. zn. z 21. októbra 2015 – predmetné rozhodnutia

pripojil sťažovateľ ako prílohu svojej ústavnej sťažnosti, pozn.) priznalo nárok

na poskytovanie právnej pomoci a určilo mu advokáta JUDr. Ľudovíta Havrana. Sťažovateľ

bol pobúrený tým, že všetky jeho prípady pridelilo Centrum právnej pomoci jednému

advokátovi, očakával totiž, že ich rozdelí medzi viacerých advokátov, pretože podľa neho

išlo o veľmi komplikované prípady. Po komunikácii so sťažovateľom pridelený advokát

„... rozhodol cele toto pridelenie neprebrat, nevyckal lehotu 3 mesiace určenej na dohodu

medzi klientom a advokátom, len zbrklo konal a napísal do CPP, ze ja mu neposkytujem

sucinnost.“. Sťažovateľ ďalej uviedol, že po unáhlenom vyjadrení ustanoveného advokáta

mu „... vtedajšia manažérka centra Dr. Kubovicova odňala jeho a zároveň mi zabranila

tomu, aby som na dane prípady nemal uz doživotne prideleného dalsieho advokata.“.

Sťažovateľ ďalej tvrdí, že proti tomuto bližšie nešpecifikovanému rozhodnutiu sa chcel

odvolať, ale zamestnankyňa Centra právnej pomoci mu poradila, aby to nerobil. Podľa

sťažovateľa táto zamestnankyňa «zlomyselne dobre vedela, ze ja tu moznost sa odvolat

do 2 mesiacov premlčím a tak sa aj stalo. Toto som vysvetloval potom v správnej žalobe

voči nim, oni sa však vyjadrovali v rozsudku len k môjmu druhotnému neprideleniu

po zavedení na jar 2016, nevyjadrili sa k prvotnému môjmu konaniu ale k sekundárnemu

duplicitnému, bez brania do úvahy okolnosti podvodu dotyčnej (vid. dalej). Následne som

po opätovnom podaní (február 2016) rovnakých žiadosti dostal rozhodnutie od CPP

s podpisom manažérky centra p. Dr. Kubovicovej s tym, ze sa jedna uz o moje „duplicitne

konania“ v rovnakej predošle zamietnutej veci...».

3. Sťažovateľ podal aj správnu žalobu na krajskom súde, ktorý sa ale nezaoberal

podvodným konaním zamestnankyne Centra právnej pomoci. Podľa sťažovateľa «krajsky

sud vo svojom rozsudku sa vyjadril k CPP v tom zmysle, ze moje duplicitne podania

v rovnakých veciach uz nemuseli doživotne akceptovat, avšak sa nevyjadril k skutku

podvodnej pracovníčky CPP „ci ma mohla ona podviest“ a „povedat, ze sa neodvolávajte,

ale radšej to podajte znova“.».

4. Sťažovateľ sa napokon sťažuje na svoju komunikáciu s Centrom právnej pomoci

a uvádza, že jeho zamestnanci k nemu už od roku 2016 pristupujú nepriateľsky a tendenčne.

Podľa sťažovateľa mu títo zamestnanci neposkytujú dostatočnú súčinnosť a nezohľadňujú

to, že má veľa konaní. Tvrdí, že v januári 2019 musel poprosiť jedného z mála advokátov,

ktorí mu boli pridelení, aby mu pomohol v konaní pred Centrom právnej pomoci.

5. Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie:

„1. Ústavný sud SR konštatuje, ze ,

v konaniach vedených v Centre právnej pomoci vo všetkých jeho veciach bolo odňaté pravo

na bezplatnú právnu pomoc a na spravodlivý sudny i správny proces bez prietahov. Ústavný

sud týmto rusi uznesenia o odnati právnej pomoci vo veciach, ktoré mal na začiatku

pridelen JUDr. Ľudovít Havran, vydava napomenutie Centru právnej pomoci - pracovisku

Bratislava, aby urýchlil proces vybavovania konaní ústavného stazovatela.

2. Ústavný sud SR rusi rozsudok Krajského sudu BA pod spisovou značkou

a vydava nove rozhodnutie (znenie si upresni ústavný sud sam) so

zohladnenim uvedených argumentov a novozistenych skutočnosti, za ktorých došlo

k poškodeniu práv a neodvolaniu sa (skôr) ústavného stazovatela.

3. Ústavný sud SR priznáva ústavnému stazovatelovi finančne zadostucinenie

vo výške: 15.000.- Eur za jeho (potrebnú) vvcerpavajucu administratívnu a nadbytočnú

pracovnú zataz. nevyhnutnú potrebu zvladnut právnu problematiku, pokracujucu necinnost

a enormne prietahy správneho organu, časovu stratu na jeho súkromnom - partnerskom -

rodinnom - pracovnom - verejnom živote.

4. Ústavný sud SR nariaduje bývalej manažérke (teraz riaditelke) Centra právnej

pomoci JUDr. Zuzane Kubovicovej sa písomne ospravedlnit ústavnému stazovatelovi

za jeho poškodenie cudzích práv a úmyselne navrhnutie ‘alternatívneho riešenia’, ktoré

nemalo pre neho ziadel zmysel (cynizmus).“

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

8. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní

pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,

a to za podmienok ustanovených zákonom.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne,

ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme

mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti,

alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov

alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom

na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje

za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.

Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto

minimálne práva:

a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou

a dôvodom obvinenia proti nemu;

b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;

c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo

pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy

spravodlivosti vyžadujú;

d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie

a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;

e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom

alebo týmto jazykom nehovorí.

12. Podľa podanie, ktorým sa začína konanie

pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania.

Podľa návrhom na začatie konania je

sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

13. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

14. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa

sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

15. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

III.

16. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto

oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola

právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento

článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení

s ). Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva

na súdnu ochranu podľa by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola

odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde,

predovšetkým ak by všeobecný súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu

fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo v prípade opravných konaní by všeobecný súd

odmietol opravný prostriedok alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne

preskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím (,

).

17. Podľa judikatúry ústavného súdu spočíva hlavný význam základného práva

na právnu pomoc v tom, že orgány uvedené v (súdy, iné štátne orgány,

orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní

pred nimi využíval právnu pomoc (). Inými slovami, ide o garantovanú

možnosť nechať sa zastúpiť právnym zástupcom. Základné právo na právnu pomoc podľa

preto nemožno stotožniť s poskytnutím právnej pomoci bez finančnej

účasti podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám

v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov v znení (ďalej len „zákon o poskytovaní

právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi“). Poskytnutie právnej pomoci bez finančnej

účasti podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi je osobitný

právny inštitút, ktorého aplikácia závisí od splnenia presne špecifikovaných zákonných

podmienok na jej poskytnutie. Oproti tomu základné právo na právnu pomoc je všeobecné

a nemožno ho viazať na splnenie reštriktívnych podmienok definovaných v konkrétnom

právnom predpise.

18. Článok 6 dohovoru predstavuje minimálny štandard procesnej ochrany, ktorý

musia zmluvné štáty Rady Európy zaručiť všetkým osobám podliehajúcim právomoci ich

vnútroštátnych orgánov. Článok 6 ods. 1 dohovoru obsahuje všeobecné požiadavky

spravodlivého procesu, ktoré sa vzťahujú na rozhodovanie o občianskoprávnych právach

a povinnostiach, ako aj na rozhodovanie o oprávnenosti trestnoprávneho obvinenia. Článok

6 ods. 2 a 3 dohovoru obsahuje práva, ktorých sa ale môže dovolávať iba osoba, proti ktorej

bolo vznesené obvinenie v trestnom konaní. Ústavný súd vo vzťahu k

a dohovoru už judikoval, že formuláciou uvedenou v

ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov

vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť ().

III.A K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv rozsudkom

krajského súdu sp. zn. zo 7. septembra 2017

19. Sťažovateľ vytýkal napadnutému rozsudku krajského súdu, že sa nezaoberal tým,

ako ho pracovníčka Centra právnej pomoci podľa jeho slov zaviedla, ale poukázal iba na to,

že nepodal správnu žalobu v zákonom stanovenej lehote.

20. Jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je

jej podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota je

dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu a pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa

sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je

zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene

[ ]. V prípade podania ústavnej sťažnosti

po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie

tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , , , ).

21. Ústavný súd dožiadaním v informačnej kancelárii krajského súdu zistil,

že rozsudok krajského súdu sp. zn. zo 7. septembra 2017 bol právnemu

zástupcovi sťažovateľa doručený 6. októbra 2017, keď nadobudol aj právoplatnosť. Je teda

zrejmé, že ústavná sťažnosť (doručená ústavnému súdu 15. júla 2019) smerujúca proti

napadnutému rozsudku krajského súdu bola podaná až po uplynutí zákonnej lehoty

na podanie ústavnej sťažnosti. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol

podľa ako oneskorene podanú.

22. Ústavný súd podotýka, že sťažovateľ rozsudok krajského súdu sp. zn.

zo 7. septembra 2017 ani nepriložil ako prílohu k svojej ústavnej sťažnosti

napriek zneniu (Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí

pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým

malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd). Ústavný súd sťažovateľa nevyzýval

na doplnenie napadnutého rozsudku ako prílohy ústavnej sťažnosti, pretože ústavná

sťažnosť smerujúca proti tomuto napadnutému rozsudku krajského súdu bola podaná

oneskorene a samotné doplnenie predmetného rozsudku by preto už v tomto prípade nemalo

žiadny význam.

III.B K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv postupom

Centra právnej pomoci

23. Vo vzťahu k namietanému postupu Centra právnej pomoci sťažovateľ vo svojej

ústavnej sťažnosti pomerne chaoticky a neprehľadne (vzhľadom na to, že je zastúpený

advokátom, pozn.) rozpovedal príbeh o tom, ako mu zlomyseľná zamestnankyňa Centra

právnej pomoci „zle poradila“, a preto zmeškal zákonnú lehotu na podanie opravného

prostriedku proti bližšie nešpecifikovanému rozhodnutiu Centra právnej pomoci. Tvrdenia

sťažovateľa v ústavnej sťažnosti sú plné protirečivých výrokov, napr. v jednej chvíli tvrdí,

že Centrum právnej pomoci (alebo jeho zamestnankyňa) mu doživotne zabránilo, aby mu

bol pridelený advokát Centrom právnej pomoci, no v nasledujúcej chvíli mu „jeden z mála

pridelených advokátov“ pomáha v komunikácii so samotným Centrom právnej pomoci.

Zo sťažovateľových tvrdení v jeho ústavnej sťažnosti je očividná iba jeho všeobecná

nespokojnosť so správaním niektorých zamestnancov Centra právnej pomoci. Pre účely

posúdenia ústavnej sťažnosti je ale dôležitejšie, že sťažovateľ nedokázal pomenovať žiadne

konkrétne rozhodnutie Centra právnej pomoci alebo jeho opatrenie, prípadne označiť jeho

postup konkrétnou spisovou značkou, pod ktorou k nemu malo dôjsť, ktorými mali byť

porušené ním označené základné práva. Sťažovateľ k svojej ústavnej sťažnosti pripojil

sedem rozhodnutí Centra právnej pomoci (spisové značky sú uvedené v bode 2 odôvodnenia

tohto uznesenia, pozn.), ale proti týmto jeho ústavná sťažnosť zjavne nesmeruje, pretože

nimi Centrum právnej pomoci vyhovelo jeho žiadostiam o poskytnutie právnej pomoci.

24. Ústavný súd preto po preskúmaní ústavnej sťažnosti konštatuje, že napriek

právnemu zastúpeniu sťažovateľa jeho ústavná sťažnosť v časti, ktorou napáda postup

Centra právnej pomoci, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania

pred ústavným súdom ustanovené v . Rozhodujúcim

nedostatkom ústavnej sťažnosti je v tomto prípade najmä absencia logického, kompaktného

a dostatočného odôvodnenia návrhu vo vzťahu k právam, vyslovenia porušenia ktorých sa

sťažovateľ svojou ústavnou sťažnosťou domáha.

25. Obsah ústavnej sťažnosti vo vzťahu k namietanému postupu Centra právnej

pomoci je nezrozumiteľný do tej miery, že ústavný súd nemal priestor na to, aby svojím

zásahom (či už vo forme výzvy na doplnenie ústavnej sťažnosti, alebo vlastnou aktivitou)

odstránil tento nedostatok ústavnej sťažnosti. Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí sa netýkalo len formálnych náležitostí ústavnej sťažnosti,

ale najmä esenciálnych obsahových náležitostí ústavnej sťažnosti (celková

nezrozumiteľnosť podania spôsobujúca ústavnoprávnu nedostatočnosť odôvodnenia

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k bližšie neurčenému konaniu, resp. postupu Centra právnej

pomoci), ústavný súd sťažovateľa nevyzýval na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti

(m. m. ).

26. Ústavný súd vzhľadom na uvedené ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

pre nesplnenie zákonom ustanovených

náležitostí.

27. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo

bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v petite ústavnej

sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2019