Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Cob-67-2019.pdf
PDF · 124.54 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/67/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Slávky Maručščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: RENOMAX s.r.o., Vyšná Hutka 11, 040 18 Vyšná Hutka, IČO: 36 668 451, zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpenému SD LEGAL, s.r.o., Žriedlová 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 717 395, v konaní o zaplatenie 121,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 29Cb/62/2017-123 zo dňa 29. marca 2019, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 29Cb/62/2017-123 zo dňa 29. marca 2019.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 121,28 eur s 5,05 % - ným úrokom z omeškania ročne od 22.10.2015 do zaplatenia a to do 15 dní odo dňa jeho právoplatnosti. Žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 121,28 eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 3.8.2015 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Honda Accord, EVČ: V. XXXDL, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému K.. R. H.. Poškodený mal so žalovaným uzavretú poistnú zmluvu č. 2404192435, obsahom ktorej bolo havarijné poistenie poškodeného motorového vozidla. Poškodený poistnú udalosť riadne a včas oznámil žalovanému, ktorý ju zaregistroval pod číslom 2090154940. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla si poškodený dal svoje vozidlo opraviť v servise RENOMAX s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu vozidla boli 542,42 eur a táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20150177. Oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. 2090154940 zo dňa 6.10.2015 žalovaný oznámil poškodenému, že dňa 6.10.2015 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,00 eur a odpočítaní 152,74 eur z dôvodu nepriznaných položiek bola iba vo výške 224,26 eur. Žalovaný pritom argumentoval, že oprava nebola uskutočnená v odporúčanom zmluvnom autoservise. Nepriznaná suma 152,74 eur bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 15.10.2015. Žalobca dôvodil, že skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v Oznámení o ukončení likvidácie poistnej udalosti, resp. v rekapitulácii výpočtu poistného plnenia, nemajú zákonný podklad, ich cieľom je len účelovo
sa vyhnúť vyplateniu poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Poistná zmluva, ktorú žalovaný uzavrel s poškodeným, má charakter spotrebiteľskej zmluvy a určenie povinnosti poistenému vykonať opravu v poisťovateľom doporučenom servise bez toho, aby žalovaný už vtedy určil o aké servisy má ísť, spôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázal, že poistné plnenie možno znížiť len pod podmienkou, že došlo k vedomému porušeniu povinnosti uvedenému v ods. 1 a 2 § 799 Občianskeho zákonníka. Ide o situáciu, keď poistený povinnosť nesplní, hoci ju poznal alebo musel poznať. Poistiteľ má právo znížiť plnenie, len ak sú splnené zákonné a zmluvné podmienky, pričom dôkazné bremeno o príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škody vzniknutej poistiteľovi je na poistiteľovi. Poistený nemal pri uzavretí poistnej zmluvy informácie o konkrétnych zmluvných servisoch žalovaného, preto nemohol vedome porušiť svoje povinnosti.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že poškodenému žalovanú sumu neuhradil s poukazom na osobitné poistné podmienky pre havarijné poistenie Superauto OPP AC 12 (ďalej len „OPP“). Svoj postup odôvodňoval čl. IV. OPP tvrdiac, že oprava poškodeného vozidla nebola uskutočnená v odporučenom neautorizovanom zmluvnom servise, preto pri určení výšky poistného plnenia postupoval tak, že túto sumu určil rozpočtom. Argumentoval, že pri likvidácii poistnej udalosti postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ostatnými všeobecne záväznými predpismi, poistnou zmluvou ako aj Všeobecnými poistnými podmienkami (ďalej len „VPP“) a OPP. Mal za to, že žiadne ustanovenie poistnej zmluvy (resp. ani ustanovenie VPP a OPP) nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Žalobca nekonkretizoval, aký nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán môže nastať v dôsledku ustanovení VPP, resp. OPP. Poukázal, že zoznam zmluvných servisov je pre poistených prístupný na webovom sídle žalovaného a to na stránke Q.:/..J..L.-A.-E.. Z uvedenej stránky je zrejmé každému a v každom čase (poistníkovi, poistenému, ale aj osobe, ktorá sa rozhoduje, či uzavrie poistnú zmluvu so žalovaným), ktorý servis je zmluvným servisom žalovaného. Uvedené zverejnenie zmluvných servisov na internetovej stránke žalovaného je opodstatnené, nakoľko okruh subjektov, ktoré vykonávajú servisné úkony na základe zmluvy so žalovaným nie je nemenný, teda jeho zahrnutie do prílohy VPP, resp. OPP nie je možné. Za účelom toho, aby boli poistení informovaní, ktorý servis je zmluvným servisom žalovaného aj v prípade nových subjektov, resp. novo zazmluvnených servisov, je predmetná informácia zverejnená na internete. Ďalej tvrdil, že pokiaľ žalobca argumentuje ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, žalovaný poukazuje, že poskytuje svojim zmluvným partnerom na výber z viacerých poistných produktov. Poškodený ako poistník uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu o havarijnom poistení SUPERAUTO, pri ktorej dochádza k modifikácii VPP HAV 12 a to prostredníctvom OPP AC 12. Nakoľko poistník uzatvoril toto poistenie, platil nižšie poistné a zároveň mal zabezpečenú rýchlejšiu opravu v zmluvných servisoch, nakoľko zmluvné servisy majú poverenie vykonávať obhliadky, doobhliadky a majú prístup do systému žalovaného, ktorý je potrebný pre likvidáciu škodových udalostí. Uvedené zrýchľuje komunikáciu medzi likvidátormi a zmluvnými servismi a schvaľovanie jednotlivých úkonov. Poistník s ohľadom na výber poistného produktu po tom, čo nastala poistná udalosť, sám určil servis, ktorý vykonal opravu a to napriek tomu, že musel vedieť, ktoré servisy sú zmluvným partnerom žalovaného, a ktoré nie. Keďže na opravu vozidla si poškodený zvolil servis, ktorý nie je zmluvným partnerom žalovaného, teda nevyužil sieť ponúkaných zmluvných servisov, poistné plnenie bolo určené v súlade s článkom IV. OPP rozpočtom. Čo sa týka tvrdení žalobcu, že zo strany žalovaného došlo ku kráteniu poistného plnenia, žalovaný dôvodil, že nijaké krátenie poistného plnenia nebolo realizované, a ani to nevyplýva z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti. Preto nie je na mieste poukazovať na ustanovenia § 799 Občianskeho zákonníka, ktoré stanovujú podmienky pre zníženie poistného plnenia. Žalovaný pristúpil k výplate poistného plnenia vo výške, ktorú určil podľa rozpočtu, pričom na toto určenie nemali vplyv akékoľvek porušenia povinnosti zo strany poistníka.
4. Žalobca poukázal, že pohľadávka, ktorá je predmetom sporu, predstavuje krátenú časť poistného plnenia, ktoré si uplatnil poškodený na základe uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla so žalovaným, a ktorú postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení časti pohľadávky. Poškodený uzatvoril so žalovaným dňa 22.8.2014 poistnú zmluvu o havarijnom poistení SUPERAUTO (ďalej ako „poistná zmluva“). Na zmluvný vzťah medzi poškodeným a žalovaným sa vzťahujú Všeobecné poistné podmienky HAV 12 (ďalej len „VPP HAV 12“) a Osobitné poistné podmienky AC 12 (ďalej len „OPP AC 12“). V podanom odpore a v Oznámení o ukončení poistnej udalosti sa žalovaný odvoláva na ustanovenie OPP AC 12, článok IV. - poistné plnenie poisťovateľa, podľa ktorého: „Odchylne od VPP HAV 12 článok XI, ods. 4 v prípade čiastočnej škody bude poistné plnenie hradené na základe faktúry za
opravu v poisťovateľom odporučenom zmluvnom neautorizovanom servise. Neautorizovaným servisom sa pre účely týchto OPP AC 12 rozumie servis, ktorý nie je členom siete autorizovaných servisov určených pre danú značku vozidla. Pokiaľ oprava nebude uskutočnená v odporúčanom zmluvnom neautorizovanom servise, poisťovateľ je oprávnený určiť výšku poistného plnenia rozpočtom.“ Na základe citovaného ustanovenia žalovaný nepriznal právnemu predchodcovi žalobcu sumu 121,28 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi nákladmi na opravu vyčíslenými vo faktúre servisu č. 20150177 a nákladmi, ktoré určil rozpočtom žalovaný. Žalobca akcentoval, že žalovaný nepreukázal, že pri uzatváraní poistnej zmluvy určil poškodenému (resp. odporučil) zmluvné neautorizované servisy, kde si má dať vykonať opravu poisteného motorového vozidla v prípade vzniku poistnej udalosti. Prílohou poistnej zmluvy, ktorú uzavrel poškodený so žalovaným, nie je zoznam servisov, s ktorými má žalovaný uzavretú zmluvu o oprave motorových vozidiel. Poškodený preto nemohol vedieť, ktoré servisy sú zmluvné neautorizované a žalovaným odporúčané, pričom takéto zmluvné dojednanie možno považovať za neurčité, nejasné a nezrozumiteľné. Dôvodil, že žalovaný porušil § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka tým, že neoznámil poistenému zoznam odporúčaných zmluvných neautorizovaných autoservisov. Okrem toho poistná zmluva uzavretá medzi žalovaným a poškodeným má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Určenie povinnosti poistenému vykonať opravu vozidla v poisťovateľom odporučenom zmluvnom neautorizovanom servise podľa čl. IV. OPP AC 12 bez toho, aby žalovaný už pri vzniku zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu určil, o aké zmluvné neautorizované servisy má ísť, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami. Ak by poisťovňa presne a určito definovala, v akých zmluvných neautorizovaných opravovniach si má žalobca, resp. poškodený dať opraviť motorové vozidlo, je možné že za takýchto podmienok by poistený ani neuzavrel zmluvu o havarijnom poistení svojho motorového vozidla so žalovaným a vybral by si iného poistiteľa, ktorého podmienky by boli pre neho priaznivejšie. Dôvodil tiež, že čl. IV. OPP AC 12 je klamlivá obchodná praktika (§ 8 ods. 1 písm. e) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), keďže žalovaný neuvádza zoznam zmluvných servisov, v ktorých by si mal poškodený dať opraviť svoje motorové vozidlo. Žalobca mal zároveň za to, že takýto postup žalovaného je zámerný, pretože žalobca by nemusel súhlasiť so zoznamom takto určených/odporúčaných servisov z dôvodu, že by podľa neho tieto nespĺňali potrebnú kvalitu poskytovaných služieb a poistnú zmluvu so žalovaným by neuzavrel. Pokiaľ ide o podmienenosť plnenia rozpočtom predchádzajúcim súhlasom poisťovne (podľa článku XI. bod 10 VPP HAV 12 : „Poistné plnenie rozpočtom je podmienené predchádzajúcim písomným súhlasom poisťovateľa, pokiaľ nebolo dohodnuté inak.“), v danom prípade písomný súhlas poisťovateľa (žalovaného) na plnenie rozpočtom daný nebol. Vzhľadom k uvedenému nemožno aplikovať ustanovenia VPP HAV 12 a OPP AC 12 o plnení poisťovateľa rozpočtom. Pokiaľ žalovaný v prípade čiastočnej škody, za situácie ak si poškodený nedá opraviť vozidlo v ním odporúčanom zmluvnom neautorizovanom servise určí výšku poistného plnenia rozpočtom, čo je však podmienené jeho predchádzajúcim písomným súhlasom, ide vo vzťahu k žalobcovi o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami v neprospech poškodeného ako spotrebiteľa, preto nemôže požívať právnu ochranu. Uzavrel, že ak žalovaný kráti poistné plnenie, resp. neprizná plnenie vôbec, jeho konanie musí mať oporu v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného, o subjektívny názor, že len jeho kalkulácia je objektívnym dôkazom o výške škody. Z uvedeného je zrejmé, že konaním žalobcu nedošlo a ani nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu jeho povinností.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 52 ods. 1, 2, 3; 53 ods. 2, 4 písm. a); 442 ods. 1; 524; 778 ods. 1; 790 písm. a); 797 ods. 1, 2, 3; 799 ods. 1, 2, 3; 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu pojmu spotrebiteľskej zmluvy, neprijateľné zmluvné podmienky, spôsob a rozsah náhrady škody, zmluvy o postúpení pohľadávky, poistnej zmluvy, druhov poistenia, práva na poistné plnenie, plnenie povinností poisteného, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce.
6. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný uzavrel dňa 22.8.2014 s poškodeným poistnú zmluvu o havarijnom poistení Superauto č. 2404192435, ktorej predmetom bolo poistenie motorového vozidla Honda Accord. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 12 a Osobitné poistné podmienky pre havarijné poistenie SUPERAUTO OPP AC 12. Súd prvej inštancie citoval čl. XI bod 4 VPP HAV 12, podľa ktorého v prípade čiastočnej škody poistiteľ hradí primerané náklady účelne vynaložené na opravu poisteného vozidla znížené o dojednanú spoluúčasť, pokiaľ nebolo dohodnuté inak a tiež čl. IV OPP AC 12 odchýlne od VPP HAV 12 čl. X/ods. 4, podľa ktorého v prípade čiastočnej škody bude poistné plnenie hradené na základe faktúry za opravu v poisťovateľom odporučenom
zmluvnom neautorizovanom servise. Neautorizovaným servisom sa pre účely týchto OPP AC 12 rozumie servis, ktorý nie je členom siete autorizovaných servisov, určených pre danú značku vozidla. Pokiaľ oprava nebude uskutočnená v odporúčanom zmluvnom neautorizovanom servise, poisťovateľ je oprávnený určiť výšku poistného plnenia rozpočtom.
7. Súd prvej inštancie skúmal, či si poškodený splnil povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy a Osobitných poistných podmienok a či žalovaný bol oprávnený krátiť poistné plnenie. Za rozhodujúci pritom považoval obsah zmluvne dohodnutých poistných podmienok a likvidačný spis. Vo vzťahu k iným dôkazom, ktoré sa nenachádzajú v likvidačnom spise uviedol, že tieto sú irelevantné pre zistenie, či si strany sporu splnili povinnosti, preto na nich neprihliadol.
8. Z Oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. 2090154940 súdu prvej inštancie vyplynulo, že po ukončení šetrenia poistnej udalosti žalovaný krátil poistné plnenie o 152,74 eur a o spoluúčasť vo výške 165,00 eur s tým, že poškodenému uhradil sumu 224,26 eur. Tento postup odôvodnil ustanovením Osobitných poistných podmienok pre havarijné poistenie Superauto OPP AC 12 čl. IV. odchýlne od VPP HAV 12 čl. XI ods. 4, v zmysle ktorého pokiaľ oprava nebude uskutočnená v odporúčanom zmluvnom servise, poisťovateľ je oprávnený určiť výšku poistného plnenia rozpočtom. Označené krátenie poistného plnenia vyhodnotil súd prvej inštancie ako neprípustné. Dôvodil, že nie je preukázané, že by poškodený obdŕžal zoznam poisťovateľom odporučených zmluvných neautorizovaných servisov. A ak by aj taký zoznam obdŕžal, mohol by mať pre poškodeného, ktorý je spotrebiteľom, len odporúčací charakter. Súd prvej inštancie prisvedčil žalobcovi, že vyhradzovanie si práva určiť servis, kde sa má oprava poškodeného vozidla vykonať a podmieňovanie tým výplaty poistného plnenia je diskriminačné voči poisťovňou neurčeným servisom, obmedzuje hospodársku súťaž a vo vzťahu k spotrebiteľovi spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Ustanovenie poistnej zmluvy, na základe ktorého žalovaný krátil poistné plnenie, vyhodnotil s poukazom na vyššie uvedené závery ako neplatné. Pre úplnosť poznamenal, že ak by aj bolo predmetné ustanovenie platné, kalkulácia opravy systému Audatex, z ktorej majú vyplývať kalkulované náklady na opravu, neobsahuje žiaden údaj o tom, kto ju vypracoval a preto nemohla byť podkladom pre prípadné určenie výšky poistného plnenia rozpočtom.
9. Pokiaľ ide o charakter poistnej zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný s poškodeným, súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Konštatoval, že ustanovenie poistnej zmluvy, na základe ktorého žalovaný krátil poistné plnenie, je neplatné, pretože obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo V 28/2008 uviedol, že obsah pôvodného záväzku sa postúpením pohľadávky nemenil a uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Citoval tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obo 93/2008 zo dňa 20. mája 2009, v zmysle ktorého povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v § 526 Občianskeho zákonníka mení len v tom, že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Zároveň dodal, že v obdobnej veci medzi tými istými sporovými stranami v skutkovo aj právne totožnej veci rozhodol Okresný súd Košice I v konaní sp. zn. 31Cb/32/2016, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Košiciach rozsudkom sp. zn. 2Cob/136/2017. Z dôvodov uvedených v odsekoch 6. až 9. tohto rozsudku preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 121,28 eur s úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1, 262 ods. 2 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
12. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalovaný poukázal, že zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 250/2007 Z.z.“) upravuje, kto sa považuje za spotrebiteľa a rovnako i § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. aj Občianskeho zákonníka pre kvalifikáciu strany ako spotrebiteľa sa vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych podmienok a to (i) postavenie fyzickej osoby a (ii) nekonanie v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Dôvodil, že žalobca tieto podmienky nespĺňa, keďže je právnickou osobou, a naviac si uplatňuje nárok, ktorý vznikol v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Momentom účinnosti postúpenia pohľadávky stratil právny vzťah vzniknutý na základe poistnej zmluvy (poistenie Superauto) povahu spotrebiteľskej zmluvy a ide o klasický záväzkový vzťah v zmysle Občianskeho zákonníka a v duchu zásady Pacta sunt servanta. Vzhľadom k uvedenému mal za to, že v tomto konaní nie je možné skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok. To, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky, podľa žalovaného znamená, že rozhodol bez zákonného podkladu, keďže možnosť domáhať sa ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami sa priznáva len spotrebiteľovi. Uvedené má za následok, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. a Občianskeho zákonníka v časti priznania ochrany spotrebiteľa pre právnickú osobu. Tým, že právny vzťah medzi stranami sporu posúdil súd prvej inštancie ako spotrebiteľský, ďalej vo svojich úvahách vychádzajúcich z nesprávnej aplikácie právnej normy na daný právny vzťah, konštatoval, že ustanovenie zmluvy, na základe ktorého došlo ku kráteniu poistného, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Preto podľa právneho názoru súdu prvej inštancie uvedené krátenie poistného je bezdôvodné. Tento právny záver súdu prvej inštancie považoval žalovaný s ohľadom na nesprávne právne posúdenie za neudržateľný.
13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalovaný uviedol, že podstatou tohto odvolacieho dôvodu je to, že záver, že zmluvná podmienka, podľa ktorej v prípade výberu nezmluvného servisu bude určené poistné plnenie rozpočtom, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Argumentoval, že tento odvolací dôvod súvisí s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Čo sa týka tvrdení o neprijateľnosti zmluvných podmienok, žalovaný uviedol, že problematika neprijateľnosti zmluvných podmienok nemala byť vôbec riešená (keďže nejde o ochranu spotrebiteľa) a bez ohľadu na existenciu/ neexistenciu ochrany spotrebiteľa, nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľnosť zmluvných podmienok prichádza do úvahy vtedy, ak spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (čo nie je aplikovateľné v prípade nespotrebiteľa). Dôvodil, že so zmluvnou podmienkou ohľadne nezmluvných servisov žalobca (jeho právny predchodca) súhlasil. Súd prvej inštancie však v napadnutom rozsudku neuvádza, v čom považuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Uvádza len, že voči neurčeným servisom (tie nie sú zmluvné strany), je to diskriminačné. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak vyslovil, že zmluvná podmienka o nezmluvných servisoch je neprijateľná.
14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že pohľadávka, ktorej zaplatenia sa domáha, predstavuje krátenú časť poistného plnenia, ktoré si uplatnil poškodený na základe uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla so žalovaným, a ktorú postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení časti pohľadávky. V podanom odpore proti platobnému rozkazu ako aj v Oznámení o ukončení poistnej udalosti sa žalovaný odvolával na OPP AC 12, článok IV. - poistné plnenie poisťovateľa, podľa ktorého odchylne od VPP HAV 12 článok XI, ods. 4 v prípade čiastočnej škody bude poistné plnenie hradené na základe faktúry za opravu v poisťovateľom odporučenom zmluvnom neautorizovanom servise. Neautorizovaným servisom sa pre účely týchto OPP AC 12 rozumie servis, ktorý nie je členom siete autorizovaných servisov určených pre danú značku vozidla. Pokiaľ oprava nebude uskutočnená v odporúčanom zmluvnom neautorizovanom servise, poisťovateľ je oprávnený určiť výšku poistného plnenia rozpočtom. Na základe vyššie uvedeného ustanovenia žalovaný nepriznal žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi sumu vo výške 121,28 eur, ktorá je predmetom sporu, a ktorá predstavuje rozdiel medzi nákladmi na opravu vyčíslenými vo faktúre servisu č. 20150177 a nákladmi, ktoré určil rozpočtom žalovaný.
15. Žalobca dôvodil, že v priebehu šetrenia poistnej udalosti jeho právny predchodca (poškodený/ poistený) doložil žalovanému požadované doklady, pričom k žiadnemu porušeniu inej povinnosti zo strany poisteného nedošlo. Poškodený si splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy. Žalobca citoval ust. § 799 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. Argumentoval, že ak žalovaný kráti poistné
plnenie, jeho konanie musí mať oporu v poistných podmienkach alebo v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu. Konaním žalobcu nedošlo a ani nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu jeho povinností, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, a naplnením skutkovej podstaty ustanovenia § 799 Občianskeho zákonníka, ktoré by odôvodňovalo krátenie poistného plnenia. Akcentoval, že jeho právny predchodca a ani on neporušil žiadnu povinnosť, naopak žalovaný krátil poistné plnenie v rozpore s ustanoveniami Ústavy SR, Občianskeho zákonníka aj zákona č. 250/2007 Z.z..
16. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalobca uviedol, že právny názor žalovaného vyslovený v podanom odvolaní, v zmysle ktorého momentom účinnosti postúpenia pohľadávky stráca právny vzťah vzniknutý na základe poistnej zmluvy povahu spotrebiteľskej zmluvy a pôjde o klasický záväzkový vzťah v zmysle Občianskeho zákonníka a v duchu zásady pacta sunt servanta, je nesprávny, v rozpore so zákonom a judikatúrou súdov. Žalovaný síce prezentuje tento svoj právny názor, ale neuviedol žiadne zákonné ustanovenie, prípadne judikatúru, ktorá by ho potvrdzovala. V tejto súvislosti poukázal, že Občiansky zákonník obsahuje právnu konštrukciu, na základe ktorej prechádza s postúpenou pohľadávkou na postupníka ex lege aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Ide o akcesorické práva, ktoré sú spojené s pohľadávkou ako hlavným záväzkom, a ktoré vznikli a trvajú v súvislosti s existenciou pohľadávky a jej obsahom. Okrem toho podľa konštantnej judikatúry postúpenie pohľadávky zakladá nový záväzok iba medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Nemení sa nič na jeho povinnosti plniť (viď. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo V 28/2008).
17. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalobca zdôraznil, že v zmysle platnej legislatívy, ustálenej judikatúry a súdnej praxe, žalobca nie je viazaný a obmedzený pri výbere autoservisu. Spotrebiteľ má právo, aby si sám vybral servis, ktorému zverí opravu svojho poškodeného motorového vozidla. Uviedol, že poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v užšom slova zmysle, jedná sa o osobitný typ zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa uzavrela. Na tieto spotrebiteľské zmluvy treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach, ako ich správne aplikoval aj súd prvej inštancie. Zopakoval, že ustanovenie čl. IV. OPP AC 12 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zároveň dodal, že poistený pri uzatváraní poistnej zmluvy neobdŕžal zoznam odporúčaných zmluvných neautorizovaných servisov. Nemal teda ani možnosť sa oboznámiť s tým, ktoré autoservisy sú zmluvné. Určenie povinnosti dať si vykonať opravu poškodeného vozidla v odporučenom zmluvnom neautorizovanom servise, bez toho aby poistený už pri vzniku zmluvného vzťahu vedel, o aké zmluvné neautorizované servisy má ísť, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami, pričom je irelevantné, či žalovaný vo svojich poistných podmienkach uvedie, kedy sa má poistený oboznámiť so zoznamom žalovaným odporúčaných servisov. Žalovaný ako silnejšia strana, od ktorej šetrenia a posúdenia oprávnenosti nároku na poistné plnenie závisí vyplatenie poistného plnenia, si vykladá predmetné ustanovenia predovšetkým vo svoj prospech tak, aby nemusel poskytnúť žalobcovi plný nárok v prípade, ak by oprava bola vykonaná v servise, s ktorým žalovaný nemá uzatvorenú zmluvu, čo podľa žalobcu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami. Poukázal, že ak by žalovaný presne a určito definoval, v akých zmluvných neautorizovaných opravovniach si má poistený dať vykonať opravu poškodeného vozidla, je vysoký predpoklad, že za takýchto podmienok by poškodený ani neuzavrel poistnú zmluvu so žalovaným vzhľadom na to, že by s takto určenými servismi nemusel súhlasiť. Takéto konanie žalovaného je možno považovať aj za klamlivú obchodnú praktiku.
18. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že určil poistné plnenie rozpočtom v súlade s Občianskym zákonníkom a poistnou zmluvou (poistnými podmienkami) a žalobca obdŕžal celé poistné plnenie, s týmto tvrdením žalobca nesúhlasil. Dôvodil, že pokiaľ žalovaný uvádza, že v prípade čiastočnej škody bude plniť na základe rozpočtu v prípade, ak oprava nebude vykonaná v ním odporúčanom zmluvnom neautorizovanom servise, de facto to znamená podmieňovanie výplaty poistného plnenia vykonaním opravy vozidla v poisťovňou odporučenom servise. V opačnom prípade poskytne plnenie na základe rozpočtu, čo neznamená úhradu faktúry za opravu vozidla vo výške 100 %, ale jej krátenie, čo je zjavné ukrátenie spotrebiteľa na jeho právach. Zároveň uviedol, že je značný rozdiel vo výške plnenia určenej rozpočtom a vo výške podľa predložených dokladov za opravu vozidla (faktúra).
19. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval, že postúpením pohľadávky spotrebiteľa na nespotrebiteľský subjekt tento nenadobúda postavenie spotrebiteľa. I keď v súlade s § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka prechádza na postupníka aj príslušenstvo pohľadávky a práva spojené s touto pohľadávkou, neznamená to, že predmetné ustanovenie je možné vykladať extenzívne až do takých rozmerov, že právnická osoba nadobudne postavenie spotrebiteľa. Postavenie spotrebiteľa/nespotrebiteľa sa nepovažuje za právo spojené s pohľadávkou. Zároveň zdôraznil, že nedošlo k zníženiu poistného plnenia, ale k určeniu poistného plnenia rozpočtom, keďže došlo k porušeniu zmluvných podmienok.
20. Žalobca odvolaciu dupliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 4.7.2019.
21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
22. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
23. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
24. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.
25. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na argumenty strán vznesené v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami.
26. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v odvolacom konaní odvolací súd uvádza :
27. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
28. Postúpením pohľadávky dochádza k jej prevodu z pôvodného majiteľa ako postupcu, postupníka (nového nadobúdateľa). Práva a povinnosti dlžníka zo záväzkového vzťahu nie sú postúpením pohľadávky dotknuté (princíp identity pohľadávky). Zákon osobitne chráni postavenie dlžníka, keď neumožňuje postúpenie pohľadávky, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil a zachováva dlžníkovi aj vo vzťahu k postupníkovi všetky námietky proti pohľadávke, ktoré mohol uplatniť v čase postúpenia (§ 529).
29. Postúpením pohľadávky dochádza v rámci záväzkového vzťahu k tzv. singulárnej sukcesii, ktorá má hmotnoprávne účinky. Právnym nástupcom (sukcesorom) pôvodného veriteľa sa v rozsahu postúpeného práva na plnenie stáva postupník (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II., § 451-880. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2015, 1802 s.).
30. Spôsob nadobudnutia pohľadávky zmluvou má derivatívny charakter. Žalobca ako postupník v danom prípade nadobudol predmet postúpenia v takom stave, v akom sa nachádzal v čase postúpenia.
Obsah záväzku žalovaného ako dlžníka sa v dôsledku cesie nemenil. Navyše vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by poškodený vedome porušil niektorú z povinností v zmysle § 799 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
31. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane priznaných úrokov z omeškania ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).