Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 113/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. októbra 2007 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti J. Š., S., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., K., vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Trebišov v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo J. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk (slovom

sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trebišov p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd T rebišov j e p o v i n n ý uhradiť J. Š. trovy konania v sume

6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. J. Č., K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -8 z 24. apríla 2007 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

15 C 702/95.

Na základe výzvy sa k veci vyjadril okresný súd podaním sp. zn.

z 8. augusta 2007, doručeným ústavnému súdu 13. augusta 2007, v ktorom žiada sťažnosť

sťažovateľa zamietnuť ako nedôvodnú a neopodstatnenú.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti ďalej okrem iného

uviedol:

„Na základe žiadosti Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.

zo dňa 8. 6. 2007 podávame k tejto sťažnosti toto vyjadrenie:

... Navrhovateľ v spore (sťažovateľ) sa svojím návrhom na začatie konania domáhal,

aby súd nariadil odporcovi, aby:

1. súhlasil, žeby boli v teréne vytýčené hranice medzi pozemkami ako parcely, č. 373,

374, 375 a 375/1, ktoré sú vo vlastníctve odporcu a pozemkami ako parcely č. 376, 377,

ktoré sú vlastníctvom navrhovateľa,

2. odporca sa zdržal akýchkoľvek zemných prác za domom navrhovateľa

a zabezpečil, aby odkvapová voda z jeho pozemku a pozemku navrhovateľa voľne odtekala

a aby nevnikala na susedný pozemok navrhovateľa,

3. žalovaný umožnil navrhovateľovi na nevyhnutnú dobu a nevyhnutnú mieru vstup

cez svoje pozemky na pozemky navrhovateľa za účelom opravy rodinného domu, zistenia

stavu plynomeru a za účelom obvyklej údržby.

Dňa 14. 2. 2001 došlo zo strany navrhovateľa (sťažovateľa) k zmene petitu návrhu

v tom, že žiadal, aby odporca vydal navrhovateľovi časť nehnuteľností zapísaných

na LV č. 539 - časti parciel č. 377 a č 376 v k. ú. S. a súčasne tieto vypratal.

Už z vyššie uvedeného je zrejmé, že ide o skutkovo a právne zložitú vec, pretože

navrhovateľ (sťažovateľ) v priebehu konania menil petit návrhu, kým v dobe podania

návrhu (rok 1995) žiadal len o vytýčenie hranice medzi pozemkami a vstup na pozemok

odporcu v nevyhnutnej miere a za konkrétnym účelom a v roku 2001 už žiadal,

aby mu odporca vydal časť nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. 539 ako parc. č. 376

a č. 377.

K bodu 2. - uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci až dosiaľ (...)

22. 6. 1995 podanie návrhu na začatie konania

27. 7. 1995 doručenie návrhu odporcovi (prevzal 2. 8. 1995)

10. 8. 1995 určený termín pojednávania na deň 28. 8. 1995 (volaní účastníci konania

a svedok Ing. Š.

28. 8. 1995 pojednávanie odročené (po vypočutí účastníkov a svedkov) za účelom

znaleckého dokazovania. Navrhovateľ bude vyzvaný na zloženie zálohy.

20. 9. 1995 navrhovateľ vyzvaný na zloženie zálohy na znalecké dokazovanie, zálohu

zložil 23. 10. 1995

28. 4. 1996 uznesenie o ustanovení znalca - J. A. - na vytýčenie hranice

20. 5. 1996 navrhovateľ v námietke žiada iného znalca

23. 5. 1996 ustanovený iný znalec - M. V.

24. 6. 1996 znalec V. oznamuje, že pre zaneprázdnenosť nemôže znalecký posudok

vyhotoviť.

9. 8. 1996 uznesenie o ustanovení znalca - Ing. B.

2. 9. 1996 znalec oznamuje, že posudok nemôže podať

20. 10. 1996 sťažnosť právneho zástupcu navrhovateľa na prieťahy v konaní;

námietka zaujatosti

5. 12. 1996 spis predložený KS KE na rozhodnutie o námietke zaujatosti

11. 12. 1996 KS KE rozhodol, že sudkyňa nie je vylúčená z rozhodovania vo veci.

19. 12. 1996 spis vrátený z KS KE, uznesenie doručované účastníkom konania

11. 3. 1997 uznesenie o ustanovení znalca - Ing. B.

20. 6. 1997 vzhľadom k smrti znalca Ing. B. ustanovený znalec Ing. Š.

5. 11. 1999 znalec Ing. Š. žiada odpustenie poriadkovej pokuty

16. 11. 1999 podaný znalecký posudok znalcom Ing. Š.

23. 11. 1999 doručovanie znaleckého posudku účastníkom konania na vyjadrenie

4. 1. 2000 pojednávanie určené na deň 21. 1. 2000

21. 1. 2000 pojednávanie odročené na 26. 1. 2000 za účelom vyhlásenia rozsudku

26. 1. 2000 rozsudok - návrh zamietnutý

25. 2. 2000 rozsudok vypracovaný a doručovaný účastníkom

23. 3. 2000 odvolanie navrhovateľa doručené odporcovi na vyjadrenie

5. 5. 2000 výzva navrhovateľovi na doplatenie zálohy na znalecké dokazovanie

1. 6. 2000 doplatená záloha

29. 6. 2000 spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní

navrhovateľa

27. 10. 2000 odvolací súd vec zrušil a vrátil súdu na nové konanie

11. 12. 2000 spis vrátený okresnému súdu

17. 1. 2001pojednávanie určené na deň 5. 2. 2001

5. 2. 2001 pre zmenu právneho zástupcu pojednávanie odročené na 21. 2. 2001

14. 1. 2001 zmena petitu návrhu zo strany navrhovateľa - vydanie a vypratanie

nehnuteľností

21. 2. 2001 pojednávanie - protinávrh odporcu - pojednávanie odročené za účelom

stanoviska navrhovateľa

28. 2. 2001 uznesenie o odpustení poriadkovej pokuty znalcovi a výzva

pre navrhovateľa na doplatenie zálohy na znalecké dokazovanie

5. 2. 2001 výzva na zaplatenie súdneho poplatku

5. 3. 2001 výzva navrhovateľovi na zaujatie stanoviska k protinávrhu odporcu

10. 4. 2001 pojednávanie určené na deň 7. 5. 2001

11. 4. 2001 doplnenie uznesenia o odmene znalca zo dňa 28. 2. 2001

7. 5. 2001 pojednávanie odročené za účelom výsluchu znalca

25. 5. 2001 pojednávanie - vypočutý znalec; odročené za účelom predloženia

stanoviska znalca

11. 6. 2001 pojednávanie určené na deň 2. 7. 2001

2. 7. 2001 pojednávanie - vypočutí svedkovia; odročené za účelom ďalšieho

dokazovania, dôkazy predloží právny zástupca účastníkov konania

18. 7. 2001 výzva navrhovateľovi, aby predložil dôkazy

14. 8. 2001 doručenie účastníkom konania uznesenia o odmene znalca

10. 10. 2001 pojednávanie určené na deň 29. 10. 2001

29. 10. 2001 pojednávanie - výsluch svedkov; odročené na 3. 12. 2001 za účelom

vypočutia svedka

3. 12. 2001 pojednávanie - vypočutý svedok; odročené za účelom vyhodnotenia

dôkazov

10. 12. 2001 pojednávanie - vyhlásený rozsudok

10. 1. 2002 rozsudok doručovaný účastníkom konania

29. 1. 2002 odvolanie navrhovateľa

19. 2. 2002 odvolanie navrhovateľa doručené odporcovi

6. 3. 2002 vyjadrenie odporcu

2. 4. 2002 spis predložený odvolaciemu súdu

24. 9. 2002 vec odvolacím súdom zrušená a vrátená na nové konanie

3. 10. 2002 spis vrátený z odvolacieho súdu

11. 11. 2002 uznesenie odvolacieho súdu doručované účastníkom konania

3. 1. 2003 pojednávanie určené na deň 27. 1. 2003

27. 1. 2003 pojednávanie odročené na 5. 2. 2003 za účelom vyhodnotenia dôkazov

5. 2. 2003 pojednávanie - vyhlásený rozsudok

5. 3. 2003 rozsudok vyhotovený a doručovaný účastníkom konania

10. 3. 2003 podané odvolanie navrhovateľa

8. 4. 2003 odvolanie doručené odporcovi

23. 4. 2003 vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa

19. 5. 2003 pokyn na predloženie veci odvolaciemu súdu

26. 5. 2003 spis predložený odvolaciemu súdu

13. 11. 2003 vec zrušená odvolacím súdom a vrátená na konanie

18. 12. 2003 spis vrátený z odvolacieho súdu

16. 1. 2004 uznesenie odvolacieho súdu doručované účastníkom konania a výzva

na predloženie dôkazov

11. 3. 2004 pojednávame určené na deň 5. 4. 2004

5. 4. 2004 pojednávanie - vypočutí svedkovia; pojednávanie odročené za účelom

vypočutia ďalších svedkov a vykonania ohliadky

23. 4. 2004 výzva na zaplatenie preddavku na úkon súdu

13. 5. 2004 preddavok zaplatený

9. 6. 2004 termín ohliadky určený na deň 2. 7. 2004

21. 6. 2004 ohliadka preložená na 9. 7. 2004

29. 6. 2004 ohliadka preložená na 29. 7. 2004 (navrhovateľ odcestovaný)

30. 7. 2004 termín ohliadky určený na deň 27. 8. 2004

27. 8. 2004 ohliadka na mieste samom

23. 9. 2004 výzva účastníkom konania na predloženie nových dôkazov

2. 11. 2004 určený termín pojednávania na deň 15. 12. 2004

14. 12. 2004 pojednávanie odročené na neurčito za účelom vyhotovenia znaleckého

posudku

31. 3. 2005 uznesenie o ustanovení znalca (Ing. B.)

25. 4. 2005 znalec oznámil, že pre zaneprázdnenosť nemôže vypracovať znalecký

posudok 16. 5. 2005

16. 5. 2005 uznesenie o ustanovení znalca (Ing. K.)

8. 7. 2005 výzva na zaplatenie preddavku na znalecké dokazovanie

27. 7. 2005 preddavok zaplatený

12. 10. 2005 uznesenie o vyplatení preddavku na znalecké dokazovanie

21. 11. 2005 pokyn predložiť spis znalcovi

6. 12. 2005 znalecký posudok podaný

8. 12. 2005 doručenie znaleckého posudku účastníkom konania a žiadosť o ich

vyjadrenie

28. 2. 2006 záznam predsedu súdu o kontrole spisu

9. 3. 2006 doručenie vyjadrenia právnemu zástupcovi navrhovateľa odporcom

a znalcovi Ing. Š.

29. 3. 2006 pojednávanie určené na deň 15. 5. 2006 + uznesenie o určení odmeny

znalcovi

31. 3. 2006 záznam predsedu súdu z previerky spisu

5. 4. 2006 odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu o odmene znalca

19. 4. 2006 pojednávanie určené na deň 15. 5. 2006 odvolané; pokyn na predloženie

spisu odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa voči uzneseniu o odmene

znalca

21. 4. 2006 spis doručený odvolaciemu súdu

26. 6. 2007 odvolací súd zrušil uznesenie o odmene znalca

27. 6. 2007 spis vrátený okresnému súdu (...).

V tejto veci neexistujú žiadne prekážky uvedené v § 107 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku, ktoré by bránili postupu súdu vo veci konať (...).

Podľa názoru Okresného súdu Trebišov neboli zistené prieťahy, ktoré by spôsobil

sťažovateľ, až na to, že v priebehu konania zmenil petit návrhu (...).

Prehľad jednotlivých úkonov súdu svedčí o tom, že súd koná vo veci bez zbytočných

prieťahov v záujme čím skôr vec právoplatne skončiť (...).

Keďže Okresný súd Trebišov nezistil v tejto veci žiadne prieťahy, neexistujú v tomto

konaní žiadne zbytočné prieťahy (...).

Na dĺžku konania má vplyv náročnosť dokazovania, či už výpoveďami svedkov alebo

znaleckými dokazovaniami z odboru zememeračstvo v záujme určenia hranice medzi

pozemkami navrhovateľa a odporcu, a súčasne zmena návrhu zo strany navrhovateľa

a podaný protinávrh zo strany odporcu.

Keďže sťažnosť navrhovateľa zo dňa 5. 3. 2007 považujeme za nedôvodnú,

navrhujeme ju zamietnuť.“

Rovnaké skutočnosti, ako uviedol okresný súd vo svojom vyjadrení, zistil aj ústavný

súd z obsahu sťažnosti, vyjadrení jeho účastníkov a z obsahu súdneho spisu, ktorý mu bol

predložený k previerke 13. augusta 2007.

Právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu doručil stanovisko

ústavnému súdu 20. augusta 2007, v ktorom tiež uviedol, že vec nie je rozhodnutá

za 12 rokov od podania návrhu, a preto sa domnieva, že „náš nárok je dôvodný, lebo stav

právnej neistoty trvá. Navrhujeme vec rozhodnúť, lebo môj mandant má už 82 rokov“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , ktorej prerokovanie na ústnom

pojednávaní - vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto

základného práva - inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný

prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,

t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, ).

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenie jeho základného

práva podľa podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu

právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci (1), správanie

účastníka (2) a postup súdu (3), (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní (napr. ,

). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pri hodnotení podľa kritéria zložitosti posudzovanej veci sa ústavný súd

nestotožnil s tvrdením okresného súdu, že ide „o skutkovo a právne zložitú vec, pretože

navrhovateľ (sťažovateľ) v priebehu konania menil petit návrhu, kým v dobe podania

návrhu (rok 1995) žiadal len o vytýčenie hranice medzi pozemkami a vstup na pozemok

odporcu (...) a v roku 2001 už žiadal, aby mu odporca vydal časť nehnuteľnosti (...)“. Podľa

názoru ústavného súdu spory o takéto nároky nie sú právne zložité a existuje k nim

aj stabilizovaná judikatúra všeobecných súdov, i keď skutkovo, ako to vyplýva zo súdnej

praxe, spravidla predpokladajú znalecké dokazovanie. Je pravdou, že na dĺžku tohto konania

malo čiastočný vplyv zisťovanie a ustálenie skutkového stavu veci, ako aj to, že v priebehu

konania vyvstala potreba vykonať znalecké dokazovanie a bolo nutné vypočuť aj viacerých

svedkov, ale ústavný súd na záver vychádzajúc z dosiahnutých výsledkov a zistených

skutočností konštatuje, že žiadna skutková zložitosť veci nemôže v danom prípade

ospravedlniť doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ má tiež

čiastočný podiel na doterajšej dĺžke konania, čo potvrdzuje to, že v priebehu konania

upravoval petit svojho návrhu, svoj pôvodný nárok sťažovateľ v priebehu konania upresnil

a zmenil až 14. februára 2001 po viac ako šiestich rokoch od podania návrhu, pričom svoju

žalobu rozšíril o žalovanú v druhom rade až 7. marca 2001. V tejto súvislosti ústavný súd

už vyslovil, že požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2

môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa

všetky zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti (napr. ).

Na tieto skutočnosti, teda na správanie sťažovateľa, ústavný súd prihliadol pri určení

primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Ústavný súd ďalej skúmal postup okresného súdu v posudzovanom konaní

z hľadiska zisťovania eventuálnych dôvodov (príčin) sťažovateľom namietaného porušenia

základného práva podľa .

Ústavný súd zistil, že najväčším pochybením okresného súdu je to, že i keď vo veci

konal (nariadil až 18 pojednávaní) a v merite veci aj trikrát rozhodol (26. januára 2000,

10. decembra 2001 a 5. februára 2003), na doterajšiu dĺžku konania mala vplyv

predovšetkým jeho neefektívna činnosť, ktorá je zrejmá z odôvodnení troch zrušovacích

rozsudkov krajského (odvolacieho) súdu. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že konanie súdu

prvého stupňa bolo poznačené jednak neujasnením si skutočnosti, čoho sa sťažovateľ

v pôvodnej žalobe domáhal, a jednak tým, že rozhodnutia okresného súdu boli zrušené

aj z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Ústavný súd vychádzajúc zo svojej judikatúry (napr. , ,

) ďalej konštatuje, že nesústredený a neefektívny bol aj postup okresného

súdu súvisiaci so znaleckým dokazovaním (za tým účelom bolo odročené už pojednávanie

konané 28. augusta 1995). Ako príklad je možné uviesť postup okresného súdu z 28. apríla

1996, keď pribral do konania znalca z okresu T. napriek tomu, že účastníci sa predtým

na pojednávaní dohodli na inom postupe, 23. mája 1996 pribral do konania znalca, ktorý mu

vrátil spis z dôvodu, že nemôže znalecký posudok pre zaneprázdnenosť spracovať, obdobne

to tak bolo 9. augusta 1996 pri ustanovení ďalšieho znalca. Dňa 11. marca 1997 ustanovil

znalca, ktorý zomrel, a až následne 20. júna 1997 ustanovil znalca, ktorý spracoval znalecký

posudok až 16. novembra 1999, nie v lehote stanovenej okresným súdom. Okresný súd

navyše znalecké dokazovanie musel nariadiť opakovane druhýkrát aj v roku 2005,

po uskutočnení obhliadky na mieste samom (august 2004). Okresný súd teda nepostupoval

pri nariaďovaní znaleckého dokazovania dôsledne a vopred nekonzultoval objektívnu

možnosť podania posudku [ (ďalej len „OSP“)], čím

v konaní vznikli zbytočné prieťahy, ktoré priznal aj okresný súd vo svojom vyjadrení.

Je tiež potrebné konštatovať, že konanie v predmetnej veci od jej podania okresnému

súdu (22. júna 1995) dosiaľ trvá viac ako 12 rokov. Preto ústavný súd neakceptoval

stanovisko okresného súdu, že vo veci konal a zbytočné prieťahy v konaní neboli zistené.

Podľa názoru ústavného súdu občianske súdne konanie, ktoré trvá tak dlho, ako to

bolo v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia v globále považovať

za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v . Takáto zdĺhavosť

konania totiž predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo

na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis mutandis

, ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa okresným súdom v konaní

vedenom pod sp. zn. , prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci

sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu vo svojej sťažnosti žiadal priznať

primerané finančné zadosťučinenie v sume 150 000 Sk, ktoré odôvodnil najmä tým,

že „stav právnej neistoty spôsobuje môjmu mandantovi stres, citovú ujmu a neustále hádky

so susedom aj zhoršený zdravotný stav“.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav konania na okresnom súde v právnej veci sťažovateľa

vedenej pod sp. zn. s poukazom na hodnotenie jeho správania v časti II bod 2

tohto nálezu a povahu veci, ústavný súd považoval priznanie sumy 70 000 Sk za primerané

finančné zadosťučinenie podľa . Preto vo zvyšnej časti

jeho žiadosti nevyhovel.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľa trovy konania vyčíslil sumou

6 296 Sk.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za dva úkony

právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu). Za dva

úkony uskutočnené v roku 2007 patrí odmena v sume 2 x 2 970 Sk a režijný paušál

2 x po 178 Sk (§ 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov). Trovy právneho zastúpenia teda spolu predstavujú

sumu 6 296 Sk, preto ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v sume

uplatneného nároku, tak ako je to uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2007