Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 543/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. januára 2012 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť J. J., G., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice -okolie v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom

tritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť J. J. trovy konania v sume

314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet advokátky JUDr. I. R., K., do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-15 z 13. decembra 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť J. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. V 600/2011

z 18. januára 2012 okrem iného uviedla:

„Vec napadla na tunajší súd dňa 28. 3. 2001.

a/ skutková a právna zložitosť sporu:

- predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Vzhľadom na nutnosť nariadenia opakovaného znaleckého dokazovania, napadnuté konanie

je treba považovať po vecnej stránke za zložitejšie.

Po vykonaní prvotných úkonov (doručenie návrhu, vyjadrenia odporcov, výsluch

účastníkov) bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom Ing. K. na vykonanie

ohodnotenia predmetných sporných nehnuteľnosti. Znalec písomne súdu oznámil, že

na ohliadke na mieste samom účastníci konania navrhli vykonať znalecké dokazovanie na

zameranie vedľajších stavieb, ktoré sa nachádzajú na spornej nehnuteľnosti. Až po tomto

znaleckom dokazovaní bude možné vykonať ohodnotenie predmetných nehnuteľnosti. Z toho

dôvodu súd nariadil znalecké dokazovanie na zameranie vedľajších stavieb, ktoré

sa nachádzajú na spornej nehnuteľnosti, a to znalcom Ing. H., avšak vzhľadom na to, že

nebolo možné znalcovi doručiť uznesenie o ustanovení znalca, bolo toto uznesenie zrušené a

bol ustanovený znalec Ing. H. Tento znalec súdu oznámil, že mal byť vyčiarknutý zo

zoznamu znalcov, preto z uvedeného dôvodu bol ustanovený nový znalec J. A.

Tento znalec súdu oznámil, že ukončil znaleckú činnosť, a preto bolo potrebné

ustanoviť nového znalca ( uznesením zo dňa 9.3.2009 - Ing. T.). Po doručení znaleckého

posudku od Ing. T. bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie na ohodnotenie sporných

nehnuteľnosti, avšak súdom ustanovený znalec Ing. K. vrátil spis súdu s tým, že nemôže

vykonať znalecký posudok zo zdravotných dôvodov. Z toho dôvodu bola ustanovená

znalkyňa Ing. B., ktorá ale súdu oznámila, že nie je oprávnená vykonávať ohodnocovanie

nehnuteľnosti v extraviláne, preto bolo opätovne potrebné zrušiť uznesenie a bola

ustanovená nová znalkyňa Ing. B.. Táto dňa 1. 7. 2007 zaslala spis súdu s tým, že zo strany

navrhovateľa jej nebolo umožnené vykonať ohliadku nehnuteľnosti, a preto nemôže vykonať

znalecký posudok. Navrhovateľ neumožnil vstup znalcovi na nehnuteľnosť z dôvodu, že jeho

právny zástupca sa na ohliadku nedostavil, (ten žiadal znalca o iný termín šetrenia na

mieste samom), a navrhovateľ trval na jeho osobnej účasti. Dňa 14. 12. 2010 bol súdu

doručený znalecký posudok Ing. B. a dňa 20. 12. 2010 bolo vypracované uznesenie o

priznaní znalečného znalkyni Ing. B. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie odporca v

1. rade, ako aj znalkyňa Ing. B. Vo veci je vytýčený termín pojednávania.

b/ vykonané procesné úkony doposiaľ:

28. 3. 2001 - deň nápadu

29. 4. 2002 - zaslanie návrhu na vyjadrenie odporcom v 1. až 4. rade

17. 5. 2002 - doručené vyjadrenie odporcu v 1. rade...

16. 10. 2002 - pojednávanie, odročené na 20. 11. 2002

20. 11. 2002 - pojednávanie, odročené na neurčito - vykonanie ďalšieho

dokazovania

2. 4. 2003 - podanie navrhovateľa, úprava petitu...

25. 9. 2003 - pojednávanie, odročené na T: 15. 10. 2003 s tým, že bolo odporcovi

v I. rade uložené zaslať písomné stanovisko k úprave petitu

14. 10. 2003 - doručené podanie odporcu v 1. rade

15. 10. 2003 - pojednávanie, vypočutie svedkov...

19. 7. 2004 - ustanovenie súdneho znalca, nariadené znal. dokazovanie

9. 8. 2004 - doručené podanie odporcu v 1. rade, podaný návrh na doplnenie

znaleckého dokazovania

10. 8. 2004 - doručená žiadosť znalca o určenie iného znalca

8. 12. 2004 - podanie navrhovateľa - žiadosť o ustanovenie iného znalca

11. 10. 2004 - ustanovenie nového znalca

2. 2. 2005 - žiadosť znalca o dovolenie k použitiu motorového vozidla pri

vykonaní znal. dokazovania

4. 2. 2005 - podanie navrhovateľa - návrh na doplnenie znaleckého dokazovania

5. 4. 2005 - odoslanie spisu znalcovi

2. 5. 2005 - odstúpenie znalca od vykonania znaleckého dokazovania...

14. 9. 2005 - podanie znaleckého posudku, vyúčtovanie odmeny...

23. 11. 2005 - zaslanie znaleckého posudku účastníkom na vyjadrenie

5. 12. 2005 - znalec - dodatok vyúčtovania odmeny, dodanie kópii

6. 12. 2005 - zaslanie pr. zástupcom...

2. 3. 2006 - uznesenie o odmene znalca

30. 3. 2006 - odvolanie odporcu v 1. rade voči odmene znalca

5. 4. 2006 - predložený spis na KS v Košiciach

6. 7. 2006 - návrat spisu z KS v Košiciach

13. 7. 2006 - doručenie rozhodnutia KS v Košiciach

24. 7. 2006 - urgencia znalca na vyplatenie odmeny...

6. 9. 2006 - uznesenie o vyplatení odmeny znalcovi

22. 11. 2006 - žiadosť pr. zástupcu odporcu v 1. rade o odročenie pojednávania

- pojednávanie odročené na neurčito...

7. 2. 2007 - pojednávanie, odročené na neurčito za účelom posúdenia nutnosti

vykonania ohliadky a znaleckého dokazovania

20. 2. 2007 - podania odporcu v 1. rade - predložené otázky pre súdneho znalca

1. 8. 2007 - nariadenie znaleckého dokazovania

15. 8. 2007 - podanie navrhovateľa - návrh na znalecké dokazovania...

26. 11. 2007 - podanie odporcu v 1. rade

3. 12. 2008 - podanie navrhovateľa

19. 2. 2008 - ustanovenie súdneho znalca

12. 6. 2008 - zistené, že znalcovi nebolo doručené uznesenie o ustanovení znalca

9. 7. 2008 - zisťovanie pobytu znalca 1. 10. 2008

1. 10. 2008 - uznesenie - zrušenie súdneho znalca a ustanovenie nového súdneho

znalca

20. 10. 2008 - podanie znalca - oznámenie, že mal byť vyčiarknutý zo zoznamu

súdnych znalcov

20. 10. 2008 - odvolanie odporcu v 1. rade voči povinnosti zložiť preddavok

na znalecké dokazovania

3. 11. 2008 - uznesenie o zrušení a o ustanovení súdneho znalca

10. 12. 2008 - opätovné doručovanie uznesenia súdnemu znalcovi

9. 1. 2009 - zisťovanie pobytu znalca

30. 1. 2009 - odpoveď registra obyvateľov

9. 3. 2009 - ustanovenie nového súdneho znalca

11. 5. 2009 - zaslanie spisu znalcovi (č. l. 23)

11. 9. 2009 - podanie znalca - žiadosť o povolenie použiť motorové vozidlo

18. 9. 2009 - uznesenie súdu - zloženie preddavku...

14. 12. 2009 - doručenie znaleckého posudku

11. 1. 2010 - uznesenie o odmene znalca...

9. 4. 2010 - ustanovenie znalca

13. 5. 2010 - zaslanie spisu znalcovi

1. 7. 2010 - podanie znalca - vrátenie spisu bez vykonania znaleckého

dokazovania - neumožnenie vstupu navrhovateľom na nehnuteľnosti

pre neprítomnosť jeho pr. zástupcu (pr. zástupca navrhovateľa

požiadal znalca o iný termín šetrenia na mieste samom)

2. 9. 2010 - zaslanie spisu znalcovi

14. 12. 2010 - doručenie znaleckého posudku

20. 12. 2010 - uznesenie o odmene za znalecké dokazovania

31. 12. 2010 - podanie navrhovateľa

10. 1. 2011 - odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu o odmene za znalecké

dokazovania

13. 1. 2011 - odvolanie odporcu v 1. rade voči uzneseniu o odmene za znalec.

dokazovanie

27. 1. 2011 - doplnenie odvolania navrhovateľom

11. 2. 2011 - podanie odporcu v 1. Rade

2. 3. 2011. - prípis súdu znalcovi

- prekladacia správa na KS v Košiciach

21. 7. 2011 - podanie navrhovateľa

4. 8. 2011 - prípis tunajšieho súdu na KS v Košiciach

8. 8. 2011 - prípis krajského súdu znalcovi

5. 10. 2011 - návrat spisu z krajského súdu

29. 11. 2011 - uznesenie o odmene znalcovi

1. 12. 2011 - odvolanie odporcu v 1. rade

3. 1. 2012 - odvolanie znalca

9. 1. 2012 - vytýčenie termínu pojednávania na 9. 2. 2012

16. 1. 2012 - žiadosť navrhovateľa o preročenie termínu pojednávania

17. 1. 2012 - preročenie termínu pojednávania na 29. 2. 2012

c/ prekážky postupu súdu podľa a nasl.

- neboli

d/ prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobil sťažovateľ

- dňa 11. 10. 2006 súd vytýčil vo veci termín pojednávania na 22. 11 .2006, ktoré

právna zástupkyňa odporcu v 1. rade prevzala dňa 18. 10. 2006. Tá v deň pojednávania

žiadala pojednávanie odročiť z dôvodu kolízie termínov, pretože sa potrebovala zúčastniť aj

pojednávania na okresnom súde Košice I, pričom o termíne tohto pojednávania na sa

dozvedala na pojednávaní konanom dňa 20. 9. 2006, ktorého sa osobne zúčastnila (č. l. 115

a nasl.)

e/ prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom:

nesystematické ustanovovanie súdnych znalcov

f/ záver, či zistené prieťahy považujeme za zbytočné prieťahy:

- vyššie uvedeného vyplýva, že aj keď došlo ku krátkodobejšej nečinnosti okresného

súdu, považuje súd sťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú, keďže súd vo veci koná priebežne.

g/ iné okolnosti, ktoré majú vplyv na prieťahy v konaní:

- vybavujúca sudkyňa bola dlhodobo práceneschopnou (od januára 2011 do

septembra 2011 nepretržite). V apríli 2011 bola predmetná vec pridelená inému senátu

okresného súdu.“

Rovnaké procesné úkony okresného súdu v namietanom konaní zistil aj ústavný súd

z obsahu súdneho spisu a vyjadrení účastníkov.

Právna zástupkyňa sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním

z 26. januára 2012, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Vyjadrenie predsedníčky súdu neposkytuje korektný obraz o postupe súdu v tomto

konaní, keďže medzi textovou časťou na strane 1 a čiastočne na strane 2 uvedenou pod

písmenom a) a chronológiou úkonov uvedených pod písmenom b) predmetného vyjadrenia,

sú na prvý pohľad zjavné rozpory. Takými sú napríklad údaje o tom, že po vykonaní

prvotných úkonov, ktoré mimochodom súdu zabrali čas viac než 1 a pol roka, bol za znalca

ustanovený Ing. Jozef K.

Z obsahu sťažnosti však vyplýva, že tento znalec bol ustanovený až uznesením zo dňa

1. 8. 2007. Rovnaké diskrepácie sú aj v údajoch o Ing. J. B., ktorá bola za znalkyňu

ustanovená až uznesením zo dňa 9. 4. 2010 a podľa vyjadrenia súdu, súdu oznámila, že jej

navrhovateľ neumožnil vstup na pozemok dňa 1. 7. 2007.

Predsedníčka Okresného súdu Košice - okolie vo svojom vyjadrení uvádza, že

o návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania na zameranie vedľajších stavieb, teda

na posúdenie čiastkovej otázky, sa súd dozvedel až na základe písomného oznámenia

súdneho znalca Ing. K..

Sám navrhovateľ však už dňa 6. 8. 2004 žiadal o doplnenie znaleckého dokazovania

a pribratia konzultanta na posúdenie čiastkovej otázky. O doplnenie dokazovania

a pribratie konzultanta na posúdenie čiastkovej otázky sa sťažovateľ opätovne pokúšal aj

podaním zo dňa 2. 2. 2005. Ani tejto žiadosti však súd nevyhovel.

Vzhľadom na to, že Ing. K. bol za súdneho znalca ustanovený až uznesením zo dňa

1. 8. 2007 je zjavné, že súd bol s požiadavkou na posúdenie čiastkovej otázky oboznámený

skôr a nie až písomným oznámením súdneho znalca Ing. K.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o

právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (a práva podľa dohovoru) vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadnil

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. ,

, ).

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci vedenej pred okresným súdom, ústavný súd bral

do úvahy skutkový stav a platnú právnu úpravu relevantnú pre rozhodnutie, ako aj charakter

veci. Predmetom sporu je návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

podaný proti sťažovateľovi ako jednému z odporcov. V okolnostiach prípadu ústavný súd

predmetný spor po právnej stránke hodnotí ako bežnú občianskoprávnu vec patriacu

do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva, a preto namietané konanie nemožno

považovať za právne zložité. Takéto návrhy sú dlhodobo štandardnou súčasťou

rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Vo vzťahu k faktickej zložitosti veci ústavný súd

síce pripúšťa, že „vzhľadom na nutnosť nariadenia opakovaného znaleckého dokazovania,

napadnuté konanie je treba považovať po vecnej stránke za zložitejšie“, ale zároveň

konštatuje, že ani prípadná skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť celkovú dĺžku

tohto konania.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní,

či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Ústavný súd nezistil z obsahu súdneho spisu, že by samotný sťažovateľ (a jeho

právna zástupkyňa) prispeli ku vzniku zbytočných prieťahov. Sťažovateľ bol počas konania

aktívny a súčinnostný, od začiatku sa zúčastňoval nariadených pojednávaní a tiež podal aj

sťažnosť na zbytočné prieťahy. Jedna neúčasť sťažovateľa a jeho právnej zástupkyne

(navyše ospravedlnená na pojednávaní 22. novembra 2006) nemôže toto konštatovanie

zmeniť, preto ústavný súd neakceptoval vyjadrenie okresného súdu, že sťažovateľ spôsobil

prieťahy v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní a vzniknuté

prieťahy posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Na základe

prehľadu úkonov okresného súdu ústavný súd konštatuje, že takmer celý priebeh konania je

poznačený neefektívnosťou jeho postupu, čo malo vplyv na doterajšiu dĺžku sporu. I keď

v priebehu takmer viac ako 10-ročného konania bolo zistené iba jedno väčšie obdobie

nečinnosti v trvaní 13 mesiacov, od nápadu veci (28. marec 2001) do 29. apríla 2002, keď

okresný súd doručoval návrh odporcom na vyjadrenie, a nemožno mu vytknúť inú

dlhodobejšiu nečinnosť, ústavný súd zdôrazňuje, že doterajší postup okresného súdu pri

nariaďovaní znaleckého dokazovania považuje najmä za neefektívny a bez možnosti

prispieť k rozhodnutiu vo veci samej. Neefektívne úkony, ktoré vo svojom súhrne spôsobili

prieťahy v činnosti okresného súdu, boli zistené už od 15. októbra 2003, keď pojednávanie

odročil pre účely nariadenia znaleckého dokazovania (uznesenie o pribratí znalca Ing. B.

vypracoval až 19. júla 2004 a následne ho zrušil pre zaneprázdnenosť znalca a jeho pobyt

v zahraničí). Neskôr okresný súd 11. októbra 2004 ustanovil ďalšieho znalca Ing. P.,

ktorému najprv nebol daný súhlas na použitie osobného motorového vozidla, preto odstúpil

od výkonu znaleckého dokazovania (2. máj 2005), a až po súhlase od okresného súdu znalec

14. septembra 2005 doručil znalecký posudok okresnému súdu.

Z dôvodu námietky navrhovateľa pre „údajnú neobjektivitu“ znaleckého posudku

neskôr rovnako odročil okresný súd pojednávanie 7. februára 2007 pre účely nariadenia

kontrolného znaleckého dokazovania. Prvého znalca (Ing. K.) ustanovil okresný súd až 1.

augusta 2007 a po jeho vyjadrení 4. októbra 2007, aby ustanovil aj znalca z iného odvetvia,

okresný súd v priebehu roku 2008 neúčelne ustanovil ďalších troch znalcov, ale tí pre

rôzne dôvody znalecké posudky nemohli vypracovať. Až 9. marca 2009 konečne ustanovil

znalca, ktorý 14. decembra 2009 aj doručil vypracovaný znalecký posudok okresnému súdu.

Napokon aj prvý znalec (Ing. K.) požiadal zo zdravotných dôvodov 8. marca 2010, aby v

tejto veci bol ustanovený iný znalec, a pribratá znalkyňa doručila okresnému súdu znalecký

posudok až 14. decembra 2010.

Obdobie znaleckého dokazovania (viac ako 7 rokov) je teda obdobím nečinnosti

okresného súdu, pretože v tomto období okresný súd neurobil nič pre odstránenie stavu

právnej neistoty sťažovateľa aj napriek tomu, že pri ustanovovaní znalcov mohol

so znalcami vopred prerokovať, či môžu v požadovanej lehote úkon vykonať, a bolo aj jeho

povinnosťou metodicky usmerňovať a riadiť činnosť znalcov. Podľa názoru ústavného súdu

okresný súd v tomto prípade nevyužil dôsledne a včas všetky procesné prostriedky

smerujúce k tomu, aby znalecké dokazovanie bolo urýchlene skončené (obdobne napr.

). Aj okresný súd uviedol, že znalecké dokazovanie bolo nesystematické.

Vzhľadom na uvedené zistenia preto ústavný súd neakceptoval jeho vyjadrenie, že

sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná a okresný súd vo veci samej konal. Hoci nariadil

niekoľko pojednávaní, na ktorých vypočul účastníkov a svedkov, vo veci samej dosiaľ

za 10 rokov nebol vyhlásený rozsudok a ani nebolo vydané iné rozhodnutie, ktorým by sa

skončilo konanie pred okresným súdom.

Ústavný súd zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho

právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako je to v danej veci, možno už len na základe

jeho posúdenia v celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48

ods. 2 i dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania predlžuje stav právnej

neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym,

a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis mutandis , ,

).

Vychádzajúc zo samotnej dĺžky konania a z dosiahnutých výsledkov okresného súdu

ústavný súd dospel k záveru, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej

osoby alebo právnickej osoby vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd preto v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva

sťažovateľa v zmysle , ako aj zákona o ústavnom

súde prikázal okresnému súdu, ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu vo veci koná, aby

ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal priznať od okresného súdu finančné zadosťučinenie v sume

10 000 € najmä s ohľadom na dlhoročné prieťahy a na spôsob, akým došlo k porušeniu jeho

základného práva.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistenú nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného súdu v danom

prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy aj priznanie finančného

zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na dĺžku

konania, povahu veci a dosiahnuté výsledky okresného súdu. Na základe uvedeného

ústavný súd považoval za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume

3 500 €.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli

z dôvodu právneho zastúpenia sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom advokátkou

JUDr. I. R.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá

predstavovala sumu 741 €. Úhradu priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby

(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3

a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby predstavuje sumu 123,50 € a náhrada paušálnych výdavkov za jeden úkon právnej

služby sumu 7,41 € a k tomu 20 % DPH, pretože právna zástupkyňa sťažovateľa je jej

platcom. Úhrada bola preto priznaná spolu v celkovej sume 314,18 €.

Nárok právnej zástupkyne na úhradu tretieho úkonu právnej služby ústavný súd

nepriznal, pretože jej vyjadrenie k stanovisku okresného súdu neobsahovalo žiadne nové

skutočnosti, ktoré by slúžili ako podklad pre rozhodnutie ústavného súdu (obdobne

napr. , ).

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2012