Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 734/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

, ,

, vo veci namietaného porušenia práv podľa čl. 3 a čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. augusta 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojich práv podľa čl. 3 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie

krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že predmetom napadnutého konania krajského

súdu bolo konanie a rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konania

vedeného krajským súdom pod sp. zn. , ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom krajského súdu sp. zn. zo 17. októbra 2002, v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 18. decembra 2002.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí uznesením sp. zn.

z 11. mája 2017 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) návrh na povolenie obnovy konania

podľa z dôvodu podľa

odmietol, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného

poriadku.

Sťažovateľ zastáva názor, že krajský súd tým, že o jeho návrhu na povolenie obnovy

konania konal a rozhodoval na neverejnom zasadnutí, porušil jeho právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože mu obmedzil prístup k súdu, k tomu,

aby sa mohol náležite obhajovať sám, ale aj prostredníctvom ustanoveného obhajcu, a aby

mohol predložiť svoje návrhy a dôkazy. Sťažovateľ nesúhlasí s názorom krajského súdu,

ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že sťažovateľ vo svojom návrhu na povolenie obnovy

konania uvádza tie isté skutočnosti, ako v jeho predchádzajúcom návrhu na obnovu konania,

o ktorom už bolo rozhodované uznesením sp. zn. zo 17. marca 2016,

v spojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. zo 7. júla 2016.

Je presvedčený, že krajský súd mal nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, teda ustanoviť

znalca na posúdenie zdravotného stavu sťažovateľa a vypracovanie nového znaleckého

posudku.

Zároveň krajský súd mal porušiť jeho právo podľa čl. 6 dohovoru tým, že napriek

tomu, že minimálne od 22. mája 2017 vedel, že ustanovený obhajca je nečinný, neprijal

žiadne opatrenia, aby túto nečinnosť odstránil a sťažovateľovi umožnil aktívne uplatňovanie

jeho práv. Sťažovateľ uvádza, že krajský súd vedel, že jeho obhajca podal sťažnosť proti

jeho uzneseniu oneskorene, pričom musel predpokladať, ako následne najvyšší súd

o tejto sťažnosti rozhodne, no nič s tým neurobil.

Najvyšší súd následne sťažnosť sťažovateľa podanú prostredníctvom

jeho ustanoveného obhajcu uznesením sp. zn. zo 14. júna 2017 podľa § 193

ods. 1 písm. b) zamietol.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„1.) Krajský súd v Nitre vo veci sp. zn. porušil právo

podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ďalej len k spojeniu

s čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.) Podľa a 2 , aby ústavný súd zrušil uznesenie k veci

pod sp. zn. -45 zo dňa 11. 05. 2017 vedenej veci pred Krajským súdom v Nitre

a zároveň zrušil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky...

3.) Krajskému súdu v Nitre k sp. zn... , sa prikazuje konať na verejnom

zasadnutí v konaní podľa procesných záruk podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

4.) sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

5.000 Eur... je Krajský súd v Nitre vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

5.) sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú

je Krajský súd v Nitre nerozlučne s Najvyšším súdom Slovenskej republiky povinný vyplatiť

na účet advokáta do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6.) sa priznáva náhrada trov za bezúspešnosť v konaní návrhu

na obnovu konania k úhrade trov konania a trov za obhajcu, ktorú je v sume 1.000 Eur...

Krajský súd v Nitre nerozlučne s Najvyšším súdom Slovenskej republiky povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Dňa 23. novembra 2017 bolo ústavnému súdu doručené ďalšie podanie sťažovateľa,

v prílohe ktorého zaslal ústavnému súdu listiny preukazujúce jeho tvrdenia, a zároveň

v podaní poukazuje na nezrovnalosti týkajúce sa podania sťažnosti proti uzneseniu

krajského súdu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Predmetom predbežného prerokovania ústavného súdu je posúdenie sťažovateľom

namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 3 a čl. 6 dohovoru postupom krajského súdu

v napadnutom konaní, predmetom ktorého bolo konanie a rozhodovanie o návrhu

sťažovateľa na povolenie obnovy konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. .

Krajský súd v napadnutom konaní uznesením sp. zn. z 11. mája 2017

odmietol návrh sťažovateľa na obnovu konania. Z príloh, ktoré sťažovateľ doručil

ústavnému súdu spolu so sťažnosťou, vyplýva, že uznesenie krajského súdu

bolo sťažovateľovi a jeho právnemu zástupcovi doručené 16. mája 2017. Proti tomuto

uzneseniu bol prípustný riadny opravný prostriedok – sťažnosť, pričom lehota na jeho

podanie mala uplynúť 19. mája 2017 (piatok, pozn.). Sťažovateľ prostredníctvom svojho

právneho zástupcu síce tento riadny opravný prostriedok využil, avšak sťažnosť bola

podaná až 22. mája 2017, teda po zákonom ustanovenej lehote na jej podanie. Najvyšší súd

následne uznesením sp. zn. zo 14. júna 2017 sťažnosť sťažovateľa zamietol

ako oneskorene podanú.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd uvádza, že z vyplýva,

že právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb

je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel tohto princípu je založený na tom,

že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného

súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní

až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v (m. m.

). Z princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu možno vyvodiť ústavný

príkaz pre každú osobu, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, v zmysle ktorého

musí rešpektovať postupnosť ústavnej ochrany, a preto pred tým, ako podá sťažnosť

ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia

predchádza právomoci ústavného súdu (m. m. ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

V súvislosti s už uvedeným ústavný súd poukazuje na to, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

Z použitím argumentu a contrario vyplýva,

že sťažnosť je prípustná po vyčerpaní opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon na ochranu základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

sťažovateľovi a na použitie ktorých je tento oprávnený podľa osobitných predpisov.

Opravným prostriedkom, ktorým je podľa podmienená

prípustnosť sťažnosti, nemôže byť však každý v zákone predvídaný opravný prostriedok,

ale iba taký, po podaní ktorého sa môžu reálne rozvinúť procesné vzťahy v príslušnom

konaní, ktoré vedú k meritórnemu prerokovaniu a rozhodnutiu vo veci samej

(m. m. ).

Sťažovateľ, ako už bolo uvedené, proti uzneseniu krajského súdu síce sťažnosť

podal, no urobil tak až po zákonom ustanovenej lehote na jej podanie. Na sťažnosť podanú

po zákonom ustanovenej lehote možno hľadieť tak, ako keby ani vôbec podaná nebola,

a teda sťažovateľ v podstate nevyužil na ochranu svojich práv účinný právny prostriedok

nápravy v konaní pred všeobecnými súdmi. Uvedené preto zakladá neprípustnosť jeho

sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa v spojení s ako

neprípustnú.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol, bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími jeho návrhmi uplatnenými v petite sťažnosti.

Ústavný súd sa z dôvodu hospodárnosti konania otázkou odstránenia procesnej

prekážky konania spočívajúcej v nedostatku kvalifikovaného právneho zastúpenia

sťažovateľa už nezaoberal, pretože dôvody, pre ktoré ústavný súd rozhodol o odmietnutí

sťažnosti, by neboli odstrániteľné ani prostredníctvom právneho zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2017