Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 241/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudcov Ivana Fiačana (sudca

spravodajca) a Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , Bratislava-Dúbravka,

zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Rudolf Adamčík, advokátska kancelária, s. r. o.

Liptovská 2/A, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Rudolf Adamčík, advokát, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1 a čl. 19

ods. 1 a 2 , práva podľa a 2 a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Bratislava V, obvodného oddelenia Bratislava-Rusovce ČVS: ORP-

1321/RU-BV-2018 z 20. novembra 2018 a uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V

sp. zn. z 15. januára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

, Bratislava-Dúbravka (ďalej len „sťažovateľka“), pre

namietané porušenie základného práva podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 1

a 2 (ďalej len „“), práva podľa a 2 a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V, obvodného oddelenia Bratislava-

Rusovce (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) ČVS: ORP-1321/RU-BV-2018 z 20. novembra

2018 a uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“)

sp. zn. z 15. januára 2019.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka ako oznamovateľka podala

7. augusta 2018 na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) trestné oznámenie pre trestný čin ohovárania podľa ,

prípadne naplnenia inej skutkovej podstaty trestného činu, ktoré doplnila podaniami

zo 7. septembra 2018 a z 10. septembra 2018.

Trestné oznámenie a jeho doplnenia boli generálnou prokuratúrou odstúpené

na vybavenie Krajskej prokuratúre v Bratislave, následne okresnej prokuratúre a okresnému

riaditeľstvu. Z predložených listín vyplýva, že okresná prokuratúra v odstúpení veci

okresnému riaditeľstvu z 28. augusta 2018 konštatovala, že „je potrebné dopočuť

oznamovateľku na ňou uvedené skutočnosti v trestnom oznámení, ktoré nedávajú žiaden

zmysel a pokiaľ nepríde k zjavnému objasneniu ňou uvedených skutočností, bude zrejme na

mieste postup v zmysle “.

Ako vyplýva z uznesenia okresného riaditeľstva ČVS: ORP-1249/RU-BV-2018

z 26. októbra 2018, uznesením ČVS: ORP 1118/RU-BV-2018 z 3. októbra 2018 bolo

trestné oznámenie odmietnuté.

3. Sťažovateľka podala 5. októbra 2018 ďalšie doplnenie trestného oznámenia,

o ktorom rozhodlo okresné riaditeľstvo uznesením ČVS: ORP-1249/RU-BV-2018

z 26. októbra 2018 tak, že trestné oznámenie odmietlo. Na základe sťažnosti sťažovateľky

okresná prokuratúra uznesením č. k. z 20. novembra 2018 rozhodla tak,

že sťažnosť sťažovateľky proti rozhodnutiu okresného riaditeľstva ako nedôvodnú zamietla.

4. O ďalšom trestnom oznámení, resp. doplnení oznámenia z 12. novembra 2018

rozhodlo okresné riaditeľstvo uznesením ČVS: ORP-1321/RU-BV-2018 z 20. novembra

2018 tak, že nejasné a nezrozumiteľné trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania

prečinu nebezpečného vyhrážania podľa odmietlo.

Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného riaditeľstva sťažnosť, o ktorej

rozhodla okresná prokuratúra uznesením sp. zn. z 15. januára 2019, ktorým

sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv uvedeným uznesením

okresného riaditeľstva ČVS: ORP-1321/RU-BV-2018 z 20. novembra 2018 v spojení

s uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. z 15. januára 2019.

5. Sťažovateľka uvádza: „Trestné oznámenie podané dňa 7.8.2018 na GP SR a jeho

doplnenia zo dňa 7.9.2018 a 10.9.2018 bolo nutné prejednať komplexne aby nedošlo

k vytrhnutiu z kontextu, čo OČTK neurobili a tak došlo podľa Dozorujúceho prokurátora

k nezrozumiteľnému podaniu, ktorý usmernil Okresné riaditeľstvo Policajného zboru

v Bratislave V, Obvodné oddelenie Bratislava Rusovce o potrebe dopočuť sťažovateľku

na skutočnosti ňou uvedené. OČTK podľa pokynu Dozorujúceho prokurátora č. 1 Pn

654/18/1105-2 zo dňa 28.8.2018 tak nepostupovali ani v konaní ČVS: ORP- 1118/RU-BV-

2018 ani v konaní ČVS: ORP-1249/RU-BV-2018, v rozpore s

nedoplnili výsluchom sťažovateľky skutočnosti uvedené v trestnom oznámení a jeho

doplneniach, napriek súhlasu oznamovateľky nevyžiadali si písomné podklady

zo Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice ul. Mickiewiczova, Bratislava - Staré mesto

aby zistili, či , MPH, MHA uviedol pravdivé alebo nepravdivé

údaje o sťažovateľke, že bola u nich na Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice

ul. Mickiewiczova, Bratislava - Staré mesto niekoľkokrát hospitalizovaná, viackrát v období

rokov 2016 až 2017. Počas hospitalizácie bola v dobrom stave, avšak vždy po opustení

nemocnice si vysádzala lieky, čo viedlo k následnej hospitalizácii, (strana 3 predposledný

odsek Uznesenia), odmietol trestné oznámenie sťažovateľky zo dňa 12.11.2018 Uznesením

ČVS: ORP-1321/RU-BV-2018 zo dňa 20.11.2018 ako nejasné a nezrozumiteľné. Sme toho

názoru, že Trestné oznámenie sťažovateľky zo dňa 12.11.2018 podané na Okresnom

riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave V, Obvodné oddelenie Bratislava Rusovce

je zrozumiteľné a dostatočné určite.

Obvodné oddelenie Bratislava Rusovce sa v Uznesení ČVS: ORP-1321/RU-BV-2018,

zo dňa 20.11.2018, odvolalo na zaoberanie sa povereným príslušníkom Obvodného

oddelenia Bratislava Rusovce npor. v trestnom oznámení

vedenom na Obvodnom oddelení Bratislava Rusovce ČVS: ORP-1249/RU-BV-2018,

ktorého predmetom bolo skutočnosť, že , MPH, MHA

nevypracoval znalecký posudok, že sťažovateľka trpí duševnou poruchou z dôvodu absencie

sexu. Považoval nepravdivé údaje o sťažovateľke, že bola u nich na Psychiatrickej klinike

Fakultnej nemocnice ul. Mickiewiczova, Bratislava - Staré mesto niekoľkokrát

hospitalizovaná, viackrát v období rokov 2016 až 2017, počas hospitalizácie bola v dobrom

stave, avšak vždy po opustení nemocnice si vysádzala lieky, čo viedlo k následnej

hospitalizácii za údaje, ktoré by nemali byť spôsobilé značnou mierou ohroziť vážnosť

oznamovateľky u spoluobčanov a narušiť rodinné vzťahy a spôsobiť značnou mierou inú

vážnu ujmu.

Konanie Obvodného oddelenia Bratislava Rusovce malo pre sťažovateľku

za následok:

1. také správanie sa viacerých policajtov Obvodného oddelenia Bratislava - Rusovce

k sťažovateľke, čoho výsledkom bolo vyhodnotenie Dozorujúcim prokurátorom Okresnej

prokuratúry Bratislava V pod č.k. -3 zo dňa 21.11.2018 ako trestné

oznámenie podané na viacerých policajtov Obvodné oddelenie PZ Bratislava - Rusovce pre

podozrenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)

Tr. zák. a odovzdal vec v zmysle Inšpekčnej službe - západ Sekcie

kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR,

2. podanie Podnetu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sťažovateľke

Okresnou prokuratúrou Bratislava V na Okresný súd Bratislava V, ktoré sa vedie pod

Sp. zn. , vec nie je rozhodnutá.

...

Trestné oznámenie vedené pod ČVS: ORP-1321/RU-BV-2018 zo dňa 20.11.2018

bolo od stola, bez akýchkoľvek zisťovaní, v rozpore s § 196 ods. 2, § 1, § 2 ods. 5, 6

dňa 20.11.2018 odmietnuté, napriek tomu, že podľa ustanovení , ,

6 OČTK musia postupovať tak, aby páchatelia trestných činov boli podľa zákona

spravodlivo potrestaní, pritom sú povinní stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedeli

a konajú z úradnej povinnosti. Uznesenie porušiteľa 1. nadobudlo právoplatnosť v spojení

s Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava 5, č.k. -6 zo dňa 15.1.2019, dňa

15.1. 2019. Ide o nespravodlivé a účelové konanie, kde , vydávajúci

sa za rodinného advokáta, bez splnomocnenia sťažovateľky, jej dcéry či syna vyrábal

dôkazy za účelom zvrátenia dcérou vyrobených problémov (vraj mám mať srdce, som na

dôchodku, dcéra má kariéru pred sebou) s uvedením do telefónu, že má kontakty až v NAKA

(Národná kriminálna agentúra). Bude predmetom dokazovania v konaní o sťažovateľkinom

obmedzení spôsobilosti na právne úkony a to zabezpečenie zvukového záznamu

z odpočúvania, nakoľko telefonicky rozhovor sťažovateľky s bol

predmetom odpočúvania štátnymi orgánmi.

Predmetom sťažovateľkou podaného trestného oznámenia dňa 12.11.2018 pre

trestný čin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zákona nebolo žiadne policajtom uvedené

v odmietavom Uznesení ČVS: ORP-1321/RU-BV-2018 zo dňa 20.11.2018, nebezpečné

vyhrážanie. Zápisnica a ďalšie písomnosti boli sťažovateľkou nájdené v izbe dcéry

a po oznámení sťažovateľkou Generálnej prokuratúre SR,

na výzvu Generálnej prokuratúry SR predložené dňa 7.9.2018 Generálnej prokuratúry SR,

kde v Zápisnici v inej trestnej veci s týmto konaním nesúvisiacim na 1. mieste bol uvedený

, a ďalší, medzi ostatnými možno aj obv. ,

Sťažovateľka si prečítala len prvých dvoch. Teda nešlo o podanie trestného oznámenia

sťažovateľkou v súvislosti s obv. , tak ako dôvodí v Uznesení Obvodné

oddelenie Bratislava Rusovce, ČVS: ORP-1321/RU-BV-2018, zo dňa 20.11.2018.

Sťažovateľka podala voči Uzneseniu Obvodného oddelenia PZ Bratislava Rusovce,

ČVS: ORP- 1321/RU-BV-2018 zo dňa 20.11.2018 Sťažnosť zo dňa 26.11.2018, doručenú

28.11.2018 Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave V, Obvodné oddelenie

Bratislava Rusovce, ktorú Okresná prokuratúra Bratislava V, pod č.k. -6 zo dňa

15.1.2019 zamietla s účelovým odôvodnením nevzťahujúcim sa na skutky uvedené

sťažovateľkou v trestnom oznámení pod č. ČVS: ORP-1321/RU-BV-2018 podaného dňa

12.11.2018, že uviedol poverenému príslušníkovi PZ počas telefonického

rozhovoru informáciu o tom, že sťažovateľka bola liečená v minulosti na psychiatrii,

nepovažuje za údaj, ktorý by bol spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť oznamovateľky

u spoluobčanov a spôsobiť inú vážnu ujmu. Uvedené účelové zdôvodnenie Uznesenia

„že sťažovateľka bola liečená v minulosti na psychiatrii“ neboli predmetom trestného

oznámenia podaného sťažovateľkou pod č. ČVS: ORP-1321/RU-BV-2018 podané dňa

12.11.2018, ale predmetom trestného oznámenia bolo telefonického vyjadrenia

príslušníkovi PZ v trestnom konaní Obvodného oddelenia Bratislava

Rusovce ČVS: ORP-1249/RU-BV-2018 a to nepravdivá informácia, že sťažovateľka bola

na Psychiatrii v nemocnici na Mickiewiczovei ulici v Bratislave - Starom Meste,

niekoľkokrát hospitalizovaná, viackrát v období rokov 2016 až 2017. Počas hospitalizácie

bola v dobrom stave, avšak vždy po opustení nemocnice si vysádzala lieky, čo viedlo

k následnej hospitalizácii čo bolo zaznamenané aj formou Zápisu v spise. Informácie

uvedené v trestnom konaní sú nepravdivé. Sťažovateľka nikdy nebola

hospitalizovaná na Psychiatrii v nemocnici na Mickiewiczovei ulici v Bratislave - Starom

Meste. Od roku 1992 nemala žiaden psychicky problém.

Porušovatelia 1., 2. podľa nášho názoru tým, že nepostupovali podľa § 196 ods. 2

, nedoplnili výsluchom sťažovateľky skutočnosti uvedené v trestnom

oznámení a jeho doplneniach, napriek súhlasu oznamovateľky nevyžiadali si písomné

podklady zo Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice ul. Mickiewiczova, Bratislava -

Staré mesto aby zistil, či , MPH, MHA uviedol pravdivé alebo

nepravdivé údaje o sťažovateľke a to aj napriek pokynu Dozorujúceho prokurátora

Okresnej prokuratúry Bratislava V o potrebe dopočuť sťažovateľku na skutočnosti ňou

uvedené v trestnom oznámení, č. -2 zo dňa 28.8.2018, prejednali

a zdôvodnili skutok, ktorý nebol predmetom trestného oznámenia sťažovateľky, trestné

oznámenie bez postupu podľa odmietli, porušili základné právo

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa ako aj porušili základné ľudské

práva sťažovateľky upravené v Čl. 2 ods. 2, 3, Čl. 12 ods. 1, 4, Čl. 13 ods. 1a), Čl. 16 ods. 1,

Čl. 19 ods. 1, 2 SR, Čl. 6 ods. 1, Čl. 8 ods. 1, 2, Čl. 13 Dohovoru.

...

Orgány činné v trestnom konaní, napriek v Prílohe A1 k trestnému oznámeniu zo dňa

7.8.2018 a jeho doplneniach, sťažovateľkou zdôraznená potreba prejednať vec komplexne

aby sa naplnil účel a zmysel zákona tak nepostupovali, porozdeľovaním trestného

oznámenia zo dňa 7.8.2018 a jeho doplnenia na jednotlivé dielčie konania vytrhli

skutočnosti uvedené v oznámení z kontextu a tým im doplnenia trestného oznámenia

nedávali zmysel a podali podnet Okresnému súdu Bratislava V na obmedzenie spôsobilosti

na právne úkony sťažovateľke a zasiahli tak vážnym spôsobom do ľudskej dôstojnosti

sťažovateľky.“

6. Sťažovateľka vo viacerých častiach ústavnej sťažnosti poukazuje na zníženie

svojho spoločenského postavenia, na svoje postavenie v právnickej obci, svoje rodinné

a spoločenské zázemie a poukazuje na to, že v dôsledku daných okolností sa musela

presťahovať. Zdôrazňuje ujmu, ktorá jej mala byť spôsobená informáciami o jej zdravotnom

stave, ktoré mal poskytnúť (vo vzťahu k verejnosti aj v súvislosti

s vyšetrovaním na základe ňou podaného trestného oznámenia), a taktiež v súvislosti

s návrhom okresnej prokuratúry na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

7. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky upravené v Čl. 12

ods. 1, 2, 4 a základné ľudské právo upravené v Čl. 16 ods. 1, Čl. 19 ods. 1, 2 SR

a upravené v Čl. 8 ods. 1, 2, Čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

právoplatným Uznesením Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave V, Obvodné

oddelenie Bratislava Rusovce, Vývojová ul. č, 585, 852 42 Bratislava - Rusovce ČVS: ORP-

1321/RU- BV-2018, zo dňa 20.11.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.1.2019 v spojení

s Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V, č.k. -6 zo dňa 15.1.2019

porušené bolo.

2. Zrušuje sa Uznesenie Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave V,

Obvodné oddelenie Bratislava Rusovce, Vývojová ul. č, 585, 852 42 Bratislava - Rusovce

ČVS: ORP-1321 /RU-BV-2018, zo dňa 20.11.2018.

3. Zrušuje sa Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava V, č.k. -6

zo dňa 15.1.2019 a vec sa vracia Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave V,

Obvodné oddelenie Bratislava Rusovce, Vývojová ul. č, 585, 852 42 Bratislava - Rusovce

na ďalšie konanie.

4. Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie

vo výške 200 000,- eur, slovom dvestotisíc eur, ktoré je Okresné riaditeľstvo Policajného

zboru v Bratislave V, Obvodné oddelenie Bratislava Rusovce, Vývojová ul. č, 585, 852 42

Bratislava - Rusovce povinné vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia ústavného

súdu na účet sťažovateľky vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. IBAN:

.

5. Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie

vo výške 200 000,- eur, slovom dvestotisíc eur, ktoré je Okresná prokuratúra Bratislava V,

Prokofievova 4, 851 01 Bratislava, povinná vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu na účet sťažovateľky vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. IBAN:

. 6. Sťažovateľke

sa priznáva plná náhrada trov konania o ústavnej sťažnosti.

6. Sťažovateľke sa priznáva plná náhrada trov

konania o ústavnej sťažnosti.“

II.

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“)

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že

uplatňuje svoje základné práva a slobody.

12. Podľa nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.

Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

13. Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

14. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať

okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti

v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,

predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv

a slobôd iných.

15. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,

aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

III.

16. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že namietanými

uzneseniami okresného riaditeľstva a okresnej prokuratúry bolo porušené jej základné právo

na rovnosť podľa , 2 a 4 , nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa

, na ochranu ľudskej dôstojnosti a súkromného života podľa

, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa dohovoru

a právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru.

Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti identifikoval podstatné argumenty

sťažovateľky:

- okresné riaditeľstvo a okresná prokuratúra v rozpore s pokynom prokurátora

neuskutočnili výsluch sťažovateľky,

- nevyžiadali si písomné podklady z psychiatrickej kliniky, aby zistili, či

uviedol pravdivé alebo nepravdivé údaje o sťažovateľke,

- prejednali skutok, ktorý nebol predmetom trestného oznámenia sťažovateľky,

- neprejednali celé trestné oznámenie zo 7. augusta 2018 spolu s doplneniami ako

celok, ale rozdelením vytrhli skutočnosti z kontextu, a preto doplnenia trestného oznámenia

neboli zrozumiteľné.

Sťažovateľka porušenie svojich základných práv dáva do súvisu aj so zmenou jej

spoločenského postavenia a taktiež s návrhom okresnej prokuratúry, ktorým iniciovala na

okresnom súde konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sťažovateľke.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 12 ods. 1,

2, 4, a , 2 , práva podľa a 2 a dohovoru

uznesením okresného riaditeľstva ČVS: ORP 1321/RU-BV-2018 z 20. novembra 2018

17. Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti ústavnej sťažnosti v súlade so svojou

ustálenou judikatúrou zdôrazňuje, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa

je založená na princípe subsidiarity. Podstata a účel princípu

subsidiarity vychádza z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže

byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im

zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (m. m. ,

, , ). Z princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu možno vyvodiť ústavný príkaz pre každú osobu, ktorá namieta porušenie

svojho základného práva, v zmysle ktorého musí rešpektovať postupnosť ústavnej ochrany,

a preto pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (m. m.

, ).

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred inými orgánmi verejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ,

).

18. Ako z ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľka vo vzťahu k uzneseniu

vyšetrovateľa okresného riaditeľstva ČVS: ORP 1321/RU-BV-2018 z 20. novembra 2018

podala sťažnosť, o ktorej následne rozhodla okresná prokuratúra uznesením sp. zn.

z 15. januára 2019. Preto právomoc okresnej prokuratúry na preskúmanie

postupu a napadnutého uznesenia okresného riaditeľstva v tejto časti vylučuje právomoc

ústavného súdu na prerokovanie sťažnosti ústavným súdom.

19. Vychádzajúc z uvedeného bolo preto potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľky

v tejto časti odmietnuť podľa pre nedostatok

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 12 ods. 1,

2, 4, a , 2 , práva podľa a 2 a dohovoru

uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. z 15. januára 2019

20. Namietaným uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. z 15. januára

2019 bola sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu okresného riaditeľstva vo veci podozrenia

zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa

zamietnutá ako nedôvodná. Z odôvodnenia uznesenia okresnej prokuratúry vyplýva,

že sťažovateľka sa domáhala preskúmania uznesenia okresného riaditeľstva, tvrdiac,

že trestné oznámenie z 12. novembra 2018 sa netýkalo zápisnice z výsluchu v uznesení

spomínaného ani nešlo o doplnenie skoršieho trestného oznámenia

na , ale bolo novým trestným oznámením na pre

podozrenie z trestného činu ohovárania.

Okresná prokuratúra ďalej v namietanom uznesení uvádza:

„Poverený príslušník PZ rozhodol vo veci na základe podaného trestného oznámenia

dňa 07.09.2018 a 10.09.2018, podaného na Generálnej

prokuratúre SR a doplneného na Obvodnom oddelení PZ Bratislava Rusovce dňa

12.11.2018, vrátane príloh k trestnému oznámeniu, úradných záznamov a ostatných

listinných dôkazov.

Z obsahu samotného trestného oznámenia, ale aj zo zabezpečených listinných

dôkazov sa nepodarilo preukázať, že by konaním popísaným oznamovateľkou došlo

neznámym páchateľom k trestnému činu nebezpečného vyhrážania. Preverením všetkých

dostupných údajov na základe informácií poskytnutých samotnou oznamovateľkou, ako aj

podporne listinných dôkazov súvisiacich s predmetnou vecou sa nepotvrdilo žiadne

podozrenie konkrétnej osoby zo spáchania uvedeného trestného činu, ani iných trestných

činov upravených v osobitnej časti .

Z obsahu povereným príslušníkom predloženého spisového materiálu predovšetkým

vyplýva, že oznamovateľka podala trestné oznámenie na generálnej prokuratúre SR.

Jednalo sa o nejasné podanie. Jeho podrobným naštudovaním, spolu aj s preskúmaním

predložených príloh v počte 100ks nebolo možné špecifikovať konkrétne protiprávne

konanie konkrétnej osoby. Jednalo sa predovšetkým o fotokópie o výsluchoch z iných konaní

a staršieho dátumu, ktoré s osobou oznamovateľky nemali najpravdepodobnejšie žiadny

súvis. V uvedených konania vyhľadaných podľa označených čísel spisov už bolo v minulosti

konané, resp. rozhodnuté. V danom oznámení zo dňa 07.09.2018 oznamovateľka

neuvádzala v žiadnych súvislostiach osobu . Osobu

v širších súvislostiach uviedla až pri doplnení svojho trestného oznámenia, a to dňa

12.11.2018. O podozrení z prečinu ohovárania už ale bolo právoplatne rozhodnuté, a to

jednak uznesením povereného príslušníka PZ OO PZ Rusovce dňa 03.10.2018 (vtedy bolo

podané oznámenie na neznámeho páchateľa), a takisto dňa 26.10.2018, kedy bolo

povereným príslušníkom PZ toho istého obvodného oddelenia takisto rozhodnuté vo veci

prečinu ohovárania podľa , a to odmietnutím veci podľa §

197 ods. 1 písm. d) (vo vzťahu k ).

Oznamovateľka svoje ostatné trestné oznámenie zo dňa 07.09.2018 a 10.09.2018 dňa

12.11.2018 doplnila, ale len v zmysle podozrenia zo spáchania trestného činu ohovárania

podľa , a to na , ktorý mal uviesť nepravdivé

údaje v súvislosti s jej zdravotným stavom a hospitalizáciou na psychiatrii.

Ohľadom týchto tvrdení je však potrebné uviesť, že uviedol

poverenému príslušníkovi PZ počas telefonického rozhovoru informáciu o tom, že

bola v minulosti liečená na psychiatrii. Daný údaj však nemožno

považovať za údaj takého charakteru, ktorý by bol spôsobilý značnou mierou ohroziť

vážnosť oznamovateľky u spoluobčanov, narušiť jej rodinné vzťahy a spôsobiť vážnu ujmu.

Touto informáciou navyše disponoval len poverený príslušník PZ, ktorý informáciu

podporne spracoval pri spísaní úradného záznamu, ktorého text využil pri odôvodňovaní

trestného oznámenia, ktorým sa ako orgán činný v trestnom konaní zaoberal.

Vyhodnotením zabezpečených dôkazov je potrebné konštatovať, že neboli teda zistené

také skutočnosti, z ktorých by vyplývalo dôvodné podozrenie konkrétnej osoby zo spáchania

prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , a taktiež ani iného

trestného činu uvedeného v .

Vzhľadom k uvedenému je potrebné konštatovať, že rozhodnutie povereného

príslušníka PZ o odmietnutí veci podozrenia z nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1

je zákonné a odôvodnené.

Takisto je potrebné uviesť, že vo všeobecnosti rozhodnutie o odmietnutí veci nie je

rozhodnutím urobeným v rámci trestného stíhania, ale pred jeho začatím, tzn. že existencia

takéhoto rozhodnutia v prípade zistenia relevantných skutočností, ktoré môžu slúžiť ako

podklad pre začatie trestného stíhania voči konkrétnej osobe nebude tvoriť prekážku

právoplatne rozhodnutej veci.“

21. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

22. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poznamenáva, že ak orgány činné

v trestnom konaní po zvážení všetkých okolností prípadu nerozhodli o trestnosti skutku,

ktorý bol predmetom trestného oznámenia sťažovateľky, nemohli porušiť jej zákonom ani

chránené práva. Nikto totiž nemá právny nárok a už vôbec nie ústavnoprávny nárok

na to, aby jeho podaniu bolo vyhovené. Ak vykonané dôkazy, resp. zistenia orgánov

činných v trestnom konaní nedávajú podklad na začatie alebo pokračovanie v trestnom

stíhaní, nemôže príslušný orgán činný v trestnom konaní začať konať alebo pokračovať

v konaní, prípadne nariadiť, aby sa trestné konanie začalo alebo v ňom pokračovalo.

Sťažovateľka ako oznamovateľka trestného činu má zákonné právo domáhať sa len toho,

aby sa s jej oznámením či sťažnosťou kompetentný orgán riadne zaoberal. Nemá však nárok

na to, aby výsledok konania zodpovedal jej predstave (napr. , ).

Trestné právo je prostriedkom ultima ratio, čo znamená, že má byť použité len ako

najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských

vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných

právnych odvetví, nie sú dostatočné, boli už vyčerpané, sú neúčinné, prípadne sú zjavne

nevhodné.

23. Ústavný súd v naznačenom kontexte poukazuje aj na svoju ustálenú judikatúru

(napr. alebo ), podľa ktorej vymedzenie trestného činu, stíhanie

páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu.

Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom,

či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie

tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie

bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych hmotných práv oznamovateľa

trestného činu.

24. Ústavný súd už konštatoval, že skutok (alebo určitý dej, ktorý sa odohral)

sa nestáva trestným činom len preto, že ho za trestný čin označí poškodený. Poškodený má

právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom a orgány

činné v trestnom konaní majú následne povinnosť sa nimi zaoberať a rozhodnúť o nich,

avšak posúdenie, či skutok napĺňa alebo nenapĺňa definičné znaky trestného činu (§ 8

), resp. či sú prítomné okolnosti vylučujúce jeho protiprávnosť ako

jedného z definičných znakov trestného činu, je plne v ich kompetencii. Každý má síce

zákonný nárok na to, aby sa jeho podaniami, návrhmi a sťažnosťami kompetentné orgány

zaoberali a aby ich vybavili, avšak nikto nemá nárok na to, aby výsledok tohto vybavenia

zodpovedal jeho predstave ().

25. Ústavný súd konštatuje, že podstata sťažovateľkiných námietok sa týka

vyšetrovacích úkonov a tvrdených procesných nedostatkov uznesenia. Sťažovateľka napriek

obsahu ústavnej sťažnosti, ktorý smeruje proti porušeniu základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa , porušenie tohto práva v petite sťažnosti

nenamieta. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle § 45 zákona

o ústavnom súde je viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého

sa sťažovatelia domáhajú.

Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na rovnosť podľa čl. 12 ods. 1, 2

a 4 , nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa , na ochranu

ľudskej dôstojnosti a súkromného života podľa , právo na rešpektovanie

súkromného a rodinného života podľa čl. 8 dohovoru a právo na účinný prostriedok nápravy

podľa čl. 13 dohovoru v ústavnej sťažnosti sťažovateľky (napriek tomu, že je zastúpená

právnym zástupcom) absentuje také relevantné odôvodnenie tvrdeného porušenia, ktoré

by malo ústavnoprávny rozmer.

26. K namietanému porušeniu , 2 a 4 ústavný súd uvádza, že ich

aplikácia sa v sťažnostiach fyzických a právnických osôb v zásade viaže na porušenie

individuálne určeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, a preto požiadavka

na vyslovenie porušenia , 2 a 4 bez vzťahu ku konkrétnemu základnému

právu alebo slobode sťažovateľa je zjavne neopodstatnená (porov. ,

, , ).

27. K sťažovateľkou namietanému porušeniu práva na nedotknuteľnosť osoby a jej

súkromia podľa ústavný súd dáva do pozornosti skutočnosť, že účelom

práva na súkromný a rodinný život je ochrana jednotlivca proti svojvoľným zásahom

verejnej moci a obdobne nezaručuje ochranu súkromného a rodinného života pred

akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré

je neoprávnené. V súlade s účelom práva na súkromie môžu orgány verejnej moci, fyzické

a právnické osoby zasahovať do súkromného a rodinného života vtedy, ak ich zasahovanie

možno hodnotiť ako oprávnené (, ).

28. K namietanému porušeniu ústavný súd v minulosti v rámci

svojej rozhodovacej činnosti vyzdvihol pozitívny záväzok štátu zabezpečiť efektívne

rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a súkromia osoby implikujúci požiadavku účinnej

trestnoprávnej ochrany, najmä v prípade aktov dotýkajúcich sa telesnej a duševnej integrity

jedinca a ďalších základných hodnôt a esenciálnych aspektov súkromného života (pozri

napr. , ).

29. Podľa , ktorý zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života, pod ,,neoprávneným zasahovaním“ treba

rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ,

nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je

nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa (podobne

, , ).

30. Zlyhanie štátu pri vyšetrovaní niektorých trestných činov môže výnimočne viesť

k porušeniu práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 dohovoru.

Pozitívny záväzok štátu viesť účinné vyšetrovanie sa vzťahuje len na veľmi závažné zásahy

do samotnej podstaty práva na súkromný život zaručeného čl. 8 dohovoru. Takými

sú predovšetkým vážne zásahy do fyzickej či psychickej integrity, ako sú napríklad prípady

domáceho násilia, sexuálneho násilia či fyzického násilia voči skupinám vyžadujúcim

špeciálnu ochranu, ako sú napr. deti (podobne , ).

31. Ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k namietanému porušeniu práva

sťažovateľky na účinný opravný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru jej ústavná

sťažnosť neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie.

V súvislosti s namietaným porušením čl. 13 dohovoru ústavný súd poukazuje

na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej z čl. 13 dohovoru vyplýva pre fyzické osoby

a právnické osoby procesné právo akcesorickej povahy mať účinné právne prostriedky

nápravy pred národným orgánom v prípade porušenia ostatných ľudských práv chránených

dohovorom (, ).

Ústavný súd v tejto súvislosti odkazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva, podľa ktorej uplatňovanie práva vyplývajúceho z čl. 13 dohovoru musí nadväzovať

na aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable claim) o porušení iného práva chráneného

dohovorom (napr. rozhodnutie vo veci Silver a ostatní proti Spojenému kráľovstvu

z 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa tak vzťahuje iba na prípady, v ktorých

sa jednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia

práv garantovaných dohovorom (Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok

z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, rovnako nálezy ústavného súdu ,

, ).

32. Pokiaľ sťažovateľka namieta procesný postup vyšetrovateľa (nedopočutie

sťažovateľky, nevyžiadanie podkladov z psychiatrickej kliniky, údajné prejednanie iného

skutku, ako bol predmetom trestného oznámenia, neprejednanie trestného oznámenia ako

celku s doplneniami, komunikáciu vyšetrovateľa s o zdravotnom stave

sťažovateľky) ústavný súd uvádza, že preskúmal namietané rozhodnutie okresnej

prokuratúry v spojení s uznesením okresného riaditeľstva aj z toho hľadiska, či nemohlo

dôjsť k zásahu do tzv. procedurálneho aspektu niektorého z označených základných práv.

Ústavný súd konštatuje, že z odôvodnenia namietaných uznesení je zrejmé, že

podaným trestným oznámením, ako aj jeho početnými doplneniami sa orgány činné

v trestnom konaní riadne zaoberali.

Okresná prokuratúra pri rozhodovaní zohľadnila jednotlivé trestné oznámenia

sťažovateľky spolu s ich doplneniami, vychádzala z informácií poskytnutých samotnou

sťažovateľkou, z početných príloh k trestnému oznámeniu, úradných záznamov a ďalších

listinných dôkazov.

Vykonanie, resp. nevykonanie jednotlivých procesných úkonov zo strany

vyšetrovateľa a jeho postup pri procesných úkonoch pre účely preverenia skutočností

tvrdených samotnou sťažovateľkou v ňou podanom trestnom oznámení preskúmala okresná

prokuratúra. Ústavný súd poukazuje na početnosť trestných oznámení, resp. doplnení

trestného oznámenia, ktorými sa okresná prokuratúra zaoberala, a sťažovateľka teda využila

možnosť opakovane sa vyjadrovať k skutočnostiam, ktoré tvorili obsah ňou podaného

trestného oznámenia. Okresná prokuratúra sa v namietanom uznesení výslovne vyjadrila

aj k sťažovateľkinej námietke telefonátu vyšetrovateľa s ktorý sa mal týkať

jej zdravotného stavu. Informácia poskytnutá pri tejto telefonickej komunikácii bola využitá

pre účely preverenia údajov v trestnom oznámení, ktoré iniciovala samotná sťažovateľka,

pričom vyšetrovateľ len preveroval dostupné údaje na základe informácií poskytnutých

samotnou sťažovateľkou.

Z odôvodnenia namietaného uznesenia okresnej prokuratúry je zrejmé, že tvrdenie

sťažovateľky, že by podané trestné oznámenie a jeho doplnenia riešila okresná prokuratúra

izolovane bez zohľadnenia predchádzajúcich sťažovateľkiných podaní, sa nezakladá

na pravde.

Pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku uvedeného ako nebezpečné vyhrážanie, z uznesenia

okresného riaditeľstva ČVS: ORP-1321/RU-BV-2018 z 20. novembra 2011 vyplýva, že

vyšetrovateľ tak skutok označil vzhľadom na nejasný obsah trestného oznámenia, keďže

dospel k záveru, že úmyslom sťažovateľky bolo podať trestné oznámenie pre

(najpravdepodobnejšie) nebezpečné vyhrážanie podľa .

Po preverení veci dospel vyšetrovateľ k záveru, že neboli zistené skutočnosti, z ktorých

by vyplývalo dôvodné podozrenie konkrétnej osoby zo spáchania prečinu nebezpečného

vyhrážania a taktiež ani iného trestného činu. Ústavný súd na tomto mieste považuje

za potrebné zdôrazniť, že z listín predložených sťažovateľkou je zrejmé, že jednotlivé jej

podania vrátane trestných oznámení, resp. doplnení trestného oznámenia skutočne

vykazovali značný stupeň nejasnosti a rovnako aj viaceré dokumenty predkladané

ústavnému súdu ako príloha k ústavnej sťažnosti nemajú zjavný súvis s prejednávanou

vecou.

Ústavný súd konštatuje, že v odôvodnení namietaného uznesenia okresnej

prokuratúry neidentifikoval žiadne také skutočnosti, ktoré by signalizovali možné porušenie

označených základných práv sťažovateľky.

33. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti

sťažovateľky a jej príloh konštatuje, že okresná prokuratúra sa v primeranom rozsahu

zaoberala sťažnosťou sťažovateľky a o tejto riadne rozhodla, postupujúc pritom v súlade

s na vec sa vzťahujúcimi právnymi predpismi. Právny názor, na ktorom je založené jej

rozhodnutie (v spojení s uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva, pozn.), je podľa

názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný. Vo vzťahu k sťažovateľke ako

oznamovateľke trestného činu bol riadne splnený jej zákonný nárok na to, aby sa jej

podaniami kompetentné orgány zaoberali a aby ich vybavili.

Ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným uznesením okresnej prokuratúry

a sťažovateľkou tvrdeným porušením základného práva na rovnosť podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4

, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa , na ochranu

ľudskej dôstojnosti a súkromného života podľa a 2 , práva

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru a práva

na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť,

na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol

ústavný súd reálne dospieť k záveru o ich porušení.

34. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti

odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) pre zjavnú neopodstatnenosť.

35. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľky obsiahnutými v sťažnostnom petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2019