Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 64/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. apríla 2011 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana

Ľalíka v konaní o sťažnosti M. B., D., A. B., D., a R. M., D., zastúpených advokátom JUDr.

O. P., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo M. B., A. B. a R. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Piešťany v

konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. B., A. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie, každému z nich v sume po 1 000 €

(slovom tisíc eur) a R. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 100 € (slovom sto eur),

ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť M. B., A. B. a R. M. trovy právneho

zastúpenia v sume 385,32 € (slovom tristoosemdesiatpäť eur a tridsaťdva centov) na účet

ich právneho zástupcu JUDr. O. P., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára 2011

doručená sťažnosť M. B., D., A. B., D., a R. M., D. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených

advokátom JUDr. O. P., P., ktorou namietali porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a vyžiadaného predmetného spisu okresného súdu

vyplýva, že sťažovatelia sa žalobou podanou okresnému súdu 6. júla 2004 domáhali proti

odporcovi náhrady škody na zdraví a škody na motorovom vozidle v súvislosti s dopravnou

nehodou.

Sťažovatelia v sťažnosti podrobne opísali jednotlivé úkony okresného súdu vo veci,

ako aj úkony Okresného súdu Trnava, ktorým bolo vedené posudzované konanie v čase od

zrušenia do obnovenia konania okresným súdom, a uviedli: „Okresný súd v Piešťanoch

doteraz nerozhodol o merite veci, nebolo vydané ani I. stupňové rozhodnutie. Vytýkame

súdu, že vo veci koná so značnými prieťahmi. Nepostupuje účelne a racionálne. Konanie

trvá viac ako šesť rokov, posledné pojednávanie bolo vykonané dňa 2. 6. 2008. Medzi

jednotlivými úkonmi súdu sú dlhé časové obdobia, počas ktorých súd efektívne nekonal.

Prieťahy v konaní sú nedôvodné a preto podávame túto ústavnú sťažnosť.“

Sťažovatelia podali predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní

z 21. apríla 2010, na ktorú odpovedala listom sp. zn. Spr 388/2010 z 13. mája 2010,

v ktorom poukázala na dôvody doručovania uznesení okresného súdu zo 16. októbra 2008

účastníkom až v máji 2010 a uviedla: „Za vzniknutý nedostatok na strane súdu sa Vám

ospravedlňujem a v rámci svojej kompetencie dohliadnem, aby v predmetnom konaní ďalej

k prieťahom nedochádzalo.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd v Piešťanoch v konaní sp. zn. porušil základné právo

sťažovateľov… na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2

.

Okresnému súdu v Piešťanoch sa prikazuje v konaní sp. zn. konať bez

zbytočných prieťahov.

M. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €, A. B. v sume

1.000 € a R. M.v sume 100 €, ktoré je Okresný súd v Piešťanoch povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od doručenia nálezu.

Okresný súd v Piešťanoch je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho

zastúpenia v sume 904,48 € na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. O. P… do

dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. -15 z 23. februára 2011 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľov.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp.

zn. Spr 166/11 zo 16. marca 2011, v ktorom podrobne vymenoval jednotlivé úkony

okresného súdu v namietanom konaní.

K vyjadreniu okresného súdu právny zástupca sťažovateľov v podaní z 28. marca

2011 nezaujal meritórne stanovisko.

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení zo 16. marca 2011 a právny zástupca

sťažovateľov vo vyjadrení z 28. marca 2011 ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať

ďalšie objasnenie veci.

Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijal na ďalšie konanie I. senát ústavného súdu

v zložení Milan Ľalík (predseda senátu), Marianna Mochnáčová a Peter Brňák (sudcovia).

V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2011 účinného od 1. marca 2011 I. senát

ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení: Peter Brňák (predseda senátu), Marianna

Mochnáčová (sudkyňa) a Milan Ľalík (sudca). Z uvedeného dôvodu vec prerokoval

a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto

nálezu.

II.

Z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil

tento priebeh konania:

- 6. júla 2004 sťažovatelia ako žalobcovia doručili okresnému súdu žalobu o náhradu

škody na zdraví a motorovom vozidle v súvislosti dopravnou nehodou, konanie o nej bolo

vedené pod sp. zn. a následne pod sp. zn. ,

- 25. augusta 2004 bol pripojený súvisiaci trestný spis a vyžiadané podklady

o likvidácii poistnej udalosti od príslušnej poisťovne,

- počnúc od 1. januára 2005 po zrušení okresného súdu vo veci konal Okresný súd

Trnava a konanie viedol pod sp. zn. PN ,

- 14. apríla 2005 bola zaslaná žaloba na vyjadrenie žalovanému, opätovne bola

vyzvaná poisťovňa na doloženie dokladov a bolo nariadené prvé pojednávanie vo veci,

- po doručení vyjadrení žalovaného a poisťovne sa vo veci konalo 22. júla 2005 prvé

pojednávanie, ktoré po prerokovaní veci bolo odročené pre účely nariadenia znaleckého

dokazovania z odboru zdravotníctva a cestnej dopravy,

- 28. marca 2006 boli uzneseniami ustanovení znalci na vyhotovenie znaleckých

posudkov, ktoré boli doručené súdu v júni a auguste 2006,

- po zaslaní znaleckých posudkov na vyjadrenie účastníkom a poisťovni a po ich

vyjadrení sa vo veci konalo druhé pojednávanie 4. decembra 2007, ktoré po prerokovaní

veci bolo odročené pre účely predvolania znalca,

- počnúc od 1. januára 2008 vo veci opäť konal okresný súd a konanie viedol pod

sp. zn. ,

- 2. apríla 2008 okresný súd uznesením pripustil sťažovateľmi navrhovanú zmenu

žaloby a vo veci sa konalo tretie pojednávanie,

- po doručení písomných vyjadrení účastníkov (čiastočného späťvzatia žaloby

sťažovateľmi a návrhu na doplnenie dokazovania predloženého poisťovňou ako vedľajším

účastníkom) a ich zaslaní ostatným účastníkom na vyjadrenie sa štvrté pojednávanie konalo

2. júna 2008, ktoré bolo odročené pre účely nariadenia kontrolného znaleckého

dokazovania,

- 14. októbra 2008 a 16. októbra 2008 boli okresným súdom vypracované uznesenia

o čiastočnom zastavení konania na základe späťvzatia žaloby sťažovateľmi a o nariadení

kontrolného znaleckého dokazovania na určenie hodnoty motorového vozidla a na

vypracovanie posudku bol ustanovený Ústav súdneho inžinierstva v Žiline (ďalej len

„znalecký ústav“),

- napriek tomu, že pokyn sudcu na doručovanie už uvedených uznesení bol daný ešte

v októbri 2008, k ich doručovaniu účastníkom došlo až máji 2010 potom, ako sťažovatelia

podali sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu,

- uznesením z 2. júla 2010 okresný súd zrušil ustanovenie znaleckého ústavu na

vypracovanie znaleckého posudku a ustanovil iného znalca a 23. júla 2010 bol okresnému

súdu vrátený spis od znaleckého ústavu,

- vo februári 2011 bol spis predložený ústavnému súdu.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval

ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom posudzovaného

konania vedeného okresným súdom je nárok sťažovateľov na náhradu škody na zdraví

a motorovom vozidle v súvislosti s dopravnou nehodou. Žaloby tohto typu tvoria

štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Napriek tomu určitú právnu

a skutkovú náročnosť posúdenia nárokov sťažovateľov mohla predstavovať potreba

znaleckého skúmania rozhodných skutočností pre posúdenie nárokov sťažovateľov.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd

v posudzovanom konaní vedenom okresným súdom nezistil žiadne okolnosti, ktorými by

sťažovatelia prispeli k prieťahom v konaní okresného súdu.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd sa z vyžiadaného spisu oboznámil s predmetom a doterajším priebehom

posudzovaného konania a konštatuje, že okresný súd od začatia konania 6. júla 2004 do

16. októbra 2008 priebežne vykonával úkony smerujúce k prerokovaniu a rozhodnutiu veci.

Napriek časovým odstupom medzi jednotlivými úkonmi súdu nie je možné v jeho konaní

v tomto období od 6. júla 2004 do 16. októbra 2008 ustáliť prieťahy takej intenzity, ktoré by

nasvedčovali možnosti porušenia označeného základného práva sťažovateľov.

Prieťahy väčšej intenzity v trvaní jedného a pol roka nastali v období od 16. októbra

2008 do mája 2010, keď neboli účastníkom doručené už vyhotovené uznesenia a okresný

súd vo veci nevykonával ani žiadne iné úkony. Avšak potom, ako bola sťažovateľmi podaná

sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu, došlo k zjednaniu nápravy

vo vzťahu k uvedenej nečinnosti okresného súdu spočívajúcej v nedoručení už

vypracovaných uznesení.

Sťažnosť na prieťahy v konaní podaná sťažovateľmi sa však neprejavila ako účinný

prostriedok nápravy vo vzťahu k činnosti okresného súdu v ďalšom období, keďže okresný

súd napriek ustanoveniu nového znalca na ohodnotenie motorového vozidla ešte v júli 2010

a stanoveniu 60-dňovej lehoty na vypracovanie posudku (2. júla 2010 bol ustanovený znalec

a 23. júla 2010 mal okresný súd k dispozícii spis od skoršie ustanoveného znaleckého

ústavu) ani do podania sťažnosti sťažovateľmi ústavnému súdu 7. januára 2011

nezabezpečil vyhotovenie tohto znaleckého posudku.

Nečinnosť okresného súdu pri zabezpečení znaleckého posudku, ktorého

vykonanie bolo nariadené v júli 2010, nie je možné hodnotiť ako prieťah takej intenzity,

ktorý by mohol viesť k porušeniu označeného základného práva sťažovateľov, avšak

v spojitosti s predchádzajúcou nečinnosťou okresného súdu v období od 16. októbra 2008

do mája 2010 a s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania v trvaní viac ako 6 a pol roka

a predmet tohto konania (nárok na náhradu škody na zdraví a majetku vzniknutej pri

dopravnej nehode) ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva sťažovateľov

podľa .

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde a prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. M. B. v

sume 5 000 €, A. B. v sume 1 000 € a R. M. v sume 100 € z dôvodov uvedených v sťažnosti

poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € pre M. B., sumy 1 000 € pre A. B. a

sumy 100 € pre R. M. za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o

ústavnom súde. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na

celkovú dobu posudzovaného súdneho konania a jeho priebeh, na mieru zavinenia

okresného súdu na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní, ako aj správanie

sťažovateľov v konaní.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovatelia boli vo veci

úspešní, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný

súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011

(prevzatie a príprava zastupovania a písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu) u každého

z troch advokátom zastúpených sťažovateľov. Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2011 1/6

z výpočtového základu zo sumy 741 €, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu

v sume 123,50 € a 7,41 € režijný paušál. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba

tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo

viacerých osôb, čo v danom prípade predstavuje zníženie odmeny za jeden úkon právnej

služby zo sumy 123,50 € o 50 %, t. j. na sumu 61,75 €. Odmena advokátovi za poskytnuté

právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje celkovú sumu 385,32 € [(2 x

61,75 €) x 3 zastúpené osoby plus (2 x režijný paušál 7,41 €) = 385,32 €]. Z týchto dôvodov

ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

Podanie sťažovateľov z 28. marca 2011 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na

absenciu ústavnoprávneho rozmeru v jeho obsahu ako podanie relevantné na rozhodnutie

vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011