Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/93/2008

Najvyšší súd5Obo/93/2008 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Heleny

Haukvitzovej, v právnej veci žalobcu: I.. V. T., Š., B. – Ž., Česká republika, zastúpený

advokátom JUDr. P., F., Nitra, proti žalovaným v 1. rade: P. v konkurze, zastúpený

správcom konkurznej podstaty JUDr. V.,

M., N. a v 2. rade: V. spol. s r.o., V., L., zastúpený advokátkou JUDr. A., Z., Bratislava,

o zaplatenie 83 224,99 Eur (2 507 236 Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného

v 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -328 zo dňa

28. apríla 2008, takto:

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.

-328 zo dňa 28. apríla 2008 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho žalobcu trovy

odvolacieho konania v sume 711,43 Eur.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre uložil žalovanému v 2. rade povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 83 224,99 Eur (2 507 236 Sk) spolu s 12 % úrokom z omeškania

ročne od 01. 11. 2000 do zaplatenia. Vo zvyšku príslušenstva súd konanie zastavil.

V odôvodnení sa konštatuje, že medzi právnym predchodcom žalobcu I. S. s. r. o.,

Nitra a obchodnou spoločnosťou W. C. s. r. o., B. došlo dňa

30. 09. 1998 k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle ustanovenia a nasl. . Predmet

sporu bol špecifikovaný v bode 1/, ako aj kúpna cena v bode 3/ zmluvy v sume 4 091 362 Sk

bez DPH pri kurze 20,25 Sk za 1 DM. Dňa 17. 04. 2000 došlo medzi žalovaným v 1. rade

a obchodnou spoločnosťou W. C. s. r. o. k uzavretiu zmluvy o prevzatí dlhu v súvislosti

s vyššie označenou kúpnou zmluvou zo dňa 30. 09. 1998 s tým, že žalovaný

v 1. rade ako nový dlžník preberá od pôvodného dlžníka jeho záväzok voči žalobcovi v sume

2 507 236 Sk a tento záväzok žalobcovi uhradí do 31. 10. 2000.

V konaní bolo ďalej preukázané, že k uzavretiu predmetnej zmluvy o prevzatí záväzku

došlo na návrh žalovaného v 1. rade, ktorý navrhol uzavretie zmluvy písomne listom zo dňa

01. 03. 2000 adresovanom žalobcovi. Listom zo dňa 22. 11. 2000 žalovaný v 1. rade odstúpil

od tejto zmluvy o prevzatí dlhu s odôvodnením, že bola uzavretá v tiesni a za nápadne

nevýhodných podmienok. Žalovaný 1. rade v priebehu konania nepreukázal reálne a skutkovo

relevantné skutočnosti, ktoré by bližšie odôvodňovali existenciu prípadnej tiesne, respektíve

nápadne nevýhodné podmienky v čase uzavretia zmluvy o prevzatí záväzku. Skutočnosti,

na ktoré poukazoval v tejto súvislosti ohľadne zostatku nesplatenej kúpnej ceny, ako aj

realizovaných platieb, neboli v konaní preukázané, práve naopak, žalobca v konaní preukázal

predloženými výpismi z účtu, že ku dňu uzavretia zmluvy o prevzatí dlhu predstavovala

nesplatená časť kúpnej ceny sumu, ktorej zaplatenie je predmetom konania. S poukazom

na uvedené, teda prvostupňový súd považoval uzavretú zmluvu o prevzatí záväzku za platnú,

resp. odstúpenie žalovaného v 1. rade od tejto zmluvy za neplatné.

Žalovaný v 2. rade uzavrel zo žalobcom dňa 17. 04. 2000 zmluvu o ručení, predmetom

ktorej sa žalovaný v 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi pohľadávku dlžníka - žalovaného

v 1. rade v sume 2 507 236 Sk, v prípade, ak túto sumu dlžník nezaplatí, a to ku dňu

dohodnutej splatnosti, t. j. do 31. 10. 2000.

V danom prípade sa jednalo o ručenie v zmysle , ktoré je považované

za jednostranný právny úkon, pričom povinnosti z tohto právneho úkonu nastanú v prípade

splnenia podmienky stanovej zákonom, t. z. nezaplatenie dlhu dlžníkom voči veriteľovi.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že dlžník si svoj záväzok voči veriteľovi

nesplnil, a keďže súd nezistil žiaden právne relevantný dôvod, pre ktorý by bolo možné

predmetnú zmluvu o ručení považovať za neplatnú, dospel k záveru, že žaloba bola podaná

v celom rozsahu dôvodne a vzhľadom ku prerušenému konaniu vo vzťahu ku žalovanému

v 1. rade zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom. Keďže sa

žalovaný v 2. rade dostal do omeškania s splnením peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi

právo na úrok z omeškania v zmysle ust. v znení účinnom k času vzniku

omeškania. Žalobcovi bol priznaný úrok z omeškania v rozsahu 12 % ročne z dlžnej sumy

počnúc od 01. 11. 2000, kedy sa dostal žalovaný v 2. rade s platením záväzku do omeškania.

V presahujúcej výške príslušenstva nad 12 % ročne súd konane zastavil z dôvodu späťvzatia

žaloby v tejto časti s poukazom na

O náhrade trov konania rozhodol podľa s. 1

Voči rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný v 2. rade odvolanie. Vo svojom

odvolaní uvádza, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne právne

posúdil vec.

Súd prvého stupňa v súvislosti so zmenou účastníka konania na základe postúpenia

pohľadávky zo zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 17. 04. 2000 neskúmal, či zo zákona nastali

účinky prevodu zabezpečovanej pohľadávky, a či prešli práva z ručenia na žalobcu ako

postupníka. Poukazuje na skutočnosť, že žalobca si nesplnil voči žalovanému v 2. rade

zákonom stanovenú povinnosť vyplývajúcu z , t. j., že postúpenie

pohľadávky oznámené ručiteľovi zo strany postupcu alebo postupníka nebolo nikdy splnené.

Ďalej, súd prvého stupňa sa nevysporiadal s právnou skutočnosťou výhrady

vlastníckeho práva k predmetu zmluvy. Nakoľko žalovaný v 1. rade nie je vlastníkom

dojárne, nie je správne a dôvodné žiadať, aby ručiteľ platil žalobcovi dlh za dojáreň, ktorej

žalobca je stále vlastníkom.

Ručenie je akcesorický záväzok a povinnosť ručiteľa nastupuje až následne, ak sa dlh

nedá uspokojiť zo strany dlžníka. V tomto prípade je žalobca vlastníkom veci a veriteľ môže

byť uspokojený v prvom rade vrátením veci, ku ktorej má vlastnícke práva, resp. jej

odobratím užívateľovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zdĺhavé súdne konanie vyvolané

postúpením pohľadávky by bol žalovaný v 2. rade neprimerane poškodený. Žalobca svojím

konaním a postojom prinútil žalovaného v 1. rade, aby od zmluvy o prevzatí dlhu odstúpil,

a preto v tomto konaní žalobca nemôže požívať právnu ochranu v zmysle .

Žalovaný 1. rade, ako aj žalovaný v 2. rade bol v tom, že vykonaním právneho úkonu

odstúpenia od zmluvy a jeho doručením všetkým zúčastneným stranám zmluva zanikla.

V tomto ho utvrdila aj skutočnosť, že pôvodný dlžník, ktorého sa odstúpenie týkalo,

odstúpenie nenapadol a nerozporoval. V prípadoch, keď k odstúpeniu došlo, je potrebné

vzťahy usporiadať tak, že sporové strany sú povinné navzájom si vrátiť poskytnuté plnenie,

vzhľadom na ustanovenie . Súd pri rozhodovaní veci mal však určiť, akým

právnym režimom sa odstúpenie od zmluvy spravuje, či ustanoveniami , alebo ,

vzhľadom na tú skutočnosť, že sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi.

Žalovaný v 2. rade bol na základe vykonaného a preukázaného odstúpenia od zmluvy

dobromyseľný v tom, že zmluva o prevzatí dlhu odstúpením žalovaného v 1. rade zanikla

a tým zanikli aj povinnosti z ručiteľského záväzku. V spornom prípade ručiteľský záväzok

zanikol na základe zániku hlavného záväzku, t. j. na základe platného odstúpenia od zmluvy

o prevzatí dlhu. Žalovaný v 2. rade nemohol plniť z ručiteľskej listiny proti príkazu

žalovaného v 1. rade, ktorý mu výslovne zakázal plniť ručiteľský záväzok práve z dôvodu

odstúpenia od prevzatia dlhu. Ďalej ho žalovaný v 1. rade striktne upozornil, že ak bude plniť

žalobcovi ako ručiteľ, potom si musí zaplatenú čiastku znášať na svoje náklady, pretože

žalovaný v 1. rade bude voči nemu postupovať v súlade s .

Žalovaný v 2. rade mal jednoznačne úmysel poskytnúť ručenie žalovanému v 1. rade

len do 31. 10. 2000 s tým, že si bude môcť započítať svoje záväzky, ktoré mal voči

žalovanému 1. rade za dodávku hrozna.

Žalobca nekonal v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, a preto nemôže

požívať právnu ochranu súdu a práve naopak, žalovaný v 2.rade by mal byť chránený

z dôvodu, že konal dobromyseľne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, navrhuje napadnutý

rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalobca podal písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu a navrhuje rozhodnutie

súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdiť. Dôvody uvádzané

odvolateľom sú tak z hľadiska vecného, ako aj z hľadiska právneho, irelevantné, pretože

sú v rozpore s vykonaným dokazovaním a právne zdôvodnenie nemá oporu v žiadnom

v odvolaní citovanom v zákonnom ustanovení. K postaveniu ručiteľa a jeho zodpovednosti

žalobca podal súdu podrobné a vyčerpávajúce stanovisko podaním zo dňa 05. 03. 2008,

na ktoré sa v plnom rozsahu odvoláva a pridržiava.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa ,

a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa konštatuje správnosť napadnutého

rozhodnutia a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

Na doplnenie uvádza, že aktívna legitimácia žalobcu je založená na základe zmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa 03. 05. 2004, ktorá bola uzavretá v súlade s ustanovením

a nasl. .

Postúpenie pohľadávky podľa a nasl. zakladá nový záväzok len medzi

postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku

postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení

a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie

sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho

povinnosti dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy

o postúpení postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v , mení len v tom,

že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie

neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku.

Je len vecou dohody postupcu a postupníka, kedy a či vôbec dlžníkovi oznámia, že došlo

k postúpeniu, to platí aj voči tretím osobám. Nemožno vylúčiť ani dohodu, že postúpenie

neoznámia vôbec. K platnosti o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka.

Krajský súd uznesením č. k. -257 zo dňa 17. 09. 2004 pripustil zámenu

účastníkov na strane žalobcu. V danej veci boli splnené všetky podmienky uvedené

v ustanovení a , čo konštatoval aj Najvyšší súd SR ako súd dovolací

v uznesení sp. zn. zo dňa 27. 04. 2006. Žalovanému v 2. rade ako

účastníkovi konania bolo uvedené uznesenie doručené, t. j., že mal vedomosť o zmene

veriteľa. Právny status ručiteľa sa postúpením zabezpečenej pohľadávky nemení a samotné

postúpenie pohľadávky nie je podmienené ani jeho súhlasom. Ustanovenie § 307 ods. 1, 2, 3

má len dispozitívny charakter.

Z obsahu zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 17. 04. 2004 jednoznačne vyplýva, že nový

dlžník P. (žalovaný v 1. rade) preberá dlh z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30. 09. 1998 medzi

pôvodným dlžníkom W. C. s. r. o., B. a pôvodným veriteľom I. S. s. r. o. Táto zmluva bola

uzavretá podľa a nasl. ; ide o obchod medzi podnikateľskými subjektmi a týka sa

ich podnikateľskej činnosti (tzv. relatívny obchod).

V spornom prípade sa jedná o obchodno-právny vzťah, ktorý sa riadi príslušnými

ustanoveniami . Prevzatie dlhu spočíva v tom, že do trvajúceho právneho pomeru nastúpi

namiesto dlžníka ( ) tretia osoba, preberateľ. Charakter pôvodného záväzku

sa nemení. S poukazom na , vo vzťahoch upravených týmto zákonom

neplatia ustanovenia , podľa ktorého účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni

a za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Preto žalovaný

v 1. rade nemohol použiť ako dôvod odstúpenia od zmluvy konanie v tiesni, resp. prevzatie

dlhu za nápadne nevýhodných podmienok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, prvostupňový

súd nebol povinný prejudiciálne zaoberať sa otázkou platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia

od zmluvy o prevzatí dlhu .

Taktiež námietka odvolateľa, ohľadne uplatnenia výhradného vlastníctva, s poukazom

na ust. je v zmluve o prevzatí dlhu právne irelevantná. Výhrada vlastníckeho

práva môže byť použitá medzi predávajúcim a kupujúcim pri uzavretí kúpnej zmluvy,

to znamená, že zmluvné strany sa dohodnú, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo neskôr,

ako je uvedené v .

Žalovaný v 2. rade zmluvou o ručení zo dňa 17. 04. 2000 sa výslovne zaviazal,

že, ak pohľadávku veriteľa jeho dlžník P. vo výške 2 507 236 Sk do lehoty splatnosti, t. j. do

31. 10. 2000, nezaplatí, uspokojí ju v plnej výške ručiteľ. Tento úkon bol urobený slobodne,

vážne, zrozumiteľne a žalovaný v 2. rade ako ručiteľ jednoznačne prejavil vôľu uspokojiť

veriteľa, ak si dlžník nesplní svoj záväzok ( ). Na žalovaného v 1. rade ako dlžníka

bol uznesením Okresného súdu v Nitre č. k.

-856 zo dňa 12. 12. 2007 vyhlásený konkurz. Vyhlásením konkurzu sa

prerušujú konania, týkajúce sa majetku patriaceho do konkurznej podstaty ex lege. Veriteľ

je preto oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa, keďže je nepochybné, že dlžník

si svoj záväzok nesplnil s poukazom na .

Vzhľadom na uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného

v 2. rade je nedôvodné a jeho námietky sú v celom rozsahu právne irelevantné, a preto

napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal odvolací súd podľa § 142 ods. 1

v spojení s náhradu trov odvolacieho konania v uplatnenej výške

za jeden úkon právnej služby vrátane paušálnej náhrady (17 850 Sk - 592,51 Eur + 190 Sk -

6,31 Eur ) za podané vyjadrenie k odvolaniu + 19 % DPH - 112,58 Eur, spolu 711,43 Eur

podľa vyhlášky č.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 20. mája 2009

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.