Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 531/2026
PDF · 142.62 KB
No categories available
II. ÚS 531/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , proti postupu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, uzneseniu Úradu inšpekčnej služby, útvaru inšpekcie, odboru inšpekčnej služby Stred ČVS: UIS-16/1-OISS-2026 z 29. januára 2026 a proti uzneseniu Krajskej prokuratúry v Trenčíne č. k. 4Kn/97/25/3300-13 zo 16. marca 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. marca 2026 domáha vyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 36, čl. 40 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom (ďalej len „ÚVTOS“), v ktorom sťažovateľ vykonáva svoj trest, a uzneseniami Úradu inšpekčnej služby, útvaru inšpekcie, odboru inšpekčnej služby Stred (ďalej len „UIS“) a Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“) označenými v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, náhradu trov právneho zastúpenia a napokon navrhuje, aby ústavný súd prikázal ÚVTOS odstránenie nedostatkov týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a prepustenie sťažovateľa na slobodu.
2. Sťažovateľ uvádza, že v období od 20. októbra 2021 do 28. októbra 2025 bol v ÚVTOS zaradený do práce na pracovisku „Eldisy 1“ a pri brúsení a klipovaní gumených tesnení do áut mal vdychovať gumené mikročastice, pretože mu zamestnávateľ údajne vedome nezabezpečil potrebné ochranné pracovné prostriedky a pomôcky (okuliare, respirátor) ani funkčné vetranie. Tvrdí, že v dôsledku toho začal trpieť astmou, mal sa mu zhoršiť zrak a trpel aj kožnými ekzémami. Namieta, že bolo porušené jeho právo ako zamestnanca na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky. Zdôrazňuje, že má byť zabezpečená ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci.
3. Sťažovateľ podal následne trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví. Vyšetrovateľ UIS napadnutým uznesením trestné oznámenie odmietol. Krajská prokuratúra namietaným uznesením sťažnosť sťažovateľa zamietla ako nedôvodnú. Poukázala na to, že zabezpečené lekárske správy vyvrátili príčinnú súvislosť medzi prácou v ÚVTOS a zdravotnými ťažkosťami sťažovateľa. Vo vzťahu k respiračným ťažkostiam má z lekárskych správ vyplývať, že kašeľ a dýchavičnosť majú infekčný a farmakologický pôvod, nie pracovný. Príčinou mali byť atypické pľúcne patogény (mykoplasmy a chlamýdie), tiež baktéria bordetella pertussis (čierny kašeľ) a napokon aj liečba hypertenzie liekom Prenessa. Zdravotná dokumentácia ďalej popisuje mykotické ložiská a erytémy liečené lokálnymi masťami s efektom – teda neobsahuje žiadne záznamy, ktoré by zachycovali údajné kožné ekzémy sťažovateľa a ich súvis s vykonávanou prácou. Podľa zdravotných záznamov boli spirometrické vyšetrenia sťažovateľa v norme – bez ventilačnej poruchy. Ďalšie zdravotné komplikácie (vysoký tlak) boli podľa prokuratúry spôsobené nedostatkom spolupráce zo strany sťažovateľa, keď viac ako rok neužíval predpísané lieky. Krajská prokuratúra preto konštatovala, že zdravotný stav sťažovateľa objektívne nevykazuje znaky poškodenia zdravia spôsobeného vonkajším vplyvom pracovného prostredia. Napokon prokuratúra poukázala na to, že nebolo preukázané porušenie dôležitej povinnosti zo strany príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, keď sťažovateľ absolvoval školenie týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a boli mu poskytnuté jeho pracovnému zaradeniu (klipovanie, začisťovanie) primerané ochranné prostriedky (pracovný odev aj obuv). Postup vyšetrovateľa bol v nadväznosti na uvedené vyhodnotený ako správny a sťažnosť sťažovateľa bola preto zamietnutá.
II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
4. Z podania sťažovateľa ústavný súd vyvodil (aj s ohľadom na doručené prílohy), že sťažovateľ v podstatnom napáda uznesenie krajskej prokuratúry, ktorým bola odmietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa UIS. V tejto súvislosti potom ústavný súd posudzoval aj zvyšok ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ za porušovateľa označil aj samotný UIS a ÚVTOS.
5. Ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity, podľa ktorého ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Každá osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť ústavnej ochrany, a preto predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (II. ÚS 734/2017).
6. Vo vzťahu k postupu ÚVTOS sťažovateľ neoznačil žiadne konkrétne rozhodnutie, ktoré napáda, preto aj v tomto kontexte označenie ústavu ako porušovateľa vníma ústavný súd ako označenie toho, proti komu smerovalo samotné trestné oznámenie. Sťažovateľ teda namietal samotný (podľa jeho názoru nesprávny) postup ÚVTOS podaním trestného oznámenia UIS.
7. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie UIS, sťažovateľ mal k dispozícii na ochranu označených práv proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok (sťažnosť), ktorý aj využil. Príslušným orgánom na poskytnutie ochrany proti porušeniu práv sťažovateľa bola krajská prokuratúra. Ústavnú sťažnosť sťažovateľa preto ústavný súd vo vzťahu k postupu ÚVTOS a uzneseniu UIS odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre neprípustnosť.
8. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajskej prokuratúry ústavný súd uvádza, že v tejto časti je potrebné odmietnuť ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
9. Krajská prokuratúra sa podľa ústavného súdu dôkladne vysporiadala so všetkými aspektmi podanej sťažnosti. V rámci posúdenia zabezpečila všetky potrebné podklady. Bolo dôležité v prvom rade to, že zdravotné ťažkosti sťažovateľa jednak nevyplývali zo zdravotnej dokumentácie (teda sťažovateľ ich tvrdí, avšak ochorenia neboli potvrdené žiadnym lekárom), a v druhom rade, ak aj potvrdené boli, nebol preukázaný (a nebol ani pravdepodobný) ich súvis s prácou vykonávanou sťažovateľom na pracovisku „Eldisy 1“. Prokuratúra tiež považovala za preukázané, že sťažovateľovi boli poskytnuté všetky potrebné ochranné pracovné prostriedky, pričom potreba iných prostriedkov (ako to namieta sťažovateľ) z ničoho nevyplýva a z ničoho nevyplýva ani to, že by sa sťažovateľ niekedy na nedostatky týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sťažoval.
10. Ústavný súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi krajskej prokuratúry, ktorá konštatovala absenciu kauzálneho nexu (príčinnej súvislosti), následku aj protiprávneho konania, z dôvodov ktorých nebol daný dôvod na začatie trestného stíhania.
11. V závere ústavný súd uvádza, že podľa textu ústavnej sťažnosti je sťažovateľ právne zastúpený JUDr. Jurajom Trokanom, avšak ten na výzvu ústavného súdu uviedol, že sťažovateľa nezastupuje (k ústavnej nebolo priložené splnomocnenie podpísané samotným advokátom). Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku už ústavný súd nevyzýval na odstránenie tohto nedostatku ústavnej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2026
Peter Molnár
predseda senátu