Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 24 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (34)2a3/369743.c9bdfa.pdf
PDF · 129.54 KB
No categories available
5Obo/93/2008
Najvyšší súd5Obo/93/2008 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Heleny
Haukvitzovej, v právnej veci žalobcu: I.. V. T., Š., B. – Ž., Česká republika, zastúpený
advokátom JUDr. P., F., Nitra, proti žalovaným v 1. rade: P. v konkurze, zastúpený
správcom konkurznej podstaty JUDr. V.,
M., N. a v 2. rade: V. spol. s r.o., V., L., zastúpený advokátkou JUDr. A., Z., Bratislava,
o zaplatenie 83 224,99 Eur (2 507 236 Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
v 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 16Cb 64/2004-328 zo dňa
28. apríla 2008, takto:
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.
16Cb 64/2004-328 zo dňa 28. apríla 2008 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho žalobcu trovy
odvolacieho konania v sume 711,43 Eur.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre uložil žalovanému v 2. rade povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 83 224,99 Eur (2 507 236 Sk) spolu s 12 % úrokom z omeškania
ročne od 01. 11. 2000 do zaplatenia. Vo zvyšku príslušenstva súd konanie zastavil.
V odôvodnení sa konštatuje, že medzi právnym predchodcom žalobcu I. S. s. r. o.,
Nitra a obchodnou spoločnosťou W. C. s. r. o., B. došlo dňa
30. 09. 1998 k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 409 a nasl. OBZ. Predmet
sporu bol špecifikovaný v bode 1/, ako aj kúpna cena v bode 3/ zmluvy v sume 4 091 362 Sk
bez DPH pri kurze 20,25 Sk za 1 DM. Dňa 17. 04. 2000 došlo medzi žalovaným v 1. rade
a obchodnou spoločnosťou W. C. s. r. o. k uzavretiu zmluvy o prevzatí dlhu v súvislosti
s vyššie označenou kúpnou zmluvou zo dňa 30. 09. 1998 s tým, že žalovaný
v 1. rade ako nový dlžník preberá od pôvodného dlžníka jeho záväzok voči žalobcovi v sume
2 507 236 Sk a tento záväzok žalobcovi uhradí do 31. 10. 2000.
V konaní bolo ďalej preukázané, že k uzavretiu predmetnej zmluvy o prevzatí záväzku
došlo na návrh žalovaného v 1. rade, ktorý navrhol uzavretie zmluvy písomne listom zo dňa
01. 03. 2000 adresovanom žalobcovi. Listom zo dňa 22. 11. 2000 žalovaný v 1. rade odstúpil
od tejto zmluvy o prevzatí dlhu s odôvodnením, že bola uzavretá v tiesni a za nápadne
nevýhodných podmienok. Žalovaný 1. rade v priebehu konania nepreukázal reálne a skutkovo
relevantné skutočnosti, ktoré by bližšie odôvodňovali existenciu prípadnej tiesne, respektíve
nápadne nevýhodné podmienky v čase uzavretia zmluvy o prevzatí záväzku. Skutočnosti,
na ktoré poukazoval v tejto súvislosti ohľadne zostatku nesplatenej kúpnej ceny, ako aj
realizovaných platieb, neboli v konaní preukázané, práve naopak, žalobca v konaní preukázal
predloženými výpismi z účtu, že ku dňu uzavretia zmluvy o prevzatí dlhu predstavovala
nesplatená časť kúpnej ceny sumu, ktorej zaplatenie je predmetom konania. S poukazom
na uvedené, teda prvostupňový súd považoval uzavretú zmluvu o prevzatí záväzku za platnú,
resp. odstúpenie žalovaného v 1. rade od tejto zmluvy za neplatné.
Žalovaný v 2. rade uzavrel zo žalobcom dňa 17. 04. 2000 zmluvu o ručení, predmetom
ktorej sa žalovaný v 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi pohľadávku dlžníka - žalovaného
v 1. rade v sume 2 507 236 Sk, v prípade, ak túto sumu dlžník nezaplatí, a to ku dňu
dohodnutej splatnosti, t. j. do 31. 10. 2000.
V danom prípade sa jednalo o ručenie v zmysle § 303 OBZ, ktoré je považované
za jednostranný právny úkon, pričom povinnosti z tohto právneho úkonu nastanú v prípade
splnenia podmienky stanovej zákonom, t. z. nezaplatenie dlhu dlžníkom voči veriteľovi.
V konaní bolo nepochybne preukázané, že dlžník si svoj záväzok voči veriteľovi
nesplnil, a keďže súd nezistil žiaden právne relevantný dôvod, pre ktorý by bolo možné
predmetnú zmluvu o ručení považovať za neplatnú, dospel k záveru, že žaloba bola podaná
v celom rozsahu dôvodne a vzhľadom ku prerušenému konaniu vo vzťahu ku žalovanému
v 1. rade zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom. Keďže sa
žalovaný v 2. rade dostal do omeškania s splnením peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi
právo na úrok z omeškania v zmysle ust. § 369 odsek 1 OBZ v znení účinnom k času vzniku
omeškania. Žalobcovi bol priznaný úrok z omeškania v rozsahu 12 % ročne z dlžnej sumy
počnúc od 01. 11. 2000, kedy sa dostal žalovaný v 2. rade s platením záväzku do omeškania.
V presahujúcej výške príslušenstva nad 12 % ročne súd konane zastavil z dôvodu späťvzatia
žaloby v tejto časti s poukazom na § 96 odsek 1 O. s. p.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142ods. 1 O. s. p.
Voči rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný v 2. rade odvolanie. Vo svojom
odvolaní uvádza, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne právne
posúdil vec.
Súd prvého stupňa v súvislosti so zmenou účastníka konania na základe postúpenia
pohľadávky zo zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 17. 04. 2000 neskúmal, či zo zákona nastali
účinky prevodu zabezpečovanej pohľadávky, a či prešli práva z ručenia na žalobcu ako
postupníka. Poukazuje na skutočnosť, že žalobca si nesplnil voči žalovanému v 2. rade
zákonom stanovenú povinnosť vyplývajúcu z § 307 ods. 3 OBZ, t. j., že postúpenie
pohľadávky oznámené ručiteľovi zo strany postupcu alebo postupníka nebolo nikdy splnené.
Ďalej, súd prvého stupňa sa nevysporiadal s právnou skutočnosťou výhrady
vlastníckeho práva k predmetu zmluvy. Nakoľko žalovaný v 1. rade nie je vlastníkom
dojárne, nie je správne a dôvodné žiadať, aby ručiteľ platil žalobcovi dlh za dojáreň, ktorej
žalobca je stále vlastníkom.
Ručenie je akcesorický záväzok a povinnosť ručiteľa nastupuje až následne, ak sa dlh
nedá uspokojiť zo strany dlžníka. V tomto prípade je žalobca vlastníkom veci a veriteľ môže
byť uspokojený v prvom rade vrátením veci, ku ktorej má vlastnícke práva, resp. jej
odobratím užívateľovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zdĺhavé súdne konanie vyvolané
postúpením pohľadávky by bol žalovaný v 2. rade neprimerane poškodený. Žalobca svojím
konaním a postojom prinútil žalovaného v 1. rade, aby od zmluvy o prevzatí dlhu odstúpil,
a preto v tomto konaní žalobca nemôže požívať právnu ochranu v zmysle § 265 OBZ.
Žalovaný 1. rade, ako aj žalovaný v 2. rade bol v tom, že vykonaním právneho úkonu
odstúpenia od zmluvy a jeho doručením všetkým zúčastneným stranám zmluva zanikla.
V tomto ho utvrdila aj skutočnosť, že pôvodný dlžník, ktorého sa odstúpenie týkalo,
odstúpenie nenapadol a nerozporoval. V prípadoch, keď k odstúpeniu došlo, je potrebné
vzťahy usporiadať tak, že sporové strany sú povinné navzájom si vrátiť poskytnuté plnenie,
vzhľadom na ustanovenie § 351 OBZ. Súd pri rozhodovaní veci mal však určiť, akým
právnym režimom sa odstúpenie od zmluvy spravuje, či ustanoveniami OZ, alebo OBZ,
vzhľadom na tú skutočnosť, že sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi.
Žalovaný v 2. rade bol na základe vykonaného a preukázaného odstúpenia od zmluvy
dobromyseľný v tom, že zmluva o prevzatí dlhu odstúpením žalovaného v 1. rade zanikla
a tým zanikli aj povinnosti z ručiteľského záväzku. V spornom prípade ručiteľský záväzok
zanikol na základe zániku hlavného záväzku, t. j. na základe platného odstúpenia od zmluvy
o prevzatí dlhu. Žalovaný v 2. rade nemohol plniť z ručiteľskej listiny proti príkazu
žalovaného v 1. rade, ktorý mu výslovne zakázal plniť ručiteľský záväzok práve z dôvodu
odstúpenia od prevzatia dlhu. Ďalej ho žalovaný v 1. rade striktne upozornil, že ak bude plniť
žalobcovi ako ručiteľ, potom si musí zaplatenú čiastku znášať na svoje náklady, pretože
žalovaný v 1. rade bude voči nemu postupovať v súlade s § 309 OBZ.
Žalovaný v 2. rade mal jednoznačne úmysel poskytnúť ručenie žalovanému v 1. rade
len do 31. 10. 2000 s tým, že si bude môcť započítať svoje záväzky, ktoré mal voči
žalovanému 1. rade za dodávku hrozna.
Žalobca nekonal v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, a preto nemôže
požívať právnu ochranu súdu a práve naopak, žalovaný v 2.rade by mal byť chránený
z dôvodu, že konal dobromyseľne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, navrhuje napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Žalobca podal písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu a navrhuje rozhodnutie
súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 O. s. p. potvrdiť. Dôvody uvádzané
odvolateľom sú tak z hľadiska vecného, ako aj z hľadiska právneho, irelevantné, pretože
sú v rozpore s vykonaným dokazovaním a právne zdôvodnenie nemá oporu v žiadnom
v odvolaní citovanom v zákonnom ustanovení. K postaveniu ručiteľa a jeho zodpovednosti
žalobca podal súdu podrobné a vyčerpávajúce stanovisko podaním zo dňa 05. 03. 2008,
na ktoré sa v plnom rozsahu odvoláva a pridržiava.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.,
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť napadnutého
rozhodnutia a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.
Na doplnenie uvádza, že aktívna legitimácia žalobcu je založená na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 03. 05. 2004, ktorá bola uzavretá v súlade s ustanovením
Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ zakladá nový záväzok len medzi
postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku
postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení
a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie
sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho
povinnosti dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy
o postúpení postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v § 526 OZ, mení len v tom,
že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie
neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku.
Je len vecou dohody postupcu a postupníka, kedy a či vôbec dlžníkovi oznámia, že došlo
k postúpeniu, to platí aj voči tretím osobám. Nemožno vylúčiť ani dohodu, že postúpenie
neoznámia vôbec. K platnosti o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka.
Krajský súd uznesením č. k. 16Cb 64/2004-257 zo dňa 17. 09. 2004 pripustil zámenu
účastníkov na strane žalobcu. V danej veci boli splnené všetky podmienky uvedené
v ustanovení § 92 ods. 2 a 3 O. s. p., čo konštatoval aj Najvyšší súd SR ako súd dovolací
v uznesení sp. zn. 1ObdoV/13/2005 zo dňa 27. 04. 2006. Žalovanému v 2. rade ako
účastníkovi konania bolo uvedené uznesenie doručené, t. j., že mal vedomosť o zmene
veriteľa. Právny status ručiteľa sa postúpením zabezpečenej pohľadávky nemení a samotné
postúpenie pohľadávky nie je podmienené ani jeho súhlasom. Ustanovenie § 307 ods. 1, 2, 3
OBZ má len dispozitívny charakter.
Z obsahu zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 17. 04. 2004 jednoznačne vyplýva, že nový
dlžník P. (žalovaný v 1. rade) preberá dlh z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30. 09. 1998 medzi
pôvodným dlžníkom W. C. s. r. o., B. a pôvodným veriteľom I. S. s. r. o. Táto zmluva bola
uzavretá podľa § 409 a nasl. OBZ; ide o obchod medzi podnikateľskými subjektmi a týka sa
ich podnikateľskej činnosti (tzv. relatívny obchod).
V spornom prípade sa jedná o obchodno-právny vzťah, ktorý sa riadi príslušnými
ustanoveniami OBZ. Prevzatie dlhu spočíva v tom, že do trvajúceho právneho pomeru nastúpi
namiesto dlžníka (§ 531 ods. 1 OZ ) tretia osoba, preberateľ. Charakter pôvodného záväzku
sa nemení. S poukazom na § 267 ods. 2 OBZ, vo vzťahoch upravených týmto zákonom
neplatia ustanovenia § 49 OZ, podľa ktorého účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni
a za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Preto žalovaný
v 1. rade nemohol použiť ako dôvod odstúpenia od zmluvy konanie v tiesni, resp. prevzatie
dlhu za nápadne nevýhodných podmienok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, prvostupňový
súd nebol povinný prejudiciálne zaoberať sa otázkou platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia
od zmluvy o prevzatí dlhu .
Taktiež námietka odvolateľa, ohľadne uplatnenia výhradného vlastníctva, s poukazom
na ust. § 445 OBZ je v zmluve o prevzatí dlhu právne irelevantná. Výhrada vlastníckeho
práva môže byť použitá medzi predávajúcim a kupujúcim pri uzavretí kúpnej zmluvy,
to znamená, že zmluvné strany sa dohodnú, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo neskôr,
Žalovaný v 2. rade zmluvou o ručení zo dňa 17. 04. 2000 sa výslovne zaviazal,
že, ak pohľadávku veriteľa jeho dlžník P. vo výške 2 507 236 Sk do lehoty splatnosti, t. j. do
31. 10. 2000, nezaplatí, uspokojí ju v plnej výške ručiteľ. Tento úkon bol urobený slobodne,
vážne, zrozumiteľne a žalovaný v 2. rade ako ručiteľ jednoznačne prejavil vôľu uspokojiť
veriteľa, ak si dlžník nesplní svoj záväzok (§ 303 OBZ). Na žalovaného v 1. rade ako dlžníka
bol uznesením Okresného súdu v Nitre č. k.
32 K/37/2007-856 zo dňa 12. 12. 2007 vyhlásený konkurz. Vyhlásením konkurzu sa
prerušujú konania, týkajúce sa majetku patriaceho do konkurznej podstaty ex lege. Veriteľ
je preto oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa, keďže je nepochybné, že dlžník
si svoj záväzok nesplnil s poukazom na § 306 ods. 1 OBZ.
Vzhľadom na uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného
v 2. rade je nedôvodné a jeho námietky sú v celom rozsahu právne irelevantné, a preto
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal odvolací súd podľa § 142 ods. 1
O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. náhradu trov odvolacieho konania v uplatnenej výške
za jeden úkon právnej služby vrátane paušálnej náhrady (17 850 Sk - 592,51 Eur + 190 Sk -
6,31 Eur ) za podané vyjadrenie k odvolaniu + 19 % DPH - 112,58 Eur, spolu 711,43 Eur
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 20. mája 2009
JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.