Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/28/2008

Najvyšší súd 1 Obdo V 28/2008

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Anny

Markovej, JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Petra Dukesa, v právnej veci žalobcu: F., v zast.

advokátom JUDr. M., proti žalovanému: JUDr. E., v zast. JUDr. L. o zaplatenie 3 228,51

Eur (97 262,-- Sk) s príslušenstvom a o zaplatenie 6 564,16 Eur (197 752,-- Sk)

s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 18. decembra 2007 č. k.4 Obo 290/2006, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý zmenil rozsudok súdu prvého stupňa,

m e n í tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. marca 2006 č. k.

-151 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania

v sume 1791,24 Eur.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.9 Cbi 53/05-151 zo dňa 30. 03. 2006 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 91 262,-- Sk so 17,6% úrokom z omeškania p. a.

21 Obdo V 28/2008

od 21. 11. 2001 a sumu 197 752-,- Sk so 17,6% úrokom z omeškania p. a. od 21. 11. 2001

do zaplatenia do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení sa konštatuje, že uznesením č. k. -120 zo dňa 15. 07. 2005

na základe návrhu žalobcu pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu. Súhlasil, aby

z konania vystúpil žalobca JUDr. E., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Z. a aby

na jeho miesto vstúpila spoločnosť F.. Súd pokračoval v konaní s takto označeným žalobcom.

Krajský súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný

v rámci exekučného konania vedeného pod č. k. Ex 132/97 a na Okresnom súde v Nových

Zámkoch vedené pod zn. Er 294/97, vykonával exekúciu na majetok úpadcu, ktorého

správcom konkurznej podstaty bol v čase podania žaloby žalobca.

V období pred vyhlásením konkurzu bola žalovaným odpredaná nehnuteľnosť úpadcu

za sumu 1 000 000,-- Sk. Konajúci súd príklep udelený exekútorom schválil. Uznesením

zo dňa 17. 04. 2000 súd neschválil rozvrh výťažku a žalovaný následne do vyhlásenia

konkurzu nový návrh na schválenie rozvrhu výťažku nepodal.

Žalovaný v rámci exekučného konania vedeného pod č. k. Ex 66/96 a na Okresnom

súde v Nových Zámkoch vedené pod zn. Er 24/96, vykonával ďalšiu exekúciu na majetok

úpadcu, ktorého správcom konkurznej podstaty bol v čase podania žaloby taktiež pôvodný

žalobca. Žalovaný odpredal nehnuteľnosť úpadcu za sumu 378 903,-- Sk. Konajúci súd

príklep udelený exekútorom schválil, avšak do vyhlásenia konkurzu žalovaný návrh

na schválenie rozvrhu výťažku nepodal.

S poukazom na ust. § 165 ods. 1 Exekučného zákona, žalovaný v obidvoch prípadoch

nebol oprávnený z výťažku exekúcie nikoho uspokojovať.

Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený Krajským súdom v Bratislave uznesením č.

k. zo dňa 19. 10. 2001.

Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV sa výťažok exekúcie stal súčasťou konkurznej

podstaty, preto žalobca listami zo dňa 20. 01. 2000 a 26. 11. 2001 vyzval odporcu

na poukázanie zostávajúcej časti istiny a príslušenstva, nakoľko zo sumy 1 000 000,--Sk

zaplatil celkom sumu 963 789,-- Sk. pričom zostatok, t. j. 97 262,-- Sk žalovaný ku dňu

podania žaloby nevydal. Z ďalšej sumy 378 903,-- Sk s príslušenstvom, ktorá bola výťažkom

nasledujúcej exekúcie a ktorá patrila do podstaty, žalovaný žalobcovi zaplatil dňa

31 Obdo V 28/2008

06. 12. 2001 čiastku 213 578,30 Sk, pričom zostatok, t. j. 197 752,-- Sk taktiež nevydal,

keďže sa jedná o trovy exekučného konania.

V zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. e/ a d/ ZKV bolo povinnosťou žalovaného vydať

správcovi konkurznej podstaty celý výťažok exekúcie. V ďalšom mal exekútor postupovať

podľa príslušných ustanovení ZKV.

Súd zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne za omeškanie

so splnením peňažného záväzku.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie a navrhol, aby odvolací

súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súdny

exekútor má právo na dva nároky pri výkone exekúcie, a to odmenu a trovy, s ktorým faktom

sa konajúci súd nezaoberal. Podľa jeho názoru za výťažok, ktorý je exekútor povinný vydať

do podstaty, nie je možné považovať odmenu exekútora, ako ani náklady spojené s exekúciu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec s odkazom

na ustanovenie , v spojení s ustanovením

a podľa ust. napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

Odvolací súd sa vysloveným právnym názorom prvostupňového súdu, že bolo

povinnosťou žalovaného vydať správcovi konkurznej podstaty celý výťažok z vykonanej

exekúcie, plne stotožnil a táto povinnosť z ustanovenia § 14 ods. 1 písmeno e/ ZKV je

nesporná.

Odvolací súd však nie je toho názoru, že táto povinnosť pre žalovaného vyplýva aj

voči inému subjektu ako správcovi konkurznej podstaty. Ide o špecifické ustanovenie podľa

zákona o konkurze a vyrovnaní, ktoré zakotvuje povinnosť vydať výťažok speňaženého

dlžníkovho majetku správcovi konkurznej podstaty za účelom zabezpečenia pomerného

uspokojenia ostatných veriteľov.

Trovy konania v exekučnom konaní sú pohľadávkou proti podstate voči správcovi

konkurznej podstaty, ale nie sú pohľadávkou správcu konkurznej podstaty, ktorú by mohol

postúpiť na postupníka.

Zo žiadneho právneho ustanovenia nie je zrejmé, že správca konkurznej podstaty by

mal mať právo obchodovať s konkurznou podstatou a tobôž s trovami exekučného konania,

ktoré nie sú jeho pohľadávkou, ale pohľadávkou proti podstate toho, kto výťažok z predaja

spolu s trovami exekučného konania vydal. Ide o nárok na vydanie do podstaty, ale nie

41 Obdo V 28/2008

o právo na zaplatenie. V danom prípade žalovaný nemal dlh voči správcovi konkurznej

podstaty, iba povinnosť vydať výťažok spolu s jeho trovami.

Je pravdou, že žalovaný pochybil, keď trovy exekučného konania spolu s výťažkom

z predaja majetku úpadcu správcovi konkurznej podstaty nevydal, ale toto pochybenie nemá

za následok, že by bol povinný jeho dôvodne vynaložené trovy exekučného konania platiť

inému subjektu – postupníkovi, ako správcovi konkurznej podstaty. Preto napadnutý rozsudok

zmenil a žalobu zamietol.

Proti rozsudku podal žalobca dovolanie s odôvodnením, že rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

V zmysle § 31 ods. 1 písm. f/ ZKV pohľadávky proti podstate (v danom prípade

pohľadávka exekútora – žalovaného trovy exekučného konania) možno uspokojiť kedykoľvek

v priebehu konkurzného konania. I napriek osobitnému postaveniu žalovaného je tiež povinný

si prihlásiť svoju pohľadávku v konkurze.

Vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť

v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Jeho pohľadávka nadobúda

charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si musí exekútor prihlásiť v konkurze.

Exekútor bol povinný vydať správcovi konkurznej podstaty celý nerozdelený výťažok,

vrátane trov exekúcie (§ 14 ods.1 písm. e/ ZKV). Nakoľko žalovaný nevydal celý výťažok

správcovi konkurznej podstaty spôsobom stanoveným zákonom, vznikla tak v nevyplatenej

časti pohľadávka voči odporcovi, zaplatenie ktorej správca konkurznej podstaty začal

vymáhať podaním žaloby o zaplatenie zvyšnej časti výťažku, ktorá zodpovedala výške trov

exekučného konania s príslušenstvom na súde.

Správca je povinný pohľadávky uplatňovať na súde a vymáhať. Ťažko vymáhateľné

pohľadávky (§ 27 ods. 3 ZKV) správca môže odplatne previesť. Prevod pohľadávok je

upravený v až ako odplatný alebo bezodplatný. Správca môže pohľadávky

prevádzať len odplatne, inak by nešlo o ich speňažovanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa k speňažovaniu majetku, patriaceho

do konkurznej podstaty a k možnému postúpeniu pohľadávok správcom konkurznej podstaty

vyjadril v uznesení z 15. mája 2002 sp. zn. .

51 Obdo V 28/2008

Pohľadávky, ktoré dlžník dobrovoľne neuspokojil, je možné speňažiť ich uplatnením

v sporovom konaní a následným vymožením v konaní o výkon rozhodnutia alebo

v exekučnom konaní. Uspokojenie pohľadávky možno dosiahnuť v konkurznom konaní

a pohľadávku možno speňažiť aj jej odplatným postúpením v zmysle ust. § 524 ods. 1

. Žiadne ustanovenie zákona nebráni správcovi konkurznej podstaty

predávať pohľadávku, ktorá mu vznikla voči exekútorovi v zmysle § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV.

Preto navrhuje, aby dovolací súd zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 18. decembra 2007, sp. zn. a vrátil vec tomuto súdu

na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie, ktoré podal včas účastník konania ( ), smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania dospel k záveru, že dovolanie je opodstatnené.

Z obsahu spisu je nesporné, že žalovaný v exekučnom konaní speňažil časť majetku

úpadcu – P., ale skôr, než vydal výťažok oprávneným, na majetok povinného bol vyhlásený

konkurz (dňa 19. 10. 2001 sp. zn ), preto výťažok v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1

písm. e/ o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej

len ZKV) sa stal súčasťou konkurznej podstaty.

Žalovaný na opakované výzvy žalobcu poukázal v prospech konkurznej podstaty časť

výťažku vo výške 902 738,-- Sk dňa 21. 11. 2001, sumu 61 051,-- Sk dňa 06. 12. 2001 a dňa

06. 12. 2001 sumu 213 578,30 Sk. Časť výťažku vo výške ním vyčíslených trov exekúcie, t. j.

vo výške uplatnenej pohľadávky v sume 295 014,-- Sk si ponechal tvrdiac, že táto časť

výťažku nepatrí do podstaty.

Dovolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho

súdu, že s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. e/ zákona o konkurze a vyrovnaní,

súčasťou podstaty sa stal celý výťažok, vrátane trov exekúcie s tým, že tieto trovy sa stali

pohľadávkou žalovaného proti podstate, ktorú si však žalovaný musí uplatňovať v rámci

konkurzného konania (§ 31 ods. 1 písm. f / ZKV).

Nakoľko žalovaný – súdny exekútor konal contra legem, správca konkurznej podstaty

– pôvodný žalobca sa oprávnene domáhal predmetnou žalobu vydania celého peňažného

výťažku z exekúcie, ktorý patrí do konkurznej podstaty úpadcu.

61 Obdo V 28/2008

Medzi pôvodným žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový (obligačný) právny

vzťah, z ktorého pre žalovaného ako dlžníka vznikla povinnosť splniť peňažný záväzok

veriteľovi - správcovi .

Vyhlásením konkurzu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv

a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu (§ 14

ods. 1 písm. a/ ZKV). Správca konkurznej podstaty je povinný v konkurznom konaní

postupovať v súlade so zákonom a s odbornou starostlivosťou s cieľom dosiahnuť pomerné

uspokojenie veriteľov (§ 2 ods. 1 a § 8 ods. 2 ZKV).

Pohľadávky úpadcu, ktoré dlžník dobrovoľne neuspokojil, je správca podstaty

oprávnený uplatniť v sporovom konaní. Rovnako tak môže previesť - postúpiť úpadcovu

vymáhateľnú pohľadávku v zmysle ust. .

V spornom prípade išlo o spôsobilý predmet postúpenia (postupiteľnú pohľadávku).

Postúpenie pohľadávky podľa cit. ustanovenia zakladá nový záväzok len medzi postupníkom

a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu

na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným

uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Nemení sa nič na jeho

povinnosti dlh splatiť.

Aktívna legitimácia obchodnej spoločnosti F. je založená na základe zmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 06. 2004 (č. l. 99), čo nesporne vyplýva aj

z právoplatného uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 15. 07. 2005 sp. zn. -20 .

Preto žalovanému vznikla povinnosť splniť dlh – vydať peňažný výťažok exekúcie

v celosti postupníkovi. Postúpenie pohľadávky v priebehu konania nemá za následok zánik

nároku žalovaného ako súdneho exekútora na jeho odmenu. Túto si však ako zložku trov

exekúcie musí uplatniť v konkurznom konaní ako pohľadávku proti podstate. V prípade, keby

tak neučinil, nemôže byť uspokojený v priebehu konkurzu. Uspokojenie pohľadávok v zmysle

ust. § 31 ZKV záleží najmä na tom, či správca má dostatok finančných prostriedkov a uznáva

prihlásené pohľadávky. V konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené

všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, no nemusí to viesť k protiústavným

dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery

kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie (m. m. I. US

37/09, ).

Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa

v dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu – postupníka, je vecne nesprávne,

71 Obdo V 28/2008

keďže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Výška uplatnenej pohľadávky

s príslušenstvom nebola medzi sporovými stranami sporná.

Dovolací súd preto podľa § 243b ods. 2 0. s. p. rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak,

že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol pod § 243b ods. 5 v spojení

s ustanovením a

Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania za dva úkony právnej

pomoci po 7 650,-- Sk + 2x paušálna náhrada výdavkov po 178,-- Sk + DPH, spolu 616,18

Eur (18 563,-- Sk ), v zmysle vyhlášky č. (účasť na pojednávaní pred

odvolacím súdom dňa 04. 12. 2007, 18. 12. 1007).

Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania v sume 1 175,06 Eur

(35 400,-- Sk), zaplatený súdny poplatok za podané dovolanie, t. j. v celkovej sume 1 791,24

Eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 28. januára 2010

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu