Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 38 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (44)I. ÚS 64/2011
PDF · 201.65 KB
No categories available
I. ÚS 64/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. apríla 2011 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana
Ľalíka v konaní o sťažnosti M. B., D., A. B., D., a R. M., D., zastúpených advokátom JUDr.
O. P., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 90/2008 takto
rozhodol:
1. Základné právo M. B., A. B. a R. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v
konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 90/2008 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 90/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. M. B., A. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie, každému z nich v sume po 1 000 €
(slovom tisíc eur) a R. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 100 € (slovom sto eur),
ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť M. B., A. B. a R. M. trovy právneho
zastúpenia v sume 385,32 € (slovom tristoosemdesiatpäť eur a tridsaťdva centov) na účet
ich právneho zástupcu JUDr. O. P., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára 2011
doručená sťažnosť M. B., D., A. B., D., a R. M., D. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených
advokátom JUDr. O. P., P., ktorou namietali porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 90/2008.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh a vyžiadaného predmetného spisu okresného súdu
vyplýva, že sťažovatelia sa žalobou podanou okresnému súdu 6. júla 2004 domáhali proti
odporcovi náhrady škody na zdraví a škody na motorovom vozidle v súvislosti s dopravnou
nehodou.
Sťažovatelia v sťažnosti podrobne opísali jednotlivé úkony okresného súdu vo veci,
ako aj úkony Okresného súdu Trnava, ktorým bolo vedené posudzované konanie v čase od
zrušenia do obnovenia konania okresným súdom, a uviedli: „Okresný súd v Piešťanoch
doteraz nerozhodol o merite veci, nebolo vydané ani I. stupňové rozhodnutie. Vytýkame
súdu, že vo veci koná so značnými prieťahmi. Nepostupuje účelne a racionálne. Konanie
trvá viac ako šesť rokov, posledné pojednávanie bolo vykonané dňa 2. 6. 2008. Medzi
jednotlivými úkonmi súdu sú dlhé časové obdobia, počas ktorých súd efektívne nekonal.
Prieťahy v konaní sú nedôvodné a preto podávame túto ústavnú sťažnosť.“
Sťažovatelia podali predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní
z 21. apríla 2010, na ktorú odpovedala listom sp. zn. Spr 388/2010 z 13. mája 2010,
v ktorom poukázala na dôvody doručovania uznesení okresného súdu zo 16. októbra 2008
účastníkom až v máji 2010 a uviedla: „Za vzniknutý nedostatok na strane súdu sa Vám
ospravedlňujem a v rámci svojej kompetencie dohliadnem, aby v predmetnom konaní ďalej
k prieťahom nedochádzalo.“
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Okresný súd v Piešťanoch v konaní sp. zn. 4C 90/2008 porušil základné právo
sťažovateľov… na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2
Okresnému súdu v Piešťanoch sa prikazuje v konaní sp. zn. 4C 90/2008 konať bez
zbytočných prieťahov.
M. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €, A. B. v sume
1.000 € a R. M.v sume 100 €, ktoré je Okresný súd v Piešťanoch povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od doručenia nálezu.
Okresný súd v Piešťanoch je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho
zastúpenia v sume 904,48 € na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. O. P… do
dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“
Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 64/2011-15 z 23. februára 2011 prijal podľa § 25
ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľov.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp.
zn. Spr 166/11 zo 16. marca 2011, v ktorom podrobne vymenoval jednotlivé úkony
okresného súdu v namietanom konaní.
K vyjadreniu okresného súdu právny zástupca sťažovateľov v podaní z 28. marca
2011 nezaujal meritórne stanovisko.
Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení zo 16. marca 2011 a právny zástupca
sťažovateľov vo vyjadrení z 28. marca 2011 ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom,
aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať
ďalšie objasnenie veci.
Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijal na ďalšie konanie I. senát ústavného súdu
v zložení Milan Ľalík (predseda senátu), Marianna Mochnáčová a Peter Brňák (sudcovia).
V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2011 účinného od 1. marca 2011 I. senát
ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení: Peter Brňák (predseda senátu), Marianna
Mochnáčová (sudkyňa) a Milan Ľalík (sudca). Z uvedeného dôvodu vec prerokoval
a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto
nálezu.
II.
Z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 4 C 90/2008 ústavný súd zistil
tento priebeh konania:
- 6. júla 2004 sťažovatelia ako žalobcovia doručili okresnému súdu žalobu o náhradu
škody na zdraví a motorovom vozidle v súvislosti dopravnou nehodou, konanie o nej bolo
vedené pod sp. zn. 5 Ro 2/2004 a následne pod sp. zn. 6 C 115/2004,
- 25. augusta 2004 bol pripojený súvisiaci trestný spis a vyžiadané podklady
o likvidácii poistnej udalosti od príslušnej poisťovne,
- počnúc od 1. januára 2005 po zrušení okresného súdu vo veci konal Okresný súd
Trnava a konanie viedol pod sp. zn. PN 6 C 115/2004,
- 14. apríla 2005 bola zaslaná žaloba na vyjadrenie žalovanému, opätovne bola
vyzvaná poisťovňa na doloženie dokladov a bolo nariadené prvé pojednávanie vo veci,
- po doručení vyjadrení žalovaného a poisťovne sa vo veci konalo 22. júla 2005 prvé
pojednávanie, ktoré po prerokovaní veci bolo odročené pre účely nariadenia znaleckého
dokazovania z odboru zdravotníctva a cestnej dopravy,
- 28. marca 2006 boli uzneseniami ustanovení znalci na vyhotovenie znaleckých
posudkov, ktoré boli doručené súdu v júni a auguste 2006,
- po zaslaní znaleckých posudkov na vyjadrenie účastníkom a poisťovni a po ich
vyjadrení sa vo veci konalo druhé pojednávanie 4. decembra 2007, ktoré po prerokovaní
veci bolo odročené pre účely predvolania znalca,
- počnúc od 1. januára 2008 vo veci opäť konal okresný súd a konanie viedol pod
sp. zn. 4 C 90/2008,
- 2. apríla 2008 okresný súd uznesením pripustil sťažovateľmi navrhovanú zmenu
žaloby a vo veci sa konalo tretie pojednávanie,
- po doručení písomných vyjadrení účastníkov (čiastočného späťvzatia žaloby
sťažovateľmi a návrhu na doplnenie dokazovania predloženého poisťovňou ako vedľajším
účastníkom) a ich zaslaní ostatným účastníkom na vyjadrenie sa štvrté pojednávanie konalo
2. júna 2008, ktoré bolo odročené pre účely nariadenia kontrolného znaleckého
dokazovania,
- 14. októbra 2008 a 16. októbra 2008 boli okresným súdom vypracované uznesenia
o čiastočnom zastavení konania na základe späťvzatia žaloby sťažovateľmi a o nariadení
kontrolného znaleckého dokazovania na určenie hodnoty motorového vozidla a na
vypracovanie posudku bol ustanovený Ústav súdneho inžinierstva v Žiline (ďalej len
„znalecký ústav“),
- napriek tomu, že pokyn sudcu na doručovanie už uvedených uznesení bol daný ešte
v októbri 2008, k ich doručovaniu účastníkom došlo až máji 2010 potom, ako sťažovatelia
podali sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu,
- uznesením z 2. júla 2010 okresný súd zrušil ustanovenie znaleckého ústavu na
vypracovanie znaleckého posudku a ustanovil iného znalca a 23. júla 2010 bol okresnému
súdu vrátený spis od znaleckého ústavu,
- vo februári 2011 bol spis predložený ústavnému súdu.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval
ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom posudzovaného
konania vedeného okresným súdom je nárok sťažovateľov na náhradu škody na zdraví
a motorovom vozidle v súvislosti s dopravnou nehodou. Žaloby tohto typu tvoria
štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Napriek tomu určitú právnu
a skutkovú náročnosť posúdenia nárokov sťažovateľov mohla predstavovať potreba
znaleckého skúmania rozhodných skutočností pre posúdenie nárokov sťažovateľov.
2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd
v posudzovanom konaní vedenom okresným súdom nezistil žiadne okolnosti, ktorými by
sťažovatelia prispeli k prieťahom v konaní okresného súdu.
3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.
Ústavný súd sa z vyžiadaného spisu oboznámil s predmetom a doterajším priebehom
posudzovaného konania a konštatuje, že okresný súd od začatia konania 6. júla 2004 do
16. októbra 2008 priebežne vykonával úkony smerujúce k prerokovaniu a rozhodnutiu veci.
Napriek časovým odstupom medzi jednotlivými úkonmi súdu nie je možné v jeho konaní
v tomto období od 6. júla 2004 do 16. októbra 2008 ustáliť prieťahy takej intenzity, ktoré by
nasvedčovali možnosti porušenia označeného základného práva sťažovateľov.
Prieťahy väčšej intenzity v trvaní jedného a pol roka nastali v období od 16. októbra
2008 do mája 2010, keď neboli účastníkom doručené už vyhotovené uznesenia a okresný
súd vo veci nevykonával ani žiadne iné úkony. Avšak potom, ako bola sťažovateľmi podaná
sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu, došlo k zjednaniu nápravy
vo vzťahu k uvedenej nečinnosti okresného súdu spočívajúcej v nedoručení už
vypracovaných uznesení.
Sťažnosť na prieťahy v konaní podaná sťažovateľmi sa však neprejavila ako účinný
prostriedok nápravy vo vzťahu k činnosti okresného súdu v ďalšom období, keďže okresný
súd napriek ustanoveniu nového znalca na ohodnotenie motorového vozidla ešte v júli 2010
a stanoveniu 60-dňovej lehoty na vypracovanie posudku (2. júla 2010 bol ustanovený znalec
a 23. júla 2010 mal okresný súd k dispozícii spis od skoršie ustanoveného znaleckého
ústavu) ani do podania sťažnosti sťažovateľmi ústavnému súdu 7. januára 2011
nezabezpečil vyhotovenie tohto znaleckého posudku.
Nečinnosť okresného súdu pri zabezpečení znaleckého posudku, ktorého
vykonanie bolo nariadené v júli 2010, nie je možné hodnotiť ako prieťah takej intenzity,
ktorý by mohol viesť k porušeniu označeného základného práva sťažovateľov, avšak
v spojitosti s predchádzajúcou nečinnosťou okresného súdu v období od 16. októbra 2008
do mája 2010 a s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania v trvaní viac ako 6 a pol roka
a predmet tohto konania (nárok na náhradu škody na zdraví a majetku vzniknutej pri
dopravnej nehode) ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva sťažovateľov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
IV.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom
súde a prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného
zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. M. B. v
sume 5 000 €, A. B. v sume 1 000 € a R. M. v sume 100 € z dôvodov uvedených v sťažnosti
poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € pre M. B., sumy 1 000 € pre A. B. a
sumy 100 € pre R. M. za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o
ústavnom súde. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na
celkovú dobu posudzovaného súdneho konania a jeho priebeh, na mieru zavinenia
okresného súdu na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní, ako aj správanie
sťažovateľov v konaní.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovatelia boli vo veci
úspešní, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný
súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom
pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011
(prevzatie a príprava zastupovania a písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu) u každého
z troch advokátom zastúpených sťažovateľov. Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2011 1/6
z výpočtového základu zo sumy 741 €, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu
v sume 123,50 € a 7,41 € režijný paušál. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba
tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo
viacerých osôb, čo v danom prípade predstavuje zníženie odmeny za jeden úkon právnej
služby zo sumy 123,50 € o 50 %, t. j. na sumu 61,75 €. Odmena advokátovi za poskytnuté
právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje celkovú sumu 385,32 € [(2 x
61,75 €) x 3 zastúpené osoby plus (2 x režijný paušál 7,41 €) = 385,32 €]. Z týchto dôvodov
ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.
Podanie sťažovateľov z 28. marca 2011 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na
absenciu ústavnoprávneho rozmeru v jeho obsahu ako podanie relevantné na rozhodnutie
vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. apríla 2011