Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
7bf/376022.835593.pdf
PDF · 130.11 KB
No categories available
1ObdoV/28/2008
Najvyšší súd 1 Obdo V 28/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Anny
Markovej, JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Petra Dukesa, v právnej veci žalobcu: F., v zast.
advokátom JUDr. M., proti žalovanému: JUDr. E., v zast. JUDr. L. o zaplatenie 3 228,51
Eur (97 262,-- Sk) s príslušenstvom a o zaplatenie 6 564,16 Eur (197 752,-- Sk)
s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 18. decembra 2007 č. k.4 Obo 290/2006, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý zmenil rozsudok súdu prvého stupňa,
m e n í tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. marca 2006 č. k.
9 Cbi 53/05-151 p o t v r d z u j e .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania
v sume 1791,24 Eur.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.9 Cbi 53/05-151 zo dňa 30. 03. 2006 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 91 262,-- Sk so 17,6% úrokom z omeškania p. a.
21 Obdo V 28/2008
od 21. 11. 2001 a sumu 197 752-,- Sk so 17,6% úrokom z omeškania p. a. od 21. 11. 2001
do zaplatenia do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení sa konštatuje, že uznesením č. k. 9 Cbi 53/05-120 zo dňa 15. 07. 2005
na základe návrhu žalobcu pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu. Súhlasil, aby
z konania vystúpil žalobca JUDr. E., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Z. a aby
na jeho miesto vstúpila spoločnosť F.. Súd pokračoval v konaní s takto označeným žalobcom.
Krajský súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný
v rámci exekučného konania vedeného pod č. k. Ex 132/97 a na Okresnom súde v Nových
Zámkoch vedené pod zn. Er 294/97, vykonával exekúciu na majetok úpadcu, ktorého
správcom konkurznej podstaty bol v čase podania žaloby žalobca.
V období pred vyhlásením konkurzu bola žalovaným odpredaná nehnuteľnosť úpadcu
za sumu 1 000 000,-- Sk. Konajúci súd príklep udelený exekútorom schválil. Uznesením
zo dňa 17. 04. 2000 súd neschválil rozvrh výťažku a žalovaný následne do vyhlásenia
konkurzu nový návrh na schválenie rozvrhu výťažku nepodal.
Žalovaný v rámci exekučného konania vedeného pod č. k. Ex 66/96 a na Okresnom
súde v Nových Zámkoch vedené pod zn. Er 24/96, vykonával ďalšiu exekúciu na majetok
úpadcu, ktorého správcom konkurznej podstaty bol v čase podania žaloby taktiež pôvodný
žalobca. Žalovaný odpredal nehnuteľnosť úpadcu za sumu 378 903,-- Sk. Konajúci súd
príklep udelený exekútorom schválil, avšak do vyhlásenia konkurzu žalovaný návrh
na schválenie rozvrhu výťažku nepodal.
S poukazom na ust. § 165 ods. 1 Exekučného zákona, žalovaný v obidvoch prípadoch
nebol oprávnený z výťažku exekúcie nikoho uspokojovať.
Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený Krajským súdom v Bratislave uznesením č.
k. 3K 79/95 zo dňa 19. 10. 2001.
Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV sa výťažok exekúcie stal súčasťou konkurznej
podstaty, preto žalobca listami zo dňa 20. 01. 2000 a 26. 11. 2001 vyzval odporcu
na poukázanie zostávajúcej časti istiny a príslušenstva, nakoľko zo sumy 1 000 000,--Sk
zaplatil celkom sumu 963 789,-- Sk. pričom zostatok, t. j. 97 262,-- Sk žalovaný ku dňu
podania žaloby nevydal. Z ďalšej sumy 378 903,-- Sk s príslušenstvom, ktorá bola výťažkom
nasledujúcej exekúcie a ktorá patrila do podstaty, žalovaný žalobcovi zaplatil dňa
31 Obdo V 28/2008
06. 12. 2001 čiastku 213 578,30 Sk, pričom zostatok, t. j. 197 752,-- Sk taktiež nevydal,
keďže sa jedná o trovy exekučného konania.
V zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. e/ a d/ ZKV bolo povinnosťou žalovaného vydať
správcovi konkurznej podstaty celý výťažok exekúcie. V ďalšom mal exekútor postupovať
podľa príslušných ustanovení ZKV.
Súd zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne za omeškanie
so splnením peňažného záväzku.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie a navrhol, aby odvolací
súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súdny
exekútor má právo na dva nároky pri výkone exekúcie, a to odmenu a trovy, s ktorým faktom
sa konajúci súd nezaoberal. Podľa jeho názoru za výťažok, ktorý je exekútor povinný vydať
do podstaty, nie je možné považovať odmenu exekútora, ako ani náklady spojené s exekúciu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec s odkazom
na ustanovenie § 212 ods. 1, § 214 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 101 ods. 2
O. s. p. a podľa ust. § 220 O. s. p. napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
Odvolací súd sa vysloveným právnym názorom prvostupňového súdu, že bolo
povinnosťou žalovaného vydať správcovi konkurznej podstaty celý výťažok z vykonanej
exekúcie, plne stotožnil a táto povinnosť z ustanovenia § 14 ods. 1 písmeno e/ ZKV je
nesporná.
Odvolací súd však nie je toho názoru, že táto povinnosť pre žalovaného vyplýva aj
voči inému subjektu ako správcovi konkurznej podstaty. Ide o špecifické ustanovenie podľa
zákona o konkurze a vyrovnaní, ktoré zakotvuje povinnosť vydať výťažok speňaženého
dlžníkovho majetku správcovi konkurznej podstaty za účelom zabezpečenia pomerného
uspokojenia ostatných veriteľov.
Trovy konania v exekučnom konaní sú pohľadávkou proti podstate voči správcovi
konkurznej podstaty, ale nie sú pohľadávkou správcu konkurznej podstaty, ktorú by mohol
postúpiť na postupníka.
Zo žiadneho právneho ustanovenia nie je zrejmé, že správca konkurznej podstaty by
mal mať právo obchodovať s konkurznou podstatou a tobôž s trovami exekučného konania,
ktoré nie sú jeho pohľadávkou, ale pohľadávkou proti podstate toho, kto výťažok z predaja
spolu s trovami exekučného konania vydal. Ide o nárok na vydanie do podstaty, ale nie
41 Obdo V 28/2008
o právo na zaplatenie. V danom prípade žalovaný nemal dlh voči správcovi konkurznej
podstaty, iba povinnosť vydať výťažok spolu s jeho trovami.
Je pravdou, že žalovaný pochybil, keď trovy exekučného konania spolu s výťažkom
z predaja majetku úpadcu správcovi konkurznej podstaty nevydal, ale toto pochybenie nemá
za následok, že by bol povinný jeho dôvodne vynaložené trovy exekučného konania platiť
inému subjektu – postupníkovi, ako správcovi konkurznej podstaty. Preto napadnutý rozsudok
zmenil a žalobu zamietol.
Proti rozsudku podal žalobca dovolanie s odôvodnením, že rozhodnutie odvolacieho
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
V zmysle § 31 ods. 1 písm. f/ ZKV pohľadávky proti podstate (v danom prípade
pohľadávka exekútora – žalovaného trovy exekučného konania) možno uspokojiť kedykoľvek
v priebehu konkurzného konania. I napriek osobitnému postaveniu žalovaného je tiež povinný
si prihlásiť svoju pohľadávku v konkurze.
Vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť
v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Jeho pohľadávka nadobúda
charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si musí exekútor prihlásiť v konkurze.
Exekútor bol povinný vydať správcovi konkurznej podstaty celý nerozdelený výťažok,
vrátane trov exekúcie (§ 14 ods.1 písm. e/ ZKV). Nakoľko žalovaný nevydal celý výťažok
správcovi konkurznej podstaty spôsobom stanoveným zákonom, vznikla tak v nevyplatenej
časti pohľadávka voči odporcovi, zaplatenie ktorej správca konkurznej podstaty začal
vymáhať podaním žaloby o zaplatenie zvyšnej časti výťažku, ktorá zodpovedala výške trov
exekučného konania s príslušenstvom na súde.
Správca je povinný pohľadávky uplatňovať na súde a vymáhať. Ťažko vymáhateľné
pohľadávky (§ 27 ods. 3 ZKV) správca môže odplatne previesť. Prevod pohľadávok je
upravený v § 524 až § 530 OZ ako odplatný alebo bezodplatný. Správca môže pohľadávky
prevádzať len odplatne, inak by nešlo o ich speňažovanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa k speňažovaniu majetku, patriaceho
do konkurznej podstaty a k možnému postúpeniu pohľadávok správcom konkurznej podstaty
vyjadril v uznesení z 15. mája 2002 sp. zn. 4 Obo 51/2002.
51 Obdo V 28/2008
Pohľadávky, ktoré dlžník dobrovoľne neuspokojil, je možné speňažiť ich uplatnením
v sporovom konaní a následným vymožením v konaní o výkon rozhodnutia alebo
v exekučnom konaní. Uspokojenie pohľadávky možno dosiahnuť v konkurznom konaní
a pohľadávku možno speňažiť aj jej odplatným postúpením v zmysle ust. § 524 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žiadne ustanovenie zákona nebráni správcovi konkurznej podstaty
predávať pohľadávku, ktorá mu vznikla voči exekútorovi v zmysle § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV.
Preto navrhuje, aby dovolací súd zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 18. decembra 2007, sp. zn. 4 Obo 290/2006 a vrátil vec tomuto súdu
na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie, ktoré podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné (§ 238 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania dospel k záveru, že dovolanie je opodstatnené.
Z obsahu spisu je nesporné, že žalovaný v exekučnom konaní speňažil časť majetku
úpadcu – P., ale skôr, než vydal výťažok oprávneným, na majetok povinného bol vyhlásený
konkurz (dňa 19. 10. 2001 sp. zn 3K 79/95), preto výťažok v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1
písm. e/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len ZKV) sa stal súčasťou konkurznej podstaty.
Žalovaný na opakované výzvy žalobcu poukázal v prospech konkurznej podstaty časť
výťažku vo výške 902 738,-- Sk dňa 21. 11. 2001, sumu 61 051,-- Sk dňa 06. 12. 2001 a dňa
06. 12. 2001 sumu 213 578,30 Sk. Časť výťažku vo výške ním vyčíslených trov exekúcie, t. j.
vo výške uplatnenej pohľadávky v sume 295 014,-- Sk si ponechal tvrdiac, že táto časť
výťažku nepatrí do podstaty.
Dovolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho
súdu, že s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. e/ zákona o konkurze a vyrovnaní,
súčasťou podstaty sa stal celý výťažok, vrátane trov exekúcie s tým, že tieto trovy sa stali
pohľadávkou žalovaného proti podstate, ktorú si však žalovaný musí uplatňovať v rámci
konkurzného konania (§ 31 ods. 1 písm. f / ZKV).
Nakoľko žalovaný – súdny exekútor konal contra legem, správca konkurznej podstaty
– pôvodný žalobca sa oprávnene domáhal predmetnou žalobu vydania celého peňažného
výťažku z exekúcie, ktorý patrí do konkurznej podstaty úpadcu.
61 Obdo V 28/2008
Medzi pôvodným žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový (obligačný) právny
vzťah, z ktorého pre žalovaného ako dlžníka vznikla povinnosť splniť peňažný záväzok
veriteľovi - správcovi .
Vyhlásením konkurzu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv
a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu (§ 14
ods. 1 písm. a/ ZKV). Správca konkurznej podstaty je povinný v konkurznom konaní
postupovať v súlade so zákonom a s odbornou starostlivosťou s cieľom dosiahnuť pomerné
uspokojenie veriteľov (§ 2 ods. 1 a § 8 ods. 2 ZKV).
Pohľadávky úpadcu, ktoré dlžník dobrovoľne neuspokojil, je správca podstaty
oprávnený uplatniť v sporovom konaní. Rovnako tak môže previesť - postúpiť úpadcovu
vymáhateľnú pohľadávku v zmysle ust. § 524 ods.1 OZ.
V spornom prípade išlo o spôsobilý predmet postúpenia (postupiteľnú pohľadávku).
Postúpenie pohľadávky podľa cit. ustanovenia zakladá nový záväzok len medzi postupníkom
a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu
na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným
uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Nemení sa nič na jeho
povinnosti dlh splatiť.
Aktívna legitimácia obchodnej spoločnosti F. je založená na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 06. 2004 (č. l. 99), čo nesporne vyplýva aj
z právoplatného uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 15. 07. 2005 sp. zn. 9 Cbi 53/05-20 .
Preto žalovanému vznikla povinnosť splniť dlh – vydať peňažný výťažok exekúcie
v celosti postupníkovi. Postúpenie pohľadávky v priebehu konania nemá za následok zánik
nároku žalovaného ako súdneho exekútora na jeho odmenu. Túto si však ako zložku trov
exekúcie musí uplatniť v konkurznom konaní ako pohľadávku proti podstate. V prípade, keby
tak neučinil, nemôže byť uspokojený v priebehu konkurzu. Uspokojenie pohľadávok v zmysle
ust. § 31 ZKV záleží najmä na tom, či správca má dostatok finančných prostriedkov a uznáva
prihlásené pohľadávky. V konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené
všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, no nemusí to viesť k protiústavným
dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery
kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie (m. m. I. US
37/09, I. US 348/09).
Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa
v dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu – postupníka, je vecne nesprávne,
71 Obdo V 28/2008
keďže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Výška uplatnenej pohľadávky
s príslušenstvom nebola medzi sporovými stranami sporná.
Dovolací súd preto podľa § 243b ods. 2 0. s. p. rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak,
že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol pod § 243b ods. 5 v spojení
s ustanovením § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.
Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania za dva úkony právnej
pomoci po 7 650,-- Sk + 2x paušálna náhrada výdavkov po 178,-- Sk + DPH, spolu 616,18
Eur (18 563,-- Sk ), v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.(účasť na pojednávaní pred
odvolacím súdom dňa 04. 12. 2007, 18. 12. 1007).
Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania v sume 1 175,06 Eur
(35 400,-- Sk), zaplatený súdny poplatok za podané dovolanie, t. j. v celkovej sume 1 791,24
Eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 28. januára 2010
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu