Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 379/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľov 1. , , a 2. , , obaja , zastúpených TROŠČÁK advokátska kancelária s. r. o., Bayerova 15918/10B, Prešov, proti postupu Mestského súdu Košice (predtým Okresného súdu Košice I) v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -28 z 10. apríla 2024 takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Mestského súdu Košice (predtým Okresného súdu Košice I) v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -28 z 10. apríla 2024 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie, každému po 1 000 eur, ktoré im j e Mestský súd Košice p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Mestský súd Košice j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania 1 014,41 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci

1. Ústavný súd uznesením sp. zn. z 24. júna 2026 prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu ústavnú sťažnosť sťažovateľov (doručenú ústavnému súdu 10. apríla 2026, pozn.), ktorou sa domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu (predtým okresného súdu) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“), pričom pasívne legitimovaný subjekt označili samotní sťažovatelia s prihliadnutím na časové hľadisko a tzv. reformu súdnej mapy v Slovenskej republike (spisová značka konania zostala zachovaná, pozn.), a to v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -28 z 10. apríla 2024 [právoplatný 19. apríla 2024, pozn. (ďalej len „nález ústavného súdu“ )]. Súčasne navrhujú, aby im ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie, a to každému po 3 000 eur a náhradu trov konania, ktorú bližšie nevyčíslili.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh, ako aj predchádzajúcej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že napadnuté konanie začalo návrhom sťažovateľky na určenie výživného na sťažovateľa smerujúcim proti otcovi, podaným 16. júla 2020 na okresnom súde, ktorý na pojednávaní 11. augusta 2021 (nariadenom po urgencii sťažovateľky pozn.) vypočul sťažovateľku s tým, že otec žijúci v Chorvátsku bude vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu. Okresný súd uzneseniami z 18. mája 2022 a 1. marca 2023 pribral do konania súdnu prekladateľku s cieľom preložiť dožiadania a odpovede na dožiadanie. Preklad zápisnice o výsluchu otca bol doručený právnemu zástupcovi sťažovateľov 9. júna 2023 na vedomie. Mestský súd žiadosťou zaslanou v auguste 2023 dožiadanému súdu v Chorvátsku zisťoval príjmy otca od jeho zamestnávateľov za určené obdobie, avšak do marca 2024 nedostal od dožiadaného orgánu odpoveď.

3. V období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu, ktorým ústavný súd konštatoval porušenie namietaných práv, mestský súd sťažovateľom 5. septembra 2024 doručil oznámenie o predvolaní otca na výsluch v Chorvátsku a k jeho výpovedi sa sťažovateľ vyjadril podaním z 28. februára 2025. Mestský súd na pojednávaní 2. októbra 2025 vypočul sťažovateľa, prítomných oboznámil so svojimi zisteniami o potencionálnych príjmoch odporcu a z dôvodu potreby doplnenia dokazovania a opätovného vyzvania odporcu na predloženie dokladov o jeho príjme nový termín pojednávania určil na 4. december 2025. Upovedomením z 3. decembra 2025 došlo zo zdravotných dôvodov na strane zákonnej sudkyne k odročeniu už plánovaného pojednávania na 10. február 2026, na ktorom bol vypočutý právny zástupca otca a pojednávanie mestský súd opätovne z dôvodu potreby zistenia jeho príjmov odročil na 16. apríl 2026. V napadnutom konaní tak nie je ani po viac ako piatich rokoch právoplatne rozhodnuté.

II. Argumentácia sťažovateľov

4. Podľa sťažovateľov sa predmet napadnutého konania nevyznačuje skutkovou ani právnou zložitosťou, k vzniku prieťahov neprispeli a dĺžku napadnutého konania ovplyvňuje najmä nečinnosť a nesústredený postup mestského súdu, ktorý zatiaľ nevydal ani jedno meritórne rozhodnutie. Tým dochádza k nerešpektovaniu nálezom ústavného súdu vysloveného príkazu konať bez zbytočných prieťahov. Na poklade uvedeného odôvodnili zásah do svojich namietaných práv, ako aj nároky uplatnené v petite ústavnej sťažnosti.

III. Vyjadrenie mestského súdu

5. Podľa podpredsedníčky mestského súdu po vrátení súdneho spisu z ústavného súdu 15. apríla 2024 mestský súd v máji 2024 opätovne požiadal súd v Chorvátsku o vybavenie dožiadania, ktoré bolo mestskému súdu doručené 10. júna 2024 a po uložení povinnosti súdneho prekladu uznesením z 21. júna 2024 prekladateľka doručila preklad 11. júla 2024, podľa ktorého chorvátsky súd vypočuje otca sťažovateľa 11. septembra 2024 a mestskému súdu zašle vyrozumenie. Mestský súd 21. novembra 2024 požiadal súd v Chorvátsku o podanie informácie k vybaveniu dožiadania, ktoré chorvátsky súd mestskému súdu doručil 6. a 27. decembra 2024, mestský súd uznesením z 3. januára 2025 zabezpečil preklad do slovenčiny a preložené dokumenty 5. februára 2025 odoslal sťažovateľovi na vyjadrenie. Právny zástupca sťažovateľky 3. marca 2025 doručil návrh na doplnenie dokazovania. Mestský súd 6. augusta 2025 nariadil termín súdneho pojednávania na 2. október 2025 a po jeho uskutočnení ďalší termín určil na 4. december 2025, ktoré sa zo zdravotných dôvodov na strane zákonnej sudkyne odročilo na 10. február 2026, a po jeho vykonaní mestský súd nariadil termín pojednávania na 16. apríl 2026, na ktorom vyhlásil rozsudok. Sťažovateľmi požadované finančné zadosťučinenie považuje za neprimerané a zdôraznila, že v súdnom spise neevidujú sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi súdu.

6. Ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné zasielať vyjadrenie mestského súdu sťažovateľom na repliku, keďže jeho vyjadrenia sú objektívne overiteľné z obsahu zadováženého súdneho spisu, a preto prípadná replika nemá vecný potenciál ovplyvniť rozhodnutie ústavného súdu.

IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

7. Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov konania a predloženého súdneho spisu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci [ o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“)].

8. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (to platí, aj pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru – m. m. , , pozn.) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. , , ).

9. Pri posudzovaní otázky, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade s doterajšou judikatúrou [m. m. , , rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo veci Frydlender v. Francúzsko z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96, a vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko zo 16. 12. 2003, sťažnosť č. 58172/00] zohľadňuje (1) právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu, a prihliada sa pritom aj na význam konania pre sťažovateľa.

10. Z hľadiska povahy veci ústavný súd uvádza, že napadnuté konanie nie je právne zložité, pretože konania vo veci určenia výšky výživného tvoria štandardnú a pomerne početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov (m. m. , ). Napadnuté konanie je však čiastočne skutkovo zložité, keďže mestský súd majetkové pomery otca sťažovateľa zisťuje prostredníctvom dožiadaní adresovaných súdu v Chorvátsku. Pri posudzovaní označeného kritéria ústavný súd prihliadal tak na predchádzajúce konštatovanie zbytočných prieťahov nálezom ústavného súdu, ako aj na povahu konania dotýkajúceho sa rodinnoprávnej agendy, ktorá si vo všeobecnosti vyžaduje postup súdu s výnimočnou starostlivosťou i promptnosťou vykonávania procesných úkonov (m. m. , , , rozsudok ESĽP vo veci Fiala v. Česká republika z 18. 7. 2006, sťažnosť č. 26141/03, bod 76, porovnaj tiež rozsudky vo veciach Nuutinen v. Fínsko z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 32842/96; Voleský v. Česká republika z 29. 6. 2004, sťažnosť č. 63627/00). Tým sa preto podmieňovalo aj prísnejšie hodnotenie napadnutého konania z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov (m. m. , ). V správaní sťažovateľov neboli zistené skutočnosti, ktoré by negatívne vplývali na dĺžku konania.

11. Bez potreby podrobných analýz jednotlivých úkonov ústavný súd vo vzťahu k postupu mestského súdu v napadnutom konaní rezultuje, že aj keď je z obsahu súdneho spisu zrejmá jeho snaha o náležité zistenie skutočného stavu, najmä objasňovaním majetkových pomerov účastníkov konania, nemožno akceptovať, aby takmer ďalšie dva roky od právoplatnosti nálezu ústavného súdu (právoplatný 19. apríla 2024, pozn.) trvalo rozhodovanie o určení výšky výživného pre sťažovateľa, keď po uskutočnení pojednávaní 2. októbra 2025 a 10. februára 2026 bol na pojednávaní 16. apríla 2026 vyhlásený rozsudok, proti ktorému podali sťažovateľ a jeho otec odvolanie, v dôsledku čoho mestský súd vykonáva úkony podľa a nasl. . Ipso facto, mestský súd v priebehu roka 2024 prostredníctvom dožiadania adresovaného Okresnému súdu vo Velikoj Gorici v Chorvátsku zisťoval majetkové pomery otca sťažovateľa, vybavenie dožiadania mu bolo doručené v decembri 2024, avšak termín súdneho pojednávania na 2. október 2025 nariadil až 6. augusta 2025, t. j. po viac ako šiestich mesiacoch od doručenia prekladu dokumentov z dožiadania do slovenčiny (prekladateľkou predložené 4. februára 2025, pozn.). V tomto medziobdobí nevykonával zásadné dokazovanie, okrem zistenia zárobkových pomerov sťažovateľky (žiadosť adresovaná jej zamestnávateľovi zo 4. septembra 2025, pozn.), pričom návrhom sťažovateľa na doplnenie dokazovania (zabezpečenie potvrdenia príjmov otca zo Spojených štátov amerických, pozn.) sa s odôvodnením predchádzajúceho zisťovania týchto

príjmov nezaoberal. Mestský súd postupoval čiastočne nesústredene aj pri objasňovaní majetkových pomerov otca sťažovateľa, ktorý síce v decembri 2025 pripustil jeho prípadný opakovaný výsluch prostredníctvom dožiadania (č. l. 465), mestský súd 6. januára 2026 rozhodol o neopakovaní jeho vypočutia (č. l. 494, pozn.), avšak následne prostredníctvom jeho právneho zástupcu na Slovensku pristúpil k opakovanej výzve na predloženie dokladov preukazujúcich najmä jeho zárobkové pomery (výzva zo 14. januára 2026 a zápisnica z pojednávania z 10. februára 2026, pozn.).

12. V tomto ohľade ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená či neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, ).

13. V nadväznosti na argumentáciu mestského súdu o nevyčerpaní sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi súdu ústavný súd dáva do pozornosti, že sťažnosti predsedovi súdu podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení nie sú podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [rozsudky vo veciach Ištván a Ištvánová v. Slovenská republika z 12. 6. 2012, sťažnosť č. 30189/07, body 52 – 55 a 63 – 99, a Komanický v. Slovenská republika (č. 6) z 12. 6. 2012, sťažnosť č. 40437/07, body 51 – 54 a 60 – 96,] považované za účinný prostriedok nápravy sťažovateľmi namietaných práv, a preto ich pred podaním ústavnej sťažnosti nie je potrebné vyčerpať.

14. V konklúzii uvedeného ústavný súd uzatvára, že napadnuté konanie vykazuje zbytočné prieťahy, ktorými aj v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu došlo k porušeniu namietaných práv sťažovateľov podľa a dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

V. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

15. Sťažovatelia síce nežiadajú, aby ústavný súd uložil mestskému súdu príkaz konať bez zbytočných prieťahov, domáhajú sa ale priznania primeraného finančného zadosťučinenia, a to každému po 3 000 eur. Vzhľadom na zistený nesústredený postup mestského súdu, vydanie zatiaľ neprávoplatného rozsudku mestského súdu č. k. -530 zo 16. apríla 2026, majúc na pamäti, že cieľom priznania finančného zadosťučinenia je zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, nie získanie iného majetkového prospechu, ústavný súd podľa priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie každému po 1 000 eur a vo zvyšnej časti návrhu nevyhovel (body 2 a 4 výroku tohto nálezu).

VI. Trovy konania

16. Sťažovatelia si náhradu trov konania pred ústavným súdom síce v petite ústavnej sťažnosti uplatnili, ale jej výšku nevyčíslili, a to ani dodatočne do prijatia tohto nálezu. Napriek tomu zistené porušenie ústavných práv sťažovateľov odôvodňuje, aby im mestský súd podľa nahradil trovy konania. Ústavný súd im preto, vychádzajúc z obsahu spisu, priznal náhradu trov právneho zastúpenia (bod 3 výroku tohto nálezu) za 2 úkony právnej služby vykonané

v roku 2026 (prevzatie, príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) v sume dvakrát po 396,50 eur a režijný paušál v sume dvakrát po 15,86 eur, t. j. spolu 824,72 eur [, a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)]. Ústavný súd priznanú odmenu podľa zvýšil o 23 % daň z pridanej hodnoty, t. j. o sumu 189, eur, pretože aj keď právny zástupca sťažovateľov sám nepreukázal skutočnosť, že je platiteľom tejto nepriamej dane, ústavný súd vlastnou činnosťou a vo verejnosti dostupnom zozname daňových subjektov registrovaných pre DPH, vedenom finančnou správou Slovenskej republiky, zistil, že právny zástupca sťažovateľa je platiteľom DPH.

17. Ústavný súd priznal sťažovateľom odmenu a ďalšie náhrady advokáta len za jedného zastúpeného a hoci priamo neukladá povinnosť (sťažovateľom, resp. ich právnym zástupcom, pozn.) trovy konania vyčísliť, na druhej strane nemôže byť ani povinnosťou, ani úlohou ústavného súdu, aby tieto vypočítaval sám. V tejto súvislosti dáva do pozornosti, že nestavia právo na náhradu trov konania pred ústavným súdom do nárokovateľnej polohy, ako je to v iných druhoch regulovaných právno-aplikačných procesoch (napr. civilné sporové konanie, správne súdne konanie, exekučné konanie a ďalšie), a ústavný súd disponuje širokým priestorom na úvahu o tom, či vôbec priznať náhradu trov konania, a ak áno, v akom rozsahu (, , , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. júla 2026

Miroslav Duriš predseda senátu