Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 342/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-68

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej JUDr. Peter Franko, advokátska kancelária s.r.o., Námestie osloboditeľov 3/A, Košice, proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. zo 17. marca 2022, rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo 6. októbra 2022, rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. mája 2024, upovedomeniu súdnej exekútorky JUDr. Márie Bílej sp. zn. z 27. decembra 2024 a proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 10. júla 2025 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa (bez zastúpenia advokátom) ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. februára 2025 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv postupom a rozhodnutiami súdov v konaní vedenom pod sp. zn. . Požiadala o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

2. S ohľadom na neúplnosť podanej ústavnej sťažnosti ústavný súd vyzval sťažovateľku na jej doplnenie. Najmä ju vyzval na to, aby uviedla (i) označenie subjektu a rozhodnutia, proti ktorému návrh smeruje – teda uvedenie konkrétneho rozhodnutia konkrétneho orgánu (súdu), ktoré napáda, a (ii) aspoň stručné uvedenie toho, v čom by malo spočívať porušenie jej práv.

3. Sťažovateľka na výzvu ústavného súdu reagovala podaním z 26. marca 2025, v ktorom uviedla, že bola vlastníčkou bytu č. na v , ktorý bol predaný na dražbe. Sťažovateľka podala proti banke žalobu, v ktorej namietala neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa nej však boli všetky dôležité rozhodnutia vydané v jej neprospech, pretože vydražiteľka má mať rodinné vzťahy so sudcami. V tomto podaní uvádza, že žiada „... absolútnu neplatnosť tohto predaja...“ a navrhuje, aby ústavný súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým „zablokuje“ byt na katastri nehnuteľností.

4. Uznesením ústavného súdu č. k. -19 z 11. júna 2025 bol sťažovateľke v konaní pred ústavným súdom ustanovený právny zástupca JUDr. Andrej Cifra, Janka Kráľa 5/A, Lučenec. Uznesením ústavného súdu č. k. -54 z 1. júla 2026 bol sťažovateľke namiesto JUDr. Andreja Cifru za právneho zástupcu ustanovený JUDr. Peter Franko, advokátska kancelária s.r.o., Námestie osloboditeľov 3/A, Košice.

5. Ústavný súd z obsahu podanej ústavnej sťažnosti (vrátane jej doplnení), jej príloh, ako aj vlastnou činnosťou (zo súdneho spisu, ktorý si na účely prieskumu podanej ústavnej sťažnosti vyžiadal) zistil nasledovný skutkový stav:

6. Sťažovateľka uzatvorila 14. decembra 2011 zmluvu o spotrebnom úvere č. 700923, na základe ktorej jej (pôvodne) VOLKSBANK Slovensko, a.s. (neskôr Sberbank Slovensko, a.s., a potom Prima banka, a.s.) (ďalej len „banka“) poskytla úver 49 000 eur. Súčasne bola uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva, na základe ktorej bol povolený vklad záložného práva v prospech banky vo vzťahu k bytu sťažovateľky.

7. Dňa 22. mája 2012 uzatvorila sťažovateľka s bankou ďalšiu zmluvu o spotrebnom úvere č. 702159, na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebný úver 12 900 eur. Aj v tomto prípade bolo poskytnutie úveru zabezpečené záložným právom k bytu sťažovateľky v prospech banky.

8. Listom z 8. októbra 2013 vyhlásila banka predčasnú mimoriadnu splatnosť úveru k 14. novembru 2013 a požiadala sťažovateľku o zaplatenie celej pohľadávky s príslušenstvom. Dňa 10. decembra 2013 banka sťažovateľke oznámila začatie výkonu záložného práva. Sťažovateľke bol doručený znalecký posudok, v ktorom bola cena nehnuteľností stanovená 64 500 eur.

9. Žalobou z 31. marca 2014 podanou na Okresnom súde Košice I (ďalej len „okresný súd“) proti 1) banke, 2) DRAŽOBNÍK, s. r. o. (ďalej len „dražobník“), a 3) neskôr aj proti (ďalej len „vydražiteľka“) (ktorá do konania vstúpila až 22. septembra 2014, pozn.) sa sťažovateľka domáhala vyslovenia toho, že:

- ustanovenia obchodných podmienok k zmluve o úvere č. 700923 o výkone záložného práva podľa čl. IX bodu 1 písm. a) priamym predajom tretej osobe, b) predajom na verejnej dražbe, d) predajom prostredníctvom tretej osoby, napr. realitnej kancelárie, e) vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, písm. f) verejným výberovým konaním; a

- ustanovenia všeobecných obchodných podmienok k zmluve o úvere č. 702159 o výkone záložného práva podľa čl. 8 bodu 8.8 písm. a) predajom dobrovoľnou dražbou, c) priamym predajom tretej osobe, d) vo verejnej súťaži, e) verejným výberovým konaním

sú absolútne neplatné.

10. V podanej žalobe sťažovateľka namietala poplatky za poskytnutie úverov (v sume 245 eur a 146,30 eur), pretože banka podľa jej názoru v skutočnosti neposkytla úver v takej výške, ako sa so sťažovateľkou dohodli (ešte pred jeho poskytnutím výšku úveru banka ponížila o namietaný poplatok). Namietala ohodnotenie nehnuteľností, keďže sama predložila v konaní znalecký posudok, podľa ktorého bol byt ohodnotený na 100 000 eur.

11. Okresný súd uznesením z 30. apríla 2014 predbežným opatrením zakázal žalovaným 1 a 2 uskutočniť výkon záložného práva vo vlastníctve sťažovateľky do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 28. júla 2014 zmenil

prvostupňové rozhodnutie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Poukázal na to, že sťažovateľka sa primárne síce snaží zabrániť žalovaným vo výkone záložného práva, no samotná žaloba nesmeruje proti záložným zmluvám.

12. Podaním z 13. augusta 2014 sťažovateľka navrhla rozšírenie petitu žaloby a napadla aj príslušné ustanovenia záložných zmlúv, ktoré upravovali výkon záložného práva.

13. Následne sa 4. septembra 2014 uskutočnila dobrovoľná dražba bytu sťažovateľky na ulici v . Sťažovateľka v priebehu konania dražby vzniesla námietku proti jej uskutočneniu, keď uviedla, že prebieha súdne konanie, že jej nebolo zaslané oznámenie o opakovanej dražbe a byt je podhodnotený. S poukazom na to, že jej návrh na vydanie predbežného opatrenia bol napokon súdom zamietnutý, sa v dražbe pokračovalo, a byt napokon vydražila za 55 550 eur.

14. Podaním doručeným súdu 23. októbra 2014 sťažovateľka navrhla vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil vydražiteľke zákaz nakladať s nadobudnutou nehnuteľnosťou, a zároveň navrhla rozšírenie petitu žaloby o určenie neplatnosti vykonanej dobrovoľnej dražby. Uznesením z 24. októbra 2014 súd predbežným opatrením zakázal vydražiteľke nakladať s vydraženou nehnuteľnosťou a dražobníkovi zakázal rušiť sťažovateľku v pokojnom užívaní nehnuteľnosti až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Rozšírenie žaloby z 23. októbra 2014 nepripustil. Dňa 18. novembra 2015 súd opravným uznesením rozhodol tak, že správne má znieť tak, že nepripúšťa zmenu návrhu z 21. augusta 2014 a 21. októbra 2014.

15. Napokon okresný súd rozsudkom sp. zn. z 18. mája 2017 žalobu sťažovateľky zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Konštatoval, že ak by aj vyslovil absolútnu neplatnosť obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou oboch úverových zmlúv, takéto určenie by nevytvorilo právny základ medzi sťažovateľkou a bankou, pretože banka by bola oprávnená aj tak vykonať záložné právo v súlade s podmienkami dohodnutými v záložných zmluvách, ktorých platnosť nebola žalobou napadnutá. Zároveň ale ex offo preskúmal, či nároky zo zmlúv sú v súlade s normami spotrebiteľského práva, a konštatoval, že zmluvy sú platné a spĺňajú požiadavky vyplývajúce z , ale aj o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Napriek tomu, že obchodné podmienky neboli sťažovateľkou podpísané, nespôsobuje to ich neplatnosť. Napokon súd sťažovateľke vytkol, že nepodala žalobu o určenie neplatnosti dražby.

16. Krajský súd rozsudkom sp. zn. zo 6. septembra 2018 rozsudok potvrdil vo veci samej a zrušil ho vo výroku o náhrade trov konania, pretože okresný súd nepreskúmal dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 30. januára 2020 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. , podľa ktorého žaloba, ktorou sa spotrebiteľ domáha vyslovenia určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, nie je určovacou žalobou podľa , ale ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch. Z tohto dôvodu podľa najvyššieho súdu v takom prípade

nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.

18. Krajský súd následne uznesením sp. zn. zo 14. apríla 2020 s poukazom na dovolacie rozhodnutie zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 17. marca 2022 žalobu zamietol a poukázal na iné rozhodnutia okresného súdu sp. zn. v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. , ktoré sa týkali sťažovateľky (išlo o žalobu banky proti sťažovateľke na zaplatenie zvyšku dlžnej sumy, keďže byt sťažovateľky bol predaný za nižšiu sumu, ako bola sťažovateľka dlžná banke), kde skonštatoval, že uzatvorené zmluvy majú všetky podstatné náležitosti, a vo vzťahu k vykonanej dražbe poukázal na to, že jej platnosť nebola v dôsledku pasivity sťažovateľky spochybnená.

20. Krajský súd v poradí tretím rozhodnutím – rozsudkom sp. zn. zo 6. októbra 2022 rozsudok okresného súdu potvrdil a najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 30. mája 2024 podané dovolanie zamietol.

21. Proti sťažovateľke je tiež v súčasnosti vedené aj exekučné konanie na vypratanie sporného bytu a na vymoženie 273,16 eur s príslušenstvom na základe návrhu vydražiteľky ako oprávnenej. Toto konanie je vedené na základe poverenia Okresného súdu Banská Bystrica z 20. decembra 2024.

22. V tomto konaní podala sťažovateľka návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol zamietnutý napadnutým uznesením exekučného súdu z 10. júla 2025. Exekučný súd konštatoval, že návrh na zastavenie exekúcie je neodôvodnený. Skutočnosti uvádzané sťažovateľkou týkajúce sa spotrebiteľského charakteru vzťahu medzi bankou a sťažovateľkou, neprijateľných zmluvných podmienok, nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu vydražiteľkou ako oprávnenou dobrovoľnou dražbou v rozpore s dobrými mravmi a podobne súd nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie, pretože nejde o skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a v prípade ďalších tvrdení povinného (podanie ústavnej sťažnosti a trestného oznámenia, tvrdená nemajetnosť povinného) nejde o skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

23. Dňa 13. mája 2026 sa uskutočnilo vypratanie spornej nehnuteľnosti. Hnuteľné veci boli spísané a bude s nimi naložené v zmysle Exekučného poriadku.

II. Argumentácia sťažovateľky

24. Sťažovateľka namieta, že vydražiteľka mohla mať napojenie na sudcu krajského súdu ( ), syn ktorého je zároveň advokátom dražobnej spoločnosti, ktorá jej byt vydražila ( ). Zdôraznila, že súdy sú povinné ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával ( o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý bol platný pri podaní žaloby

sťažovateľky). Poukazuje na to, že uzatvorené zmluvy obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré bol súd povinný skúmať. Uzatvorené zmluvy neobsahovali výšku pravidelnej mesačnej splátky. Namietala tiež rozpor o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov s , a to s poukazom na rozhodnutie českého ústavného súdu, ktorý zrušil obdobné ustanovenie českého zákona, pretože umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby bola pohľadávka priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím.

25. V poradí prvý ustanovený právny zástupca (JUDr. Cifra) ústavnú sťažnosť doplnil tak, že sťažovateľka napáda rozsudok okresného súdu sp. zn. zo 17. marca 2022. Poukázal na to, že všeobecné súdy vo veci sťažovateľky nevykonali test proporcionality v zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) [Všeobecná úverová banka (rozsudok z 9. 11. 2023, C-598/21, ECLI:EU:C:2023:845)], podľa ktorého musí vnútroštátny súd „zohľadniť proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy“. Súdy vo veci sťažovateľky mechanicky konštatovali, že došlo k omeškaniu, a banka preto mala právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, a to bez toho, aby skúmali, či sankcia (vedúca k strate obydlia sťažovateľky) bola primeraná závažnosti porušenia povinnosti sťažovateľky.

26. Ďalej tiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora GR REAL (rozsudok z 24. 6. 2025, C-351/23, ECLI:EU:C:2025:474), v ktorom Súdny dvor konštatoval, že smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) v spojení s článkami 7 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) bránia takej vnútroštátnej úprave, ktorá „umožňuje, aby mimosúdny nútený výkon hypotekárneho záložného práva, zriadeného k nehnuteľnosti predstavujúcej rodinné obydlie spotrebiteľa so súhlasom tohto spotrebiteľa v prospech poskytovateľa úveru, ktorý je predajcom alebo dodávateľom, pokračoval napriek tomu, že pred súdom prebieha konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúceho k prerušeniu tohto výkonu, a tomu, že existujú navzájom sa zhodujúce nepriame dôkazy o prípadnej existencii potenciálne nekalej podmienky v zmluve, na ktorej je tento výkon založený, pričom táto vnútroštátna úprava nestanovuje žiadnu možnosť domáhať sa súdnou cestou určenia neplatnosti toho istého výkonu z dôvodu existencie nekalých podmienok v tejto zmluve“. Súdy nesprávnym postupom presne takému účinnému prostriedku zabránili, pretože dražba prebehla skôr, ako došlo k meritórnemu preskúmaniu nekalých podmienok v zmysle platných princípov a pravidiel. Systém, ktorý umožnil predaj jediného obydlia sťažovateľky v mimosúdnej dražbe napriek tomu, že prebiehalo súdne konanie o platnosti zmluvných podmienok, je v priamom rozpore s požiadavkou práva Európskej únie na účinnú ochranu spotrebiteľa.

27. V poradí druhý ustanovený právny zástupca (JUDr. Franko) ústavnú sťažnosť podaním doručeným ústavnému súdu 17. augusta 2026 doplnil tak, že za napadnuté rozhodnutia označil rozsudok krajského súdu sp. zn. zo 6. októbra 2022, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 30. mája 2024, upovedomenie o začatí exekúcie z 27. decembra 2024 a uznesenie exekučného súdu sp. zn. z 10. júla 2025. Doplnil, že sťažovateľka namieta porušenie svojho práva na ochranu obydlia, súkromného a rodinného života podľa a , práva vlastniť majetok podľa , práva na súdnu

ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 47 charty, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života (vrátane obydlia) podľa čl. 8 dohovoru a podľa čl. 7 charty, práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice. Navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutia, vec vrátiť krajskému súdu a exekučnému súdu na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom.

28. V tomto podaní zdôraznil, že exekúcia je prepojením všetkých konaní (konania vo veci žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, žaloby o vypratanie, žaloby o zaplatenie podanej bankou proti sťažovateľke), ktoré všetky majú svoj základ v uzatvorených úverových zmluvách, ktoré sú zmluvami spotrebiteľskými. Dobrovoľná dražba je dlhodobo považovaná za neadekvátny nástroj riešenia dlžných záväzkov spotrebiteľov a opakovane je vytýkaná nedostatočná súdna kontrola zákonnosti (dodržiavania spotrebiteľského práva). Vykonaním dobrovoľnej dražby došlo v prípade sťažovateľky k hrubému nepomeru medzi vyvážením dvoch záujmov (hodnota pohľadávky vs. hodnota bytu, ktorý bol zároveň obydlím sťažovateľky) a sekundárne došlo k neprimeranému zásahu do ochrany obydlia, ako aj do súkromného a rodinného života a táto neprimeranosť nebola v konaní skúmaná (pozri napr. rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva McCann proti Spojenému kráľovstvu z 13. 5. 2008, sťažnosť č. 19009/04, bod 50 a Rousk proti Švédsku z 25. 7. 2013, sťažnosť č. 27183/04, bod 137, tiež spomínaný rozsudok Súdneho dvora GR REAL).

29. Vydraženie bytu sťažovateľky má svoje základy v zmluvnej dokumentácii, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky najmä pre absenciu výšky splátky pri podpise úverových zmlúv, existenciu poplatku za „vypracovanie zmluvnej dokumentácie“ bez zákonnej opory a absenciu podpisu ako súhlasu so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré neboli pripojené k zmluvnej dokumentácii pri ich podpise.

30. Dražba obydlia sťažovateľky prebehla (v rozpore s rozsudkom GR REAL) napriek tomu, že vo veci súčasne a opakovane prebiehali konania o návrhoch sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorých cieľom bolo zdržať realizáciu nezákonnej dražby a sťažovateľka sa opakovane domáhala vyslovenia neplatnosti dražby. K vyprataniu došlo skôr, ako si sťažovateľka prevzala oznámenie o tom, že bude jej obydlie predmetom vypratania. Pred dražbou bola vykonaná rekonštrukcia suterénu a izby, pričom nebol zhotovený nový znalecký posudok, ktorý by zhodnotenie bytu reflektoval.

31. Súdy nedostatočne vyhodnocovali neprijateľné zmluvné podmienky a nesprávne jej vytýkali, že sa mala ochrany svojich práv domáhať osobitnou žalobou o neplatnosť dražby, a jej osobitné návrhy (z 27. marca 2014, 21. októbra 2015 a 23. októbra 2014) neprejednali a zamietli ich, resp. ich nevylúčili ani na samostatné konanie.

32. Napokon právny zástupca navrhol, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku krajského a najvyššieho súdu, ako aj napadnutého uznesenia exekučného súdu a aby nariadil dočasné opatrenie, ktorým uloží vydražiteľke povinnosť zdržať sa výkonu svojho vlastníckeho práva (t. j. práva vec užívať, požívať jej úžitky a práva s vecou disponovať), teda akýchkoľvek úkonov smerujúcich k užívaniu, scudzeniu alebo zaťaženiu bytu č. na v , a to až do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej. Napokon tiež navrhuje nariadenie dočasného opatrenia, ktorým ústavný súd uloží súdnej exekútorke povinnosť

zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii vlastníckeho práva vydražiteľky, ako aj úkonov smerujúcich k odstráneniu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v predmetnom byte až do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.

33. Sťažovateľka poukazuje na to, že vykonaním napadnutých rozhodnutí jej hrozí nenapraviteľná a mimoriadne závažná ujma – možný prevod bytu na ďalšiu osobu a strata jej jediného obydlia. Ujma vydražiteľky, naopak, spočíva iba v dočasnej nemožnosti užívať nehnuteľnosť a má výlučne majetkový charakter, ktorý je na rozdiel od ujmy sťažovateľky plne nahraditeľný a reparovateľný.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

34. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľky obsahuje všeobecné náležitosti podania [ o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)], všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

35. Ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity, podľa ktorého ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Každá osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť ústavnej ochrany, a preto pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu ().

36. Sťažovateľka mala k dispozícii na ochranu označených práv proti napadnutému rozsudku okresného súdu opravný prostriedok (odvolanie), ktorý aj využila. Príslušným orgánom na poskytnutie ochrany proti porušeniu práv sťažovateľky bol vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu krajský súd. Ústavnú sťažnosť preto ústavný súd v tejto časti odmietol podľa v spojení s pre neprípustnosť.

37. Princíp subsidiarity aplikoval ústavný súd aj vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, pretože na ochranu práv proti tomuto rozsudku mala sťažovateľka k dispozícii opravný prostriedok (dovolanie), ktorý rovnako využila. Aj v tejto časti je preto ústavná sťažnosť neprípustná, a preto bola odmietnutá podľa v spojení s .

38. Podľa možno podať ústavnú sťažnosť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo

mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

39. Ako ústavný súd zistil vlastnou činnosťou, konanie už bolo právoplatne skončené – posledným rozhodnutím je dovolacie rozhodnutie z 30. mája 2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. júna 2024, a sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť 7. februára 2025, čo je zjavne po uplynutí dvojmesačnej zákonom stanovenej lehoty, ktorú nie je možné odpustiť. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu preto ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú podľa .

40. Sťažovateľka mala k dispozícii opravný prostriedok na ochranu označených práv aj proti napadnutému upovedomeniu súdnej exekútorky (návrh na zastavenie exekúcie), ktorý aj využila. Príslušným orgánom na poskytnutie ochrany proti porušeniu práv sťažovateľky bol vo vzťahu k napadnutému upovedomeniu súdnej exekútorky exekučný súd, a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa v spojení s pre neprípustnosť.

41. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu exekučného súdu sp. zn. z 10. júla 2025 je potrebné poukázať na to, že toto rozhodnutie bolo vydané až po podaní ústavnej sťažnosti – sťažovateľka teda vo svojich prvotných podaniach zjavne nemohla mať úmysel napadnúť aj toto rozhodnutie (pretože ešte nebolo vydané). Aj v prípade, ak by napriek tomu ústavný súd pristúpil k preskúmaniu tohto rozhodnutia v záujme materiálnej ochrany práv sťažovateľky, takému postupu bráni skutočnosť, že toto rozhodnutie bolo sťažovateľkou napadnuté až v doplnení ústavnej sťažnosti, ktorá bola ústavnému súdu doručená 17. augusta 2026, čo je celkom zrejme po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti podľa . Vo vzťahu k uzneseniu exekučného súdu preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako oneskorene podanú podľa .

42. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sťažovateľky ako celku ústavný súd nemohol vyhovieť jej návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, keďže zo systematického výkladu právnej úpravy tohto inštitútu ( ) vyplýva, že pozitívne rozhodnutie implicitne prichádza do úvahy len vtedy, ak ústavná sťažnosť nebola odmietnutá.

43. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

44. Podľa k tomuto rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko sudca Peter Straka, a to čo sa týka výroku aj odôvodnenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2026

Peter Molnár

predseda senátu