Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 60 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (65)II. ÚS 734/2017
PDF · 144.03 KB
No categories available
II. ÚS 734/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť
, ,
, vo veci namietaného porušenia práv podľa čl. 3 a čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 Ntok 1/2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
17. augusta 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojich práv podľa čl. 3 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Ntok 1/2017 (ďalej len „napadnuté konanie
krajského súdu“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že predmetom napadnutého konania krajského
súdu bolo konanie a rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konania
vedeného krajským súdom pod sp. zn. 1 T 54/99, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom krajského súdu sp. zn. 1 T 54/99 zo 17. októbra 2002, v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 To 52/02
z 18. decembra 2002.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí uznesením sp. zn. 4 Ntok 1/2017
z 11. mája 2017 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) návrh na povolenie obnovy konania
podľa § 402 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodu podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku
odmietol, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného
poriadku.
Sťažovateľ zastáva názor, že krajský súd tým, že o jeho návrhu na povolenie obnovy
konania konal a rozhodoval na neverejnom zasadnutí, porušil jeho právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože mu obmedzil prístup k súdu, k tomu,
aby sa mohol náležite obhajovať sám, ale aj prostredníctvom ustanoveného obhajcu, a aby
mohol predložiť svoje návrhy a dôkazy. Sťažovateľ nesúhlasí s názorom krajského súdu,
ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že sťažovateľ vo svojom návrhu na povolenie obnovy
konania uvádza tie isté skutočnosti, ako v jeho predchádzajúcom návrhu na obnovu konania,
o ktorom už bolo rozhodované uznesením sp. zn. 4 Ntok 5/2015 zo 17. marca 2016,
v spojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tost 20/2016 zo 7. júla 2016.
Je presvedčený, že krajský súd mal nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, teda ustanoviť
znalca na posúdenie zdravotného stavu sťažovateľa a vypracovanie nového znaleckého
posudku.
Zároveň krajský súd mal porušiť jeho právo podľa čl. 6 dohovoru tým, že napriek
tomu, že minimálne od 22. mája 2017 vedel, že ustanovený obhajca je nečinný, neprijal
žiadne opatrenia, aby túto nečinnosť odstránil a sťažovateľovi umožnil aktívne uplatňovanie
jeho práv. Sťažovateľ uvádza, že krajský súd vedel, že jeho obhajca podal sťažnosť proti
jeho uzneseniu oneskorene, pričom musel predpokladať, ako následne najvyšší súd
o tejto sťažnosti rozhodne, no nič s tým neurobil.
Najvyšší súd následne sťažnosť sťažovateľa podanú prostredníctvom
jeho ustanoveného obhajcu uznesením sp. zn. 6 Tost 17/217 zo 14. júna 2017 podľa § 193
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zamietol.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto
nálezom:
„1.) Krajský súd v Nitre vo veci sp. zn. 4 Ntok/1/2017 porušil právo
podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ďalej len k spojeniu
s čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2.) Podľa čl. 127 ods. 1 a 2 ústavy, aby ústavný súd zrušil uznesenie k veci
pod sp. zn. 4 Ntok/1/2017-45 zo dňa 11. 05. 2017 vedenej veci pred Krajským súdom v Nitre
a zároveň zrušil uznesenie 6 Tost 17/2017 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky...
3.) Krajskému súdu v Nitre k sp. zn... 4 Ntok/1/2017, sa prikazuje konať na verejnom
zasadnutí v konaní podľa procesných záruk podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
4.) sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
5.000 Eur... je Krajský súd v Nitre vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
5.) sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú
je Krajský súd v Nitre nerozlučne s Najvyšším súdom Slovenskej republiky povinný vyplatiť
na účet advokáta do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
6.) sa priznáva náhrada trov za bezúspešnosť v konaní návrhu
na obnovu konania k úhrade trov konania a trov za obhajcu, ktorú je v sume 1.000 Eur...
Krajský súd v Nitre nerozlučne s Najvyšším súdom Slovenskej republiky povinný vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Dňa 23. novembra 2017 bolo ústavnému súdu doručené ďalšie podanie sťažovateľa,
v prílohe ktorého zaslal ústavnému súdu listiny preukazujúce jeho tvrdenia, a zároveň
v podaní poukazuje na nezrovnalosti týkajúce sa podania sťažnosti proti uzneseniu
krajského súdu.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Predmetom predbežného prerokovania ústavného súdu je posúdenie sťažovateľom
namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 3 a čl. 6 dohovoru postupom krajského súdu
v napadnutom konaní, predmetom ktorého bolo konanie a rozhodovanie o návrhu
sťažovateľa na povolenie obnovy konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. 1 T 54/99.
Krajský súd v napadnutom konaní uznesením sp. zn. 4 Ntok 1/2017 z 11. mája 2017
odmietol návrh sťažovateľa na obnovu konania. Z príloh, ktoré sťažovateľ doručil
ústavnému súdu spolu so sťažnosťou, vyplýva, že uznesenie krajského súdu
bolo sťažovateľovi a jeho právnemu zástupcovi doručené 16. mája 2017. Proti tomuto
uzneseniu bol prípustný riadny opravný prostriedok – sťažnosť, pričom lehota na jeho
podanie mala uplynúť 19. mája 2017 (piatok, pozn.). Sťažovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu síce tento riadny opravný prostriedok využil, avšak sťažnosť bola
podaná až 22. mája 2017, teda po zákonom ustanovenej lehote na jej podanie. Najvyšší súd
následne uznesením sp. zn. 6 Tost 17/217 zo 14. júna 2017 sťažnosť sťažovateľa zamietol
ako oneskorene podanú.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd uvádza, že z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva,
že právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb
je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel tohto princípu je založený na tom,
že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného
súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.
Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní
až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane
ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci
ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (m. m.
III. ÚS 149/04). Z princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu možno vyvodiť ústavný
príkaz pre každú osobu, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, v zmysle ktorého
musí rešpektovať postupnosť ústavnej ochrany, a preto pred tým, ako podá sťažnosť
ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia
predchádza právomoci ústavného súdu (m. m. IV. ÚS 128/04).
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
V súvislosti s už uvedeným ústavný súd poukazuje na to, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
Z § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde použitím argumentu a contrario vyplýva,
že sťažnosť je prípustná po vyčerpaní opravných prostriedkov alebo iných právnych
prostriedkov, ktoré zákon na ochranu základných práv alebo slobôd účinne poskytuje
sťažovateľovi a na použitie ktorých je tento oprávnený podľa osobitných predpisov.
Opravným prostriedkom, ktorým je podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde podmienená
prípustnosť sťažnosti, nemôže byť však každý v zákone predvídaný opravný prostriedok,
ale iba taký, po podaní ktorého sa môžu reálne rozvinúť procesné vzťahy v príslušnom
konaní, ktoré vedú k meritórnemu prerokovaniu a rozhodnutiu vo veci samej
(m. m. II. ÚS 77/06).
Sťažovateľ, ako už bolo uvedené, proti uzneseniu krajského súdu síce sťažnosť
podal, no urobil tak až po zákonom ustanovenej lehote na jej podanie. Na sťažnosť podanú
po zákonom ustanovenej lehote možno hľadieť tak, ako keby ani vôbec podaná nebola,
a teda sťažovateľ v podstate nevyužil na ochranu svojich práv účinný právny prostriedok
nápravy v konaní pred všeobecnými súdmi. Uvedené preto zakladá neprípustnosť jeho
sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako
neprípustnú.
Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol, bolo už bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími jeho návrhmi uplatnenými v petite sťažnosti.
Ústavný súd sa z dôvodu hospodárnosti konania otázkou odstránenia procesnej
prekážky konania spočívajúcej v nedostatku kvalifikovaného právneho zastúpenia
sťažovateľa už nezaoberal, pretože dôvody, pre ktoré ústavný súd rozhodol o odmietnutí
sťažnosti, by neboli odstrániteľné ani prostredníctvom právneho zástupcu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. decembra 2017